Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/92/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v spore žalobcu: DREVOŠINDEL FI, s.r.o., so sídlom Oravská Polhora 56, Oravská Polhora, IČO: 36 377 317, právne zastúpený: Mgr. Igor Palider, advokát so sídlom H. F. č. XXX/XX, L., proti žalovanej: Anna Poláková, nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania Kežmarské námestie 3367/4A, Bratislava - Petržalka, IČO: 32 280 467, právne zastúpená: JUDr. Jozef Polák, advokát so sídlom M. N. XXXX/XX, O. H., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. -280 zo dňa 28. apríla 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Vo výrokoch I. a III. uznesenie prvoinštančného súdu p o n e c h á v a nedotknuté.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd konanie zastavil s poukazom na ustanovenia , , a dispozitívny úkon žalobcu, ktorým zobral podanú žalobu v celom rozsahu späť. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie v súvislosti s ustanovením , vychádzajúc zo zásady procesnej zodpovednosti zavinenia za zastavenie konania. Mal preukázané, že žalovaná po podaní žaloby svojim konaním postupovala tak, aby odpadol predmet konania, na čo žalobca reagoval späťvzatím žaloby. V nadväznosti na to uzavrel, že žalobca podal návrh na zastavenie konania v dôsledku správania žalovanej. Zároveň s poukazom na ustanovenie , zákona o súdnych poplatkov vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 92,80 eur s tým, že žalobcom 25.06.2018 zaplatený súdny poplatok krátil v zmysle ustanovenia zákona o súdnych poplatkov.

2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie žalovaná. Odvolanie smerovala proti výroku II. uznesenia prvoinštančného súdu ktorým priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Namietala, že napadnutý výrok uznesenia je nesprávny, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tým sú naplnené odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia , , a . Uviedla, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohoda, že žiadna zo strán si nebude v prípade späťvzatia uplatňovať nárok na náhradu trov konania. Poukázala na mailovú komunikáciu medzi PZ žalovanej a PZ žalobcu zo dňa 22.04.2021 a 06.04.2021. Žalovaná svoju časť dohody v celom rozsahu splnila, avšak žalobca konal v jej rozpore. Ďalej uviedla,

že bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že konanie vedené na Okresnom súde v Námestove pod sp. zn. bolo zastavené z dôvodu, že žalobca vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť, nie žalovaná, ale žalobca vzal svoj návrh na začatia konania späť a z procesného hľadiska, a tým zavinil zastavenie konania. Mal byť zaviazaný na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia žalovanej, ktorá však v zmysle podania zo dňa 26.04.2021 nárok na náhradu trov konania nežiadala. Ani to, že došlo k opätovnému zápisu žalobcu na list vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet sporu nepredstavuje dôvod pre aplikáciu ustanovenia . Dôvodom pre ktorý žalovaná udelila súhlas so spätným prevodom predmetným nehnuteľností na žalobcu bola skutočnosť, že na základe príkazu prokurátorky Okresnej prokuratúry Námestovo zo dňa 23.10.2020 boli podľa zaistené peňažné prostriedky na bankovom účte žalovanej. Tieto finančné prostriedky má zaistené stále, napriek tomu, že žalobca je už v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník. Odmieta byť rukojemníkom sporu medzi spoločníkom žalobcu a znášať negatívne následky spočívajúce v povinnosti hradiť trovy žalobcovi v tomto konaní. Zavinenie za zastavenie konania je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko v takom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej, na čo pri rozhodovaní súdu o zastavení konania nie je žiaden priestor. Okrem toho hmotnoprávny dôvod podania žaloby od počiatku neexistoval. Žalovaná dohodnutú kúpnu sumu vo výške 115 000 eur zaplatila bezhotovostným bankovým prevodom na účet navrhovateľa 08.09.2020, čím si splnila všetky svoje povinnosti v zmysle zákona i v zmysle kúpnej zmluvy. Pokiaľ i žalobca namietal neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu nedostatku vážnosti vôle účastníkov, nezaplatenia kúpnej ceny ani jeden z dôvodov neplatnosti osvedčený nebol, nevyplýva ani z listinných dôkazov, ktoré žalobca k žalobe priložil. Pokiaľ i bolo oprávnenie konateľa p. Františka Štefaňáka pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 27.08.2020 nejakým spôsobom obmedzené v rámci spoločenskej zmluvy o tomto obmedzení je nemala v čase nadobudnutia predmetných nehnuteľností žiadnu vedomosť, neboli žiadnym spôsobom zverejnené. Právny účinok týchto vnútorných obmedzení dokonca vylúčený aj v prípade, že tieto obmedzenia boli zverejnené ( ). Späťvzatie žaloby je výrazom dispozičného oprávnenia žalobcu so žalobou, ktorou nevyhnutným následkom je zastavenie konania. Je neodvolateľným úkonom, čo znamená, že žalobca nemôže späťvzatie žaloby vziať späť. Rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania je nezákonné, nesprávne, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie je konkrétne, jasne a zrozumiteľne zdôvodnené, z odôvodnenia uznesenia prvoinštančného súdu nie je vôbec zrejmé akými úvahami sa pri hodnotení dôkaznej situácie riadil. Nebolo dostatočne vysvetlené a zrejmé ani právne posúdenie, ktoré viedlo okresný súd k rozhodnutiu v zmysle ktorého priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania aj napriek tomu, že práve žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie a nasl. , SR, čl. 6 ods. 1 dohovoru, judikatúru Ústavného súdu. V odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. zmenil a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhoval odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu ako vecne správne podľa potvrdiť. Za nepravdivé označil tvrdenie, že medzi žalovanou a žalobcom bola dohoda, že žiadna zo strán si nebude v prípade späťvzatia uplatňovať nárok na náhradu trov konania. Zdôraznil, že od začiatku konania žalovaná plní iba úlohu bieleho koňa, za ktorú koná, resp. za ktorej identitu sa skrýva JUDr. Polák, ako organizátor celého špekulatívneho pokusu o prevzatie výrobného areálu spoločnosti žalobcu spolu s P. I.. V rámci pochybností si súd môže vyžiadať zoznam osôb, ktoré sú disponentmi účtu žalovanej cez ktorý mali byť „prepraté“ peniaze simulujúce úhradu kúpnych cien za prevod výrobného areálu. Za uvedené skutky bolo napokon aj P. I. vznesené obvinenie pre trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti a vyšetrovanie ďalej prebieha. Dňa 28.01.2021 sa konalo valné zhromaždenie spoločnosti DREVOŠINDEL FI, s.r.o. aj za prítomnosti JUDr. Jozefa Poláka a P. I.. Pod hrozbou trestného stíhania a vydaných neodkladných opatrení o zákaze nakladania z neoprávnene prevedenými hnuteľnými a nehnuteľnými vecami, tieto osoby požiadali o urovnanie celej záležitosti, aby mohlo dôjsť k ukončeniu trestného stíhania. Následne 01.02.20212 P. I. spolu s M. K. vykonal späťvzatie návrhu na vklad kúpnej zmluvy V 3027/2020 na Okresnom úrade Námestovo, katastrálny odbor, ktorou mala M. K. prevádzať nehnuteľnosti na spoločnosť František Štefaňák s.r.o.. Žalovaná podala na Okresný úrad Námestovo, katastrálny odbor súhlas so záznamom vlastníckeho práva na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy V 2786/2020 podaného na kataster žalobcom z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. Akceptáciou odstúpenia M. K. došlo k spätnému zápisu žalobcu na list vlastníctva XXXX k.ú. Q. K.. Vyjadrenia žalovanej v odvolaní a vo všetkých jej skorších podaniach sú nekonzistentné. Žalovaná

ich neustále prispôsobuje podľa okolnosti, opakovane priložila k odvolaniu potvrdenie o úhrade kúpnej ceny, ktorá mala byť uhradená v prospech účtu žalobcu. Žalobca už skôr dokázal, že uvedený účet vytvoril P. I. účelovo, aby špekulatívne finančné prevody v rámci jednej rovnakej banky mohli prebehnúť bezodkladne. Navyše P. I. po prijatí prostriedkov od žalovanej okamžite previedol tieto cez svoje súkromné účty až na účet žalovanej a novo vytvorený účet s úmyslom zahladenia stôp okamžite zrušil. Celý priebeh týchto prevodov je bližšie zachytený v uznesení o vznesení obvinenia. Nie je preto pravdou, že by sa žalovaná stala obeťou sporu medzi spoločníkmi, nakoľko pokiaľ sa žalovaná a JUDr. Polák nepokúsili špekulatívne ovládnuť výrobný areál žalobcu, v spoločnosti žalobcu nikdy žiadne spory neboli. Žalovaná zjavne nesprávne interpretuje zodpovednosť za zavinenie za zastavenie konania, snaží sa tento pojem interpretovať formalisticky a účelovo. Žalovaná prevedené nehnuteľnosti vrátila až po podaní žaloby o určenie vlastníctva, a taktiež po nariadení neodkladného opatrenia o zákaze nakladania svojim konaním zavinila nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, nakoľko petit žaloby znel na určenie, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Od momentu ako sa stal opätovne ich vlastníkom v dôsledku správania žalovanej po podaní žaloby aj na katastri akékoľvek pokračovanie v súdnom konaní bolo zjavne zmätočné. V tejto súvislosti poukázal aj na komentár k ustanoveniu (Števček, M. Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S. Bajánková, J. Tomašovič, M. a kol. ). Žiadal uznesenie prvoinštančného súdu v odvolaní napadnutého výroku II. ako vecne správne potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania.

4. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (, ), postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario odvolaním napadnuté uznesenie vo výroku II. ako vecne správne postupom podľa potvrdil. Vo výrokoch I. a III. ako odvolaním strán sporu nenapadnutých ponechal uznesenie prvoinštančného súdu nedotknuté.

6. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Citované ustanovenie vychádza pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, a preto i otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). O dôvodnosti podania žaloby treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba je podaná dôvodne, najmä v prípadoch, keď žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojí, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, keď sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V takomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. To je v takom príde, keď žalobca svojim prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa navrhovateľ podanou žalobou domáhal a dôvodu späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, treba dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil (uznesenie Krajského súdu v Trnave z 10. marca 2014, sp. zn. ).

8. V preskúmavanej veci žalobca sa podanou žalobou vo vzťahu k žalovanej domáhal určenia, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXXX obec a k.ú. Q. K., tieto podrobne konkretizoval v petite žaloby. Zároveň si uplatnil vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania. V priebehu sporu žalobca písomným podaním adresovaným prvoinštančnému súdu zobral žalobu o určenie vlastníctva k petite žaloby označeným nehnuteľnostiam späť s odôvodnením, že predmetné nehnuteľnosti previedol P. I. kúpnou zmluvou V 2786/2020 zo dňa 27.08.2020 v znení dodatku č. 1 na žalovanú a následne žalovaná sa pokúšala tieto nehnuteľnosti previesť na spoločnosť Františka Štefaňáka, s.r.o. prostredníctvom kúpnej zmluvy V 3027/2020. P. I. spolu so žalovanou následne 01.02.2021 vykonali späťvzatie návrhu na vklad kúpnej zmluvy V 3027/2020 na Okresnom úrade Námestovo, katastrálny odbor. Následne žalovaná podala na Okresný úrad Námestovo, katastrálny odbor súhlas so záznamom vlastníckeho práva, na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy V 2786/2020 podaného na kataster žalobcom z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. Akceptáciou odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanou došlo k spätnému zápisu žalobcu na list vlastníctva XXXX k. ú. Q. K.. Spätným zápisom vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam na žalobcu zanikol predmet sporu. Žalovaná tak urobila až po podaní žaloby o určenie vlastníctva v predmetnej právnej veci a zavinila nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Súd konanie o určenie vlastníckeho práva zastavil a žalobcovi vo vzťahu k žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca doložil výpis listu vlastníctva č. XXXX pre obec Q. K., katastrálne územie Q. K., späťvzatie návrhu na začatie konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy zo dňa 10.09.2020 predávajúcou M. K. - žalovanou a kupujúcim Františkom Štefaňákom, s.r.o., súhlas žalovanej so záznamom vlastníckeho práva na základe odstúpenia od zmluvy, výpis listu vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie Q. K. z 19.02.2021.

9. Žalovaná súhlas so späťvzatím žaloby žalobcom zaslala prvoinštančnému súdu 26.04.2021 žiadala o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán súd nárok na náhradu trov konania neprizná, nakoľko náhradu trov konania si neuplatňuje a žalobcovi z dôvodu zavinenia za zastavenie konania nárok na náhradu trov konania nepatrí.

10. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo jednoznačne k späťvzatiu žaloby žalobcu z dôsledku zavineného správania žalovanej, nakoľko táto vykonala späťvzatie návrhu na vklad kúpnej zmluvy V3027/2020 na Okresnom úrade Námestovo, katastrálny odbor a následne podala na Okresný úrad Námestovo, katastrálny odbor súhlas so záznamom vlastníckeho práva na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy V 2786/2020 podaného na kataster žalobcom z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. Vo väzbe na tieto úkony žalovanej zanikol predmet sporu, nakoľko žalobca sa stať opätovne vlastníkom nehnuteľností, ktorých určenia vlastníctva sa podanou žalobou domáhal. Porovnaním toho, čoho sa žalobca žalobou domáhal a dôvodu, pre ktorý žalobu zobral späť, odvolací súd dospel k záveru, že sa tak stalo v dôsledku správania žalovanej, ktorá nesie procesnú zodpovednosť za zastavenie konania. Uznesenie prvoinštančného súdu preto v napadnutej časti vo výroku II. ako správne postupom podľa potvrdil. Vo výroku I. a III. ponechal uznesenie prvoinštančného súdu nedotknuté. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, v dôsledku čoho mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (, ).

11. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )