Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Co-55-2020.pdf
PDF · 126.43 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/55/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: R.. W.. W. B.Á., I.. XX.XX.XXXX, bytom B., K. X, právne zastúpenej Mgr. Jurajom Pirkovským, advokátom so sídlom v Prešove, Bajkalská 5, adresa pre doručovanie Prešov, Hlavná 19, proti žalovaným: 1/ R.. S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., K. X, 2/ W.. S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., K. X, 3/ F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., K. X, právne zastúpeným Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners, s. r. o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, o zaplatenie 13.096,73 eura, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ a 3/ jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej súd prvej inštancie) rozhodol tak, že cit.:
„I. žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2 182,79 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
II. žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2 182,79 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
III. žalovaná v 3. rade je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2 182,79 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
IV. žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude stanovená výška náhrady trov konania.“
2. Citoval ust. § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobkyňa sa domáhala úhrady primeraných nákladov v súvislosti s výstavbou oporného múru za účelom stabilizácie svahu proti zosuvu s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa ako výlučná vlastníčka nehnuteľností, parciel KN C č. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a stavieb - rodinného domu súp. č. XXXX stojaceho na parcele KN C č. XXXX/X a bazéna na parc. č. XXXX/X, všetko zapísané na LV č. XXXX, kat. úz.
B., je na základe rozsudku OS Prešov č.k. 8C/286/2007-369 zo dňa 7.6.2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.7.2012, sp.zn. 8Co/111/2011, povinná strpieť právo prechodu a prejazdu žalovaných 1/ až 3/ (a rovnako aj pôvodne žalovaných: M. T. a W. K., ktorí boli na zaplatenie každý v sume po 3.274,18 eura zaviazaní zaplatiť žalobkyni titulom rozsudku pre zmeškanie v predmetnej právnej veci, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.4.2017 a vykonateľnosť dňa 23.5.2017). Parcely vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, u ktorých bolo vyššie uvedeným rozsudkom určené právo prechodu a prejazdu, sú teraz evidované ako parcela KN C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, kat. úz. B.. Námietku o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 1/, ktorý svoj spoluvlastnícky podiel daroval žalovanému 2/, posúdil súd prvej inštancie ako nedôvodnú, nakoľko predmetom konania je primeraná náhrada za výstavbu oporného múru, ktorý bol vybudovaný v roku 2013, pričom v tom čase žalovaný 1/ bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti a teda aj oprávneným z vecného bremena, a preto je povinný podieľať sa na nákladoch, ktoré vznikli v čase, keď bol spoluvlastníkom. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku, a preto je potrebné vždy porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. V predmetnom konaní je nepochybne preukázané, že pozemok vo vlastníctve žalobkyne je zaťažený vecným bremenom v prospech žalovaných 1/ až 3/ a žalovaných 4/ a 5/ a žalobkyňu výrazne obmedzuje. Pri výklade samotného pojmu v § 151n ods. 3 OZ povinnosť niesť náklady, sa treba riadiť extenzívnym výkladom, že ide aj o povinnosť potrebné opravy a údržbu zariadiť či vykonať. Pokiaľ teda užíva vec oprávnený i povinný, postihuje táto povinnosť každého z nich. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaní sami žiadne opravy ani údržbu nevykonávali. Primeranosť nákladov sa musí podľa názoru prvoinštančného súdu posúdiť, pokiaľ nedošlo k dohode, vo vzťahu k povahe a okolnostiam prípadu, miestnym a obvyklým pomerom. Náklady, ktoré je osoba oprávnená z vecného bremena povinná vynaložiť na zachovanie veci či jej opravy, nemajú byť neúmerné alebo neúčelné. Sporným bola účelnosť a úmernosť nákladov žalobkyne. Vzhľadom na charakter vecného bremena a spôsob jeho užívania mal súd prvej inštancie za to, že tak kvantita, ako aj intenzita užívania predmetnej príjazdovej cesty, je u každého z účastníkov rovnaká. Žalobkyňa ako aj žalovaní užívajú predmetnú cestu na príjazd k svojim rodinným domom, ktoré slúžia na bývanie, nie na podnikanie a zabezpečuje teda prístup vlastníkov, obyvateľov, návštev a ďalších osôb, v súvislosti s bývaním, návštevou, prípadne údržbou predmetných rodinných domov. Ani u jedného rodinného domu nebolo preukázané, že by príjazdová cesta bola užívaná vo vyššej miere než u ostatných. Žalobkyňa fotodokumentáciou a listinnými dôkazmi (stanovisko spoločnosti R. M.. L.. T., vyjadrenia R.. B., znalecký posudok R.. G. O., L.. F.Á. K., odborné vyjadrenie č. X/XXXX znalca v odvetví geológia, odbor ťažba, L.. V. W., odborný inžinierskogeologický posudok L.. Q. ) preukázala, v akom stave sa nachádzal pozemok, na ktorom je zriadené vecné bremeno v jej vlastníctve, ako aj svah, ktorý bezprostredne s jej pozemkom susedí. Súd prvej inštancie skonštatoval, že podstatnou otázkou vo veci bola námietka žalovaných, že oporný múr nestojí na parcele, ktorá je predmetom vecného bremena, ale na parcele vedľajšej. Žalovaní uviedli, že sa nebránia oprave vozovky, jej povrchu, ktorá je na parcele č. XXXX/X, na ktorej je zriadené vecné bremeno, a chcú sa podieľať na nákladoch na opravu, ale nesúhlasia s tým, aby boli zaviazaní na participáciu na nákladoch žalobkyne na výstavbu oporného múru, ktorý je údajne len zhodnotením jej pozemku č. XXXX/X. Súd prvej inštancie však takéto vyjadrenia považoval za veľmi zjednodušené, formalistické a vzhľadom na skutočnosť, v akom preukázateľnom stave sa nachádzal svah, ktorý držal jedinú prístupovú cestu k nehnuteľnostiam žalovaných, z ich strany aj za ľahkovážne. Je síce pravdou, že žalobkyňa samotný oporný múr vybudovala na parcele č. XXXX/X, to ale neznamená, že tým žalovaní automaticky nemajú povinnosť podieľať sa na nákladoch žalobkyne v súvislosti s touto činnosťou. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa predložila množstvo odborných vyjadrení a posudkov, ako aj fotodokumentáciu, ktorými preukazovala, v akom stave bol pôvodný múr a svah a tým skutočnosť, že určité zásahy do neho boli robené pred mnohými desiatkami rokov. Skutočnosť, že svah nie je na parcele, na ktorej je zriadené vecné bremeno, nebola sporná. Tento svah nebol odvodnený, a podľa záveru súdu prvej inštancie žalobkyňa preukázala skutočnosť, že od roku 2008, kedy bolo vecné bremeno zriadené súdom, došlo v danej lokalite k niekoľkým zosuvom pôdy. Oporný múr stabilizoval cestu, na ktorej je zriadené vecné bremeno. Svah, na ktorom stoja nehnuteľnosti strán konania, ako aj príjazdová cesta bol charakterizovaný ako stabilizovaný zosuv, čo podľa vysvetlenia znalca N. znamená, že v tomto území bol v minulosti vyvinutý zosuv, ktorý je v čase vykonávania prieskumu alebo jeho registrácie stabilizovaný. Pri vytvorení
potrebných podmienok, napríklad v čase zvýšených zrážkových úhrnov, respektíve dlhodobých zrážok, kedy bude dochádzať k nasýteniu zemín svahových sedimentov vodou, ak dôjde k stúpnutiu hladiny podzemnej vody, môže byť tento svahový pohyb opätovne aktivovaný. Sanácia len pozemku, na ktorom je zriadené vecné bremeno, bez akéhokoľvek zásahu do svahu, ktorý podopiera daný pozemok, by bola neúčelná, respektíve by mohla spôsobiť narušenie celej tejto prístupovej cesty. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo teda logické pristúpiť najskôr k sanácii svahu, ktorý bezprostredne súvisí s parcelou, na ktorej je zriadené vecné bremeno, podľa odporúčaní k tomu príslušných osôb, ale zároveň pri vnímaní toho, aby ešte náklady na sanáciu boli primerané. Až po vybudovaní oporného múru je namieste pristúpiť aj k rozsiahlejšej rekonštrukcii prístupovej cesty. Žalobkyňa potom, čo mala odborné informácie, akým spôsobom by mohol byť zasanovaný svah, oslovila niekoľko firiem, pričom si vybrala najnižšiu cenovú ponuku. Žalovaní vychádzali predovšetkým z dôkazov vykonaných a zabezpečených v konaní sp. zn. 8C/286/2007. Tieto vyjadrenia alebo znalecké posudky boli robené v čase, kedy dané územie nepostihli rozsiahle zosuvy, ktoré sa uskutočnili v roku 2010. Znalecké posudky alebo vyjadrenia sú tak v mnohom už prekonané. Vzhľadom na námietky žalovaných, že vo veci sa nevyjadril geológ a neboli robené vrty, bol do konania prizvaný znalec z odvetvia geológie, ktorý uskutočnil vrty, a ktorý potvrdil skutočnosť, že pri zvýšení hladiny podzemnej vody sa v súčasnosti stabilné územie môže stať nestabilným. Predmetné územie označil ako stabilizovaný zosuv. Ani námietku žalovaných, že oporný múr nebol postavený na základe stavebného povolenia súd prvej inštancie nepovažoval za podstatnú, ale vychádzal z listinných dôkazov, v zmysle ktorých žalobkyňa s potrebnou dokumentáciou oznámila príslušnému stavebnému úradu svoj zámer uskutočniť rekonštrukciu, prípadne výstavbu múru, pričom stavebný úrad nevidel vo výstavbe oporného múru problémy aj bez vydania stavebného povolenia. Stavebný úrad vo svojom oznámení k ohláseniu stavebných úprav zo dňa XX.X.XXXX konštatuje, že predmetom riešenia stavebnej úpravy je vyhotovenie monolitického oporného múru pozdĺž prístupovej cesty a následne popisuje, ako má vyzerať nový múr a čo má žalobkyňa pri jeho výstavbe dodržať. Čo sa týka samotnej stavby oporného múru, jeho technických parametrov, k tomu sa vyjadrili niekoľkí znalci, či už R.. O., alebo znalci zo M., prípadne ďalší, pričom žiadny z nich nevidel vážnejší problém v samotnej konštrukcii oporného múru, jeho výstavbe, spôsobe realizácie a podobne. K technickým parametrom sa vyjadrovali k tomu príslušní znalci, preto prvoinštančný súd nezohľadnil námietky žalovaných, že dôkazy žalobkyne sú vyrábané účelovo v jej prospech. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že vzhľadom na zmenené hydrogeologické podmienky na ulici K. po roku 2010, žalobkyňa čo možno najúčelnejšie a primerane zabezpečila, aby jediná príjazdová cesta, ktorá je na jej pozemku a slúži aj na príjazd k rodinným domom žalovaných, zostala funkčná a čo možno najlepšie slúžila svojmu účelu bez toho, aby v prípade, že dôjde k stúpnutiu hladiny podzemnej vody, došlo k posunu svahu a k poškodeniu tejto cesty. V prípade znefunkčnenia tejto jedinej prístupovej cesty by bolo sťažené, respektíve znemožnené užívanie rodinných domov tak žalobkyne, ako aj žalovaných. Podľa názoru prvoinštančného súdu touto rekonštrukciou za ešte primeranú cenu došlo k výraznej stabilizácii tejto prístupovej cesty, a teda aj zhodnoteniu, alebo minimálne zachovaniu hodnoty nehnuteľností, nielen žalobkyne, ale aj samotných žalovaných. Neexistencia prístupovej cesty k rodinnému domu, by totiž výrazným spôsobom znehodnotila nehnuteľnosti, respektíve nehnuteľnosti by boli nepredajné. Vzhľadom na ceny nehnuteľností v B. ako N. meste sa potom suma, ktorú žiada žalobkyňa, a ktorá predstavuje len niečo vyše 50 % zo sumy, ktorú vynaložila samotná žalobkyňa, javí nanajvýš primeraná.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď v celom rozsahu úspešnej žalobkyni priznal vo vzťahu k žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Voči tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ až 3/ z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP. Mali za to, že napadané rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a vydané v rozpore so zákonom a toto nie je riadne odôvodnené, nakoľko nedáva odpoveď na dve podstatné otázky, a to: 1. či skutočne bola odôvodnená potreba výstavby múru, nakoľko podľa názoru žalovaných žalobkyňa túto potrebu nepreukázala, pretože tvrdenia žalobcu a domnienky (teoretické tvrdenia) znalcov nemôžu byť podkladom pre vydanie rozsudku a po 2. či skutočne boli deklarované náklady v takom rozsahu žalobkyňou použité účelne, či došlo k ich úhrade v deklarovanej výške a či výška nákladov na výstavbu múru bola rozdelená spravodlivo medzi účastníkov sporu.
