Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/8/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Shana Services Slovakia, s. r. o., so sídlom Panónska cesta 21, 851 04 Bratislava, IČO: 36 757 144, zastúp.: Studio Legale, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 36 811 874, proti žalovanému: ARTHUR CONSULTING, s.r.o., so sídlom Zámocká 6455/10, 811 01 Bratislava, IČO: 35 779 845, zastúp.: Mgr. Alica Mendlová, advokátka so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 6.000,- EUR, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. - 128 zo dňa 26. septembra 2019 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. - 128 zo dňa 26. septembra 2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom v prvom výroku zamietol žalobu s poukazom na ustanovenie druhá veta, a , ďalej len „ObZ“). Druhým výrokom priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s poukazom na ust. a , (ďalej len „“).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.05.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 6.000,- EUR z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane žalovaného vzniknúť prijatím platieb od žalobcu zo dňa 23.07.2015 v sume 1.200,- EUR, dňa 18.08.2015 v sume 1.200,- EUR a dňa 12.12.2015 v sume 3.600,- EUR. Žalobca mal za to, že medzi stranami sporu nebol žiaden zmluvný vzťah, ani iný vzťah na základe ktorého by malo prísť k takémuto plneniu, a tak plnil žalovanému bez právneho dôvodu. Na základe vykonaných dôkazov mal súd za to, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť ním podanej žaloby. Medzi stranami sporu bolo sporné, či na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohatenia prijatím platieb, ktoré mali byť žalobcom uhradené omylom, a to dňa 23.07.2015 v sume 1.200,- EUR, dňa 18.08.2015 v sume 1.200,- EUR a dňa 12.12.2015 v sume 3.600,- EUR. Uviedol, že žalobca v žalobe, ako aj vo svojich následných vyjadreniach tvrdil, že medzi stranami sporu neexistoval žiaden zmluvný vzťah a platby boli uhradené omylom. Súd mal na základe vykonaných dôkazov za to, že medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah, a to na základe marketingovej zmluvy, na základe ktorej bolo žalovaným žalobcovi poskytované obchodné poradenstvo. Sám žalobca v konaní uviedol,

