Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-19-2021.pdf
PDF · 117.17 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore navrhovateľky R. rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., t.č. bytom M. a osoby povinnej výživným L., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, zast. Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, AK so sídlom Centrum II. 88, Dubnica nad Váhom, o určenie výživného manželky, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. júna 2020, č. k. 12Pc/2/2020-216 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 20. januára 2021, č. k. 12Pc/2/2020-275 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal manžela navrhovateľky povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počínajúc dňom 11.02.2020, na účet navrhovateľky. Zročné výživné za obdobie od 11.02.2020 do 30.06.2020 vo výške 831,04 eur povolil manželovi navrhovateľky splácať v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne, spolu s bežným výživným, počínajúc mesiacom júl 2020 až do vyrovnania, pod hrozbou straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala určenia výživného manželky vo výške 1.200,- eur mesačne od podania žaloby, t. j. od 11.02.2020. V žalobe uviedla, že manželstvo, uzavreté dňa 22.06.2019, doposiaľ trvá. Pred uzavretím manželstva s manželom žili v spoločnej domácnosti od r. 2014, pred uzavretím manželstva sa im dňa 22.07.2017 narodil syn, mal. M.. Manžel nemal záujem o každodennú starostlivosť o syna, vo voľnom čase sa venoval koníčkom, prácam okolo domu, výletom s priateľmi, motorke a podobne. Z dôvodu neustálych nezhôd medzi nimi došlo k narušeniu ich spolužitia a stala sa obeťou psychického týrania zo strany manžela. Zo spoločnej domácnosti preto bola nútená odísť, dňa 30.10.2019 sa odsťahovala k svojej rodine v okrese B.. Manžel jej odmietol poskytnúť akékoľvek financie z ich spoločných úspor. Navrhovateľka uviedla, že je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok od 01.01.2020 v sume 370,- eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 24,34 eur mesačne až do T., kedy syn bude mať X roky. Iný príjem nemá. Manžel jej dobrovoľne posiela výživné na mal. M. vo výške 150,- eur mesačne. V súčasnosti si hľadá zamestnanie, čo sa jej nedarí. Mal. M. nastupuje od 01.09.2020 do materskej škôlky. Má zdravotné problémy s alergiou, za lieky dopláca asi 20,- eur mesačne.
2. Manžel navrhovateľky bol ochotný platiť príspevok na výživu navrhovateľky do výšky 200,- eur mesačne.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba navrhovateľky je dôvodná sčasti. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu začalo dochádzať k názorovým rozdielom, v dôsledku čoho sa navrhovateľka náhle odsťahovala zo spoločnej domácnosti dňa 30.10.2019 k svojim rodičom spolu s mal. M.. Za bývanie u rodičov platí 70,- eur mesačne. Navrhovateľka poberala od 01.01.2020 rodičovský príspevok vo výške 370,- eur mesačne, rodinný prídavok na jedno dieťa vo výške 24,34 eur mesačne, od manžela dobrovoľné výživné na syna vo výške 150,- eur mesačne. Iný príjem nemala, ani väčšie zdravotné problémy, okrem alergie s mesačnými výdavkami na lieky asi 20,- eur mesačne. Manžel navrhovateľky pracuje ako živnostník pre obchodnú spoločnosť L. so sídlom v M. na základe zmluvy o dielo, podľa daňového priznania mal za rok 2019 základ dane bez odpočtov 10.236,62 eur, daň vo výške 822,81 eur a rozdiel týchto súm predstavuje sumu 9.413,81 eur na rok 2019, čo na jeden mesiac predstavuje sumu 784,48 eur; jeho príjem za obdobie jún až august 2020 sa zníži. Okrem výdavkov na bývanie a stravu manžel navrhovateľky platí celú mesačnú splátku ich spoločného hypotekárneho úveru na spoločnú nehnuteľnosť od podania žalobného