Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/63/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Y. C. D. O. J., W.: XX XXX XXX, G. L.. X, J., proti žalovanému: Slovenská O., E. C. T. T. O. E. S. G. D. J. - C., W.: XX XXX XXX, G. X, J., zastúpenému I.. C. Š., Y. X, J., o zaplatenie 292.695,41 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo 7.12.2018 č.k. -181, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje.

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 251.285,53 eura s príslušenstvom, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 41.409,88 eura s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 13.5.2015 do zaplatenia a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,70%.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia 292.695,41 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 13.5.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemkov špecifikovaných v žalobe (pozemok parc. reg. Q. katastra nehnuteľností č. XXXXXX o výmere 1 210 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X o výmere 255 m2, zastavené plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva č. XX katastrálneho územia T. E.) a žalovaný ako výlučný vlastník stavby nachádzajúcej sa na týchto pozemkoch tieto od 3.4.2000 užíva bez právneho dôvodu v rozsahu 1 465 m2 a bez poskytovania náhrady. Náhradu za bezdôvodné užívanie pozemkov si uplatnil za obdobie od 3.4.2000 do 31.3.2015 vo výške zodpovedajúcej obvyklému nájomnému podľa rozhodnutia primátora hlavného mesta D. O. J. č. XX/XXXX a č. X/XXXX, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno za rozhodné obdobie (ďalej len „rozhodnutie primátora“). Podaním doručeným súdu 23.10.2017 vzal žalobu v časti o zaplatenie 155.723,72 eura spolu s príslušenstvom späť a zotrval na žalobe v zostávajúcej časti 41.409,88 eura za obdobie od 13.5.2013 do 31.3.2015 spolu s úrokom z omeškania 5,05% od 13.5.2015 do zaplatenia.

3. Pôvodne označený žalovaný - O. E. S. G. D. J. - mesto k žalobe uviedol, že nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, nakoľko vlastníkom stavby je Slovenská republika a on je ako štátna rozpočtová organizácia napojená na rozpočet Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, len správcom majetku štátu - predmetnej stavby. Uviedol, že pozemky žalobcu užíva v dobrej viere na administratívne účely, udržiava ich v stave spôsobilom na užívanie a investuje aj do ich údržby. Uvedený stav je

dôsledkom minulých právnych úprav, predmetná stavba bola postavená na pozemku na základe časovo neobmedzeného práva stavebníka k pozemku. Od roku 2009 sa snaží vzťahy k pozemkom so žalobcom usporiadať, avšak tento bol nečinný až do roku 2013. Konanie žalobcu, ktorým si žalobou uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia je podľa neho v rozpore s dobrými mravmi.

