Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/20/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, vo veci exekúcie oprávneného W., právne zastúpeného spoločnosťou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti povinnej U. O., nar. XX. T. XXXX, s trvalým pobytom X. XXX/XX, F., vedenej súdnym exekútorom U.. T. O., B. úrad so sídlom N. XX, XXX XX W., pod spis. zn. EX XXX/XX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 752,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. -70 zo dňa 22. júla 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Lučenec p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“ event. „exekučný súd“) uznesením č.k. -70 zo dňa 22. júla 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. 1. 2. V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd uviedol, že pôvodný oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 28. marca 2008, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 15. apríla 2008, domáhal vymoženia sumy 752,07 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. zo dňa 25. septembra 2006. Dňa 24. apríla 2008 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. 1. 3. Exekučný súd ďalej poukázal na to, že pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného, a to uznesením zo dňa 30. júna 2017, právoplatného dňa 26. júla 2017, ako aj zmenu súdneho exekútora. 1. 4. Následne exekučný súd konštatoval, že dňa 29. októbra 2019 doručila povinná súdu návrh na zastavenie exekúcie, a to s poukazom na ustanovenie o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“). V podanom návrhu povinná namietala, že o rozsudku ako exekučnom titule sa dozvedela až 4. septembra 2009, a to z upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko v konaní vedenom pod sp.zn. jej bol ustanovený opatrovník. Namietala, že za viac ako XX rokov pôvodný súdny exekútor vykonal len jeden úkon, za čím vidí navyšovanie úroku. Ďalším dôvodom zastavenia exekúcie by mal byť nedostatok spôsobilosti oprávneného byť účastníkom exekučného konania; pôvodný oprávnený mal rámcovou zmluvou dňa 21. septembra 2009 postúpiť súbor pohľadávok a táto skutočnosť bola súdnemu exekútorovi oznámená až dňa 28. marca 2017, pričom v tom čase už oprávnený nemohol byť účastníkom konania, keďže k výmazu oprávneného došlo dňa 2. augusta 2016; strata spôsobilosti robí exekúciu neprípustnou. 1. 5. Exekučný súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v tomto štádiu konania nemôže nijakým spôsobom zasahovať do práva priznaného exekučným titulom alebo posudzovať okolnosti, ktoré predchádzali právoplatnému rozhodnutiu. Konštatoval, že exekúcia je vedená na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorým je rozsudok všeobecného súdu zo dňa 25. septembra 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. októbra 2006 a vykonateľnosť dňa 27. októbra 2006; márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania sa stal daný rozsudok právoplatným a vykonateľným

a pri neuhradení žalovanej sumy žalovanou (v prejednávanej veci povinnou) aj spôsobilým exekučným titulom, ktorý zakladá právo oprávneného domáhať sa svojho nároku v exekučnom konaní. 1. 6. K námietke ohľadom aktívnej legitimácie exekučný súd uviedol, že ak došlo k prechodu alebo prevodu práv alebo povinností alebo k prevzatiu povinnosti po začatí exekučného konania, exekučný súd sa musí vysporiadať so zmenou uznesením podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. O zmene účastníka na strane oprávneného bolo rozhodnuté uznesením dňa 30. júna 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. júla 2017, povinnej bolo doručené dňa 10. júla 2017 a sťažnosť proti nemu nepodala, preto nadobudlo právoplatnosť. 1. 7. V závere odôvodnenia exekučný súd konštatoval, že povinná mala vedomosť o exekučnom konaní minimálne od 4. septembra 2009, avšak proti upovedomeniu o začatí exekúcie nepodala žiadne námietky a svoju možnosť obrany proti exekúcii využila až v roku 2019, t.j. po viac ako XX rokoch, a svoj návrh odôvodnila v zásade len výškou úrokovej sadzby. Pokiaľ povinná namietala nečinnosť súdneho exekútora, tak v tejto súvislosti exekučný súd uviedol, že napriek tomu, že exekúcia je núteným výkonom rozhodnutia, povinnej nič nebránilo, aby sa dohodla s oprávneným na určitej forme vyrovnania svojho záväzku napríklad formou splátkového kalendára. Za právne irelevantné považoval aj tvrdenie povinnej, že exekúciu považovala za „vybavenú“ a o jej trvaní sa dozvedela až v roku 2019. Na základe uvedeného súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