návrhu, dane za nehnuteľnosť, povinné zmluvné poistenie na ich obe spoločné autá (pričom jedno z nich užíva navrhovateľka), platí dobrovoľné výživné na mal. M. vo výške 150,- eur mesačne. Navrhovateľka tak bude mať príjem spolu s dobrovoľným výživným na mal. M. vo výške 544,34 eur na dve osoby. Manželovi navrhovateľky zostane po zaplatení manželského výživného 200,- eur a výživného na mal. M. vo výške 150,- eur suma 444,48 eur na jednu osobu, pričom platí mesačne za navrhovateľku jej jednu polovicu mesačnej splátky ich spoločnej hypotéky, t. j. vo výške 166,48 eur, v dôsledku čoho mu zo sumy 443,48 eur zostane suma 277,- eur mesačne na jednu osobu. Ani jeden z manželov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a vedľajší príjem. V dôsledku pandémie koronavírusom od polovice mesiaca marec 2020 doteraz dochádza k poklesu zákaziek pre manžela navrhovateľky od júna 2020 do augusta 2020 a navrhovateľka má problém si nájsť zamestnanie. Vzhľadom k uvedenému zaviazal manžela platiť navrhovateľke výživné manželky vo výške 200,- eur mesačne, ktoré mu povolil splácať v splátkach po 30,- eur mesačne vzhľadom na jeho príjem, súčasnú ekonomickú situáciu pre celosvetové ochorenie COVID-19 a výšku zročného výživného. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
4. Proti rozsudku, jeho zamietajúcej časti, podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej prizná výživné manželky vo výške 500,- eur mesačne. V odvolaní poukázala na to, že príjem vo výške 544,34 eur súd posudzoval spolu so synom, ktorý bude len do júla 2020; dovŕšením troch rokov syna a skončením rodičovskej dovolenky sa jej príjem zníži o 370,- eur na sumu 174,34 eur na dve osoby. Sama sa stará o syna a jej príjem spolu s manželským výživným by predstavoval podľa rozhodnutia 374,34 eur mesačne (manželské výživné 200,- eur + rodinné prídavky 24,34 eur + výživné na syna 150,- eur) na dve osoby, pričom by bol nižší o 170,- eur oproti pôvodnému. Z príjmu 374,34 eur nebude schopná pokryť svoje životné náklady a zvýšené náklady na predškolské zariadenie, ktoré jej vzrastú o 80,- eur mesačne z dôvodu nástupu syna do materskej školy v B. od 01.09.2020. Aktívne si stále hľadá zamestnanie, zatiaľ žiaľ neúspešne a iný príjem nemá. Uvedená suma 374,34 eur ako jej budúci príjem je na hranici životného minima na jednu dospelú osobu a jedno nezaopatrené dieťa, pričom manžel si zo svojho príjmu po odpočítaní nákladov na podnikanie a domácnosť udržiava vysoký životný štandard, čím vznikol medzi nimi značný rozdiel v ich životných úrovniach. Ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie v bode 5 rozhodnutia uvádza, že manžel pracuje ako živnostník pre obchodnú spoločnosť L. so sídlom v M. na základe zmluvy o dielo; podľa daňového priznania mal za rok 2019 základ dane bez odpočtov 10.236,62 eur, daň vo výške 822,81 eur a rozdiel týchto súm predstavuje sumu 2.413,81 eur na rok 2019, čo je na jeden mesiac suma 784,48 eur, jeho príjem sa za obdobie jún až august 2020 zníži. Súd však posudzoval jej príjmy z roku 2020 a manželove z roku 2019, vychádzajúc z daňového priznania manžela za rok 2019, pričom na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam jeho skutočného príjmu. Na základe predloženého daňového priznania za rok 2019 manžel uviedol príjem zo živnosti vo výške 29.805,74 eur, čo v priemere predstavuje príjem 2.483,82 eur za jeden mesiac. Tieto finančné prostriedky mu spoločnosť fyzicky poukázala na jeho účet a manžel s ním disponoval počas ich spolužitia. Na základe daňového priznania si manžel uplatnil výdavky percentom z príjmu podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, čo predstavuje 60 % z jeho zdaniteľného príjmu sumu 19.569,12 eur a z daňového hľadiska je preňho výhodnejší. Uplatnené výdavky v daňovom priznaní tak nepredstavujú jeho skutočné výdavky z podnikateľskej činnosti. V odôvodnení preto súd nesprávne posúdil príjem manžela z daňového priznania, keď určil základ dane bez odpočtov 10.236,62 eur ako jeho skutočný príjem. Skutočným príjmom manžela za rok 2019 je suma 29.805,74 eur, ktorá manželovi bola preukázateľne poukázaná spoločnosťou na jeho účet. Manžel súdu vo vyjadrení uviedol