4. Žalobca po vyjadrení žalovaného opravil jeho označenie tak, že ide o Slovenskú republiku zastúpenú O. E. S. G. D. J. - mesto spolu. Uviedol, že niekoľko rokov sa neúspešne pokúšal o usporiadania opísaných vzťahov z dôvodov na strane žalovaného a preto jeho konanie nie je v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil, že aj keď je povinný strpieť užívanie stavby žalovaným, žalovaný sa takýmto konaním na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Žiadal, aby mu žalovaný poskytol plnenie vo výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase aj s prihliadnutím na účel, na ktorý sa pozemok využíva, ktorý stanovil v súlade s Pravidlami pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov špecifikovaných v žalobe a žalovaný je na základe zmluvy o prevode majetku štátu z 3.4.2000 vlastníkom stavby postavenej na pozemkoch žalobcu. Podľa položky č. 16, tabuľky č. 100, prílohy č. 1 rozhodnutia primátora, je v lokalite III., v ktorej sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú, stanovená cena nájmu 15 eur ročne za m2. Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto listom ako správca majetku štátu z 8.7.2009 vyzvala žalobcu na usporiadanie vzťahov medzi nimi k pozemkom pod budovou, potom žalobca listom z 5.3.2013 navrhol zriadenie vecného bremena k pozemkom za náhradu, prípadne odkúpenie pozemkov, vyzval ho na vydanie bezdôvodného obohatenia za dva roky užívania pozemkov a tiež na platenie obvyklého nájomného podľa rozhodnutia primátora. Listom z 28.8.2013 žalobca žalovaného vyzval na vyjadrenie, či má záujem o majetkovoprávne usporiadanie vzťahu k jeho pozemkom, na čo sa žalovaný listom z 2.10.2013 vyjadril tak, že má záujem pozemky buď kúpiť alebo si ich prenajať. Upomienkou zo 16.12.2013 žalovaného vyzval na na uhradenie 53.106,25 eura za užívanie jeho pozemkov bez právneho dôvodu v období od 1.1.2010 do 30.12.2013. Listom z 11.2.2014 žalovanému oznámil, že sa pripravuje na rokovanie mestských orgánov materiál s návrhom na predaj predmetných pozemkov za 195.006,15 eura (podľa znaleckého posudku) a tiež na úhradu 53.106,25 eura za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu. Žalovaný listom zo 7.3.2014 žalobcovi oznámil, že na kúpu pozemkov v roku 2014 nemá pridelené finančné prostriedky. Žalobca listom z 10.7.2014 požiadal žalovaného o vyjadrenie, či už má prostriedky na vysporiadanie vzťahov k pozemkom, na čo mu žalovaný listom z 10.9.2014 oznámil, že potrebné finančné prostriedky bude mať až v roku 2015.

6. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení a , , a veta prvá a nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov. Keďže žalobca po začatí konania podaniami z 24.2.2017 a z 23.10.2017 zobral žalobu v časti o 251.285,53 eura s príslušenstvom späť z dôvodu ich premlčania, súd prvej inštancie v súlade s ustanovením konanie v tejto časti zastavil, a nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania a predbežného prejednania sporu, súhlas žalovaného nezisťoval ( ). K namietanej pasívnej vecnej legitimácie žalovaného pre jeho nesprávne označenie v žalobe konštatoval, že nakoľko žalobca bez výzvy súdu na odstránenie vád vo svojom podaní špecifikoval žalovaný subjekt uvedením, že ide o štát - Slovenskú republiku, za ktorú koná O.B. E. S. G. D. J. - mesto, považoval toto podanie za odstránenie vady žaloby a nie za návrh na zmenu žalovaného, a preto bez rozhodnutia pokračoval ďalej v konaní so žalovaným ako správne označenou stranou sporu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR z 12.1.2017 sp. zn. , podľa ktorého ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. Doplnil, že v sporoch o majetok štátu a sporoch týkajúcich sa majetku štátu je vždy potrebné zistiť konkrétneho správcu, ktorému bol majetok zverený do správy ( o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). K tvrdeniu žalovaného o pasivite žalobcu pri usporiadaní vzťahov k pozemkom poukázal na to, že žalobca minimálne v období, za ktoré požaduje plnenie, sa pokúšal o usporiadanie vzťahov, žalovaný však s odôvodnením, že na usporiadanie vzťahov nemá pridelené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, pozemky žalobcu bez právneho titulu a akéhokoľvek protiplnenia naďalej užíval a doposiaľ užíva. Keďže žalovaný žalobcovi do rozhodovania o žalobe neuhradil za užívanie žiadnu náhradu, a to ani na základe výzvy, ani dobrovoľne, takéto konanie žalovaného bez vízie trvalého usporiadania vzťahov považoval za rozporné s dobrými mravmi, pretože žalovaný neuviedol, kedy by potrebné finančné prostriedky zo

