Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-61-2021.pdf
PDF · 71.63 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/61/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaného L. I., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. 10. 2021, konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 10T/84/2020 zo dňa 28. 04. 2021, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného L. I. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 10T/84/2020 zo dňa 28. 04. 2021 bol obž. L. I. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b/, j/ Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že
- od 13.05.2015 doposiaľ ako v obci K. a inde ako otec I. I. nar. XX.XX XXXX, C. I. nar. XX.XX.XXXX a L. I. nar. XX.XX.XXXX všetci trvale bytom u svojej matky C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. č.XX, si neplní svoju vyživovaciu povinnosť a to aj na napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec pod sp.zn.21P/27/2011 zo dňa 29.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2012, v zmysle ktorého je povinný prispievať na výživné na každé svoje dieťa I., C. a L. od 27.03.2012 mesačne sumu vo výške 30% zo sumy životného minima a to vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca, predom k rukám matky, čím takto C. F. dlhuje na výživnom na všetky tieto deti spolu od 13.05.2015 až doposiaľ sumu vo výške 3.457,89 Eur,
Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2,4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b, Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že. obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 21P/27/2011 zo dňa 29.02.2012 zaviazaný platiť výživné na deti I., C. a L. vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, a to na každé z nich k rukám matky. Obžalovaný si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, pričom súd vychádzal z ustanovení § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, z ktorého je zrejmé, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou rodičov. Súd zistil, že obžalovaný by mohol pracovať aj v okrese Veľký Krtíš ako vyplynulo z dožiadaných správ. Z výpovede bývalej partnerky má preukázané, že obžalovaný má slabú pracovnú morálku, má problémy s alkoholom a automatmi. Súd dospel k záveru, že od samého počiatku bolo v možnostiach obžalovaného prispievať na výživné na nezaopatrené deti v stanovenej výške. Na základe uvedeného má súd preukázané, že obžalovaný sa úmyselným konaním a vlastnou nezodpovednosťou dostal do stavu, keď neplatil riadne výživné na svoju deti. Pred stíhaním sa ukrýva a jedinú platbu vykonal tak, aby nebol vypátraný. Súd sa stotožnil s názorom prokurátora, že konanie obžalovaného trvalo po
dlhší čas (cca 6 rokov) a na viacerých osobách (3 deti), teda čin spáchal závažnejším spôsobom konania. Z výsluchu svedkýň má ale súd zároveň preukázané, že napriek finančným problémom deti existenčnou núdzou netrpeli.
Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu súd postupoval podľa § 34 Tr. zák. Prihliadol najmä na možnosť generálnej a individuálnej prevencie a možnosť nápravy páchateľa. Súd prihliadal aj na možné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný za násilnú a majetkovú trestnú činnosť. Súd preto u obžalovaného vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Pri ukladaní trestu postupoval podľa § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. a pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností zvýšil dolnú hranicu zákonnej sadzby podľa § 207 ods.3 Tr. zák. (od 1 do 5 rokov) o 1/3 a mohol tak uložiť trest v rozmedzí 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov. S prihliadnutím na osobu páchateľa, spôsob spáchania činu, jeho následkov, pohnútky, jeho pomerov a možnosť nápravy súd uložil trest v dolnej hranici trestnej sadzby a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 28 mesiacov. Vzhľadom k jeho doterajším nepodmienečným trestom a skutočnosti, že prejednávaná trestná činnosť čiastočne spadá do obdobia podmienečného odkladu trestu uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec (22T/76/2019 zo dňa 25.06.2019) súd uložil trest nepodmienečný. Obžalovaný bol pred spáchaním skutku vo výkone trestu, preto ho súd zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku cestou svojej ustanovenej obhajkyne z dôvodu konania proti ušlému podal odvolanie obž. L. I..
Predmetné rozhodnutie ustanovená obhajkyňa odôvodnila tým, že nakoľko sa obžalovaný nemohol vyjadriť k prejednaniu jeho trestnej veci z dôvodu konania ako voči ušlému, tak z objektívnosti podala odvolanie, pričom tvrdila, že s prihliadnutím na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zák. a § 37 Tr. zák. bol uložený trest neprimerane prísny. Z tohto dôvodu ako ustanovená obhajkyňa využila všetky opravné prostriedky, aby rozhodnutie o treste bolo v tomto prípade správne a zákonné a to aj vzhľadom k tomu, že sa jedná o konanie proti ušlému.
Na verejné zasadnutie, kde sa krajský súd zaoberal odvolaním obžalovaného, sa dostavila obhajkyňa, ktorá vo svojom záverečnom návrhu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov odvolania a navrhla prvostupňový rozsudok zrušiť a vrátiť na nové konanie.
Krajský prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu potom na rozdiel od obhajoby uviedol, že on považuje napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch za správny a zákonný a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné navrhol zamietnuť.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného L. I. nie je dôvodné.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, keďže v súvislosti so skutkom vypočul svedkyňu C. F., svedkyňu I. I., zároveň vykonal podľa § 269 Tr.por. ďalšie dôkazy. Je preto zrejmé, že tieto dôkazy umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por., kedy potom aj súd tieto jednotlivé dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo, aj v ich súhrne, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.
Prvostupňový súd v podrobných dôvodoch napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré dôkazy mal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a najmä aj pri rozhodovaní o tom, aký druh a formu trestu obžalovanému za takto preukázanú trestnú činnosť ukladá.
Ani Krajský súd v Banskej Bystrici preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení tak, ako uviedol v napadnutom rozhodnutí súd, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a aj podľa názoru krajského súdu je jednoznačne preukázané, že obžalovaný L.
I. sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, j/ Tr. zák. (účinného do 31.12.2019).
Vzhľadom k tomu, že na skutkové zistenia, ako aj právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd o týchto dôkazoch nemá žiadne pochybnosti, pričom zároveň ani z podaného odvolania nevyplývajú, okrem povinnosti obhajcu využiť všetky opravné prostriedky, žiadne nové skutočnosti a úvahy a závery súdu prvého stupňa si v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Z týchto dôvodov preto krajský súd odvolanie obžalovaného, podané prostredníctvom právnej zástupkyne v zmysle § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.