vynaložené výdavky na podnikanie, ktoré v skutočnosti predstavujú sumu 559,24 eur mesačne, 6.710,88 eur ročne, iné výdavky v súvislosti s podnikaním nemá. Súd v bode 9 tiež nesprávne z manželovho mesačného príjmu vo výške 784,48 eur odpočítal výživné na manželku vo výške 200,- eur a výživné na dieťa vo výške 150,- eur a polovicu splátky hypotéky 166,48 eur, čím výrazne ponížil jeho príjem, ktorý určil ako mesačný príjem 277,- eur mesačne na jednu osobu. Súd tiež v bode 9 nesprávne určil výšku jej budúceho príjmu v sume 544,34 eur, ktorý posúdil ako spoločný príjem pre dve osoby. Jej príjmom ako príjmom manželky je v súčasnosti rodičovský príspevok vo výške 370,- eur, ktorý dovŕšením troch rokov dieťaťa od júla 2020 jej nebude vyplácaný a po tomto termíne ostane bez príjmu. Výživné na manželku určené súdom vo výške 200,- eur mesačne je nepostačujúce na úhradu jej osobných potrieb a jeho výška je pod úrovňou životného minima vzhľadom k tomu, že nemá možnosť iného príjmu. Súd tiež neprávne posúdil prídavok na dieťa vo výške 24,34 eur a výživné vo výške 150,- eur ako príjem manželky. Výživné na dieťa manžel posiela vo výške, ktorú si stanovil sám a nie je určená žiadnym súdnym rozhodnutím. Súd tiež pri rozhodovaní neprihliadol na osobnú starostlivosť o dieťa a domácnosť, o ktoré sa počas celého spolužitia starala sama.
5. Manžel navrhovateľky ako osoba povinná výživou prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že podľa daňového priznania za rok 2019 mal čistý mesačný príjem v sume 784,48 eur mesačne. Z uvedenej sumy je povinný uhrádzať výživné na manželku 200,- eur, dobrovoľne uhrádza výživné na maloletého syna 150,-eur, uhrádza celú sumu mesačnej splátky hypotéky v sume 332,95 eur. Ak od sumy priemerného mesačného príjmu odpočíta len vyššie uvedené sumy, zostane mu suma 101,53 eur, z ktorej musí mesačne uhrádzať ďalšie svoje pravidelné životné náklady, t. j. uhradiť náklady na bývanie - energie, stravu, veci osobnej hygieny, veci osobnej potreby, telefón, cestovné za návštevy za synom do B., resp. M. a späť jeden až dvakrát mesačne, platiť miestne dane a poplatky (za nehnuteľnosť, za komunálny odpad, PZP na dve motorové vozidlá, pričom jedno z nich je vo výlučnom užívaní navrhovateľky od opustenia spoločnej domácnosti, povinné odvody štátu). Po úhrade vyššie uvedeného sa dostane do negatívnej platobnej bilancie a akékoľvek navýšenie výživného na manželku by bolo pre neho likvidačné a spôsobilo by to, že by nemohol napríklad navštíviť svojho syna, nakoľko by na uvedené už nemal finančné prostriedky alebo by nebol schopný uhrádzať výdavky na bývanie. Od júna 2020 doposiaľ, s predpokladom aj na jeseň - zima 2020/2021 mal znížený počet zákaziek, čo preukázal potvrdením od obchodnej spoločnosti L., pre ktorú pracuje. Z predmetného dôvodne vyplýva, že jeho príjem sa zníži s dlhodobým horizontom oproti poslednému daňovému priznaniu za rok 2019. Vzhľadom na vyššie uvedené fakty možno konštatovať, že už pri výživnom na manželku v sume 200,- eur mesačne je navrhovateľka na tom celkovo finančne lepšie ako on. Na argument navrhovateľky, že od septembra sa zníži jej príjem, nakoľko dieťa dovŕši 3 roky a ona prestane byť poberateľkou rodičovského príspevku, nemožno prihliadať, pretože súd musí vychádzať zo stavu v čase rozhodovania.