2. 1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala povinná v zákonom stanovenej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vyhlásil exekučné konanie za neprípustné a exekúciu zastavil. Z obsahu odvolania vyplýva, že povinná namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2. 2. Povinná v odôvodnení odvolania poukázala na ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku a mala za to, že účastníkmi konania po vydaní poverenia bola spoločnosť L.., Y.., G.: XX XXX XXX ako oprávnený a odvolateľka ako povinná. Citovala ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, na základe ktorého dospela k záveru, že k zmene účastníka konania na strane oprávneného nedošlo rámcovou zmluvou, ktorú uzatvorili postupca - pôvodný oprávnený a postupník dňa 21. júla 2009; ide o listinu, ktorá preukazuje prevod alebo prechod práv. K tomu, aby mohlo dôjsť k prechodu práv a povinností je potrebné rozhodnutie súdu, ktorým zmenu účastníka konania pripustí. Zdôraznila však, že k takejto zmene mohlo dôjsť výlučne na návrh účastníka konania, a teda spoločnosti L.., Y. nie spoločnosti W., keďže táto nebola účastníkom konania. 2. 3. Namietala, že súd nepostupoval správne, keď neskúmal opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny účastníka konania, nakoľko v čase rozhodovania už oprávnený neexistoval. Nesprávnosť postupu súdu, ktorý schválil zmenu účastníka konania nemôže byť podľa názoru povinnej na jej úkor. Mala za to, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, a to z dôvodu zániku pôvodného oprávneného bez právneho nástupcu.

3. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( - ďalej len „“) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami , a 381 , bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie súdu prvej inštancie podľa , potvrdil, pretože je vecne správne.

5. 1. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 15. apríla 2008 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 21. apríla 2008 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v prejednávanej veci je rozsudok Okresného súdu Lučenec sp.zn. zo dňa 25. septembra 2006, právoplatný dňa 23. októbra 2006 a vykonateľný dňa 27. októbra 2006. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 24. apríla 2008. Dňa 30. marca 2017 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, ku ktorému priložil oznámenie skutočnosti prevodu práv z exekučného titulu a rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21. septembra 2009. Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 21. septembra 2009 bolo povinnej odoslané dňa 2. októbra 2009. Uznesením č.k. -28 zo dňa 30. júna 2017, doručeným povinnej dňa 10. júla 2017, pripustil súd prvej inštancie zmenu účastníka na strane oprávneného; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. júla 2017, nakoľko voči nemu povinná nepodala sťažnosť. Následne až dňa 29. októbra 2019 podala návrh na zastavenie exekúcie.

5. 2. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd sa náležite vysporiadal so všetkými povinnou namietanými skutočnosťami, jeho rozhodnutie je vecne správne a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň v zmysle odkazuje. Odvolací súd na doplnenie uvádza nasledovné skutočnosti:

6. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že odvolacie námietky povinnej ohľadom pripustenia zmeny účastníka na strane oprávneného sú v tejto fáze konania bezpredmetné, pretože exekučný súd o tejto skutočnosti rozhodol uznesením dňa 30. júna 2017, ktoré bolo povinnej doručené dňa 10. júla 2017. Ak povinná so zmenou účastníka nesúhlasila, mala možnosť podať voči predmetnému uzneseniu sťažnosť. V konaní však bola nečinná a rozhodnutie nadobudlo dňa 26. júla 2017 právoplatnosť.

7. 1. Napriek uvedenému odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, v zmysle ktorého sú účastníkmi konania najmä oprávnený a povinný. V zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. 7. 2. Z uvedeného ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že exekúciu možno vykonať aj v prospech iného, než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený v prípade, že sa preukázalo, že na takú osobu prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Uvedené mal odvolací súd za preukázané rámcovou zmluvou uzatvorenou medzi postupcom L. a postupníkom W. dňa 21. septembra 2009; táto skutočnosť bola zároveň povinnej oznámená podaním označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“, odoslaným jej dňa 2. októbra 2009. 7. 3. Čo sa týka subjektu vstupujúceho do konania na miesto oprávneného, tento má v konaní špecifické postavenie. Pre takýto vstup do konania na miesto oprávneného sa totiž vždy vyžaduje súhlas vstupujúceho subjektu, a teda zmena účastníka konania je aj v jeho dispozícii. Nakoľko došlo k uzavretiu rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok v čase, kedy už bolo exekučné konanie vedené a súčasne bola povinná oboznámená o postúpení pohľadávky, je možné vyvodiť záver, že spoločnosť L. prejavila vôľu vystúpiť z konania a ďalej nebyť účastníkom konania a naopak, spoločnosť W. prejavila vôľu vstúpiť na miesto pôvodného oprávneného. Ak teda návrh na pripustenie zmeny účastníka na strane oprávneného predložila súdnemu exekútorovi vstupujúca spoločnosť W. je na základe uvedeného potrebné dospieť k záveru, že bola oprávneným subjektom na takýto úkon. 7. 4. Odvolací súd dodáva, že z ustanovenia Exekučného poriadku síce vyplýva, že skutočnosť, na základe ktorej došlo k prevodu alebo prechodu práv a povinností má byť bez zbytočného odkladu oznámená súdnemu exekútorovi, k čomu zo strany postupcu nedošlo, avšak takéto neoznámenie nijak nesankcionuje. Odvolací súd tak v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nebol dôvodný.

8. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle , potvrdil.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).