Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Ek/2373/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SWIDA Innovative s.r.o., so sídlom Popradská 155/56, 040 01 Košice, IČO: 36194328, právne zastúp.: JUDr. Tomáš Jánošík, advokát so sídlom Hviezdoslavova 1018/1018, 075 01 Trebišov, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., o vymoženie 1.434,82 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozef Blaško, so sídlom exekútorského úradu kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce pod sp. zn. 5EX 808/23, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28. februára 2024, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28. februára 2024 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Dňa 28.02.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a oprávnenému nepriznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov. Napadnuté uznesenie odôvodnil vyšší súdny úradník tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.11.2023 domáhal od povinného vymoženia 1.434,82 Eur na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 18.09.2023, ktorý sa stal vykonateľným dňa 20.10.2023 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 16.11.2023 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi F. F. G., so sídlom exekútorského úradu v A., ktorý ju vedie pod sp.zn. 5EX 808/23. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s vyjadrením oprávneného. Súd kontrolou doručeniek zistil, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v rámci zákonnej 15-dňovej lehoty, a teda tento návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.

2. Vyšší súdny úradník preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku, oboznámil sa s vyjadrením oprávneného a dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Napadnuté uznesenie skutkovo odôvodnil tým, že povinný si vo vzťahu k exekučnému titulu podal návrh na odklad vykonateľnosti a tiež aj návrh na povolenie obnovy konania, pričom tvrdil, že si elektronickú schránku (do ktorej mu bol doručovaný exekučný titul) neaktivoval dobrovoľne a bola mu aktivovaná bez jeho vedomia. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Povinný pritom predložil súdu žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Povinným uvádzané skutočnosti sa týkajú pôvodného (základného) konania a mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti

exekučnému titulu, o ktorom bol povinný riadne poučený, teda v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. Zároveň vyšší súdny úradník poukázal na skutočnosť, že podanie obnovy konania a samotná žiadosť o odklad vykonateľnosti nezakladajú odklad vykonateľnosti exekučnému titulu. Preto nemožno súhlasiť s povinným, že exekučný titul môže byť zrušený, nakoľko ide iba o domnienku povinného. V prípade, že by povinný disponoval rozhodnutím o zrušení exekučného titulu, exekučný súd by zastavil konanie aj po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, a to z úradnej povinnosti, t.j. ex offo. Exekučný titul je stále právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorého výkon nemožno zastaviť na základe domnienky, ale iba na základe zákonných dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku Exekučného poriadku. Záverom uznesenia vyšší súdny úradník upriamil pozornosť povinného na to, že má možnosť požiadať u súdneho exekútora o odklad exekúcie z taxatívne uvedených zákonných dôvodov, pričom v zmysle § 61h Exekučného poriadku o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor pokiaľ nastane niektorý z dôvodov predpokladaný v § 61h ods. 1 písm. a) až j). Z obsahu súdneho spisu a predložených dokumentov súd pri preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ho zamietol.

3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 05.03.2024, podal povinný sťažnosť na poštovú prepravu dňa 15.03.2023, učinil tak teda v zákonom stanovenej lehote.