6. Navrhovateľka v následnej replike sa argumentačne pridržala dovtedajších vyjadrení. Poukázala na to, že dovŕšením troch rokov dieťaťa jej bol poslednýkrát vyplatený rodičovský príspevok vo výške 370,- eur za mesiac júl 2020. Nie je zamestnaná a iný príjem nemá. Jej stabilným príjmom je prídavok na dieťa vo výške 24,95 eur, nakoľko sa jej nedarí uplatniť na trhu práce. V následnom vyjadrení dala do pozornosti súdu, že manžel pracuje naďalej v spoločnosti L. ale od 01.09.2020 už ako zamestnanec so stabilným príjmom, ktoré konanie označila ako špekulatívne s tým, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania za účelom zníženia výživného na manželku. Výdavky manžela sa tým, že v uvedenej spoločnosti pracuje ako zamestnanec, výrazne znížili, pretože nie je ako zamestnanec povinný platiť odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, nemá výdavky na podnikanie ani výdavky na prenájom stroja, cestovné náklady, čím sa jeho reálne výdavky znížili o viac ako 600,- eur. V tejto súvislosti vyslovila aj podozrenie, že môže vzniknúť dohoda medzi spoločnosťou L. a manželom fiktívne preukazovať nižší príjem, ako mu bude reálne vyplácaný.
7. Manžel navrhovateľky v následnej duplike poukázal na okolnosti odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, ktorému nepredchádzalo žiadne varovanie, pričom navrhovateľka zobrala so sebou aj ich maloletého syna M., z ktorého správania zostal v ťažkom šoku; skutočnosť, že slepo dôveroval navrhovateľke ako matke ich syna, potvrdzuje podanie žaloby o manželské výživné z jej strany, jej tvrdenia a správanie v tomto súdnom spore a tiež jeho naivný a až príliš slušný postup k navrhovateľke. Tvrdenia, ktoré navrhovateľka uvádza v podanom odvolaní, ako aj v žalobe samej, nie sú pravdivé, navrhovateľka nepotrebovala ani v súčasnej dobe nepotrebuje žiadne manželské výživné, táto pracuje a zarába už dlhší čas, čo však tak pred ním, ako aj pred súdom v celom rozsahu zatajila. Keď
navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, zobrala si z nej veľké množstvo vecí, z ktorých veľká časť bola jeho výlučným vlastníctvom a takto si zobrala svojvoľne aj jeho staršie motorové vozidlo G., ktoré nevedel získať späť a až s odstupom jeden a trištvrte roka mu navrhovateľka toto vozidlo vrátila 18.07.2021, pričom vozidlo bolo na viacerých miestach poškodené a na prvý pohľad vyžadovalo rozsiahlejšiu opravu. Z uvedeného zostal zaskočený, preto sa nakontaktoval na navrhovateľkinho brata, U. ktorý mu oznámil, že už od momentu odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti v Q. tejto zabezpečil brigádovanie v jeho stánku s rýchlym občerstvením, a to až do apríla 2020. Mesačne si takto navrhovateľka mala uňho zarobiť v priemere 400,- eur. Od mája 2020 navrhovateľka začala pracovať ako tzv. Q., teda zabezpečovala rozvoz jedla autom pre zákazníkov. Od októbra 2020 navrhovateľka začala zabezpečovať rozvoz jedla zákazníkom pre súkromnú spoločnosť Z.. O tomto predložil súdu čestné prehlásenie U. zo dňa 30.07.2021. Od 04.05.2021 začala navrhovateľka pracovať ako W. v pánskom kaderníctve v B., a to na živnostenský list. Navrhovateľka teda žiadala priznať manželské výživné od 11.02.2020, teda od času, kedy už pracovala a mala príjem v minimálnej výške 400,- eur mesačne. Vzhľadom na uvedené sú doterajšie tvrdenia a argumenty v súdnom spore nepravdivé a účelové.
8. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. §§ 379 a 380 ods. 1CSP a §§ 65 a 66 CMP a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdiť.
9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie zaviazal manžela navrhovateľky povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 200,- eur mesačne, odvolaním napadnutý nebol, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 CSP).
10. Podľa § 71 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
12. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov, resp. jeho vyhlásením za mŕtveho. Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti je manžel. Aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel.
13. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tým je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti, rovnako je potrebné vysporiadať sa s dôvodmi, pre ktoré vznikla odkázanosť jedného z manželov na výživu. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí teda len zistiť výšku príjmu oprávneného a povinného, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a pod.
14. V preskúmavanej veci odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie pred odvolacím súdom, na ktoré predvolal oboch účastníkov konania a zároveň ich požiadal o predloženie dokladov o svojich príjmoch. Navrhovateľka sa na pojednávanie pred odvolacím súdom nedostavila, doručenie predvolania mala vykázané fikciou doručenia. Neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala o odročenie pojednávania, preto odvolací súd konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky.
15. Odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením dôkazov nachádzajúcich sa v spise, doplnil dokazovanie výsluchom manžela navrhovateľky, dokladov o jeho príjmoch, oboznámením dôkazov nachádzajúcich sa v spise Okresného súdu Trenčín sp. zn. 32P/28/2020 a po doplnení a zopakovaní dokazovania zistil nasledovné skutočnosti:
16. Manžel navrhovateľky vo výpovedi pred odvolacím súdom tvrdenia navrhovateľky o tom, že od odchodu zo spoločnej domácnosti bola bez príjmov, označil za nepravdivé. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď navrhovateľky v konaní pred Okresným súdom Trenčín sp. zn. 32P/28/2020 vo veci rozvodu manželstva, kde navrhovateľka uviedla, že v súčasnosti pracuje, pričom uviedla zárobok vo výške 555,- eur brutto. Túto skutočnosť manžel navrhovateľky označil za nepravdivú vzhľadom k tomu, že navrhovateľka pracuje ako Q., pričom je všeobecne známe, že jedno takéto strihanie stojí minimálne 20,- eur; podľa jeho vedomostí navrhovateľka pracuje 6 až 7 dní v týždni. Taktiež je všeobecne známe, že v takýchto zariadeniach sa nie vždy vydávajú doklady z registračnej pokladnice. K svojim zárobkovým a osobným pomerom uviedol, že do augusta 2020 pracoval ako živnostník v spoločnosti L., z dôvodu poklesu objednávok mu bolo zo strany zamestnávateľa ponúknuté, aby prešiel do kmeňového stavu, aby zamestnávateľ mohol využiť inštitút náhradného príjmu a keďže ako živnostník by sa dostal v tom období do zápornej bilancie a nebol by schopný platiť ani odvody, ponuku zamestnávateľa prijal. Od augusta 2020 tam