Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-122-2021.pdf
PDF · 83.26 KB
Case nature
Subarea
7Co/122/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobkyne: K. Č., R.. XX.XX.XXXX, D. Q. XX, A. proti žalovaným: 1/ X.. N. S., R.. XX.X.XXXX, D. J. W.B. X, D. a 2/ J. E., R.. XX.X.XXXX, D. H. X, D., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.8.2021, č.k. 23C/37/2015-288, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalobkyne sa o d m i e t a.
II. Žalobkyni sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3.5.2021, sp.zn. 23C/37/2015, ktorým konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 10 ods. 1, 2, 3 a § 14 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a vecne tým, že napadnutým uznesením bolo konanie zastavené po tom, ako žalobkyni na základe jej žiadosti bolo uznesením zo dňa 19. 1. 2021 (právoplatným dňa 16. 3. 2021), priznané oslobodenie od súdnych poplatku za podanie žaloby o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy v sume 1 000 000 eur v rozsahu 95 % a žalobkyňa súdny poplatok v rozsahu oslobodenia vo výške 833 eur na výzvu súdu v stanovenej lehote nezaplatila. Súd prvej inštancie preskúmajúc správnosť procesného postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia a splnenie podmienok pre zastavenie konania konštatoval, že sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná, keďže nie je daný žiaden dôvod, pre ktorý by súd podľa § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch mal napadnuté uznesenie zrušiť, nakoľko z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa súdny poplatok za žalobu na základe výzvy, ktorá jej bola doručená dňa 3. 2. 2021 a ani dodatočnej výzvy doručenej jej dňa 29. 3. 2021 nezaplatila (ktorú skutočnosť ani nesporovala) a rovnako vo veci nie je daná žiadna prekážka uvedená v ust. § 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ktorá by bránila vydaniu uznesenia o zastavení konania. Uviedol, že o žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov (ktorá bola súčasťou podanej žaloby) rozhodoval uznesením zo dňa 19. 1. 2021. Ďalej uviedol, že žalobkyňa doručila síce súdu dňa 4. 2. 2022 a 5. 2. 2021 sťažnosť s doplnením, avšak ani jedno z jej podaní nebolo autorizované podľa osobitného predpisu a v zákonnej 10- dňovej lehote, ktorá vzhľadom na prerušenie lehôt podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 8 písm. a) zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom do 19. 1. 2021, začala plynúť dňa 1. 3. 2021, nebolo kvalifikovaným spôsobom doplnené, pričom v rovnaký deň začala žalobkyni plynúť aj lehota na podanie sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 19. 1. 2021, sp. zn. 23C/37/2015. Konštatoval, že nakoľko žalobkyňa v súdom stanovenej lehote podanie podľa § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) nedoplnila v listinnej podobe, príp. v
elektronickej podobe autorizovanej zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou, súd podľa § 125 ods. 2 C.s.p. na predmetné podanie neprihliadal, a keďže do konca plynutia lehoty nebola súdu doručená sťažnosť v kvalifikovanej forme, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 3. 2021. Uzavrel, že na uvedenom nič nemenia ani námietky žalobkyne, v ktorých poukazovala na otvorenie prevádzok tlačiarenských služieb, a to jednak preto, že táto skutočnosť nie je podľa zákonnej úpravy relevantná pre plynutie zákonných procesných lehôt, ako aj na to, že pre podanie sťažnosti nie je v zmysle zákona nevyhnutné jej spísanie prostredníctvom výpočtovej techniky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyrozumel žalobkyňu o tom, že na jej sťažnosť v zmysle ust. § 125 ods. 2 C.s.p. neprihliada a vyzval ju na uhradenie súdneho poplatku v dodatočnej desaťdňovej lehote od doručenia oznámenia o spôsobe vybavenia sťažnosti s tým, že oznámenie jej bolo doručené dňa 29. 3. 2021 a žalobkyňa súdny poplatok v stanovenej lehote neuhradila. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne, v ktorých napádala vecnú správnosť uznesenia, ktorým jej nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku za žalobu v celom rozsahu, uviedol, že týmito sa nezaoberal, nakoľko by tým došlo k neprípustnému preskúmavaniu právoplatného súdneho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov, keď súdny poplatok vo výške zodpovedajúcej rozsahu právoplatne nepriznanému oslobodeniu od súdnych poplatkov, nebol žalobkyňou ani v dodatočnej súdom stanovenej lehote uhradený, a vo veci nie je daný žiaden dôvod pre nezastavenie súdneho konania podľa § 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, súd sťažnosť proti napadnutému uzneseniu vyššej súdnej úradníčky ako nedôvodnú zamietol.
3. Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, nakoľko ho považovala za nesprávne, nehumánne, neetické, nezákonné, porušujúce čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy, § 4 ods. 2 písm. i) a j) zákona č. 71/1992 Zb. a odporujúce Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, Charte ľudských práv Európskej únie a predčasné, nakoľko je ním upierané jej právo na prístup k súdu a právo na spravodlivé súdne konanie z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie. Tvrdila, že súd nezohľadnil jej tvrdenia, majetkové pomery a nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu. Namietala, že súd nezohľadnil jej sťažnosť zo dňa 4.2.2021 ani jej doplnenie zo dňa 5.2.2021 proti uzneseniu o oslobodení od súdneho poplatku vo výške 95%, ani ich vytlačenú formu, ktorú doručila súdu osobne dňa 28.4.2021, teda na 10. deň po tom, čo boli otvorené prevádzky, ktoré boli uzatvorené na základe Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR. Uviedla, že do 18.4.2021 boli obchody poskytujúce tlačiarenské služby a papierenský tovar zatvorené, doma nemá tlačiareň ani papier a v dôsledku úrazu pravej ruky nedokáže rukou napísať dlhšie dokumenty, zároveň dňa 17.1.2020 utrpela úraz hlavy a rozvinuli sa u nej viaceré psychické problémy a diagnózy, pričom prevažnú časť roka 2020 až do konca januára 2021 bola na PN. Uviedla, že jej finančné prostriedky na účtoch nie sú jej, lebo nezodpovedajú jej príjmu a môže ich použiť len na nevyhnutné výdavky. Následne opísala priebeh trestného stíhania iniciovaného žalovaným. Vysvetlila, že podania na súd neboli podpísané zaručeným elektronickým podpisom z dôvodu, že bola presvedčená, že postupom, ktorý použila, boli podania riadne podpísané; následne riešila vzniknutý problém kontaktovaním prevádzkovateľa portálu a dňa 24.5.2021 poslala sťažnosť voči uzneseniu zo dňa 3.2.2021 podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd zrušil uznesenie o zastavení konania, uznesenie o oslobodení od súdneho poplatku vo výške 95% a aby vydal uznesenie o oslobodení od súdneho poplatku vo výške 100% a preskúmal predchádzajúce uznesenia a postup súdu.
4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 a dospel k záveru, že napadnuté odvolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť.
5. Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o súdnych poplatkoch ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a). V konaní podľa tohto zákona možno výnimočne vykonať dôkazy, ktoré strany alebo účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. V sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. V konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.
6. Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
7. Podľa § 240 C.s.p. sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
8. Podľa § 248 C.s.p. o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 C.s.p. súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 1 a 2 C.s.p. ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
12. Podľa § 357 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
13. Podľa § 386 C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
14. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu zo dňa 3.5.2021, sp.zn. 23C/37/2015, vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktorým konanie zastavil.
15. V súvislosti s rozhodovaním odvolacieho súdu o odvolaní žalobkyne poukazuje odvolací súd na to, že podľa obsahového znenia ust. zákona o súdnych poplatkoch (novelizovaným s účinnosťou od 1.7.2017) je konanie o súdnych poplatkoch jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej inštancie. Uvedené vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.7.2018, sp. zn. 3Obo/14/2018 (uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 82/2018): Konanie o súdnych poplatkoch s účinnosťou od 1. júla 2017, vrátane vydania uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, je jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej inštancie. Proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ktoré bolo vydané po 1. júli 2017, nie je prípustné odvolanie a ani dovolanie. V ust. § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch je upravený procesný postup rozhodovania súdu prvej inštancie vo veciach súdnych poplatkov (vrátane rozhodovania o zastavení konania) tak, že v konaní podľa zákona o súdnom poplatku koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
16. Odvolací súd rovnako konštatuje, že Civilný sporový poriadok upravuje prípustnosť odvolania rozdielne pri jednotlivých formách súdneho rozhodnutia, pričom proti uzneseniu vo svojej podstate odvolanie nie je prípustné a pripúšťa sa iba v prípadoch, ktoré sú taxatívne vymedzené v ust. § 357 C.s.p.. Zároveň platí, že voči uzneseniam definovaným v ust. § 239 ods. 1 C.s.p. (uznesenia súdu prvej inštancie vydané súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť) je stanovený osobitný prostriedok procesnej obrany, a to sťažnosť, o ktorej rozhoduje sudca prvoinštančného súdu.
17. V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté o sťažnosti žalobkyne podľa ust. § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch v spojení s ust. § 250 C.s.p. proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. O sťažnosti žalobkyne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením vydaným zákonnou sudkyňou, ktorým sťažnosť zamietol a stranu (žalobkyňu) v napadnutom uznesení správne poučil, že proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie, keďže posúdením uznesenia podľa ust. § 357 C.s.p. odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie nepatrí medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je prípustné odvolanie. Ust. § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch zároveň výslovne vylučuje použitie ust. § 357 písm. a) C.s.p..
18. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie žalobkyne ako neprípustné podľa ust. § 386 písm. c) C.s.p. odmietol bez toho, aby pristúpil k posudzovaniu dôvodnosti žalobkyňou podaného odvolania z jeho vecnej stránky.
19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p., nakoľko rozhodoval spôsobom, pre ktorý zákon neobsahuje úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania, mal za potrebné o ich náhrade rozhodnúť podľa citovaných ustanovení, ktoré upravujú problematiku svojou povahou najbližšou odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia strany sporu, ktorá podala neprípustné odvolanie. Principiálne by bolo preto na mieste priznanie nároku na plnú náhradu trov odvolacieho konania úspešnej žalovanej, odvolací súd vzhliadol na to, že žalovanej nebolo napadnuté rozhodnutie doručované, v odvolacom konaní sa nevyjadrovala a nebude jej doručované ani rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň sa jedná o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).