Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-44-2021.pdf
PDF · 95.52 KB
Case nature
Subarea
5Co/44/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore navrhovateľky: S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., proti odporcovi: I. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, XXX XX N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 13C/52/2021 -39 zo dňa 26.07.2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. uložil odporcovi povinnosť, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami žiadnym spôsobom nekontaktoval navrhovateľku. Výrokom II. uložil odporcovi povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že tento zákaz neplatí po dobu vykonávania úkonov orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na ktoré bude odporca predvolaný, a to v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch. Výrokom III. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti. Výrokom IV stranám konania náhradu trov nepriznal.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. čl. 4 ods. 1, 2, § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. g), h), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, 2, § 330 ods. 1, 2, § 334, § 336 ods. 1 CSP; § 11, § 13 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“)
3. Skonštatoval, že návrhom doručeným dňa 23.06.2021 sa navrhovateľka domáhala, aby súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie „zákazu kontaktu s osobou a zákazu priblíženia“ odporcovi, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, alebo sa na určenú vzdialenosť nepribližovala (k osobe), ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
4. Návrh odôvodnila tým, že odporca je jej bývalý partner, s ktorým ukončila 3. mesačný vzťah v októbri 2020. Odporca údajne začal a sústavne prenasleduje ju aj jej maloletú dcéru. Keďže sa snažila na správy nereagovať, odporca aj tak vo svojom úsilí o kontakt pokračoval. Uviedla, že správy, ktoré jej posielal, prerástli od osočovania do zastrašovania a vyhrážok, po ktorých ho opakovane a viackrát vyzvala, aby od svojho konania upustil, avšak vo svojom konaní pokračoval. Ďalej navrhovateľka uviedla, že odporca ju viackrát osobne vyhľadával v mieste jej bydliska a dožadoval sa osobného kontaktu jej a jej dcéry, a že po neustálom a opakovanom zastrašovaní a pokusoch o priamy kontakt podala na PZ trestné oznámenie, ktoré podľa nej malo za následok okamžité zvýšenie počtu správ a osobnú návštevu, ktorú riešila privolaním policajnej hliadky. Dodala, že na základe ich odporúčania, ako aj odporúčania
vyšetrovateľa, u ktorého oznámenie podala, a zo strachu o svoj život a bezpečnosť, ako aj bezpečnosť jej maloletej dcéry, týmto žiada o neriadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 CSP.
5. Na preukázanie týchto skutočností navrhovateľka predložila výpisy, resp. tzv. screenshoty rôznych správ, statusov a fotografií, ktoré jej odporca údajne posiela a „zverejňuje verejne“, ako aj kópiu zápisnice o trestnom oznámení a zápisnice o svojom výsluchu podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku, v ktorom poskytla aj vyše 300 obťažujúcich a výhražných správ.
6. Na základe uvedených a osvedčených skutočností súd prvej inštancie mal za to, že je dôvodné neodkladne upraviť pomery strán navrhovaným obmedzením ich kontaktu. Uviedol, že navrhovateľka nie celkom dôsledne a precízne, už samotným poukazom na svoje trestné oznámenie a dokladované vulgárne alebo inak jej nepríjemné správy, statusy a fotografie, ktoré jej odporca údajne posiela a „zverejňuje verejne“, a ktoré vzhľadom na ich povahu a počet skutočne môžu u nej objektívne vyvolávať znepokojenie, pre potreby vydania neodkladného opatrenia postačujúco osvedčila, že odporca jej v nedávnej minulosti zasielal správy a pokúšal sa ju kontaktovať spôsobom, ktorý mohol ohrozovať jej duševnú integritu (pokoj) a mohol u nej vzbudzovať aj obavu z ohrozenia jej telesnej integrity. Tieto podozrenia z ohrozenia pritom, aj keď o ich reálnosti ešte môžu byť pochybnosti a sú, resp. môžu byť predmetom trestného konania, vzhľadom na ich povahu, ako aj zrejmú prioritu ochrany telesnej a duševnej integrity (života a zdravia) navrhovateľky na jednej strane, pred ochranou práva na slobodu pohybu a vyjadrovania odporcu na strane druhej, najmä za situácie, keď odporca s navrhovateľkou vzhľadom na ich vzťahy, ak si to ona nepraje, nemusí nevyhnutne komunikovať, vyhľadávať ju a približovať sa k nej, dostatočne odôvodňujú rozhodnutie o tom, aby ju odporca nekontaktoval a nepribližoval sa k nej, keďže takýmto jeho konaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. Ak by pritom aj tvrdenia navrhovateľky neboli celkom pravdivé, čo by však muselo byť predmetom dokazovania vo veci samej, súd zatiaľ nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by ju mal odporca, ak si to navrhovateľka nepraje, sám priamo kontaktovať alebo sa k nej približovať. Obmedzenie jeho kontaktu a komunikácie s ňou a približovania sa k nej na krátku vzdialenosť tak za danej situácie podľa názoru súdu nemožno považovať za celkom zjavne neprimerané opatrenie neadekvátne obmedzujúce slobodu jeho pohybu a vyjadrovania.