pracuje na riadny pracovný pomer, pričom jeho mesačný príjem v čistom je priemerne asi 1.300,- eur. Od augusta 2021 je však absolútne bez príjmu pre exekúciu, časť mzdy je mu blokovaná priamo u zamestnávateľa, časť mu príde na osobný účet, ktorý je však zablokovaný z dôvodu exekúcie. Naposledy tak dostal mzdu v júni tohto roku, odvtedy je bez akéhokoľvek príjmu. Je vlastníkom jednej polovice rodinného domu v Borčiciach, ktorý majú s navrhovateľkou v podielovom spoluvlastníctve, vlastníkom dvoch motorových vozidiel, pričom jedno z nich je dočasne vyradené z evidencie z dôvodu, že navrhovateľka mu ho vrátila v takom stave, že vozidlo bolo značne poškodené. Z tohto dôvodu aj podal na navrhovateľku trestné oznámenie vo veci poškodzovania veci, navrhovateľka toto vozidlo používala práve na výkon svojej zárobkovej činnosti v B., kde na ňom rozvážala jedlo. Vozidlo je v dôsledku toho v súčasnosti v takom stave, že nie je spôsobilé prejsť technickou kontrolou, preto sa rozhodol ho dočasne vyradiť z evidencie. Jeho mesačné výdavky spočívajú v splátke hypotekárneho úveru, ktorý spláca vo výške 330,- eur mesačne, ďalej platí zálohové platby za elektriku vo výške 104,- eur mesačne, septik + vodné vo výške 10 až 15,- eur mesačne, telefón, internet a televíziu vo výške 50,- eur mesačne, ďalšie jeho náklady spočívajú v cestovnom. Cestovné predstavuje jednak náklady na dochádzanie do zamestnania (pracuje v M., teda dochádza denne XX km), tieto náklady predstavujú sumu asi 100,- eur mesačne. Ďalej dvakrát do mesiaca dochádza za synom do B., nakoľko až vo februári 2021 mu manželka povolila, aby si syna brával do Borčíc, v dôsledku čoho musí ísť v piatok pre syna do Košíc, resp. do Nižného Klátova a v nedeľu ho matke doviezť naspäť. Takto od februára 2021 prejazdil už 30 000 km, s čím má zvýšené náklady aj na servis tohto vozidla. Za servis naposledy zaplatil 370,- eur, pričom zrejme v dôsledku takéhoto dochádzania bude musieť chodiť na servis aj dvakrát ročne. Náklady na cesty za synom predstavujú sumu asi 300,- eur mesačne; manželka sa na týchto nákladoch vôbec nepodieľa. Ďalej platí výživné na syna stanovené neodkladným opatrením Okresného súdu B.
- F. v sume 80,- eur mesačne. Ďalšie náklady má na stravu, ošatenie, lieky (aj pre syna), príležitostne synovi nakupuje ošatenie, keď je syn u neho. Ďalej pri svojej výpovedi uviedol, že predložil súdu čestné prehlásenie brata navrhovateľky, U., z ktorého vyplýva, že navrhovateľka bezprostredne od príchodu do B., resp. M., teda ihneď po jej odchode z Q., začala pracovať u brata ako výpomoc v stánku, pričom tento jej mal vyplácať odmenu 400,- eur mesačne. Túto jej vyplácal až do apríla 2020, kedy medzi nimi došlo ku konfliktu a následne navrhovateľka začala pracovať ako B., resp. roznášačka jedla pre firmu Q., čo brat navrhovateľky vie z toho, že chodila brávať jedlo aj z jeho stánku. Túto skutočnosť, teda že navrhovateľka u neho pracovala v období od novembra 2019 do apríla 2020, potvrdil brat navrhovateľky, U. aj vo svojej výpovedi pred OO PZ Ilava, o čom manžel predložil súdu ako dôkaz uznesenie OO PZ Ilava zo dňa 05.10.2021 č. ČVS:ORP-702/IL-TN-2021.