štátneho rozpočtu mal mať pridelené a neuviedol kedy mu budú pridelenia na usporiadanie vzťahov finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a ani to, aká odplata za užívanie pozemkov by bola podľa neho primeraná. Pri určovaní toho o čo sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil vychádzal z ceny nájmu určenej pre „pozemky - o.i. objekty na administratívu“, čo podľa položky 16, tabuľky č. 100, prílohy č. 1 k rozhodnutiu primátora je v lokalite III, okrem iného v T. E. a K. je 15 eur ročne za m2. Pri výmere pozemkov spolu o veľkosti 1 465 m2 (1 210 m2 + 255 m2) by bolo nájomné za pozemky 1.831,25 eura mesačne a 59,07 eura za deň a súd takto zistené nájomné v danej lokalite považoval za primeranú odplatu za užívanie pozemkov žalobcu žalovaným. Po čiastočnom späťvzatí žaloby bolo predmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia 41.409,88 eura získaného žalovaným za obdobie od 13.5.2013 do 31.3.2015 (22 mesiacov x 1.831,25 eura + 19 dní x 59,07 eura) a vzhľadom na výzvu z 10.2.2015, ktorou žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného užívaním jeho pozemkov, sa žalovaný s plnením povinnosti dostal do omeškania, a preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5,05% ročne od 13.5.2015 do zaplatenia. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 2.11.2000 sp. zn. , na ktoré poukázal žalovaný podľa súdu nebolo možné aplikovať na daný prípad a poukázal na iné rozhodnutia súdov, v ktorých tieto pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzali z rozhodnutia primátora hlavného mesta účinného v rozhodnom období.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že žalovanému, ktorého úspech v konaní bol 85,85%, priznal proti žalobcovi, ktorého úspech v konaní bol 14,15 %, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,70% (85,85% - 14,15%).

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 41.409,88 eura s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 13.5.2015 do zaplatenia, podal žalovaný odvolanie z dôvodov uvedených v ustanovení a a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že žaloba sa zamieta a priznať mu proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nesprávne právne posúdil jeho vecnú legitimáciu. Namietal, že žalovaný, proti ktorému bola žaloba pôvodne podaná nie je pasívne legitimovaným. Žalobca až listom zo 7.12.2016 navrhol zmenu na strane žalovaného a označil žalovaného správne ako Slovenská republiky, zastúpená O. E. D. J. - mesto, keď vychádzal z toho, že vlastníkom budovy na predmetných pozemkoch je Slovenská republika, a správcom O. E. D. J. - mesto. Toto podanie žalobcu, ktorou ho označil za stranu sporu, bolo zmenou žalovaného, a nie odstránením vady žaloby. Nakoľko ide o dva samostatné subjekty, nie sú v danom prípade splnené podmienky na zmenu účastníkov konania podľa ustanovenia , a preto mal súd prvej inštancie návrh žalobcu na zmenu účastníka konania zamietnuť a nepripustiť ju, po začatí konania totiž nenastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prechod práv a povinností, o ktorých sa koná. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v čase začatia konania mal byť riešený výlučne novým sporom. Mal tiež za to, že na daný prípad nie je možné aplikovať nález Ústavného súdu SR z 12.1.2017 sp. zn. , na ktorý sa v tomto smere súd prvej inštancie odvolával. Ďalej namietal, že pri určení výšky bezdôvodného obohatenia sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal s osobitosťou daného prípadu, a to, že predmetnú stavbu postavenú na pozemku žalobcu užíva v dobrej viere na základe zmluvy o prevode správy majetku štátu a užíva ju ako štátna rozpočtová organizácia na účely spojené s výkonom kompetencií orgánu štátnej správy vo veterinárnej oblasti a v oblasti úradnej kontroly potravín. Užívanie pozemku, na ktorom stavba stojí, vychádza z minulosti, keď bola stavba postavená na pozemku na základe časovo neobmedzeného práva stavebníka k pozemku, ktorý v minulosti patril štátu a následne bol prevedený na žalobcu. Namietal aj určenie výšky bezdôvodného obohatenia podľa rozhodnutím primátora, ktorým sú určené ceny nájmov, a to podľa tabuľky č. 100 pol. 16 (objekty okrem garáži pôvodne rozdelené ako objekty na služby, administratívu a predajne, objekty na herne, stávkové kancelárie, reštaurácie, kaviarne, banky a zmenárne objekty na bývanie), kde je uvedená cena za užívanie nehnuteľnosti na tam uvedený účel; pri prenájme pozemkov nové rozhodnutie primátora nerozlišuje, či ide o využitie na podnikateľské účely alebo nepodnikateľské účely, ako je to pri nájme stavieb alebo nebytových priestorov. Zaradenie predmetných pozemkov do rovnakej skupiny ako sú pozemky pod herňami, bankami a pod. je konaním žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, na čo v priebehu konania viackrát poukázal .

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým

zisteniam a rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. K namietaného nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní uviedol, že bez toho, aby na to bol súdom vyzvaný, upresnil označenie žalovaného tak, že ide o Slovenskú republiku zastúpenú žalovaným a žalobu tým, že žalovaný je správcom stavby, nachádzajúcej sa na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, za užívanie ktorých mu neplatí žiadne úhrady. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie situáciu vyhodnotil správne, keď pokračoval v konaní so žalovaným. K určeniu výšky bezdôvodného obohatenia uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z rozhodnutia primátora, pričom v tomto je zohľadnený aj účelu, na ktorý sa stavba na pozemku žalobcu využíva, t.j. že ide o administratívnu budovu a aj lokalita, v ktorej sa nehnuteľnosti nachádzajú. Konštatoval, že žalovaný počas celého konania nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce podľa neho primeranú výšku bezdôvodného obohatenia a nenavrhol na jej zistenie dokazovanie. Žalovaný v prvoinštančnom konaní nenamietal skutočnosť, že žalobca bezdôvodné obohatenie vyčíslil v súlade s položkou č. 16 tabuľky č. 100 rozhodnutia primátora, ani to, že by sa mal súd zaoberať položkou č. 19 v tejto tabuľke, ktorá v predchádzajúcom období riešila aj nepodnikateľský účel využitia pozemkov, a uvedené namietal až v odvolaní.

10. Žalovaný sa v odvolacej replike v plnom rozsahu pridržal právnej argumentácie uvedenej v odvolaní a zopakoval už prezentované tvrdenia o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní a k určeniu výšky bezdôvodného obohatenia.

11. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 28.10.2021 (, ).

12. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa odvolacích dôvodov a porovnaním s príslušnými právnymi normami dospel odvolací k záveru, že rozhodnutie súdu o žalobe je správne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žaloby a dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým záverom a následne vyvodil i správne právne závery o tom, že žalovaný užíval pozemok žalobcu bez právneho dôvodu a že sa na jeho úkor obohatil. Súd prvej inštancie na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia ( a a ), ktoré správne vyložil a dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby i dostatočne, v súlade s ustanovením odôvodnil, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj s relevantnými argumentmi sporových strán.

13. V konaní bolo preukázané, že pozemky žalobcu v rozhodnom období užíval žalovaný bez právneho titulu a bez toho, že by mu za to platil náhradu. V dôsledku tohto sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Majetkovú hodnotu v danom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.

14. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na povahu plnenia - schopný vrátiť plnenie, je povinný bezdôvodné obohatenie vydať tomu, na úkor koho ho získať tak, že mu poskytne peňažnú náhradu (§ 458 ods. 1 Obč. zák.). Pretože účelom je tu odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho, ktoré získal na úkor iného, treba výšku plnenia za užívanie cudzieho pozemku bez právneho dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený. Výšku tohto prospechu vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za užívanie (prenajatie) porovnateľnej veci.

15. V danom prípade bolo pre právne posúdenie veci významné zistenie, že žalovaný užívaním pozemku iného získal majetkový prospech a následne bolo potrebné zistiť výšku získaného prospechu. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný získal užívaním predmetných pozemkov majetkový prospech, žalovaný v odvolaní nespochybňoval. Namietal to, že výška nároku žalobcu, t.j. bezdôvodné obohatenie bolo vyčíslené len podľa ním vydaného rozhodnutia primátora o výške nájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno za rozhodné obdobie, hoci stavba slúži za vykonávanie činnosti vo verejnom záujme.