že medzi stranami sporu existovala nájomná zmluva a popri nej aj marketingová zmluva, ktorá bola pôvodne uzavretá medzi spoločnosťou Shana Slovakia, s.r.o. a žalovaným. Nakoľko však spoločnosť Shana Slovakia, s.r.o. mala vstúpiť a neskôr aj vstúpila do likvidácie, zmluvný vzťah pokračoval medzi žalobcom a žalovaným. Túto skutočnosť potvrdil sám konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 26.06.2019, keď uviedol, že existovala nájomná zmluva a popri nej zmluva o marketingu, pričom keď malo dôjsť k zmene zmluvnej strany zo Shana Slovakia, s.r.o. na žalobcu, mal žalobca namietať zmysel zmluvy o marketingu. Z uvedeného vyplýva, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu nie je možné poprieť. Existenciu zmluvy dokazuje taktiež mailová komunikácia zo dňa 29.10.2015 a 04.11.2015, kde žalovaný písal, že všetko možno zaúčtovať na základe marketingových poplatkov, že sa to nemusí týkať hlavnej zmluvy, na čo žalobca odpísal, že zaúčtovanie a zľava by sa mali týkať hlavne nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie mal za to, že aj z uvedeného vyplýva, že popri nájomnej zmluve existoval aj iný zmluvný vzťah medzi sporovými stranami, ktorý sa týkal marketingu. Taktiež neobstojí argumentácia žalobcu, že spolupráca bola s firmou ARTHUR DS, nakoľko faktúry vystavoval žalovaný a taktiež aj platby boli hradené na účet žalovaného a nie inej spoločnosti. Súd mal tiež za to, že žalobca nepreukázal, že by platby, ktoré by mali predstavovať bezdôvodné obohatenie žalovaného, boli uhradené omylom. Za omylom uhradené ich nie je možné považovať vzhľadom na to, že z potvrdení z účtov žalobcu o platbách vyplýva presne komu boli tieto platby určené, keď je tam uvedený názov žalovaného, je zrejmé kto tieto platby vykonával, keď je na nich uvedené, že za žalobcu platby realizoval vtedajší konateľ p. Santiago Pardo Jimenez a tieto platby sa zhodujú s faktúrami, ktorými žalovaný fakturoval žalobcovi služby - marketingové konzultácie. Pri platbe zo dňa 23.07.2015 sa zhoduje suma 1.200,- EUR a tiež variabilný symbol 202015, ktorý predstavuje č. faktúry 20/2015, ktorou mali byť hradené služby za mesiac jún. Pri platbe z 18.08.2015 sa zhoduje suma 1.200,- EUR a nie je v nej síce ako variabilný symbol uvedené č. faktúry, avšak je tam uvedené 201507, z čoho vyplýva, že ide o úhradu za mesiac 07/2015, a tým ide o úhradu faktúry za mesiac júl 2015 (č. 24/2015). Splatnosť tejto faktúry bola 18.08.2015 a platba bola realizovaná práve dňa 18.08.2015. V poslednej platbe nie je uvedený žiaden variabilný symbol, avšak z nej vyplýva kto ju uhrádzal, aj komu a ide o súčet súm 3x1.200,- EUR, t.j. 3.600,- EUR, čo sú neuhradené faktúry za mesiace august - október 2015. Súd bol toho názoru, že z uvedeného vyplýva, že tieto platby nemohli byť uhradené žalobcom omylom, pričom tento fakt potvrdzuje aj mail žalobcu zo dňa 21.09.2015, ktorým si žalobca vyžiadal zaslať faktúru za júl 2015. Žalobca na pojednávaní síce tvrdil, že predchádzajúci konateľ predmetné faktúry rozporoval a namietal, avšak tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd mal tiež za to, že žalobca nijak nepreukázal tvrdenie, že by došlo k zneužitiu mailovej schránky žalobcu pri komunikácii so žalovaným. Túto skutočnosť sa snažil žalobca preukázať emailom zo dňa 24.01.2019, ktorý mal byť odoslaný po smrti bývalého konateľa žalobcu, avšak z tohto mailu nevyplýva, že by mal vôbec nejaký súvis so žalovaným, prípadne jeho konateľom. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žaloba žalobcom nebola podaná dôvodne, keďže neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohatenia. Súd mal za to, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by predmetné platby boli vykonané bez právneho dôvodu, či plnením z neplatného právneho úkonu alebo by boli plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Rovnako v danom prípade nejde u žalovaného o majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Keďže žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle podľa ktorého žalovaný, ktorý mal vo veci plný úspech, má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia a . Uviedol, že v danej veci neexistuje žiaden právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca plnil bez právneho dôvodu na účet žalovaného, z čoho vyplýva, že k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu došlo na strane žalovaného, ktorému sa v dôsledku chybných platieb zväčšil majetok o sumu 6.000,- EUR. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie sa viaže k osobe, ktorá toto plnenie prijala, teda k žalovanému. Žalobca vo svojich vyjadreniach a na jednotlivých pojednávaniach prezentoval, že odoslané platby boli uhradené omylom. Poukázal na to, že zmluvný vzťah mal so spoločnosťou Arthur DS s.r.o., IČO: 44 167 725, jednalo sa o zmluvu o podnájme nebytových priestorov, účtovníctvo pre žalobcu vykonávala externá spoločnosť a táto spracovala omylom k úhrade mylných platieb na účet žalovaného, z dôvodu zámeny účastníka konania, žalovaného s uvedenou obchodnou spoločnosťou, s ktorou mal žalobca zmluvný vzťah.