17. Odvolací súd na pojednávaní oboznámil pripojený spis Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 32P/28/2020, a to najmä zápisnicu z pojednávania zo dňa 24.09.2021, na ktorom bola navrhovateľka vypočutá k jej osobným a majetkovým pomerom. Navrhovateľka pred súdom uviedla, že zo spoločnej domácnosti spolu so synom odišla dňa 30.10.2019, v súčasnosti so synom býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, XX-ročnou sestrou a s jej babkou, bývajú v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jej matky a jej sestier. Na domácnosť prispieva sumou 100,- eur mesačne. Pracuje ako SZČO, robí kadernícke služby a takto zarába cca 550,- eur mesačne brutto, platí si odvody na
zdravotné poistenie 77,- eur mesačne, výdavky na PHM do práce a opotrebenie kaderníckych strojčekov predstavuje 55,- eur mesačne. Nájom neplatí. V B. je platená od počtu zákazníkov. Poberá prídavky na jedno dieťa 25,50 eur mesačne. Okrem mal. M. nemá iné vyživovacie povinnosti. Je podielovou spoluvlastníčkou v jednej polovici na dome v Q.. Navrhovateľ jej výživné manželky neplatí. Syn má X roky, navštevuje materskú škôlku, kde poplatok je 30,- eur mesačne. Na otázky právnych zástupcov navrhovateľka uviedla, že pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba od októbra 2020, najskôr pol roka robila ako B. rozvoz jedla, ale potom donášková sezóna skončila, keď sa otvorili reštaurácie, tak si musela hľadať inú prácu a od mája 2021 robí terajšiu prácu. Ako B. zarábala 1.000,- až 1.200,- eur mesačne brutto, z toho mala náklady na prevádzku auta, PHM aj 400,- eur mesačne. Na otázku právneho zástupcu, či pracovala aj v prevádzke svojho brata, navrhovateľka uviedla, že tam pracovala párkrát, a to od decembra 2019 do marca 2020, ale nevyplatili jej ani dohodnutú mzdu. Tam robila dva dni mesačne so zárobkom 50,- eur mesačne. Navrhovateľka taktiež uviedla, že v súčasnosti pracuje každý pracovný deň od 9.00 hod. do 15.00 hod.
18. Z uznesenie OO PZ v Ilave, č. k. ČVS:ORP-702/IL-TN-2021 zo dňa 05.10.2021 odvolací súd zistil, že v danom konaní bol vypočutý brat navrhovateľky, Patrik Truhan, ktorý pri svojom výsluchu uviedol, že navrhovateľka bola u neho zamestnaná v období od novembra 2019 do apríla 2020.
19. Z takto zisteného a doplneného dokazovania pred odvolacím súdom odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd návrh navrhovateľky na určenie výživného manželky zamietol nad sumu 200,- eur, je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť, z nasledovných dôvodov:
20. V preskúmavanej veci sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala určenia výživného manželky v sume 1.200 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od dňa 11.02.2020 z dôvodu, že je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 370 eur mesačne (do júla 2020) a rodinné prídavky vo výške 24,34 eur mesačne, iný príjem nemá. Manžel na jej výživu od jej odchodu zo spoločnej domácnosti neprispieva. Túto skutočnosť navrhovateľka deklarovala v žalobe, v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj vo svojom odvolaní. Doplneným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľkou uvádzané skutočnosti neboli pravdivé. Z čestného prehlásenia brata navrhovateľky, U., z uznesenia OO PZ Ilava zo dňa 05.10.2021, ako aj z výpovede samotnej navrhovateľky v rozvodom konaní vyplynulo, že navrhovateľka v období minimálne od decembra 2019 (teda už v čase podania návrhu) do apríla 2020 