4. Podanú sťažnosť odôvodnil povinný tým, že v prejednávanej veci absentuje dostatok formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a to z dôvodu nedoručenia exekučného titulu povinnému. Uviedol, že v prípadoch kedy povinný namieta nedostatok doručenia exekučného titulu, tj. Jeho formálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto skutočnosť. Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. Ak by súd dôkladne preskúmal spisový materiál sp.zn. , kde bol vydaný exekučný titul, dospel by k záveru, že exekučný titul nebol doručený zákonným spôsobom a preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko v predmetnom spise neexistuje žiadna doručenka v zmysle ust. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci /zákon o e – Governmente/. Pri doručovaní v zmysle e - govermentu zákonodarca pre doručenie zásielok do vlastných rúk stanovil striktne, že musí dôjsť k reálnemu doručeniu tomu, ktorému adresátovi, čo musí byt' reálne deklarované samotnou doručenkou -dokumentom, ktorý jednoznačne identifikuje moment elektronického doručenia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov a musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje ( zákona). Fikcia doručenia neidentifikuje jednoznačne moment doručenia a už vôbec nevie zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje - Platobný rozkaz. Ak by stačilo márne uplynutie úložnej lehoty, tak by zákonodarca absolútne nemusel upravovať ustanovenie o elektronickej doručenke. Práve skutočnosť, že sa pre doručenie vyžaduje „Doručenka" je ochranou subjektu, ktorému majú byť doručované dokumenty do vlastných rúk. Je podľa názoru povinného nelogické a nie v súlade s princípom právnej istoty, aby subjekt, ktorému je doručovaný platobný rozkaz bol viac chránený prostredníctvom ustanovení a menej chránený prostredníctvom zákona o upomínacom konaní. Ak by sme pripustili argumentáciu, že platobný rozkaz v upomínacom konaní je možne doručiť aj fikciou doručenia, tak tým pádom by nastala situácia, keď subjekt - žalovaný, ktorému je doručovaný platobný rozkaz a má aj keď nevedomky aktivovanú elektronickú schránku nemá rovnaké práva ako subjekt -žalovaný, ktorý nemá aktivovanú elektronickú schránku. Povinný zotrval na tvrdeniach, že mu bola elektronická schránka aktivovaná bez jeho vedomia zo strany prevádzkovateľa pri aktivácii elektronickej schránky na spoločnosť LUESAN s.r.o.. Po dotaze na príslušnom OR PZ bolo povinnému povedané, že systém pre aktiváciu e-schránky zadáva len jeden 6miestny BUK kód, ktorí platí aj pre s.r.o. aj pre fyzickú osobu. Povinného nikto neupovedomil o tom, že mu automatický aktivujú aj elektronickú schránku na fyzickú osobu. Vzhľadom k tomu, že absentuje formálna vykonateľnosť exekučného titulu, povinný navrhol aby zákonný sudca zmenil uznesenie vyššieho súdneho úradníka a návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 361k ods. 2evyjadril. ť, že návrh ebola zrušená. l vykonateľnsoť plnenie, pretože vo výške 72,- Eur do 3 dní od právoplatnosti 12. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, nakoľko povinný zopakoval v sťažnosti tie isté dôvody obrany a na preukázanie svojich tvrdení odkazoval opäť len na obsah spisu v základnom konaní, súd prvej inštancie jeho sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

15. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza aj ďalšie dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu na základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.

16. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 18.09.2023, pričom tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.10.2023. Vykonateľnosť je vlastnosť rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Povinný bol zaviazaný splniť povinnosť uloženú mu exekučným titulom do

15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu (04.10.2023), t.j. do 19.10.2023, pričom od 20.10.2023 mohla byť povinnosť vymáhaná nútene, prostredníctvom súdneho exekútora. V prípade jeho nesúhlasu s vydaným platobným rozkazom sa mohol voči nemu brániť podaním odporu, o čom bol riadne poučený. Práve odpor je opravným prostriedkom na rozporovanie nároku uplatneného v súdnom konaní, či už sa jedná o výšku priznanej pohľadávky alebo iné. Jedine podaním odporu je možné iniciovať preskúmanie priznaného nároku alebo náhrady trov konania, toto sa však stále deje v tzv. základnom, sporovom konaní. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania.

17. Sudca prvej inštancie opakuje, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno zaťažuje účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.

18. V nadväznosti na vyššie uvedené je evidentné, že povinný namieta skutočnosti, ktoré mohli byť uplatnené pri vydávaní predloženého exekučného titulu. V exekučnom konaní ich nemožno akceptovať, keďže exekučný súd nevykonáva hmotnoprávny prieskum predloženého exekučného titulu. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. (NS ČR ). Do právomoci exekučného súdu spadá prieskum exekučného titulu v rozsahu, či exekučný titul vydal orgán oprávnený na jeho vydanie, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a či sú účastníci exekučného konania nositeľmi vymáhaných práv a povinností, čo exekučný súd robí už v štádiu pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi, ktoré je predpokladom pre začatie vykonávania exekúcie.

19. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka sudca prvej inštancie uvádza, že pokiaľ povinný namieta nevykonateľnosť predloženého exekučného titulu z dôvodu, že tento mu nebol doručený zákonným spôsobom, nakoľko nevedel že má aktivovanú elektronickú dátovú schránku, ohľadom týchto skutočností je potrebné zaoberať sa výkladom ustanovení o upomínacom konaní a ustanovení tzv. o e-Governmente.

20. Podľa , súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

21. Podľa , do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.

22. Podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako "ZoUK" ), platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu.

23. Podľa § 9 ods. 2 ZoUK, žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu.

24. Podľa ZoUK, platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk; ustanovenia a sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému nepoužijú.

25. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie

je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.

26. Podľa § 29 ods. 2 zákona o e-Governmente, do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.

27. Podľa § 29 ods. 3 zákona o e-Governmente, doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len "prijímateľ"), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

28. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

29. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente , uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. Podľa odseku druhého, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu. Uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.

30. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

31. Doručovanie písomností do elektronickej schránky upravuje o e- Governmente. Na základe tohto zákona boli všetkým verejným orgánom, právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom v Slovenskej republike zriadené elektronické schránky na účely doručovania. Elektronická schránka sa zriaďuje orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis ( zákona o e-Governmente). Od zriadenia elektronickej schránky je potrebné odlíšiť jej aktiváciu. V prípade orgánov verejnej moci, právnických osôb a organizačných zložiek dochádza k aktivácii súčasne so zriadením elektronickej schránky ( a zákona o e-Governmente). V prípade fyzických osôb a fyzických osôb oprávnených podnikať aktiváciu vykoná správca modulu elektronických schránok na žiadosť majiteľa elektronickej schránky, ktorá sa podáva prostredníctvom aktivačnej funkcie elektronickej schránky, a to ku dňu uvedenému v žiadosti, najskôr tretí pracovný deň po doručení žiadosti ( zákona o e-Governmente). Doručovanie do elektronickej schránky bude v zásade vylúčené v prípadoch, ak elektronická schránka adresáta nie je aktivovaná (tieto situácie sa týkajú spravidla fyzických osôb a fyzických osôb oprávnených podnikať), pokiaľ osobitný predpis určuje, že písomnosti sa musia doručovať len v listinnej podobe, a napokon pokiaľ sa doručuje osobám vo výkone trestu odňatia slobody, vo väzbe, osobám umiestneným v zariadeniach pre výkon ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy alebo tomu, kto požíva diplomatické výsady a imunity. Miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Do elektronickej schránky sa doručujú aj dokumenty, ktoré sa doručujú do vlastných rúk. Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, o ktorých to ustanovujú osobité predpisy. Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi ( zákona o e-Governmente). Na potvrdenie doručenia elektronického dokumentu do vlastných rúk slúži elektronická doručenka, ktorou

sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú. Potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia elektronickej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke. Údaje uvedené v elektronickej doručenke sa považujú za pravdivé, až kým sa nepreukáže opak. Úložnou lehotou je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu. Elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

32. Doručovanie do elektronickej schránky je teda paralelou „klasického“ doručovania do vlastných rúk poštovým podnikom, kde prvotnú správu o doručovanej zásielke možno prirovnať k tzv. žltému lístku o uložení zásielky na pošte, kde si ju môže adresát prevziať v odbernej lehote – obvykle 18 dní, pričom oznámenie o doručení zásielky zaslané do elektronickej schránky určuje 15-dňovú lehotu, v ktorej si môže adresát doručovaný dokument „otvorit“, prehliadnuť, a teda prevziať s účinkami doručenia. Zákon takéto uloženie v elektronickej schránke označuje ako Uloženie elektronickej úradnej správy s tým, že toto nastáva okamihom, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. Pokiaľ by si adresát, t.j. účastník konania v 15-dňovej lehote správu zaslanú do e-schránky skutočne neprevzal, resp. neprečítal, nastala by fikcia doručenia v súlade s § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente.

33. Z obsahu spisu je preukázané, že exekučným titulom v tomto konaní je Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18.09.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.10.2023. Vzhľadom k uvedenému, exekučný súd je v tomto štádiu konania viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. V rámci exekučného konania už nedochádza k posudzovaniu otázok oprávnenosti pohľadávky ako takej, keďže pohľadávka už je právoplatne priznaná oprávnenému v konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu. Návrh na zastavenie exekúcie nemá nahrádzať podanie odporu proti platobnému rozkazu, ani iný typ opravného prostriedku v pôvodnom (upomínacom) konaní. Uvedené je aj prejavom zásad ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci) a vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým).

34. Povinný tvrdí, že mu bol platobný rozkaz do elektronickej schránky s uplatnením tzv. fikcie doručenia doručený v rozpore so zákonom, nakoľko on o aktivácii svojej elektronickej schránky nevedel a teda o doručení predmetného platobného rozkazu sa nedozvedel. Z tohto dôvodu potom nepodal proti platobnému rozkazu ani včas odpor, pričom bolo zo súdneho registra zistené, že až následne dňa 24.11.2023 podal na Okresný súd Banská Bystrica žalobu o obnovu konania – táto bola vedená pod sp.zn. , pričom dňa 05.02.2024 došlo k vydaniu uznesenia o odmietnutí podaného návrhu na obnovu konania sp.zn. a zamietnutiu návrhu na odklad vykonateľnosti dotknutého platobného rozkazu (v spojení s dopĺňacím uznesením sp.zn. -51 zo dňa 22.04.2024). V dôsledku podaného odvolania bude vo veci ešte rozhodovať Krajský súd v Banskej Bystrici.

35. Už vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení vysporiadal s námietkou spornosti doručenia exekučného titulu tým, že nahliadol do spisového materiálu ku konaniu sp. zn. , z ktorého mal z pripojenej doručenky za preukázané, že povinnému bol predmetný platobný rozkaz spolu s prílohami doručovaný do vlastných rúk s fikciou doručenia, pričom mu bol odoslaný dňa 18.09.2023. Doručované dokumenty boli povinnému k dispozícii počas 15 dní, ktorá lehota začala plynúť deň nasledujúci pod dni, keď bola správa prijatá do elektronickej schránky povinného. Súd uvádza, že vzhľadom na možnosť tzv. náhradného doručenia, je obsah elektronickej zásielky adresátovi (povinnému) sprístupnení aj keď doručenku nepotvrdil. V danom prípade sa elektronická správa považuje za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastala skôr, a to aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvedel. Z elektronickej doručenky vyplýva, že márnemu uplynutiu lehoty na doručenie platobného rozkazu s prílohou došlo dňa 14.10.2023 o 00:216 hod., čím sa elektronická zásielka pokladá za úspešne doručenú. Z uvedeného vyplýva, že povinnému bol exekučný titul riadne doručený v súlade s pravidlami stanovenými v ustanoveniach o e-Governmente,

ktoré sa aplikujú na doručovanie všetkých úradných elektronických dokumentov vrátane platobného rozkazu. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že pri doručovaní platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 18.09.2023 bol dodržaný zákonný postup. Keďže povinný nepodal v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu, tento sa tak stal právoplatným, vykonateľným a teda spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený sa v exekučnom konaní domáha len toho, čo je mu priznané právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie realizoval oprávnený len svoje právo vymôcť si súdom priznané plnenie. Nekonal v rozpore s právom.

36. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

37. V súvislosti s jednotlivými argumentmi uvedenými povinným v podanej sťažnosti súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť a exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou (formálnou, ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok a materiálnou, ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom) rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil, oprávnený mal teda dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná. Všetky skutočnosti uvádzané povinným v podanom návrhu na zastavenie exekúcie či v sťažnosti, mali byť uplatnené v základnom, t.j. upomínacom konaní. Ich relevancia skončila správoplatnením vydaného exekučného titulu, pretože iba v základnom konaní možno predkladať tvrdenia spochybňujúce žalovaný nárok. V exekúcii je možné uplatniť len skutočnosti, ktoré objektívne vznikli až po vydaní exekučného titulu, čo v danom prípade nie je splnené.

38. Preštudovaním súdneho spisu možno ustáliť, že v čase vydania tohto rozhodnutia nebola súdu preukázaná zmena vlastností exekučného titulu, resp. neboli preukázané zo strany povinného skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu. Ako už súd uviedol, nositeľom dôkazného bremena k tvrdeniam v návrhu na zastavenie exekúcie je povinný. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody na zastavenie exekúcie za nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie exekúcie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

39. V nadväznosti na vyššie uvedené potom súd prvej inštancie konštatuje, že nedospel k záveru o zániku vymáhanej pohľadávky tak, a nezistil ani žiadne iné skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Možno teda ustáliť, že nie je daný žiaden dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie preto sťažnosť povinného proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28.02.2024 ako nedôvodnú zamietol.

40. Strany si náhradu trov v sťažnostnom konaní neuplatnili. Súd je toho názoru, že nakoľko je exekučné konanie zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii strán, aký nárok si voči druhej strane uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň

povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku strán, ktorý nebol v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže si strany nenavrhli, v rámci konania o sťažnosti, aby súd rozhodoval o trovách exekúcie, súd o tom nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).

V Banskej Bystrici dňa 15. mája 2024

JUDr. Katarína Zdechovanová sudkyňa