Žalobca mal za to, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ako prezentuje v bode 9. rozsudku, že medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný vzťah, keď popri nájomnej zmluve, resp. zmluve o podnájme nebytových priestorov existovala aj marketingová zmluva, pôvodne medzi žalovaným a spoločnosťou Shana Slovakia, s.r.o., a neskôr ale medzi žalobcom a žalovaným, súd nesprávne vyhodnotil, resp. došiel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že existoval zmluvný vzťah titulom marketingovej zmluvy a existenciu zmluvy zdôvodnil na podklade emailovej komunikácie zo dňa 29.10.2015 a 04.11.2015, táto komunikácia však absolútne nepreukazuje existenciu marketingovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Zastával názor, že žalobca nie je de facto právnym nástupcom spoločnosti Shana Slovakia, s.r.o. a nikdy nevstúpil do práv a povinností citovanej marketingovej zmluvy. Poukázal na to, že počas celého konania argumentoval ako došlo k úhrade platieb za vystavené faktúry zo strany žalovaného, pričom uviedol, že externá účtovná firma, ktorá pracovala pre žalobcu, omylom pripravila podklady pre úhradu predmetných faktúr na účet žalovaného, pričom nepostrehla zámenu účastníkov žalovaného so spoločnosťou ARTHUR DS s.r.o., obe spoločnosti mali v tom čase identického konateľa. Platby síce realizoval už zosnulý konateľ žalobcu Santiago Pardo Jimenéz, ktorý však mechanicky len vykonal bankovú operáciu na základe podkladov spracovaných externou účtovnou spoločnosťou. Žalobca zdôraznil najmä výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu, Francisco della Sierra Aguilo na pojednávaní zo dňa 26.06.2019, ktorý potvrdil, že účtovníctvo žalobcu viedla externá spoločnosť, ďalej potvrdil, že druhý konateľ žalobcu uskutočnil omylom nejaké platby, pričom druhý konateľ žalobcu pán Santiago Pardo Jimenéz mu povedal, aby predmetné omylom uhradené faktúry reklamoval. Štatutár žalobcu na pojednávaní dňa 26.06.2019 uviedol, že žalovaný nevyvíjal žiadnu poradenskú ani obdobnú činnosť titulom marketingovej zmluvy uzatvorenej výlučne medzi žalovaným a spoločnosťou Shana Slovakia, s.r.o., išlo iba o spôsob ako uhrádzať províziu jednému členovi spolku spisovateľov, takto to prezentoval štatutár žalovaného pri uzatváraní marketingovej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou Shana Slovakia, s.r.o. Tvrdil, že o emailovej komunikácii zo dňa 21.09.2015 citovanej v rozsudku nemal štatutár žalobcu najmenšiu vedomosť. Žalobca dal odvolaciemu súdu na vedomie, že listom zo dňa 29.03.2016 konateľ žalobcu, Francisco della Sierra Aguilo okamžite ako mu to oznámil druhý, už nebohý konateľ Santiago Pardo Jimenéz, reklamoval omylom vykonanú úhradu predmetných faktúr pod podaním označeným ako „Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia“ kde žiadal v mene žalobcu o vrátenie mylne realizovaných platieb späť na účet žalobcu zo strany žalovaného, čiže nie je možné sa stotožniť s názorom konajúceho súdu, že by nepreukázal, že by realizované platby nenamietal. Vyslovil názor, že konajúci súd dospel k rozhodnutiu na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nebral do úvahy argumentáciu žalobcu v samotnom žalobnom návrhu a taktiež v nasledujúcich vyjadreniach a tvrdeniach žalobcu prezentovaných počas celého konania a stotožnil sa v plnom rozsahu s právnou argumentáciou žalovaného, pričom neprihliadol ani na listinný dôkaz založený žalobcom dňa 16.07.2019 prostredníctvom dátovej schránky právneho zástupcu žalobcu do súdneho spisu. Na základe uvedeného mal za preukázané, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto žiadal odvolací súd, aby postupoval podľa ustanovenia , žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade trov konania a trov odvolacieho konania.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami uvádzanými žalobcom v odvolaní a tieto tvrdenia považuje za účelové. Žalovaný mal zato, že súd prvej inštancie v konaní vykonal dostatok dôkazov, vecou sa dostatočne zaoberal, dostatočne zistil skutkový stav veci, na základe čoho dospel k správnemu právnemu záveru. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal v konaní žiadnym spôsobom, že by sa žalovaný v jeho neprospech bezdôvodne obohatil, a v konečnom dôsledku nepreukázal ani svoje tvrdenia, že by sa jednalo o platby vykonané omylom. Celá argumentácia žalobcu v konaní bola založená na domnienkach a nepodložených tvrdeniach žalobcu, pričom z výpovede konateľa žalobcu vyplynulo, že za spoločnosť žalobcu konali v danom čase dvaja konatelia, každý samostatne. Taktiež vyplynulo z výpovede, že uvedené platby vykonal už zosnulý konateľ p. Santiago Pardo Jiménez, ktorý o týchto veciach aj komunikoval so žalovaným. Z výpovede žalovaného i z doložených dôkazov jasne vyplynulo, že existovala spolupráca a platby boli vykonané oprávnene a vedome. Žalobca ani na dopyt žalovaného nevedel okrem nepodložených tvrdení preukázať, že by

