Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/98/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu PRELIKA, a.s. Prešov, Protifašistických bojovníkov 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 467 782, práv. zast. PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, proti žalovanému Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, práv. zast. RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, o zaplatenie 11.920,41 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -253 zo dňa 28.1.2019 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -253 zo dňa 28.1.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 28.1.2019 č.k. -253 vo výroku I. zamietol žalobu žalobcu a vo výroku II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného náhrady škody v sume 11.920,41 EUR s príslušenstvom, ktorá žalobcovi vznikla tým, že tento v období od 6.2.2012 do 28.5.2012, od 1.1.2014 do 31.12.2014, od 1.1.2015 do 31.1.2015 a od 1.1.2016 do 31.1.2016 vykonával úhrady mýtnych poplatkov, ktoré žalovaný navýšil tým, že vozidlo žalobcu s hmotnosťou presne 12 ton zaradil do vyššej kategórie ,,12 t a viac", pričom spornou medzi stranami bola práve oprávnenosť zaradenia vozidla žalobcu do vyššej kategórie mýta (z kategórie 1 do kategórie 2). V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v právnych predpisoch je podľa jeho názoru dostatočne presne stanovené, do akej kategórie spoplatnenia patria vozidlá, ktoré majú presne 12 ton, resp. ak má vozidlo rovných 12 ton a viac, patrí do vyššej kategórie spoplatnenia, pričom podporu svojho záveru našiel tak vo výklade ustanovení o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a nariadenia prezentovaného ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj v dôvodovej správe ako súčasti o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií. Konajúci súd mal za to, že ak má vozidlo rovných 12 ton a viac, patrí do vyššej kategórie spoplatnenia. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že príloha č. 3 Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovuje výška sadzby mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a príloha č. 4 Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovuje spôsob výpočtu mýta, výška sadzby mýta a systém zliav zo sadzieb mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií sú v rozpore so zákonmi, ktoré vykonávajú, nakoľko sa v nich pri spôsobe výpočtu mýta uvádza matematické znamienko ,,....?.", ktoré môže navodiť dojem, že do vyššej kategórie vozidiel patria tie, s hmotnosťou vyššou ako 12 ton. V danom prípade mal súd za to, že ak je vykonávajúci právny predpis - nariadenie vlády v kolízii so zákonom, prednosť má právna norma s vyššou právnou silou, teda zákon a pri právnom posúdení veci vychádzal priamo z jeho znenia /č. 25/2007 a /. Konajúci súd mal za to, že predmetné vozidlo žalobcu s celkovou prípustnou hmotnosťou 12 ton bolo správne zaradené v kategórii 12 ton a viac a bola mu účtovaná správna výška mýta. Žalovaným prijaté

mýto bolo teda podľa záveru súdu v súlade s právnymi predpismi. Na námietku žalobcu týkajúcu sa rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 13.8.2015, ktorým došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -107 z 30.4.2013 v obdobnej veci, súd prvej inštancie uviedol, že predmetné rozhodnutie a právne názory v ňom vyslovené sú právne záväzné len pre dané konanie, súd je pri rozhodovaní veci nezávislý, a preto ak dospel v obdobnej veci, ako už bola pred tým judikovaná k odlišnému názoru, nič mu nebráni rozhodnúť vec odlišným spôsobom, pokiaľ sa pritom oprie o relevantné a aktuálne právne predpisy a dôvody svojho rozhodnutia náležite objasní.

2. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -359 zo dňa 15.1.2020 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, súd prvej inštancie správne vychádzal zo zák. ust. - o výbere mýta, podľa ktorého vozidlá s hmotnosťou presne 12 ton patria do vyššej kategórie spoplatnenia. K námietke žalobcu, že súd nepostupoval v súlade s rozhodovacou praxou súdov zdôraznil, že právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý v zrušujúcom odvolacom rozhodnutí je právne záväzný len v tej konkrétnej veci a nie je záväzným judikátom pri prejednávaní obdobných sporov.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol uznesením sp. zn. zo dňa 31.3.2021 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.1.2020 č. k. -359 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 14.5.2020 č. k. -377 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

