Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/15/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: G.. H. T. - I. H. F. X., IČO: 48 064 530, X. P. F. Š. O. XXXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 554,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. júna 2021, č.k. -184, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 209,71 eur od 31.12.2019 do 01.10.2020 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti a v časti o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti istiny vo výške 539,87 eur s príslušenstvom zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 209,71 eur od 06.11.2018 do 01.10.2020, zo sumy 5 eur od 13.12.2018 do zaplatenia a zo sumy 10 eur od 30.03.2019 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tiež, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobcovi vrátil časť zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 25,50 eur po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia zhrnul argumentáciu sporových strán a genézu konania. Uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 23.08.2019, od žalovaného domáhal zaplatenia 554,87 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku za dodaný plyn. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 26.02.2015 zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie maloodber, dodal mu plyn a vyúčtoval mu cenu za poskytnuté dodávky faktúrami v súhrnnej sume 554,87 eur, avšak žalovaný dlžnú sumu neuhradil ani po jeho výzve, čím sa dostal do omeškania. Žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie istiny s úrokmi z omeškania, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trov konania. K žalobe priložil zmluvu s dodatkami č.1 a 2, Obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre malé podniky účinné od 01.01.2014, Cenník za dodávky plynu, Cenník externých služieb a výkonov, upomienky zo dňa 28.11.2018 a 15.03.2019, vyúčtovaciu faktúru Č.. XXXXXXXXXX a rozpis odpočtov. Žalovaný žiadal vo vyjadrení zo dňa 28.10.2019 žalobu zamietnuť tvrdiac, že zo strany žalobcu ide o fiktívnu faktúru, ktorou nefakturuje reálne dodaný plyn,

pretože spol. SPP - distribúcia, a.s., dňa 23.11.2017 fyzicky odpojila odberné miesto na M. XX Q. F., čím znemožnila odber plynu od akéhokoľvek dodávateľa vrátane žalobcu. Uviedol, že následne ho pracovník poverený žalobcom dňa 09.01.2018 telefonicky vyzval na sprístupnenie meracieho zariadenia odobratého plynu za účelom odpočtu odobratého plynu, a že v rovnaký deň zaslal (žalovaný) fotografie meracieho zariadenia so stavom 19.057,447 m3 (keď rovnaký stav je na meradle doposiaľ). Poukázal na to, že žalobca žaluje úhradu faktúry za odobratý plyn za obdobie 01.01.2018 - 17.01.2018, avšak z ním uvedených skutočností vyplýva, že odber po 23.11.2017 bol fyzicky nemožný. Žalobca reagoval dňa 06.12.2019 vyjadrením, že na základe priloženej fotografie meradla SPP - distribúcia, a.s., zrealizovala opravu stavu meradla k demontáži, keď podľa vyjadrenia z SPP - distribúcia, a.s., meradlo nebolo doposiaľ fyzicky zdemontované z dôvodu jeho nesprístupnenia odberateľom. Žalobca poukázal na to, že vystavil žalovanému za dodávky zemného plynu opravnú faktúru Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2019 za fakturačné obdobie od 01.01.2018 - 17.01.2018, ktorej výsledok bol preplatok 330,16 eur. K podaniu žalovaného uviedol, že potvrdený neoprávnený odber si fakturuje plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu a nie dodávateľ plynu, že posledný fyzický odpočet bol k 22.10.2015 so stavom 36.871 m3, a tento stav bol použitý kontrolórom po potvrdení zásahu do vymeneného meradla, ktoré bolo zaslané súdnemu znalcovi, a ten potvrdil manipuláciu s overovacou značkou. Žalobca zobral žalobu späť v časti istiny 330,16 eur s príslušenstvom. K vyjadreniu priložil opravnú faktúru za dodávku zemného plynu Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2019 so sprievodným listom a fotografiu meracieho zariadenia so stavom 19.057,447 m3. Žalovaný doručil dňa 30.12.2019 vyjadrenie, v ktorom zotrval na ním uvedených skutočnostiach. Dňa 01.10.2020 informoval, že žalovanú sumu 209,71 eur žalobcovi dňa 30.09.2020 uhradil. Žalobca následne zobral žalobu späť v časti istiny 209,71 eur a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy v zostávajúcej časti.