dané faktúry rozporoval. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal oprávnenosť uplatneného nároku. Uviedol, že žalobca vykonal tri platby, pričom v prevodných príkazoch zadal aj identifikačné údaje vystavených faktúr nasledovne:

- platba vykonaná dňa 23.07.2015 - žalobca uviedol v prevodnom príkaze ako VS 202015, čo je číslo faktúry za jún 2015 pod. č. 20/2015 a súčasne ju uhradil aj v lehote vytýčenej ako splatnosť faktúry, ktorá bola do 23.07.2015, konštantný symbol zadal 0308, čo predstavuje platbu za služby, do poznámky pre prijímateľa uviedol svoj názov Shana Services Slovakia,

- platba vykonaná dňa 18.08.2015 - žalobca uviedol v prevodnom príkaze ako VS 201507, čo prestavuje júl 2015, teda mesiac za ktorý bola vystavená faktúra č. 24/2015 a súčasne ju uhradil aj v lehote vytýčenej ako splatnosť faktúry, ktorá bola do 18.08.2015, konštantný symbol zadal 0308, čo predstavuje platbu za služby, do poznámky pre prijímateľa uviedol svoj názov Shana Services Slovakia,

- platba vykonaná dňa 12.12.2015 - predstavuje súčet platieb za tri neuhradené vystavené a doručené faktúry za august č. 28/2015, za september č. 32/2015 a za október č. 35/2015, konštantný symbol zadal 0308, čo predstavuje platbu za služby. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal vedomosť, aké platby platí a aký úkon vykonáva, nakoľko v prevodnom príkaze vymienil identifikačné údaje jednotlivých faktúr, ešte aj s poznámkou pre prijímateľa, za ktorú spoločnosť platbu hradí, pričom platby odchádzali z firemného účtu žalobcu, a teda sa jednalo o vedomé konanie, ktoré v žiadnom prípade nemôže byť označené ako omyl. V tejto súvislosti dal do pozornosti súdu, že žalobca potvrdil, že uvedené faktúry prijal, na ich základe vykonal dané platby. Tieto prijaté faktúry nikdy nerozporoval, a teda je zrejmé, že ich považoval za oprávnené. Súčasne vykonal ich úhrady a týmto úkonom tieto pohľadávky žalovaného uznal, čo do výšky a dôvodu. V zmysle ustálenej judikatúry predstavuje zaplatenie vystavenej faktúry prakticky uznanie dlhu a teda nemožno takúto platbu považovať za neoprávnenú, obzvlášť ak žalobca pred podaním žaloby vystavené faktúry žiadnym spôsobom nenapádal. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že dnes už nebohý konateľ žalobcu, Santiago Pardo Jiménez sa emailom zo dňa 21.09.2015, zaslaným konateľovi žalovaného domáhal zaslania scanu faktúry za júl 2015, číslo 24/2015, ktorú mu konateľ žalovaného zaslal v ten istý deň emailom. K tvrdeniu žalobcu, že nikdy neexistovala spolupráca medzi žalobcom a žalovaným, pretože uznáva iba spoluprácu so spoločnosťou SHANA Slovakia, s.r.o. a nie so spoločnosťou žalobcu SHANA Services Slovakia s.r.o. uviedol, že existovala spolupráca s oboma týmito spoločnosťami. Žalovaný najskôr spolupracoval so spoločnosťou SHANA Slovakia, s.r.o. v rovnakom predmete spolupráce. Táto spoločnosť mala rovnakých spoločníkov a konateľov ako žalobca. Žalovanému však bolo zo strany konateľa spoločnosti SHANA Slovakia s.r.o. pána Santiaga Parda Jiméneza (súčasne aj konateľa žalobcu v danom čase) oznámené, že spoločnosť SHANA Slovakia s.r.o. bude zlikvidovaná, nakoľko je pre nich nerentabilná a žiada v spolupráci pokračovať, pričom uvedené aktivity presunie na spoločnosť SHANA Services Slovakia, s.r.o. Taktiež v tom čase žiadal aj pokračovanie nájomného vzťahu žalobcom namiesto spoločnosti SHANA Slovakia, s.r.o., čo sa taktiež uskutočnilo. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že spoločnosť SHANA Slovakia, s.r.o. vstúpila do likvidácie dňa 24.07.2015. Uvedené žalovaný v konaní riadne preukázal. Vyššie uvedené vysvetľuje, prečo posledných 5 vystavených faktúr bolo vystavených žalobcovi. Žalobca o týchto skutočnostiach vedel, bolo to na jeho žiadosť, čo potvrdzuje aj fakt, že dňa 21.09.2015 žiadal zaslať emailom faktúru za júl 2015, už vystavenú na obchodné meno žalobcu (spoločnosť SHANA Slovakia s.r.o. bola v tom čase už v likvidácii). Súčasne mal žalovaný zato, že neobstojí ani právna kvalifikácia uplatneného nároku žalobcom, nakoľko uvedený uplatnený nárok nespĺňa ani jeden zákonný predpoklad na vznik bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal žalovanému náhradu trov konania a právneho zastúpenia prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č. k. -128 zo dňa 26. septembra 2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

6. Podľa druhá veta , ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

7. Podľa a , (ďalej len „“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

8. Podľa základných princípov , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Podľa základných princípov , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

10. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

11. Podľa , a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 6.000,- EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -128 zo dňa 26. septembra 2019 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, keď dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť ním podanej žaloby. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa a . Súd prvej inštancie ustálil, že na základe vykonaných dôkazov medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah, a to na základe marketingovej zmluvy, na základe ktorej bolo žalovaným žalobcovi poskytované obchodné poradenstvo. Odvolací súd považuje za nesporne zistené, že spoločnosť SHANA SLOVAKIA, s.r.o., v likvidácii, bola zrušená dňom 26.01.2017. Odvolací súd nahliadnutím do obchodného registra zistil, že spoločnosť Shana Services Slovakia, s. r. o., má rovnakého konateľa, ako mala spoločnosť SHANA SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, t.j. Santiaga Parda Jimeneza. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca v dňoch 23.07.2015, 18.08.2015 a 12.12.2015 zaplatil prevodom na účet žalovaného spolu sumu 6.000,- EUR. Táto suma mala byť podľa tvrdenia žalobcu zaplatená žalovanému omylom, preto listom zo dňa 29.03.2016 vyzval žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný zaplatenú sumu odmietol vrátiť, nakoľko mal za to, že o bezdôvodné obohatenie sa nejedná, keďže žalobca mal platbami uhradiť ceny za žalovaným poskytnuté marketingové služby fakturované faktúrami č. 20/2015 za mesiac jún 2015, č. 24/2015 za mesiac júl 2015, č. 28/2015 za mesiac august 2015, č. 32/2015 za mesiac september 2015 a č. 35/2015 za mesiac október 2015.

13. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku. Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

14. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, spočívajúcou v ust. , t.j. že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení a . <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>

15. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním napadnutému zamietajúcemu výroku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia a , <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/> alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že súd nesprávne vyhodnotil, resp. došiel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že existoval zmluvný vzťah titulom marketingovej zmluvy a existenciu zmluvy zdôvodnil na podklade emailovej komunikácie zo dňa 29.10.2015 a 04.11.2015. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na bod 9. napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne ustálil, že medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca nepreukázal v konaní žiadnym spôsobom, že by sa žalovaný v jeho neprospech bezdôvodne obohatil, a nepreukázal ani svoje tvrdenia, že by sa jednalo o platby vykonané omylom. Žalobca mal vedomosť, aké platby platí a aký úkon vykonáva, nakoľko v prevodnom príkaze vymienil identifikačné údaje jednotlivých faktúr, ešte aj s poznámkou pre prijímateľa, za ktorú spoločnosť platbu hradí, pričom platby odchádzali z firemného účtu žalobcu, a teda sa jednalo o vedomé konanie, ktoré v žiadnom prípade nemôže byť označené ako omyl. Omylom by sa dala nazvať situácia, kedy by spoločnosť SHANA Slovakia, s.r.o. zo svojho účtu uhradila faktúry vystavené pre žalobcu, a takéto plnenie by spĺňalo predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia. Avšak v tomto prípade plnil žalobca svoj záväzok na základe vystavených a doručených faktúr z titulu poskytnutých služieb. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v danom prípade sa nemôže jednať

- o plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko právnym dôvodom sú vystavené, prijaté, nerozporované a zaplatené faktúry, na základe zmluvy o spolupráci, čo potvrdzuje aj opakované plnenie na mesačnej báze,

- o plnenie z neplatného právneho úkonu, nakoľko žalobca takýto dôvod v konaní nepreukázal žiadnym dôkazom;

- o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko sa jedná o vystavené, prijaté, nerozporované a zaplatené faktúry, za poskytované služby,

- o plnenie získané z nepoctivých zdrojov, nakoľko žalobca ho žiadnym spôsobom nepreukázal. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nijak nepreukázal tvrdenie, že by došlo k zneužitiu mailovej schránky žalobcu pri komunikácii so žalovaným.

16. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita strany má za následok, že neunesie dôkazné bremeno.

17. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. K odvolacej námietke žalobcu, že konajúci súd dospel k rozhodnutiu na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nebral do úvahy argumentáciu žalobcu počas celého konania a stotožnil sa v plnom rozsahu s argumentáciou žalovaného, pričom neprihliadol ani na listinný dôkaz založený žalobcom dňa 16.07.2019, odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie predložený dôkaz - email zo dňa 24.01.2019 správne vyhodnotil v bode 10., v ktorom konštatoval, že z tohto emailu nevyplýva, že by mal nejaký súvis so žalovaným, prípadne jeho konateľom. Právna úprava bezdôvodného obohatenia upravená v vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Žalobca však v konaní nepreukázal, že zo strany žalovaného došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu, preto súd prvej inštancie vyslovil správny záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie právneho titulu uplatneného nároku a žalobu ako nedôvodnú zamietol. 18. Súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by predmetné platby boli vykonané bez právneho dôvodu, či plnením z neplatného právneho úkonu alebo by boli plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Rovnako v danom prípade nejde u žalovaného o majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Keďže žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba nie je dôvodná, keďže žalobca v konaní nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku, a teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Konajúci súd pri rozhodovaní o žalobcovom nároku na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. 19. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

20. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v

opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

21. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvého inštancie potvrdil.

22. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. - 128 zo dňa 26. septembra 2019 v zmysle potvrdil ako vecne správny.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v a má za následok odmietnutie dovolania (, ).