Žalovaný 1/ nebol vlastníkom nehnuteľnosti, na čo poukazovali na poslednom pojednávaní, a preto voči jeho osobe malo byť konanie zastavené a nemala mu byť uložená povinnosť rozsudkom, čím boli porušené jeho procesné práva na spravodlivý proces. Súčasťou žaloby boli rôzne príjmové doklady, avšak podľa názoru žalovaných, ak nebol zo strany žalobkyne predložený doklad o skutočnom a reálnom poukázaní finančných prostriedkov na účet stavebných firiem, nemohol ich súd zaviazať k ich náhrade, pretože nemal za preukázané, že tieto náklady boli skutočne žalobkyňou vyplatené. Žalovaní zároveň namietali, že všetky posudky a stanoviská boli zabezpečené žalobkyňou až po výstavbe oporného múru. Následne v odvolaní žalovaní 1/ až 3/ nesúhlasne polemizovali so závermi a konštatovaniami uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie s tým, že je nepravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že pôvodný múrik zasahuje do mestského pozemku a to s poukazom na zápisnicu z ohliadky na mieste samom zo dňa 27.10.2010 v konaní OS Prešov sp.zn. 8C/286/2007 za prítomnosti znalca R.. Z.; že neexistuje dôkaz o tom, a je nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že by žalobkyňa doručila žalovaným listinné dôkazy pred doručením im žaloby; že vyjadrenie mestského úradu zo 17.12.2008 bolo vyvrátené odborným stanoviskom X-XXXX znalca R.. N., B.., podľa ktorého je stav stabilný. Žalovaní viackrát upozornili súd prvej inštancie, že sa nejednalo o rekonštrukciu, ale o vybudovanie nového oporného múru, ku ktorému nebol priložený projekt. Keďže stavebný úrad to podľa názoru žalovaných nezákonne označil len za stavebné úpravy, žalovaní v tom čase nemali právo sa k tomu vyjadrovať a nemali ani k dispozícii projekt. Poukazovali na statické posúdenie od R.. V. B. z novembra 2008, kde je jasne napísané, že pôvodný múr treba dobetónovať. Keďže došlo k odstráneniu aj tohto múrika, je to zjavne rozpor so schválenou projektovou dokumentáciou a na túto časť žalobkyňa nemala a nemá búracie povolenie, projektovú dokumentáciu, stavebné povolenie alebo ohlásenie drobnej stavby. Súd prvej inštancie poukazuje na závery L.. F.. K. z novembra 2008, avšak podľa názoru žalovaných ten účelovo ignoroval zvedenie dažďových vôd do svahu. Je nepravdivé tvrdenie, že v júni 2013 bola v zmysle geologického posudku L.. F.. K. vykonaná obhliadka a boli odobraté 2 vzorky zemín, nakoľko sa tak stalo až 30.7.2013 a podľa názoru žalovaných význam odobratých vzoriek zemín až po výstavbe oporného múru je zanedbateľný, na parcele č. XXXX/X žiaden výkop ani zárez nebol robený, príjazdová cesta sa nerušene užívala. Znalec geológ L.. V. W. nikdy nebol na tvári miesta, resp. znalci z Ú. M. R., a len predpokladajú šmykové plochy v hĺbke 3 a 5 metrov. Pritom, keď došlo k zosuvu svahu na ul. K. v roku 2010, na začiatku tejto ulice neboli hlásené žiadne svahové pohyby a ani vrty v roku 2018 nenašli žiadne šmykové plochy. Tvrdenia znalca N., že parcela č. XXXX/X, resp. celé územie svahu nad ňou nesie známky nestability, je nepreskúmateľné tvrdenie, keďže nie je zrejmé, na základe čoho znalec dospel k