3. Konštatoval, že žalovaný požiadal dňa 03.06.2021 z dôvodu jeho vakcinácie dňa 07.06.2021 o odročenie pojednávania, nariadeného na 14.06.2021, a že jeho žiadosti nevyhovel. Dňa 13.06.2020 žalovaný opätovne požiadal o odročenie termínu pojednávania z dôvodu slabosti, únavy a zvýšenej teploty. Vyhodnotil, že žalovaný žiadne dôvody na odročenie pojednávania nepreukázal, a preto uskutočnil v neprítomnosti strán pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a vyhlásil rozsudok.

4. Vec posúdil právne podľa ust. a , a o energetike, , , Obch. zák., , nar. vl. č. , čl. IV bod 5 Obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre malé podniky účinné od 1. januára 2014 (ďalej len „OP“), , , , , , , o súdnych poplatkoch. Vyhodnotil za nesporné, že strany sporu uzavreli zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie maloodber. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako obchodnoprávny, keďže žalobca je na základe predmetu podnikateľskej činnosti dodávateľom plynu a žalovaný uzatvoril zmluvu na zabezpečenie plynu do svojej prevádzkarne na M. XX Q. F.. Za sporné ustálil, či a v akom rozsahu bol žalovaný povinný plniť žalobcovi, keďže žalovaný rozporoval výšku a existenciu žalovanej pohľadávky. Konštatoval, že žalobca si v konaní uplatnil pohľadávku vo výške 554,87 eur, následne však zobral žalobu späť v časti istiny 330,16 s prislúchajúcim úrokom, pričom toto späťvzatie odôvodnil tým, že spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., zrealizovala opravu stavu meradla. Potom žalobca vystavil opravnú faktúru Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2019, ktorej výsledok bol preplatok 330,16 eur. Z uvedeného vyvodil, že žalobca si pred podaním žaloby riadne nezistil skutočný stav nedoplatku na dodanom plyne a ku korekcii tohto stavu došlo až v priebehu konania a až po vyjadrení žalovaného. Dospel potom k záveru, že žalobca zavinil zastavenie konania v časti istiny 330,16 eur, keďže predmet žaloby bol nadhodnotený a nevyplýval zo skutočného stavu veci. Nakoľko žalovaný v priebehu konania uhradil časť istiny vo výške 209,71 eur platbou zo dňa 01.10.2020, dospel k záveru, že žalovaný zavinil zastavenie konania v tejto časti, keďže v nej plne uspokojil nárok žalobcu. V časti späťvzatia žaloby žalobcom konanie zastavil.

5. Ďalej vyhodnotil, že vzhľadom na ust. čl. IV bod 5 OP patrí žalobcovi nárok na úhradu poplatkov vystavených v súlade s platným cenníkom externých služieb a výkonov, a to za upomienku - výzvu na zaplatenie pohľadávky s upozornením na prerušenie dodávky zemného plynu, za ktorú mu vyúčtoval poplatok vo výške 5 eur so splatnosťou dňa 12.12.2018 a za upomienku - dôraznú výzvu na zaplatenie pohľadávky, za ktorú mu vyúčtoval poplatok vo výške 10 eur so splatnosťou dňa 29.03.2019. Dospel potom k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie 15 eur.

6. Žalobcovi priznal v zmysle ust. § 369 Obch. zák. úrok z omeškania v ním požadovanej výške 5 % ročne z jednotlivých priznaných istín s odôvodnením, že žalovaný sa včasným nezaplatením pohľadávky vo výške 209,71 eur a vyššie uvedených poplatkov v sume 15 eur dostal do omeškania. Žalobcovi podľa ust. § 369c Obch. zák. v spojení s § 2 nar. vl. priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

7. O trovách konania rozhodol podľa ust. . Porovnaním úspechu strán v spore ustálil, že žalovaný bol v konaní úspešnejší a jeho čistý úspech predstavuje 19 %. Keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.02.2018 žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobcovi vrátil súdny poplatok za podanú žalobu v rozsahu, v akom bolo konanie zastavené vo výške 25,50 eur.

8. Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Potvrdil, že mal so žalobcom uzavretú zmluvu o dodávke plynu do prevádzky reštaurácie a penziónu na M. XX Q. F. a zopakoval, že dňa 23.11.2017 bolo odberné miesto fyzicky odpojené od distribučnej siete, čím bol odber plynu po tomto termíne vylúčený. V januári 2018 na telefonickú výzvu pracovníka povereného vykonaním odpočtu meradla po dohode odfotil stav meradla (19.057,44 m3) a zaslal mu ho formou SMS. V januári 2018 dostal od žalobcu vyúčtovaciu faktúru za obdobie 2017/2018, ktorá bola vystavená k vyššiemu konečnému stavu ako bol stav meradla, preto vo februári požiadal žalobcu o zúčtovanie zaplatených záloh k skutočnému stavu meradla, výsledkom čoho bol preplatok vo výške 1.344,83 eur, ktorý bol pripísaný na jeho (žalovaného) účet v Tatrabanke dňa 23.04.2018, čím považoval vec za uzatvorenú. Žaloba o zaplatenie 554,87 eur s príslušenstvom za plyn spotrebovaný v roku 2018 ho preto prekvapila. Zdôraznil, že po jeho vyjadrení k žalobe žalobca svoj nárok znížil na 209,71 eur. Argumentoval, že žalobcu opakovane žiadal o podklady k vyúčtovanému preplatku 1.344,83 eur. Tieto obdržal e-mailom v septembri 2020 a zistil, že vyúčtovanie bolo vykonané mylne, a že žalobca má nárok na 209,71 eur, ktoré mu aj 01.10.2020 zaplatil, pričom odkedy sa dozvedel o oprávnenej výške pohľadávky do jej úhrady neuplynulo ani 30 dní. Považoval potom za zrejmé, že oprávnene odmietol žalobcovi zaplatiť požadované sumy, keď naviac oprávnenosť nároku a správnosť výpočtu bola preukázaná až v priebehu súdneho konania. Pokiaľ žalobca nepreukázal správnosť svojho nároku, nemohol sa dostať do omeškania a žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie úroku z omeškania, upomienok a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Mal tiež za to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a obhájiť sa na pojednávaní vytýčenom na 14.06.2021, pretože dňa 13.06.2021 mailom ospravedlnil svoju neúčasť pre komplikácie po očkovaní proti Covid-19, ktoré ako ťažko zdravotne postihnutý absolvoval 07.06.2021.

9. Žalobca navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali jeho nárok na zaplatenie dlžnej sumy. Plne sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, z ktorého citoval. Zotrval na svojich vyjadreniach a dôkazoch, ktoré predložil. Mal za to, že žalovaný svoje tvrdenia nezdokladoval. Uviedol, že v prípade, ak sa odberateľovi plynu nezdá výška vyúčtovacej faktúry, má právo podať reklamáciu (čl. X OP), čo žalovaný neurobil. Citoval štvrtú časť čl. X Obchodných podmienok ohľadne reklamácie.

10. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. a ), preskúmal rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je z časti dôvodné. Podľa ust. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 209,71 eur od 31.12.2019 do 01.10.2020 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti a v závislej časti o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. V procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne pochybenia, ani žalovaným tvrdené odňatie mu možnosti konať pred súdom, a konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanoveniami ( a nasl.). Žalovaný videl upretie mu práv v tom, že súd prvej inštancie vykonal pojednávanie dňa 14.06.2021 v jeho neprítomnosti, i keď on dňa 13.06.2021

mailom ospravedlnil svoju neúčasť pre komplikácie po očkovaní proti Covid-19 (ktoré absolvoval 07.06.2021). Odvolací súd vyhodnotil tento odvolací argument žalovaného za nedôvodný. Zo spisu vyplýva, že žalovaný žiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na 14.06.2021 už dňa 03.06.2021 s odôvodnením, že bude dňa 07.06.2021 vakcinovaný a môže dôjsť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, na čo ho súd prvej inštancie dňa 08.06.2021 upovedomil, že jeho žiadosti nevyhovuje, pretože pojednávanie je nariadené až na 14.06.2021 o 8:30 h, avšak v prípade ťažkostí, ktoré mu neumožnia účasť na pojednávaní, ho vyzval na zaslanie lekárskeho potvrdenia. Žalovaný zaslal súdu večer pred pojednávaním mail, ktorým svoju neúčasť ospravedlnil tým, že je po vakcinácii ešte stále slabý a unavený a má aj zvýšenú teplotu a nesúhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Nepriložil však lekárske potvrdenie o tom, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní, a to napriek tomu, že bol súdom prvej inštancie vyzvaný. Keďže žalovaný žiadny dôvod na odročenie pojednávania nepreukázal, súd prvej inštancie vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti, čím žiadne jeho práva neporušil a postupoval procesne správne.

13. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že predmetom odvolacieho prieskumu je výlučne vyhovujúca časť rozsudku súdu prvej inštancie (a závislý výrok o trovách konania), pretože proti jeho zastavujúcej časti, ani proti vráteniu kráteného súdneho poplatku žalobcovi nebolo odvolanie žiadnou zo strán sporu podané, a teda v týchto častiach nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.

14. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 23.08.2019, od žalovaného domáhal zaplatenia 554,87 eur s príslušenstvom, a to sumy 539,87 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 06.11.2018 do zaplatenia titulom nedoplatku za dodaný plyn v období od 01.01.2018 do 17.01.2018 (splatnosť ním vystavenej faktúry bola 05.11.2018), sumy 5 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 13.12.2018 do zaplatenia za upomienku (vyúčtovanú faktúrou so splatnosťou 12.12.2018) a sumy 10 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 30.03.2019 do zaplatenia za upomienku (vyúčtovanú faktúrou so splatnosťou dňa 29.03.2019). Uplatnil si aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur podľa ust. Obch. zák. v spojení s nar. vl. č. . K žalobe priložil listinné dôkazy uvedené vyššie. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a tvrdil, že mu v žalobcom fakturovanom období plyn dodaný nebol, že odber plynu ním v žalovanom období nebol možný pre odpojenie odberného miesta už v novembri 2017, a že mu žalobca dňa 23.04.2018 dokonca poukázal na jeho účet preplatok vo výške 1.344,83 eur, čo však žiadnym listinným dôkazom nepreukázal. Na obranu žalovaného reagoval žalobca tým, že dňa 29.11.2019 vystavil opravnú faktúru za odber plynu v období od 01.01.2018 do 17.01.2018, splatnú dňa 06.12.2019, výsledkom ktorej bol „preplatok“ 330,16 eur. Žalobu zobral v časti o zaplatenie 330,16 eur s príslušenstvom späť a žiadal v tejto časti zaplatenie 209,71 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 06.11.2018 do zaplatenia. K svojmu vyjadreniu priložil opravnú faktúru. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach o jeho nemožnosti odoberať plyn vo fakturovanom období a zdôraznil, že mu žalobca v apríli 2018 poukázal preplatok 1.344,83 eur, čo logicky vylučuje akýkoľvek finančný nárok žalobcu. Dňa 02.10.2020 žalovaný oznámil súdu, že žalobcovi dlžnú sumu 209,71 eur uhradil dňa 30.09.2020, s vysvetlením, že až pred niekoľkými dňami sa dopátral tejto korektnej výšky nedoplatku. Neprodukoval žiadny listinný dôkaz. Žalobca následne potvrdil zaplatenie sumy 209,71 eur žalovaným dňa 01.10.2020 a zobral žalobu v časti o zaplatenie tejto sumy späť.

15. Súd prvej inštancie konanie v časti späťvzatia zastavil a prisúdil žalobcovi 15 eur za dve vyššie uvedené upomienky (za prvú 5 eur a za druhú 10 eur), ktorými upomínal žalovaného, aby zaplatil faktúru v pôvodne žalovanej výške 539,87 eur, s odôvodnením, že „vzhľadom na ust. čl. IV bod 5 OP patrí žalobcovi nárok na úhradu poplatkov vystavených v súlade s platným cenníkom externých služieb a výkonov“. Žalobcovi priznal podľa ust. Obch. zák. úrok z omeškania po závere, že žalovaný sa včasným nezaplatením pohľadávky vo výške 209,71 eur a poplatkov za upomienky dostal do omeškania. Žalobcovi priznal podľa ust. Obch. zák. v spojení s nar. vl. č. aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

16. S poukazom na odvolacie námietky žalovaného preskúmal odvolací súd vyhovujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že jeho rozsudok je v časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 209,71 eur od 31.12.2019 do 01.10.2020 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, vecne správny, a preto ho v tejto časti potvrdil, keď odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil za v tejto časti za nedôvodné.

17. Podľa § 365 ods. 1 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369c ods. 1 Obch. zák., omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa nar. vl. č. je výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

18. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a zistenia zo spisu dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že žalovaný sa dostal včasným nezaplatením pohľadávky vo výške 209,71 eur do omeškania. Keďže bol však súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia o uložení mu povinnosti zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 209,71 eur od 06.11.2018 do 01.10.2020 strohý a tento výrok nijak bližšie nezdôvodnil, nemohol odvolací súd preskúmať jeho správnosť vo vzťahu k skutkovým a právnym záverom, z ktorých by vyplýval. Za jednoznačne preukázaný mal nárok žalobcu na 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 209,71 eur od 31.12.2019 do 01.10.2020, pretože niet žiadnych pochybností o tom, že žalobca vystavil dňa 29.11.2019 opravnú faktúru (k pôvodne žalovanej), splatnú dňa 06.12.2019, výsledkom ktorej bol preplatok 330,16 eur, a preto žiadal (po čiastočnom späťvzatí žaloby, ktoré zavinil sám vystavením nesprávnej faktúry) od žalovaného zaplatiť práve sumu 209,71 eur. Zo spisu nevyplýva, že by žalobca žalovanému túto opravnú faktúru sám doručil, preto odvolací súd vychádzal zo zistenia, že opravná faktúra bola žalovanému doručená spolu s čiastočným späťvzatím a požiadavkou na zaplatenie 209,71 eur súdom prvej inštancie dňa 29.12.2019, čo vyplýva z doručenky na č.l. 81. Nasledujúci deň bol žalovaný povinný plniť a deň na to, teda dňa 31.12.2019 sa dostal do omeškania, ktoré trvalo do 01.10.2020, kedy žalobcovi predmetnú sumu, ktorej správnosť ani nespochybňoval a uznal, uhradil. Odvolacie námietky žalovaného, ktorý tvrdil, že správnosť tejto žalovanej sumy zistil až v septembri 2020, vyhodnotil odvolací súd jednak za ničím nepreukázané (žalovaný počas celého konania neprodukoval o svojich tvrdeniach žiadny listinný dôkaz), ale aj za nedôvodné, pretože skutočnosť, kedy si žalovaný subjektívne vyhodnotil, že žalovaná suma je správna, nie je spôsobilá spochybniť záver o jeho omeškaní.

19. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 209,71 eur od 31.12.2019 do 01.10.2020 podľa ust. potvrdil. Vo zvyšnej časti žalobcovi prisúdeného úroku z omeškania zo sumy 209, eur napadnuté rozhodnutie podľa ust. v spojení s zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože nie je v odvolacom konaní pre nedostatok odôvodnenia preskúmateľné. Bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdiť nárok žalobcu na úrok z omeškania zo sumy 209,71 eur, uplatnený od 06.11.2018 do 30.12.2019 a závery, ku ktorým dospeje, riadne odôvodniť tak, aby na ne strany mohli v prípadnom opravnom prostriedku reagovať, a aby boli presvedčivé a preskúmateľné.

20. Podľa ust. potvrdil odvolací súd napadnuté rozhodnutie aj v časti žalobcovi prisúdenému nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, pretože tento nárok mu vyplýva pri omeškaní dlžníka (ktoré mal odvolací súd, ako je uvedené vyššie, preukázané) z () v spojení s nar. vl. č. , bez potreby ďalšieho dokazovania. Napokon, žalovaný vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu ani ničím konkrétnym neargumentoval, preto sa odvolací súd obmedzí len na záver, že tento žalobcom uplatnený nárok nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže vyplýva priamo zo zákona.

21. Vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. v spojení s zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Súd prvej inštancie priznanie sumy 15 eur s príslušenstvom za upomienky odôvodnil len tým, že vzhľadom na ust. čl. IV bod 5 OP patrí žalobcovi nárok na úhradu poplatkov vystavených v súlade s platným cenníkom externých služieb a výkonov. Závery o tom, či boli upomienky, ktorými žalobca vyzýval žalovaného

pred podaním žaloby na zaplatenie (nesprávnej) sumy 539,87 eur, vôbec vystavené dôvodne, chýbajú, rovnako ako aj zdôvodnenie samotnej priznanej výšky sumy 5 eur a 10 eur za tieto upomienky (teda z čoho by mala vyplývať). Naviac, a čo je najdôležitejšie, úplne absentuje vysvetlenie, prečo súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj náklady za upomienky vo výške 15 eur a zároveň aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur (ktorá predsa predstavuje náhradu administratívnych interných nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov, a pokrýva najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka). S poukazom na tieto zistenia odvolací súd konštatuje, že zo strany súdu prvej inštancie došlo v tejto vyhovujúcej časti rozsudku k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia, a tým k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, keďže mu bola odňatá možnosť skutkovo a právne argumentovať proti (absentujúcim) záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi priznanému nároku na zaplatenie 15 eur s príslušenstvom za upomienky.

22. Z týchto, vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 209,71 eur od 31.12.2019 do 01.10.2020 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur podľa ust. ako vecne správny potvrdil, a vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti a v závislej časti o trovách konania ho podľa ust. v spojení s zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. O trovách konania (aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( a ).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).