Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/43/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky/manželky: Mgr. Z. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. H. č. XX, okres S., zastúpenej JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom I. J. XXXXX/XXB, S. a manžela: PaedDr. N. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. H. XX, okres S., o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: X. V., nar. XX.XX.XXXX, M. V., nar. XX. XX. XXXX a I. V., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. -399 zo dňa 17. 02. 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým manželstvo účastníkov rozviedol, p o n e c h á v a nedotknutý.

V ostatných častiach rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin po tom, čo rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX. XX. XXXX, upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom, tak ako to uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 24 ods. 1, 3, 4, 5, § 25 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, keď prihliadol na záujem maloletých detí. Konštatoval, že rodičia nezvládli porozchodovú situáciu vo vzťahu k maloletým deťom. Napriek tomu, že neustále apelovali na záujem maloletých detí vyrastať spolu, svojím správaním a konaním robili pravý opak, keď vytvorili situáciu a rozdelili maloleté deti. Pomoc zo strany kolízneho opatrovníka, psychológa referátu psychologicko- poradenských služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj snaha súdu zabezpečiť kontakt maloletých detí navzájom a maloletých detí s druhým rodičom ostala bez ďalšieho (bez žiadneho) efektu. Rodičia v priebehu konania zotrvávali na svojich vyhranených pozíciách a fungovali spôsobom, keď si navzájom odmietali umožniť styk s deťmi. Súd nevidel vo vzťahu k zvereniu maloletých detí absolútne žiaden priestor pre zverenie žiadneho z maloletých detí do striedavej starostlivosti, keďže samotní rodičia maloleté deti rozdelili a vytvorili situáciu, ktorú už nebolo možné v záujme maloletých detí vzhľadom i na ich postoj meniť. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov a v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine zaviazal matku platiť výživné pre maloletého M. v sume 190,- eur mesačne a maloletého X. 210,- eur mesačne. Otca zároveň zaviazal platiť výživné pre maloletú I. v sume 150,- eur mesačne. V záujme zachovania vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako aj možnosti rodičov podieľať sa na výchove maloletých detí upravil styk otca s maloletou I. každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka 17,00 hod. do nedele 17,00 hod. a styk matky s maloletým X. a maloletým M. každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka 17,00 hod.

do nedele 17,00 hod. Vzhľadom na postoj rodičov uložil rodičom maloletých detí povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Necpaly podľa pokynu príslušného pracovníka od právoplatnosti tohto rozhodnutia v rozsahu 15 stretnutí.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie čo do úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom otec maloletých detí. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v týchto častiach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že v tejto časti súd nedostatočne vyhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti a prakticky nezdôvodnil žiadnym spôsobom, prečo by v danom prípade neprichádzala do úvahy striedavá starostlivosť vo vzťahu k maloletej I.. Súd prvej inštancie taktiež nesprávne vyhodnotil majetkové pomery na strane otca, keď výpočet dosiahnutého príjmu vychádza z celkovej dosiahnutej sumy príjmu otca titulom mzdy aj za mesiac marec 2020, ale pre účely priemeru súd vychádzal už len z počtu mesiacov bez mesiaca marec 2020. Ani zohľadnenie osobnej starostlivosti na strane maloletej I. v útlom veku nie je vzhľadom na konečnú výšku súdom určeného výživného primerané. Taktiež za nedostačujúci považoval rozsah stretávania sa s maloletou dcérou, keď mal za to, že nebol dôvod, aby stretávanie nebolo upravené v širšom rozsahu, a to aj s možnosťou aspoň krátkeho stretnutia v týždni, kedy by I. nemala byť s ním počas víkendu. V tejto súvislosti žiadal umožniť mu stretávanie s dcérou aj v nepárny týždeň od štvrtka 15,00 hod. do piatku 08,00 hod.

3. Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nie je pravdou, že nerešpektuje právo otca byť s dcérou, práve naopak snažila sa zachovať ich vzťah a umožňovala otcovi styk s maloletou hlavne na začiatku konfliktov. Podľa jej názoru postoj otca je zrejmý, tak z odvolania, ako aj zo všetkých vyjadrení, ktoré podával aj na OR PZ, aj na orgány štátnej správy a samosprávy, kde poukazuje len na matku, čo by ona mala robiť, ako sa správať, ale z jeho strany nejde o žiadnu ústretovosť vo vzťahu k maloletým deťom. Správanie I. sa zmenilo hlavne po incidentoch otca, ktorý sa matke začal vyhrážať, prenasledoval ju a bránil jej a aj bráni vo vstupe do rodinného domu, čo vyvrcholilo tým, keď ju chcel násilím odobrať. Rodičom bola opakovane poskytnutá pomoc zo strany kolízneho opatrovníka, boli navrhnuté rôzne formy stretávania, čo sa snažila rešpektovať, ale na druhej strane otec vo vzťahu k synom nevedel zabezpečiť a ani nechcel primerané opatrenia tak, aby sa matka mohla podieľať na ich výchove. Mala za to, že súdom stanovený rozsah stretávania sa otca s maloletou I. je dostačujúci, a to s ohľadom na všetky skutočnosti, ktoré medzi účastníkmi v súčasnej dobe pretrvávajú. Pri určení výšky výživného prvoinštančný súd vychádzal z príjmov a majetkových pomerov rodičov, rovnako aj z ich výdavkov a nákladov, čo dostatočným spôsobom zohľadnil i pri konečnom rozhodnutí.

4. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Pokiaľ išlo o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom (odvolací súd v tejto časti nie je viazaný rozsahom odvolania, a preto preskúmal rozhodnutie vo vzťahu ku všetkým maloletým deťom), v tejto časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať, keďže ani zo strany rodičov neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvoinštančný súd v dôvodoch.

7. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k maloletým deťom je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd pri rozhodovaní vychádzal, i to, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, tak ako to podrobne zdôvodnil najmä v bodoch 27. až 33. dôvodov, s ktorými dôvodmi, tak ako je už i vyššie uvedené, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

8. Tak ako to napokon správne konštatuje i súd prvej inštancie, z postoja obidvoch rodičov je zrejmé, že sa nevedia dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletým deťom a viac menej presadzujú svoje osobné záujmy na úkor maloletých detí. Za takéhoto stavu musel potom i súd prvej inštancie autoritatívne zasiahnuť a rozhodnúť o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a s prihliadnutím jednak na postoj maloletých detí, ako aj na situáciu, ktorú vytvorili samotní rodičia, správne rozhodol, keď maloletú I. zveril do osobnej starostlivosti matke a maloletého X. spolu s maloletým M. do osobnej starostlivosti otca. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v

situácii, ktorá pretrváva, i s prihliadnutím na vek maloletej I., nie je v záujme maloletých detí v súčasnosti upraviť striedavú starostlivosť tak, ako ju navrhovali rodičia. Úprava styku vzhľadom na postoj starších detí, ako i na vek maloletej I. je v súčasnej dobe primeraná a umožňuje rodičom podieľať sa na výchove detí, ako i na obnovenie vzájomných vzťahov, a preto i v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. Pokiaľ išlo o výšku vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, i v tejto časti súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zákonným spôsobom zdôvodnil, keď vychádzal z majetkových pomerov obidvoch rodičov a zároveň prihliadol na potreby maloletých detí, ako i na osobnú starostlivosť toho ktorého rodiča, tak ako to opätovne podrobne zdôvodnil v bodoch 28. až 31. dôvodov napadnutého rozsudku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, a preto aj v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).