tomuto záveru (na rozdiel od tohto znalca znalec R.. N. v odbornom stanovisku č. X/ XXXX popísal a odfotil parcely účastníkov sporu a tvrdenia tohto znalca o stabilite sú zdokumentované); znalec N. nebral do úvahy, že studňa postavená v roku 1972 je v pôvodnom stave a nejaví známky deformácie, znalec nezameral hladinu vody v studni, polohu studne a nadmorskú výšku, pričom v čase IG prieskumu bol svah stabilný, suchý a znalec odporučil len prekrytie cesty asfaltovým krytom a nevyjadril sa jednoznačne, že je nutné postaviť oporný múr. Nesúhlasili s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobkyňa spochybnila odborné stanovisko R.. N., pretože podľa tvrdenia žalovaných si znalec R.. N. fyzicky prešiel a preskúmal nielen parcely žalobkyne, ale aj parcely žalovaných, popísal a fotograficky zdokumentoval a nenašiel žiadne svahové deformácie, takisto aj geológ L.. V. Q. nenašiel žiadne svahové deformácie. Znalec L.. N. sa uspokojil len so skúmaním parciel žalobkyne. Žalovaní poukázali aj na správu S., F..M.., R.-Q. B. havarijných zosuvov vzniknutý v roku 2010, na ktorú poukazuje žalobkyňa, pričom podľa žalovaných sa závery tejto práce nedajú aplikovať na parcely žalobkyne, keďže podľa tejto správy aj v prípade, ak ide o tú istú ulicu, môžu sa konkrétne podmienky diametrálne líšiť aj pri vzdialenosti 10 metrov. Podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie nesprávne poukazuje na faktúru za zábradlie, pretože zábradlie je nelegálnou stavbou a má význam len pre osobný účel žalobkyne, pričom zábradlie by nebolo nutné, keby si žalobkyňa ohradila svoju parcelu č. XXXX/X podobne, ako je riešený oporný múr na diaľnici D1 za B., ktorý múr má výšku 5 metrov. Žalovaní mali za to, že samotné povolenie na rekonštrukciu oporného múru je v rozpore so Stavebným zákonom, pretože došlo k zásahu do nosných konštrukcií, a preto nesprávne stavebný úrad nevyžadoval od žalobkyne náležitosti na vydanie stavebného povolenia. Odvolatelia ďalej argumentovali, že projekt múru je z roku 2008, projektant R.. B. nemal k dispozícii žiaden inžinierskogeologický prieskum, vychádzal z geologických máp, netušil či v danej oblasti sú šmykové plochy, podľa znaleckých posudkov v hĺbke cca. 3,00 m, 5,00 m, takže pri stúpnutí podzemných vôd sa celý múr môže pravdepodobne zvaliť. Znalecký ústav v ZP č. XX/XXXX str. 12 bod 3 píše, že ak sa aktivujú šmykové plochy v hĺbke 3,00 m, že pri takýchto podmienkach už nebude existujúci oporný múr schopný zachytávať tlaky zemín bez poškodenia. Ešte nepriaznivejší výsledok dostaneme,
ak sa poloha šmykových plôch posunie do hĺbky 5,00 m. Znalec R.. O. (ZP č. X-XXXX, deň obhliadky 9.12.2014) sa nezaoberal existenciou šmykových plôch v hĺbke 3,00 a 5,00 m podľa ZP č. XX/XXXX a teoretickej nestabilite svahu podľa ZP č. X/XXXX + odborné vyjadrenie č. X/XXXX, čím treba považovať jeho znalecký posudok za nedôveryhodný. O týchto skutočnostiach ani netušil a mohol mať k dispozícii iba odborné stanovisko znalca č. X-XXXX R.. N. B.. Vzhľadom na uvedené žalovaní 1/ až 3/ navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a uplatnili si trovy konania.
