Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-2-2021.pdf
PDF · 102.24 KB
No categories available
31Cb/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: Danielsson s.r.o., so sídlom Duklianska 8/8, 080 01 Prešov, IČO: 47 594 373, proti žalovanému: SERCHIO s. r. o., so sídlom Obchodná 2, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 46 175 121, zastúpenému advokátskou kanceláriou Zvara advokáti s.r.o., so sídlom Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, IČO: 46 547 878, o zaplatenie 920,-- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 920,-- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 920,-- eur od 5. marca 2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,54 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23. marca 2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 920,-- eur s príslušenstvom.
2. Žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že žalovaný medzi stranami bola uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bola na základe objednávky č. 20072901 z 29. júla 2020 dodávka a montáž krídlovej brány na adrese Slavkovská 17/31, Kežmarok podľa špecifikácie uvedenej v objednávka súhlasil so všeobecným obchodnými podmienkami žalobcu. 2.1. Žalobca vykonal dielo dňa 12. októbra 2020, pričom žalovaný odmietol bezdôvodne dielo prevziať a ani neuhradil vystavenú faktúru riadne a včas. 2.2. K žalobe žalobca pripojil objednávku žalovaného č. 20072901, všeobecné obchodné podmienky žalobcu, faktúru č. 20209 zo 7. októbra 2020 na sumu 920,-- eur, predžalobnú výzvu z 15. februára 2021 a fotodokumentáciu predmetnej krídlovej brány.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo 7. apríla 2021, sp. zn. 20Up/359/2020 navrhol žalobu zamietnuť.
4. Žalovaný uviedol, že lehota na dodanie dohodnutého diela uplynula dňa 10. augusta 2020, napriek tomu žalobca dielo čiastočne vykonal a dodal dňa 7. októbra 2020. Podľa žalovaného dodané dielo nebolo prevzaté, nakoľko nezodpovedalo akosti, vlastnostiam, rozmerom, spôsobu prevedenia a ani ďalším podmienkam dodávaného diela. V rámci e-mailovej komunikácie žalovaný opakovane vyzýval žalobcu k tomu, aby pristúpil k dokončeniu a odovzdaniu diela. Žalobca skutočne dielo dokončil (konkrétne odstránil nedorobky 2 brán) až 3. februára 2021, pričom sa vyjadril, že žalovaným požadované riešenie a dokončenie dodania nie je zahrnuté v objednanom diele a žalobca bol ochotný
vykonať požadované úpravy jedine za predpokladu uhradenia novej ceny diela žalovaným, s čím žalovaný nesúhlasil. 4.1. Žalovaný uviedol, že mal pri svojej objednávke podstatne odlišnú predstavu o dodanom diele, ako bola namontovaná brána, po ktorej okrajoch ostali niekoľko centimetrov široké otvory, ktoré boli následne vyplnené montážnou penou. Zo žiadnej časti objednávky nie je zrejmé, že by mali byť dvere dodané s niekoľko centimetrov širokými škárami, ktoré nielenže pôsobia neesteticky, ale naviac má montážna pena podstatne horšie vlastnosti a funkcie pri dobe opotrebovania pri zabraňovaní prieniku živočíchov alebo prachu do priestoru. Celý problém vznikol pochybením zamestnancov žalobcu pri zameriavaní otvoru, do ktorého bola brána montovaná, nakoľko nezobrali do úvahy osobitosti daného otvoru v čase zameriavania a montáže. 4.2. Žalovaný k odporu pripojil fotky brány, listy žalovaného adresované žalobcovi zo 6. novembra 2020, 19. novembra 2020, 10 decembra 2020 a 17. februára 2021, reklamačný protokol z 5. februára 2021, e-maily žalobcu z 2. novembra 2020, 6. novembra 2020, 10. novembra 2020, 24. novembra 2020, 3. decembra 2020, 9. decembra 2020, 5. februára 2021 a 12. februára 2021, listy žalobcu z 24. novembra 2020, 27. novembra 2020 a cenovú ponuku žalobcu č. 21020501.
5. Žalobca v replike poukázal na to, že vysprávky neboli zmluvne dohodnuté, a preto ich žalovaný nemohol ani legitímne očakávať. Žalobca poukázal na to, že ani dodávatelia okien nerobia vysprávky a štandardným postupom vyplnenia otvorov je použitie montážnej peny. Rovnako tak žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že dielo bolo čiastočne dodané dňa 3. februára 2021 a doplnil, že splatnosť faktúry bola zmluvne dohodnutá, pričom žalovaný jej splatnosť nedodržal.
6. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.
