Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-116-2020.pdf
PDF · 161.51 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/116/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: BK BELVEDERE INVEST, spol. s r.o., Lazovná 38, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 624 748, zastúpený: JUDr. Katarína Kaňková (Šangalová), PhD., advokátka, Hurbanova 81, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: Groupama Biztosító Zrt., Erzsébet királyné útja 1/C, 1146 Budapešť, Maďarská republika, konajúca prostredníctvom pobočky: Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, o zaplatenie 31.600,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/251/2008-505 zo dňa 02.07.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/251/2008-505 zo dňa 02.07.2019 v odvolaním napadnutej časti II. a III. výroku p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.695,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.695,00 Eur od 30.05.2008 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. II. výrokom vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. III. výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,58 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.08.2008 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 31.600,61 Eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom dňa 24.04.2006 Zmluvu o nájme reklamnej plochy, v zmysle ktorej žalobca prenechal žalovanému do užívania reklamný priestor na fasáde nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. A., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX a nachádzajúcej sa v polyfunkčnej zóne A. (ďalej aj „Zmluva“). Nájomné bolo medzi stranami dohodnuté na sumu 3.319,39 Eur (100.000,00 Sk) mesačne a Dodatkom č. 1 zo dňa 21.05.2007 bola Zmluva predĺžená do 31.12.2008 s tým, že nájomné je splatné do 15 dní po podpísaní zmluvy na rok dopredu a žalovaný sa nájomné zaviazal zaplatiť na účet žalobcu na základe predloženej faktúry. Žalobca žalovanému nájomné vyúčtoval faktúrou č. 08/002 zo dňa 12.02.2008, splatnej dňa 27.05.2008, v sume 19.750,38 Eur (595.000,00 Sk) za mesiace máj až september 2008. Žalovaný žalobcovi faktúru vrátil spolu s listom zo dňa 23.05.2008 s tým, že odstupuje od Zmluvy o nájme reklamnej plochy zo dňa 24.04.2006 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 21.05.2007, čím reagoval na oznámenie žalobcu o predčasnom ukončení nájmu reklamnej plochy zo dňa 12.05.2008 ku
dňu 30.09.2008. Žalobca listom zo dňa 23.06.2008 opätovne zaslal faktúru č. 08/002 žalovanému, ako aj faktúru č. 08/004 na sumu 11.850,23 Eur (357.000,00 Sk) s tým, že žalobca na plnení do konca roku 2008 trval a žiadal úhradu nájomného v zmysle čl. IV. bod 4.6 Zmluvy. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že strany uzatvárali Dodatok č. 1 k Zmluve v čase, kedy už žalobca nebol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, na fasáde ktorej sa nachádzala prenajímaná plocha. Mal za to, že na predmetnú nehnuteľnosť, na fasáde ktorej sa nachádzala prenajímaná plocha, sa vzťahuje režim zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a žalobca bol vlastníkom len niektorých nebytových priestorov a bytov v bytovom dome, pričom veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu bola 121746/242678. Preto mal žalovaný za to, že Dodatok č. 1 k Zmluve mohol byť platne uzatvorený až ukončením platného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a keďže k žiadnemu hlasovaniu vlastníkov bytov a k schváleniu Dodatku č. 1 k Zmluve nedošlo, je Dodatok č. 1 k Zmluve, pre jeho rozpor so zákonom, neplatný. Aj v prípade, ak by bol Dodatok č. 1 k Zmluve platne uzatvorený, tak podľa názoru žalovaného, žalobca nemá aktívnu legitimáciu na uplatňovanie nárokov v zmysle žaloby, resp. len vo výške jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný ďalej uviedol, že aj v prípade platnosti Dodatku č. 1 k Zmluve považoval oznámenie žalobcu doručené žalovanému dňa 14.05.2008 o predčasnom ukončení nájmu reklamnej plochy za vyhlásenie o tom, že žalobca v budúcnosti svoju povinnosť nesplní. Zastával názor, že vzhľadom na takéto vyhlásenie žalobcu, bol v zmysle § 348 ods. 2 Obchodného zákonníka oprávnený od Zmluvy odstúpiť. Zároveň, vzhľadom na zámer sledovaný reklamou, nemalo čiastkové plnenie bez zvyšku plnenia pre žalovaného hospodársky význam, a preto žalovaný platne odstúpil od Zmluvy v celosti v zmysle § 347 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný mal za to, že najneskôr dňa 23.05.2008 odstúpením od Zmluvy nájom zanikol a žalobca nemá po tomto dátume nárok na žiadne nájomné. Aj v prípade, ak by odstúpenie žalovaného od Zmluvy nebolo platné vo vzťahu k plneniu pred 30.09.2008, žalovaný si uplatnil svoje právo neplatiť nájomné podľa § 673 Občianskeho zákonníka, a to počnúc 29.07.2008, keďže reklamu bolo kvôli prebiehajúcim stavebným prácam vidieť len čiastočne, čím sa podľa žalovaného úplne zmaril účel nájmu. Rozsudkom č. k. 34Cb/251/2008-125 zo dňa 28.10.2010 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 31.600,61 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 19.750,38 Eur od 28.05.2008 do zaplatenia a zo sumy 11.850,22 Eur od 01.07.2008 do zaplatenia a trovy konania, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Cob/454/2010-190 zo dňa 14.12.2011 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/251/2008-125 zo dňa 28.10.2010 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uznesením č. k. 34Cb/251/2008-297 zo dňa 29.11.2013 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaného ako žalovaný v II. rade vstúpila spoločnosť Groupama Garancia Bistosító Zrt., so sídlom Október 6. U. 20, 1051 Budapešť, Maďarsko, IČO: 01-10-041071, konajúca prostredníctvom pobočky Groupama Garancia poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 126 060 a pripustil zmenu petitu. Rozsudkom č. k. 34Cb/251/2008-329 zo dňa 17.06.2014 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.695,00 Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.695,00 Eur od 30.05.2008 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietol. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1Cob/248/2014-365 zo dňa 21.04.2016 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/251/2008-329 zo dňa 17.06.2014 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa bola jednak jeho nepreskúmateľnosť a jednak nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom. Uznesením č. k. 34Cb/251/2008-434 zo dňa 22.06.2018 súd konanie voči pôvodnému žalovanému v I. rade GSK LIFE, a.s. v likvidácii, zastavil a žalobcovi, ani žalovanému v II. rade, nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti nepriznal. K zastaveniu konania voči žalovanému v I. rade došlo z dôvodu, že žalovaný v I. rade bol dňa 25.09.2014 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, a teda zanikol bez právneho nástupcu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 266 ods. 1, 2, 3, 4, § 344, § 348 ods. 1, 2, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1, 2, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 663, § 665 ods. 1, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1, § 451, § 458 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom v právnom postavení prenajímateľa a žalovaným (resp. jeho právnym predchodcom) v právnom postavení nájomcu bola dňa 24.04.2006