4. V odôvodnení Najvyšší súd SR uviedol, že kľúčová námietka dovolateľa spočíva v nevysporiadaní sa súdov oboch inštancií so závermi odvolacieho súdu v konaní sp. zn. . Osobitne významná pre rozhodnutie o dovolaní žalobcu bola tá skutočnosť, že v predmetnom konaní nešlo o skutkovú alebo právne obdobnú otázku, ale o jednu a tú istú otázku, ktorú v rámci svojho rozhodovania riešili súdy v oboch konaniach týkajúcich sa totožných sporových strán. V tejto súvislosti dovolací súd uviedol, že nie je relevantné, že súd prvej inštancie v konaní sp. zn. a odvolací súd v konaní sp. zn. postupovali pri posúdení otázky kategorizácie vozidla s hmotnosťou presne 12 000 kg v zmysle ustanovení o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií () a Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovuje výška sadzby mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií () a súdy v tomto konaní, okrem vyššie uvedených právnych predpisov, vec posudzovali i podľa o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií () a Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovuje spôsob výpočtu mýta, výška sadzby mýta a systém zliav zo sadzieb mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií (). Časť žalobou uplatneného nároku (za obdobie od 6.2.2012 do 28.5.2012) sa spravuje a Nariadením vlády SR č. , t. j. právnym režimom, z ktorého vychádzal odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. . Rovnako tak aj neskoršia právna úprava vzťahujúca sa na zostávajúcu časť uplatneného nároku (od 1.1.2014) je obsahovo zhodná s právnou úpravou aplikovanou odvolacím súdom v konaní vedenom pod sp. zn. . Odvolací súd sa s predmetnou skutočnosťou relevantným spôsobom nevysporiadal, hoci uvedené bolo jeho zákonnou povinnosťou podľa ustanovenia , keďže relevantnú odpoveď neposkytol stranám vo svojom rozhodnutí už okresný súd. V rozpore s uvedeným zákonným ustanovením sa odvolací súd obmedzil iba na strohé konštatovanie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

5. Dovolací súd uviedol, že v rámci svojej praxe dospel k záveru, že „povinnosťou súdu je vysporiadať sa so skutočnosťou, či stranou sporu predložené rozhodnutie iného súdu s odlišným právnym názorom v skutkovo obdobne situácii je relevantné vo vzťahu k ním rozhodovaného sporu. Ak existuje skutková zhodnosť alebo príbuznosť s rozhodnutím predloženým stranou, je súd povinný presvedčivo a dôkladne zdôvodniť odklon od právnych záverov prijatých v skoršom rozhodnutí vydanom v analogickom prípade. Jedine rozhodnutie spĺňajúce uvedené nároky na kvalitu súdneho rozhodnutia možno považovať za dostatočne a presvedčivo odôvodnené, a teda za také, ktoré neporušuje základné právo strany sporu na súdnu ochranu podľa , ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Zároveň platí že len rozhodnutie disponujúce uvedenými atribútmi môže z pohľadu strán sporu, ale napokon i samotnej verejnosti, naplniť očakávania týkajúce sa predvídateľnosti práva a existencie právnej istoty v súdnom systéme„ (k tomu viď uznesenie z 28.2.2019, sp. zn. ).

6. Dovolací súd dal ďalej do pozornosti, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.5.2016 č.k. -134 konanie prerušil do právoplatnosti konania vedeného na tom istom súde pod sp. zn. , nakoľko: ,,V predmetnom konaní sa rieši otázka, ktorá má význam aj pre rozhodnutie v tomto konaní, a to konkrétne otázka oprávnenosti vyberania navýšených mýtnych poplatkov, pričom navrhovateľ považuje aj v tomto konaní (sp. zn. ) konanie odporcu v súvislosti s vyberaním navýšených mýtnych poplatkov za protiprávne, uplatňujúc si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia." Následne, po právoplatnom skončení konania pod sp. zn. však súd prvej inštancie nezohľadnil jeho výsledok a tento svoj - iný, než prerušením konania naznačený

- postup v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil. Bolo tak zrejmé, že okresný súd prerušením konania navodil u žalobcu isté očakávanie ďalšieho postupu v rozhodovanom spore. Okresný súd však bez uvedenia dôvodu v zmysle vyššie uvedeného nepostupoval a tento procesný nedostatok neodstránil svojím postupom ani odvolací súd, hoci to bolo jeho povinnosťou. Tento naopak úplne rezignoval na poskytnutie súdnej ochrany žalobcovi a svojím formalistickým postupom v podobe ,,šablónového" odôvodnenia znemožnil žalobcovi realizáciu jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie pred odvolacím súdom bolo tak poznačené vadou zmätočnosti podľa ustanovenia a jediným možným prostriedkom nápravy porušenia uvedených práv žalobcu bolo zrušenie rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré už bude zodpovedať požiadavkám spravodlivého súdneho procesu. Dovolací súd zároveň zrušil uznesenie okresného súdu z 14.5.2020, č. k. -377, ktorým rozhodol o výške trov konania, ako závislý výrok.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, opätovne prejednal odvolanie podľa , (ďalej len ) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 8. Odvolací súd, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v uznesení sp.zn. zo dňa 31.3.2021, na základe podaného odvolania žalobcu konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto nemohol vyvodiť správny právny o splnení uvedených podmienok na vznik nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému. Súd prvej inštancie sa v danej veci musí vysporiadať s rozhodnutím v skutkovo a právne obdobnej tej istej veci (iné obdobie) vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. a svoj prípadný odklon od právnych záverov prijatých v rozhodnutiach Okresného súdu Bratislava II sp. zn. a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , ktorými súd žalobcovi vyhovel a konanie je právoplatne skončené, presvedčivo a dôkladne zdôvodniť .

9. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa v spojení s zrušil a podľa mu vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného, najmä v súvislosti s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, pričom v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa , aj o náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania.

10. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).