7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na termín dňa 28. októbra 2021 o 10:30 hod., na ktoré sa dostavil žalovaný. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v ich neprítomnosti. Preto súd v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu. 7.1. Zároveň k uskutočneniu predmetného pojednávania súd uvádza, že dňa 26. októbra 2021 bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie nariadeného pojednávania. Predmetnej žiadosti súd nevyhovel, o čom upovedomil právneho zástupcu žalovaného e-mailom z 27. októbra 2021. 7.2. Žiadosť právneho zástupcu žalovaného neobsahoval žiadny ospravedlniteľný dôvod v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 C.s.p., keď súd výslovne poukázal na to, že všeobecné konštatovanie o čerpaní dovoleniek počas prichádzajúcich sviatkov nie je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod pre odročenie pojednávania. Taktiež súd nesúhlasil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že odročenie pojednávania je potrebné, aby bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania, keďže v prípade žalovaného bola lehota na prípravu pojednávania zachovaná v súlade s ustanovením § 178 ods. 2 C.s.p., keďže mu bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 14. októbra 2021 a následne s opravným obchodným menom dňa 20. októbra 2021. Prevzatie právneho zastupovania od riadne a včas predvolaného žalovaného v čase kratšom ako 5 dní pred nariadeným termínom pojednávania nezakladá nové plynutie lehoty na prípravu pojednávania v prípade advokáta, ale jeho lehota na prípravu pojednávania sa odvíja od doručenia predvolania na pojednávanie žalovanému. Súd v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2020, sp. zn. 3Obdo/87/2019, v ktorom dovolací súd (v bodoch 7. až 7.4. odôvodnenia svojho uznesenia) uviedol, že: „Žalovanému bolo predvolanie na termín pojednávania nariadeného na 13. októbra 2017 doručené dňa 19. septembra 2017, teda v dostatočnom predstihu v súlade s ustanovením § 178 ods. 2 C. s. p., aby sa mohol žalovaný pripraviť na predmetné pojednávanie, prípadne si zabezpečiť právne zastúpenie. Dovolací súd konštatuje, že dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 C. s. p. nie je, ak strana - ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené v súlade s ustanovením § 178 ods. 2 C. s. p. najmenej päť dní predo dňom jeho konania - v období menej ako päť dní predo dňom konania pojednávania udelí splnomocnenie na zastupovanie v konaní advokátovi. Uvedené platí aj vtedy, ak takto zvolený advokát sa nemôže zúčastniť pojednávania napr. z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, prípadne že si nestihol naštudovať súdny spis. V takejto situácii sa totiž nejedná o dôvod, ktorý nastal u advokáta krátko pred pojednávaním, ako to predpokladá znenie ustanovenia § 183 ods. 2 C. s. p., a nemožno sa ani odvolať na to, že strana trvá na osobnom zastúpení takto (oneskorene) splnomocneným advokátom. K uvedenému záveru dovolací súd uvádza, že povinnosťou súdu je postupovať v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (k tomu viď čl. 17 Základných princípov Civilného sporového
poriadku) a zároveň je jeho oprávnením odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, prípadne vedu k nedôvodným prieťahom v konaní (viď čl. 5 Základných princípov Civilného sporového poriadku). Medzi takéto šikanózne konanie strany sporu, ktoré sa môže už na prvý pohľad javiť ako konanie smerujúce k nedôvodným prieťahom v konaní, ktoré je v záujme čo najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia sporu potrebné odmietnuť, je aj udelenie splnomocnenia advokátovi na zastupovanie v spore jeden deň pred skôr určeným termínom pojednávania za súčasného podania žiadosti o odročenie pojednávania. Zároveň v takejto situácii nemožno hodnotiť konanie advokáta - ktorý príjme deň pred pojednávaním splnomocnenie na zastupovanie v spore v situácii, keď vie, že sa predmetného pojednávania nemôže zúčastniť - inak ako za konanie, ktoré je v rozpore s profesnou etikou advokáta, a ktoré odporuje jeho povinnostiam vyplývajúcim z ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, ktoré ukladá advokátovi povinnosť pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné, pričom musí dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. V takejto situácii bolo povinnosťou advokáta buď odmietnuť zastupovanie v spore, prípade oznámiť klientovi (žalovanému), že sa pojednávania nebude môcť zúčastniť pre kolíziu s iným pojednávaním s tým, aby sa pojednávania zúčastnila aspoň samotná strana sporu. Pritom nie je možné sa spoliehať na to, že súd žiadosti o odročenie pojednávania vyhovie (keďže to nie je povinnosťou súdu), prípadne na to, že protistrana advokátovi oznámi, že sa pojednávania nezúčastní. 7.3. Len pre úplnosť súd dopĺňa, že obdobný záver bol prijatý aj v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júla 2015, sp. zn. 1Obdo/19/2014, ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2016 pod R 24/2016.
8. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu mal súd za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo dodanie a montáž 3 krídlových brán, s rozmerom brán 1520/2560 mm, 2120/2560 mm a 1470/2480 mm. 8.1. Sporné bolo, či žalobca dodal žalovanému objednané dielo a kedy bola splatná cena diela.
9. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: 9.1. Medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej je dodanie a montáž troch krídlových brán s rozmerom brán 1520/2560 mm, 2120/2560 mm a 1470/2480 mm, pričom ich dodanie a montáž zo strany žalobcu neboli sporné, čo dokladuje aj fotodokumentácia predložená oboma zmluvnými stranami. 9.2. Rovnako tak súd mal preukázané, že k začatiu vykonania diela v podobe dodania a montáže predmetných brán došlo v mesiaci október 2020, a dielo bolo dokončené 3. februára 2021. 9.3. Podľa súdu je zrejmé, že žalovaný mal inú predstavu o dodanom diele, čo vyplýva aj z jeho následných správ adresovaných žalobcovi, ako aj z reklamačného protokolu z 3. februára 2021, na základe ktorého požadoval prekrytie montážnej diery pri bráne tromi krycími lištami, čo žalobca neakceptoval. Prekrytie montážnej diery krycími lištami nebolo predmetom zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami. 9.4. Medzi stranami bola dohodnutá aj cena diela v celkovej výške 1.840,-- eur s tým, že 50 % ceny diela bolo uhradených vopred a zostávajúca časť ceny diela 920,-- eur mala byť v zmysle článku III bod 2 všeobecných obchodných podmienok žalobcu zaplatená pred dodaním tovaru montážou a v prípade platby na účet je cena diela splatná najmenej 3 dni pred dodaním tovaru montážou s tým, že skôr, ako uhradí cenu tovaru, má možnosť si u žalobcu skontrolovať kvalitu a množstvo tovaru. Cena za montáž je podľa článku III bod 3 všeobecných obchodných podmienok žalobcu splatná po namontovaní tovaru, prevzatí výrobkov a prevzatí záručného listu. 9.5. Žalobca doplatok ceny diela žalovanému fakturoval faktúrou č. 20209 z 7. októbra 2020 so splatnosťou 11. októbra 2020.
10. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 10.1. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok
inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti (ods. 2). 10.2. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia (ods. 3). 10.3. Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 10.4. Podľa ustanovenia 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. 10.5. Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426 (ods. 2). 10.6. Podľa ustanovenia § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru. 10.7. Podľa ustanovenia § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a/ kupujúci vady zistil, b/ kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c/ sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. 10.8. Podľa ustanovenia § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: a/ požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b/ požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c/ požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d/ odstúpiť od zmluvy. 10.9. Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny (ods. 2). 10.10. Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy (ods. 3). 10.11. Podľa ustanovenia § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. 10.12. Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné (ods. 2).
11. Podľa súdu bola medzi stranami platne uzavretá zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca dodal a namontoval žalovanému 3 krídlové brány, a za ktoré vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu diela v lehote dohodnutej v zmluve, ktorú však žalovaný v určenej lehote, a ani do dňa rozhodovania súdu nezaplatil.
12. K námietkam žalovaného o nedodržaní lehoty na dodanie diela žalobcom súd uvádza, že ak by aj žalobca bol v omeškaní s plnením, nemá to za následok zánik povinnosti žalovaného zaplatiť dohodnutú cenu diela, keď nedošlo súčasne k zániku záväzkového vzťahu medzi stranami.
12.1. Súd uvádza, že ak bol žalobca v omeškaní s plnením predmetu záväzku, mal žalovaný vyzvať žalobcu na plnenie a poskytnúť mu dodatočnú primeranú lehotu na splnenie záväzku s možnosťou odstúpenia od zmluvy s poukazom na znenie ustanovenia § 345 Obchodného zákonníka, čo však žalovaný neurobil a rovnako tak od zmluvy o dielo neodstúpil.
13. K zániku povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela nemohlo dôjsť ani na základe údajného dodania iného, než zmluvou dohodnutého diela. Bez ohľadu na skutkové závery súdu, že žalobca dodal dohodnutý predmet plnenia (tri krídlové brány objednané žalovaným) - keďže žalovaný konkrétnym nešpecifikoval, v čom malo byť dodanie diela zo strany žalobcu vadné (jeho argumentácia v listoch adresovaných žalobcovi je všeobecná a neurčitá, pričom má za to, že ak žalovaný chcel riadne vytknúť žalobcovi vady diela, bolo jeho povinnosťou konkretizovať, v čom konkrétne tieto vady spočívajú, čo však žalovaný neurobil) - súd konštatuje, že v takom prípade si mal žalovaný uplatniť nároky z vád diela, keďže vadou diela je aj dodanie iného diela (k tomu viď ustanovenie § 422 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka). Žalovaný ako objednávateľ však žalobcovi relevantným spôsobom neoznámil vady diela a ani si neuplatnil žiadny z nárokov z vadného dodania diela podľa § 436, resp. § 437 Obchodného zákonníka, a preto ich nie je možné ani v súdnom konaní priznať (§ 428 Obchodného zákonníka). 13.1. Len pre úplnosť súd zvýrazňuje tú skutočnosť, že žalovaným požadované prekrytie montážnej diery pri bráne tromi krycími lištami v zmysle reklamačného protokolu nebolo predmetom zmluvy o dielo, a preto ich nedodanie zo strany žalobcu nie je možné považovať za dodanie vadného diela.