6. K odvolaniu žalovaných zaslala žalobkyňa vyjadrenie, v ktorom uviedla, že odvolacie námietky žalovaných sú skutkovo a právne irelevantné. Zdôraznila, že žalovaní počas celého sporu nepredložili fakticky jediný dôkaz, ktorým by vyvrátili jej dôkazmi podložené tvrdenia. Napriek tomu, že v konaní predložila niekoľko súkromných znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, na návrh žalovaných bol vyhotovený znalecký posudok súdom ustanoveným znalcom, ktorý rovnako potvrdil potrebu stabilizačných opatrení, ktoré žalobkyňa vykonala. Naviac skonštatoval, že výstavba oporného múru neslúži len na stabilizáciu parcely, po ktorej majú žalovaní právo prechodu, ale stabilizuje aj nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaných. Napriek týmto okolnostiam žalovaní len na základe vlastných, ničím nepodložených domnienok trvajú na svojich predstavách. Spôsob obrany žalovaných je taký, že uvádzajú len výňatky za účelom navodenia iného dojmu, ako bol myslený pôvodcom, či už znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia. Ako príklad môže slúžiť opakované poukazovanie na podanie znalca R.. N. vyhotovené pre potreby konania 8C/286/2007, avšak opomínajú, že tento vychádzal pri svojich tvrdeniach z desaťročí starých údajov, hodnotil stav v roku 2009 a uviedol, že pre riadne, komplexné posúdenie by bolo potrebné vykonať vrty. Rovnako tak žalovaní poukazujú na posudok R.. N. s tým, že podľa ich názoru znalec odporučil len prekrytie cesty asfaltovým krytom. Žalovaní však ignorujú závery znaleckého posudku, ako aj jeho celkový obsah, pretože znalec pri svojom výroku o prekrytí asfaltovým krytom odpovedal na otázku súdu, aké ďalšie, okrem uskutočnených opatrení by boli vhodné. Žalovaní doposiaľ neporozumeli, že žalobkyňou vykonané opatrenia sú opatreniami preventívnymi, keď snahou bolo výstavbou múru v tomto období minimalizovať potenciál vzniku podstatne väčších škôd do budúcnosti. Osoby odborne znalé a spôsobilé opakovane potvrdili jednak opodstatnenosť obáv žalobkyne a zároveň aj, že uvedená stavba bola vykonaná primerane potrebám stabilizácie a možnostiam jednotlivca. Tvrdenia žalovaných o nimi namietanej legálnosti stavby nemajú žiaden dopad na konanie, nehovoriac o skutočnosti, že o ich podnete bolo príslušnými orgánmi rozhodnuté s negatívnym záverom. Pokiaľ mali žalovaní pochybnosti o konaní stavebného úradu, mali možnosť tieto tlmočiť príslušnými spôsobmi v danom čase. Žalovaní zjavne, okrem vytrhávaní z kontextu a opomenutia všetkého, čo sa nehodí do nimi navodených konštrukcií, ako ďalší spôsob obrany používajú zahltenie súdov či úradov všetkým, čo im napadne. Snažia sa množstvom irelevantných námietok odvádzať pozornosť od podstaty veci. Žalobkyňa v závere vyjadrenia uviedla, že sa naďalej pridržiava všetkých svojich doterajších stanovísk a vyjadrení a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
7. Žalovaní 1/ až 3/ v replike uviedli, že zotrvávajú na svojich tvrdeniach a na odvolaní v celom rozsahu s tým, že tak rozsiahla stavba - oporný múr je jednoduchá stavba podľa § 139b ods. 1 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb., a preto žalovaní mali byť účastníkmi stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. b) a územného konania podľa § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. V celom rozsahu preto zotrvali na svojom odvolaní.
8. V duplike žalobkyňa uviedla, že opakovane prezentované totožné námietky žalovaných považuje za skutkovo a právne irelevantné a naďalej sa pridržiava všetkých svojich doterajších stanovísk a vyjadrení.