brigádne pracovala u svojho brata U., pričom tento jej mal vyplácať mzdu 400,- eur mesačne. V konaní sp. zn. 32P/28/2020 pred Okresným súdom Trenčín navrhovateľka uviedla, že od októbra 2020 pracovala ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to najskôr pol roka ako B. rozvozu jedla, s dosahovaným príjmom 1.000,- až 1.200 eur mesačne brutto a s nákladmi 400,- eur mesačne, t. j. s príjmom minimálne 600,- eur mesačne. Od mája 2021 pracuje ako Q. v riadnom pracovnom čase. Navrhovateľka síce deklarovala príjem z tejto činnosti vo výške 550,- eur mesačne brutto, z ktorej má platiť ďalšie náklady (odvody na zdravotné poistenie vo výške 77,- eur mesačne a PHM do práce a opotrebenie kaderníckych strojčekov v sume 55,- eur mesačne), túto sumu zárobku však odvolací súd nepovažoval za reálne dosahovaný zárobok navrhovateľky, nakoľko by takto navrhovateľka nedosahovala ani minimálnu mzdu, neoplatilo by sa jej takúto zárobkovú činnosť vykonávať, pričom je všeobecne známe, že príjem živnostníkov v tejto oblasti je nesporne vyšší. Navrhovateľka v konaní uviedla ako svoje náklady sumu vo výške 100,- eur ako náklady, ktoré poskytuje na bývanie; v konaní neboli zistené žiadne zdravotné problémy navrhovateľky, na ktoré by bolo pri určení výživného manželky potrebné prihliadať. Náklady uvádzané na výživu maloletého súd nemohol brať do úvahy, vzhľadom k povahe uplatneného nároku, keďže sa jedná o nárok na výživu manželky a nie dieťaťa.
21. Pokiaľ sa jedná o manžela navrhovateľky ako osoby povinnej výživou, podľa daňového priznania za rok 2020 mal manžel navrhovateľky základ dane bez odpočtov 5874,05 eur, daň 754,19 eur. Z potvrdenia o výške zárobku od zamestnávateľa bol preukázaný čistý mesačný zárobok manžela navrhovateľky vo výške 1.361,48 eur mesačne za obdobie od septembra 2020 do augusta 2021. Z tejto sumy manžel navrhovateľky platí celú sumu spoločného hypotekárneho úveru vo výške 330,- eur mesačne, všetky platby za nehnuteľnosť, ktorej podielovou spoluvlastníčkou je aj navrhovateľka v podiele 1/2 (zálohovú platbu elektriny v sume 104,- eur mesačne, septik + vodné v sume 10,- až 15,- eur mesačne), telefón, internet a televíziu v sume 50,- eur mesačne, výživné na dieťa vo výške 80,- eur mesačne, cestovné do práce v sume 100,- eur mesačne. Manžel navrhovateľky ďalej platí náklady na cesty do Nižného Klátova
a späť dvakrát mesačne, keďže chodí pre mal. M. a dováža ho naspäť matke, ním uvádzané náklady na tieto cesty sú cca 300,- eur mesačne.
22. Z uvedeného je tak zrejmé, že po zaplatení vyššie uvedených výdavkov a zaplatení výživného manželky vo výške, právoplatne určenej súdom prvej inštancie v sume 200,- eur mesačne, nemožno dospieť k záveru, že by životná úroveň manžela navrhovateľky bola vyššia ako je životná úroveň navrhovateľky, ako základného predpokladu pre uloženie tejto vyživovacej povinnosti. Navrhovateľka má pravidelný príjem zo svojho zamestnania, nemá žiadne zdravotné problémy, pre ktoré by nemohla dosiahnuť vyšší príjem, a teda si príp. hľadať lepšie platené zamestnanie, s čím v meste B. zrejme nie je problém. Za takéhoto stavu pre priznanie výživného manželky v sume vyššej ako 200,- eur mesačne (ako bolo priznané súdom prvej inštancie jeho právoplatným rozhodnutím), preto neboli dané zákonné dôvody.
23. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre iné rozhodnutie o trovách konania pred odvolacím súdom.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).