14. Pokiaľ ide o okamih, kedy vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela, súd uvádza, že na jednej strane bola medzi stranami dohodnutá splatnosť ceny diela (v prípade materiálu v článku III. bod 2 všeobecných obchodných podmienok a v prípade montáže v článku III. bod 3 všeobecných obchodných podmienok), avšak z predmetného zmluvného dojednania je možné vychádzať, ak boli splnené všetky ostatné podmienky. To znamená, že splatnosť ceny diela v časti materiálu v zmysle článku III. bod 2 všeobecných obchodných podmienok je možné aplikovať, ak aj žalobca splnil dojednanú povinnosť umožniť žalovanému skontrolovať kvalitu a množstvo tovaru. 14.1. Predmetná podmienka zo strany žalobcu nebola splnená, čo ani žalobca v konaní netvrdil, a preto nie je možné dojednanie obsiahnuté v článku III. bod 2 všeobecných obchodných podmienok žalobcu aplikovať na vznik povinnosti žalovaného zaplatiť časť ceny diela, ale je potrebné aplikovať dispozitívne ustanovenie § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť cenu diela vykonaním diela. 14.2. Za okamih vykonania diela nie je možné podľa názoru súdu nie je možné považovať 12. október 2020, ako to tvrdil žalobca, v predmetný deň začal žalobca len s vykonávaním diela. Žalobca pritom nepreukázal, že by v daný deň vykonal dohodnuté dielo. Súd sa stotožňuje sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že k riadnemu vykonaniu diela došlo až 3. februára 2021, keďže tento deň je možné ustáliť ako deň vykonania diela zo stranami predložených listinných dôkazov (predovšetkým z reklamačného protokolu z 3. februára 2021). Uvedené konštatovanie znamená, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu diela najskôr až 3. februára 2021, ktorú však žalovaný ku dňu rozhodovania súdu žalobcovi neuhradil. 14.3. Len pre úplnosť považuje súd za nevyhnutné poukázať na to, že žalobca fakturoval žalovanému cenu diela v rozpore s vlastnými všeobecnými obchodnými podmienky, keď faktúrou zo 7. októbra 2020 splatnou 11. októbra 2020 (t. j. ešte predtým, než začal s vykonávaním diela) požadoval od žalovaného zaplatenie nielen sumy za materiál (620,-- eur), ale aj zaplatenie sumy 300,-- eur za montáž, hoci povinnosť zaplatiť cenu diela za montáž mal mať žalovaný až po namontovaní tovaru, prevzatí výrobkov a prevzatí záručného listu v zmysle článku III bod 3 všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Tento okamih pritom podľa názoru súdu aj v zmysle vyššie uvedeného nastal až 3. februára 2021.
15. Na základe uvedeného, že súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti o zaplatenie žalovanej istiny dôvodná. 15.1. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 920,-- eur.
16. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, je potrebné vychádzať z vyššie uvedených záverov, čo sa týka vzniku povinnosti žalovaného zaplatiť dohodnutú cenu diela, a aplikovať ustanovenie § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná
lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 16.1. Pri aplikácii predmetného ustanovenia (a pri absencii osobitného jednoznačného zmluvného dojednania) sa žalovaný dostal do omeškania uplynutím 30 dní odo dňa, kedy mu bolo dielo zo strany žalobcu dodané (t. j. uplynutím 30 dní od 3. februára 2021). Žalovaný sa tak dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku dňa 5. marca 2021 a preto od tohto dňa priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 920,-- eur do jej zaplatenia vo výške 9 % ročne podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. 16.2. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania za obdobie od 12. októbra 2020 do 4. marca 2021 súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.), keďže v danom období nebol žalovaný podľa názoru súdu v omeškaní s plnením peňažného dlhu.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil (96,77 % úspech žalobcu a 3,23 % úspech žalovaného) a prevažne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,54 % (96,77 % - 3,23 %). 17.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
18. Záverom súd uvádza, že súd v predmetnom rozsudku nerozhodol o časti žalobou uplatneného nároku (o príslušenstve pohľadávky v podobe paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky), a preto o tejto časti rozhodne súd dopĺňacím rozsudkom podľa ustanovenia § 225 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., ktorý bude verejne vyhlásený v súlade s ustanovením § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).