9. V priebehu odvolacieho konania žalovaný 2/ vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Prešove z dôvodu, že žalobkyňa, ako aj jej právny zástupca a manžel, majú na danom krajskom súde silnú rodinnú väzbu, a to dlhoročnú sudkyňu pôsobiacu na Krajskom súde v Prešove V.. S. B.. Po vyjadrení sa všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove bola vec predložená Najvyššiemu súdu SR, ktorý spis vrátil bez rozhodnutia o námietke, nakoľko preskúmaním námietky zaujatosti dovolací súd zistil, že predmetné podanie neobsahuje v zmysle § 52 ods. 2 CSP vyžadovanú náležitosť, a to uvedenie dátumu, kedy sa žalovaný 2/ o dôvode vylúčenia sudcov Krajského súdu v Prešove dozvedel. Na námietku zaujatosti vznesenú žalovaným 2/ preto odvolací súd neprihliadal a ani o nej nerozhodoval z dôvodu, že táto nespĺňa náležitosti v zmysle § 52 ods. 2 veta prvá CSP.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ až 3/ nie je dôvodné.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov. To, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Pre úplnosť odvolací súd udáva ešte nasledovné.
14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov, alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že pozemok vo vlastníctve žalobkyne je zaťažený vecným bremenom v prospech žalovaných 1/ až 3/, ako aj pôvodne žalovaných 4/ a 5/, čím je žalobkyňa obmedzovaná na výkone svojho vlastníckeho práva. Zriadenie nevyhnutnej cesty totiž predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku.
17. Žalobkyni ako výlučnej vlastníčke nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, kat. úz. B. bližšie popísaných v ods. 3 tohto rozhodnutia, bola uložená povinnosť strpieť právo prechodu a prejazdu žalovaných 1/ až 3/, pôvodne aj žalovaných 4/ a 5/, titulom existencie vecného bremena v prospech žalovaných, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 8C/286/2007-369 zo dňa 7.6.2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.7.2012 sp.zn. 8Co/111/2011. Parcely vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, u ktorých bolo vyššie uvedeným rozsudkom určené právo prechodu a prejazdu, sú teraz evidované ako parcela KN C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, kat. úz. B.. Predmetná príjazdová cesta, po ktorej majú právo prechodu a prejazdu žalovaní, sa nachádza na svahu, ktorý nebol stabilný a bolo potrebné realizovať nutné práce pre stabilizáciu pomerov na zabezpečenie nehnuteľností pred vznikom škody na majetku a zdraví, a to výstavbou oporného múru za účelom stabilizácie svahu proti zosuvu. Výstavbu oporného múru realizovala žalobkyňa v období júl až október 2013 a následne v roku 2015 bolo osadené zábradlie.
V predmetnej právnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie súdom prvej inštancie, vykonaním ktorého bola nepochybne preukázaná dôvodnosť potreby výstavby oporného múru a tiež úhrada účelne vynaložených nákladov. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaní pozemok ako oprávnení z vecného bremena užívajú a ako oprávnení majú povinnosť podieľať sa na údržbe. Zároveň bolo preukázané, že finančné prostriedky boli žalobkyňou vynaložené účelne.
18. Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
19. Vychádzajúc z ust. § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka sú to práve žalovaní, ktorí sú na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnení užívať vec vlastnícky patriacu žalobkyni, sú preto povinní znášať aj primerane náklady na jej zachovanie a opravy a to spolu so žalobkyňou podľa miery spoluužívania.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní predmetnej právnej veci dôsledne riadil vyššie citovaným zákonným ustanovením § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď po rozsiahlom vykonanom dokazovaní dospel aj k správnemu záveru o dôvodnosti predmetnej žaloby a svoje rozhodnutie aj správne právne odôvodnil. Napadnuté rozhodnutie zároveň spĺňa všetky náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku uvedené v § 220 ods. 2 CSP.