16. Osobitné okolnosti daného prípadu, za ktoré žalovaný považoval to, že v budove na pozemku žalobcu vykonáva svoje povinnosti vo verejnom záujme a históriu existujúceho právneho vzťahu medzi stranami, podľa odvolacieho súdu nemajú vplyv na rozhodnutie o výške bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie je objektívny stav predpokladaný v zákonom predvídaných situáciách a ako taký existuje bez ohľadu na to, komu možno pričítať okolnosti jeho vzniku. Je nepochybné, že sporové strany sa snažili usporiadať svoje vzťahy súvisiace s umiestnením stavby žalovaného na pozemku žalobcu, ale k dohode nedošlo a ak za týchto okolností si žalobca uplatnil svoje právo nemožno to hodnotiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

17. Odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvého stupňa pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vzal do úvahy nájomné, za ktoré prenecháva žalobca pozemky v danej oblasti (T. E.) do nájmu na užívanie na administratívne účely. Skutočnosť, že v položke 16 tabuľky 100, ktorá je prílohou k rozhodnutiu primátora č. XX/XXXX, boli spojené objekty, ktoré boli pôvodne rozdelené na objekty na služby a administratívu a predajne a na objekty na herne, stávkové kancelárie, reštaurácie, kaviarne, banky a zmenárne a na objekty na bývanie, je pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu, pretože podstatným bolo určiť cenu, za ktorú by sa dalo obstarať obdobné plnenie, čo určením nájomného podľa rozhodnutia primátora bolo splnené.

18. Odvolací súd sa pri preskúmavaní zaoberal aj námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak o veci konal a rozhodol, hoci žalobca v žalobe označil za žalovaného O. E. S. G. D.E. J. - mesto a v podaní z 22.12.2016 za žalovaného označil Slovenskú republiku, zastúpenú O. E. S. G. D. J. - mesto s ním ako žalovaným. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že nález Ústavného súdu SR z 12. januára 2017 sp. zn. , podľa ktorého v prípade, ak je stranu štát a v žalobe je označený len orgán oprávnený v jeho mene konať, pričom z iných častí žaloby zjavne vyplýva, že smeruje proti štátu, je povinnosťou súdu vyzvať na odstránenie tohto nedostatku, na ktorý poukázal súd prvej inštitúcie, rieši inú situáciu ako bola zistená v danej veci, nakoľko ústavný súd rozhodoval o práve uplatnenom podľa osobitného predpisu proti štátu a tak bolo zrejmé, že stranou v konaní má byť štát, o čo v danom prípade nešlo. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný získať užívaním jeho pozemku bez právneho dôvodu a zo žiadneho právneho predpisu bez ďalšieho nevyplýva, že stranou sporu má byť štát.

19. V prejednávanej veci však napriek tomu, že v žalobe bola ako žalovaná uvedená O. S. E. S. G. D. J. - mesto, avšak z opisu skutkového stavu v žalobe a z príloh pripojených k žalobe (list vlastníctva katastra nehnuteľnosti z katastrálneho územia T. E. č. XXXX) bolo zrejmé, že vlastníkom stavby postavenej na pozemku žalobcu je Slovenská republika - O. E. S. G. D. J. - mesto. Označenie žalovaného nezodpovedalo obsahu žaloby, v ktorej bolo uvedené, že žalovaný/O. E. S. G. D. J. - mesto užíva stavbu ako majetok štátu a tak bola žaloba nezrozumiteľná a preto pokiaľ žalobca aj bez výzvy súdu v zmysle ustanovenia označenie žalovaného opravil tak, že ho dal do súladu s listinami pripojenými k žalobe ako dôkazy, išlo o opravu tohto podania a nie o zmenu na strane žalovaného, čo nakoniec ani z obsahu tohto podania nevyplýva. Navyše súd prvej inštancie správne poukázal na , ktorý upravuje správu majetku štátu, z ktorého vyplýva, že správca koná v mene štátu pred súdmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje ().

20. Vzhľadom na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a odvolací súd ním uvádzané tvrdenia nepovažoval za také, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanoveniami a tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).