7. Súd prvej inštancie upravil rozsah neurčitej povinnosti odporcu tak, aby bol rozsah uloženej povinnosti určitý a zároveň aj rozumne primeraný oprávneným záujmom protistrany, a preto jeho vymedzenie upresňujúco zúžil, a v prevyšujúcej časti zamietol. Vzdialenosť 10 metrov, pod ktorú sa odporca k navrhovateľke nesmie priblížiť, súd prvej inštancie považuje za primeranú tomu, aby sa vylúčila možnosť ataku zo strany odporcu, a súčasne dáva možnosť stranám, aby sa navzájom včas spozorovali a predišlo sa tak ich priblíženiu na kratšiu vzdialenosť. Právo odporcu na eventuálnu náhradu škody, ktorá mu pritom vznikne, nie je pritom týmto opatrením nijako dotknuté.
8. Eventuálnu povinnosť podať žalobu vo veci samej súd prvej inštancie navrhovateľke v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP neurčil, keďže možno predpokladať, že z pohľadu strán sporu neodkladným opatrením (pri naplnení jeho účelu) i v spojení s prípadnými výsledkami trestného konania, možno dosiahnuť dostatočnú (trvalú) úpravu pomerov medzi nimi.
9. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil v zmysle ust. § 257 CSP s prihliadnutím na to, že navrhovateľka mala vzhľadom na širšiu (všeobecnú) formuláciu návrhu úspech len čiastočný, ako i s poukazom na povahu veci, keď sa jedná iba o preventívne rozhodnutie, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol bez vyjadrenia protistrany, a skutočnosť, že navrhovateľka si ich náhradu v návrhu ani neuplatnila, čo prvoinštančný súd hodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania stranám nepriznal.
10. Proti tomuto uzneseniu, výroku I., II. a IV., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP. Uviedol, že návrh navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia považuje za účelový, nedôvodný a šikanózny, založený na nepravdivých a účelových tvrdeniach o odporcovi. Nesúhlasí s tým, že by mal po skončení vzťahu sústavne prenasledovať navrhovateľku a jej dcéru, obťažovať ju správami, v ktorých mal navrhovateľku údajne zastrašovať, osočovať ju, a vyhrážať sa jej. Poukázal na skutočnosť, že v apríli 2021 sa mu doposiaľ neznáma osoba nabúrala do účtov na sociálnych sieťach (facebook, pokec, instagram, whatsapp, viber) a do všetkých e-mailových účtov, do iCloudu, na ktorých boli uložené
nielen jeho súkromné záležitosti, ale tiež záležitosti celej jeho rodiny vrátane záležitostí pracovných a podnikateľských, ktoré mohli byť zneužité, boli vytvorené nové kontá na facebooku s údajmi odporcu, ktoré nevytvoril, ako aj k napojeniu na domáci modem. V tejto súvislosti podal trestné oznámenie, pričom začaté trestné stíhanie doteraz nie je končené. Spomínanými účtami na sociálnych sieťach nedisponuje, ani e-mailovými adresami, preto je logicky zrejmé, že ani nemohol naposielať navrhovateľke správy, na ktoré sa odvoláva. O tom, že sa odporcovi niekto nabúral do účtov a e-mailov, navrhovateľka vedela, čo potvrdila vo svojej výpovedi v trestnom konaní. Navrhovateľku kontaktoval jedine s cieľom pomoci, pri hľadaní páchateľa. Poukázal aj výpoveď navrhovateľky v uvedenom trestnom konaní, v ktorej potvrdila, že sa jej skutočne nevyhrážal. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zmeniť, návrh vo výrokoch I. a II. zamietnuť a vo výroku IV. priznať odporcovi nárok na náhradu trov konania.
11. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v napadnutých výrokoch I., II. a IV., ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam odporcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 CSP). Odvolací súd uvádza, že podrobil obmedzenie uložené odporcovi k výhodám z toho plynúcim na strane navrhovateľky testu proporcionality v užšom slova zmysle. Jedná sa o test spravodlivej únosnosti. Dospel k záveru, že napriek tvrdeniu odporcu v odvolaní a ním podanému trestnému oznámeniu jeho obeť v podobe obmedzenia nepriblížiť sa k navrhovateľke viac ako na 10 m je v rozumnom pomere vo vzťahu k úžitku, ktorý bude dosiahnutý u navrhovateľky tým, že sa s odporcom nestretne na viac ako 10 m. Tým, že sa odporca vyhne navrhovateľke, nezaťaží ho to nadmerne a nebude to neúnosne obmedzujúce ani v prípade, keď bude hodnoverne preukázané, že k nabúraniu do odporcových sociálnych sietí skutočne došlo. Pričom odvolací súd uvedené aj vzhľadom na podané trestné oznámenie nevylučuje. Odvolací súd preto v názorovej zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany bolo potrebné návrhu navrhovateľky vyhovieť.
20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a písm. h) CSP sú splnené v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa); teda účelom tohto neodkladného opatrenia
je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu a to nielen ako dočasnú, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
21. Citovaná právna úprava reflektuje na znenie Čl. 3 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, vzťahujúcim sa na ochranné opatrenia nariadené v záujme ochrany určitej osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, napríklad aby sa zabránilo akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
22. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia a ohrozenie duševnej alebo telesnej integrity, ako už bolo vyššie uvedené súdom prvej inštancie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, pretože v konflikte sa stretnú rovnocenné strany; násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia; je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.
23. Nech už je pojem „násilie“ definovaný akokoľvek, je vždy spojený s bolesťou (fyzickou alebo psychickou) a úmyselným konaním násilníka; súčasne má znaky dlhšie trvajúceho konania, eskalácie, jasných rolí ohrozenej a násilnej osoby; pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutné i naplnenie hrozby ďalšieho násilia (ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity).
24. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúcimi skutočnosťami a pripojenými listinnými dôkazmi dostatočne spoľahlivo osvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Konanie odporcu pokiaľ sa skutočne jednalo o jeho osobu, čo doposiaľ nebolo vyvrátené, spojené so snahou o kontakt s navrhovateľkou prostredníctvom sociálnych sietí a písomnými prejavmi adresovanými navrhovateľke alebo o navrhovateľke zakladajú skutočnú dôvodnú obavu z ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity.
25. K odvolacím námietkam odporcu o nabúraní sa mu do účtov na sociálnych sieťach (facebook, pokec, instagram, whatsapp, viber) a do všetkých e-mailových účtov, odvolací súd považuje za potrebné ešte dodať, že doposiaľ sa vedie trestné konanie, na podklade podaného trestného oznámenia odporcom tak, ako to prezentoval v podanom odvolaní. Až na základe ukončeného trestného konania a skutočnosti zistených v ňom, možno skonštatovať, či uložené neodkladné opatrenie je potrebné ponechať alebo ho zrušiť. Dovtedy má odvolací súd na podklade predložených dôkazov navrhovateľkou súdu prvej inštancie za to, že je potrebné ponechať nariadené neodkladné opatrenie v platnosti z dôvodov, ktoré opísal v bode 19 odôvodnenia.
26. Odporcom uvádzané tvrdenia v odvolaní tak neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľa. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností uznesenie v napadnutých výrokoch I. II ako aj v súvisiacom výroku IV. o trovách konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 257 CSP a čl. 17 Základných princípov CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Úspešnej navrhovateľke v konaní o odvolaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli, ani zo spisu nevyplývajú a neúspešný odporca nemôže mať nárok na ich náhradu.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).