21. Odvolací súd sa prikláňa k záveru súdu prvej inštancie, že vzhľadom na zákonom uvádzaný pojem „znášať náklady na zachovanie, údržbu a opravy veci“ tými, ktorí sú oprávnení na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ide na druhej strane o možnosť povinného z vecného bremena potrebné opravy a údržbu vykonať. Predmetné náklady majú byť primerané miestnym a obvyklým pomerom. Musia byť úmerné a účelné. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že vzhľadom na charakter vecného bremena a spôsob jeho užívania, tak kvantita ako aj intenzita užívania predmetnej príjazdovej cesty je u každého z účastníkov rovnaká. Tak žalobkyňa ako aj žalovaní užívajú predmetnú cestu na príjazd k svojim rodinným domom a z vykonaného dokazovania vyplýva, že aj v rovnakej miere.
22. Odvolací súd má za to, že so všetkými námietkami žalovaných, ktoré boli prezentované v odvolaní, sa náležitým spôsobom vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď tieto boli prezentované žalovanými už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Odvolatelia v odvolaní nesúhlasne polemizovali so závermi súdu prvej inštancie bez toho, aby predložili dôkazy, ktoré by tvrdenia žalobkyne, resp. žalobkyňou predložené dôkazy nejakým spôsobom vyvrátili. S vyhodnotením všetkých námietok žalovaných 1/ až 3/ súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a k záverom prvoinštančného súdu sa pripája. Závery a konštatovania súdu prvej inštancie sú logické, opodstatnené, vyplývajú z vykonaného dokazovania a v napadnutom rozsudku sú aj riadne, dostatočne a určito odôvodnené.
23. Aj odvolací súd poukazuje na znalecký posudok R.. N., ktorý bol vyhotovený v priebehu tohto konania na základe ustanovenia súdom prvej inštancie. Znalec k potrebe výstavby oporného múru v znaleckom posudku okrem iného uviedol: „Dôležitým opatrením pre zvýšenie úrovne stability predmetného územia bolo vybudovanie oporného múru a odvodnenie parciel nachádzajúcich sa bezprostredne nad ním žalobkyňou“ a „V tomto prípade vykonané opatrenia uskutočnené žalobkyňou - vybudovanie oporného múru a odvodnenie parciel a predmetnej miestnej komunikácie nad oporným múrom prispievajú k zvýšeniu stability miestnej komunikácie na predmetných parcelách, ale aj stability územia, na ktorom stoja aj rodinné domy na ulici K. Č.. X F. Č.. X.“
24. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je dôvodné vychádzať z vyjadrení znalca R.. N. v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. 8C/286/2007, nakoľko tento hodnotil stav v roku 2009 a zároveň sám konštatoval, že pre komplexné posúdenie by bolo vhodné vykonať vrty. Potreba stabilizácie pozemku vyplýva aj zo súkromných znaleckých posudkov a odborných vyjadrení predložených žalobkyňou. Výstavba múru bola nevyhnutná pre minimalizáciu vzniku podstatne väčších škôd do budúcna. Možno konštatovať, že zo znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, ktoré sú obsiahnuté v spise, vyplýva, že realizácia výstavby oporného múru bola opodstatnená a rovnako, že táto stavba bola vykonaná
primerane potrebám stabilizácie svahu, pričom náklady preukázané vykonaným dokazovaním, ktoré realizovala a uhradila žalobkyňa, boli zároveň aj účelné.
25. V súvislosti s námietkami žalovaných ohľadne legálnosti stavby a nedodržaní ustanovení zákona č. 50/1976 Zb., keď žalovaní mali byť účastníkmi stavebného konania a územného konania, aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že uvedené námietky žalovaných sú irelevantné. Tieto námietky mali a mohli žalovaní uplatniť v stavebnom konaní, resp. v správnom konaní, napr. aj podaním žaloby v správnom súdnictve. Predmetná právna vec však posudzuje občianskoprávne vzťahy, keď súd nepodrobuje skúmaniu postup a zákonnosť v konaní pred správnym orgánom (stavebným úradom).
26. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III.ÚS 209/04).
27. Za tohto stavu odvolací súd posúdiac všetky odvolacieho námietky žalovaných 1/ až 3/ ako nedôvodné, s osvojením si dôvodov napadnutého rozhodnutia, postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny a to vrátane správneho súvisiaceho výroku o trovách konania.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni, ktorá podala vyjadrenia k odvolaniu, odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovaným 1/, 2/ a 3/, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).