uzatvorená Zmluva o nájme reklamnej plochy. Zmluvné strany si v zmluve dohodli, že žalobca prenechá žalovanému do užívania reklamný priestor uvedený v bode 3.1 zmluvy, teda reklamnú plochu, nebytový priestor, na fasáde nehnuteľnosti špecifikovanej v zmluve a žalovaný sa za to zaviazal platiť žalobcovi odplatu vo výške 1.200.000,- Sk za rok. Strany si tiež dohodli, že nájomné bude splatné do 15 dní odo dňa podpísania zmluvy na rok dopredu a nájomca sa zaviazal uhradiť nájomné na účet prenajímateľa na základe faktúry vystavenej prenajímateľom. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.04.2008. Žalobca a žalovaný dňa 21.05.2007 uzatvorili Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme reklamnej plochy, na základe ktorého predĺžili trvanie nájmu, a to tak, že sa Zmluva s účinnosťou od 01.05.2008 predĺžila do 31.12.2008. Medzi stranami rovnako nebolo sporné, že žalovaný listom zo dňa 02.01.2008 požiadal žalobcu o ukončenie Zmluvy v znení Dodatku č. 1 dohodou ku dňu 31.04.2008, a to z dôvodu rozsiahlej zmeny v oblasti korporátnej identity, v dôsledku ktorej bola reklama nachádzajúca sa na nehnuteľnosti podľa Zmluvy v zásadnom rozpore s novou CI, ako aj novým Design manuálom. Žalovaný listom zo dňa 06.02.2008 žalobcu opätovne požiadal o vyjadrenie k jeho návrhu na skončenie Zmluvy o nájme reklamnej plochy dohodou v zmysle návrhu zo dňa 02.01.2008. V konaní tiež nebolo sporné, že žalobca vystavil žalovanému za nájom za obdobie máj až september 2008 faktúru č. 08/002 na sumu 595.000,00 Sk (19.750,38 Eur) a za obdobie od októbra do decembra 2008 faktúru č. 08/004 na sumu 357.000,00 Sk (11.850,22 Eur), ktoré žalovaný neuhradil. V konaní bola medzi stranami sporná otázka aktívnej legitimácie žalobcu a práva žalobcu uzatvoriť Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme reklamnej plochy. V konaní bolo sporné i posúdenie právneho úkonu žalobcu - listu zo dňa 12.05.2008 a s tým súvisiaca sporná otázka platnosti odstúpenia žalovaného zo dňa 23.05.2008 od Zmluvy o nájme reklamnej plochy v znení Dodatku č. 1. Medzi stranami tiež bola sporná otázka existencie nárokov a právneho titulu žalobcu na poskytnutie plnenia od žalovaného. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že sa spoluvlastníci dohodli o hospodárení so spoločnou časťou domu, a to tak, že ju bude výlučne užívať žalobca, a teda že ju bude naďalej prenajímať do 31.12.2008, pričom príjem z nájmu bude výlučným vlastníctvom žalobcu. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na viazanosť súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu súd ustálil, že žalobca bol oprávnený uzatvoriť Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme reklamnej plochy a následne tiež uplatniť svoje právo na súde podanou žalobou. Žalobca je preto, podľa názoru súdu, v predmetnom spore aktívne vecne legitimovaným subjektom. Žalobca v konaní tvrdil, že jeho list zo dňa 12.05.2008 bol reakciou na žiadosti žalovaného o predčasné ukončenie Zmluvy o nájme reklamnej plochy zo dňa 24.04.2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 21.05.2007 v listoch zo dňa 02.01.2008 a 06.02.2008. List zo dňa 12.05.2008 žalobca považoval za návrh žalobcu adresovaný žalovanému na predčasné ukončenie Zmluvy ku dňu 30.09.2008 a v žiadnom prípade nie za vyhlásenie o tom, že si svoje povinnosti zo Zmluvy nebude počas trvania Zmluvy plniť. Súd preto právny úkon žalobcu - list zo dňa 12.05.2008 posudzoval v intenciách § 266 OBZ. S poukazom na znenie listu žalobcu zo dňa 12.05.2008 dospel súd k záveru, že z uvedeného listu žalobcu nemožno vyvodiť existenciu návrhu na predčasné ukončenie Zmluvy ku dňu 30.09.2008 alebo existenciu akéhokoľvek iného návrhu. Existenciu akéhokoľvek návrhu v uvedenom liste nie je možné podľa názoru súdu vyvodiť ani s poukazom na predchádzajúce listy žalovaného zo dňa 02.01.2008 a 06.02.2008, v ktorých žiadal o predčasné ukončenie Zmluvy dohodou zmluvných strán, nakoľko žalobca na uvedené listy žalovaného vo svojom liste zo dňa 12.05.2008 žiadnym spôsobom neodkazuje, nespomína ich a ani z formulácie listu žalobcu nemožno vyvodiť, že by sa jednalo o reakciu na uvedené listy žalovaného, alebo na akúkoľvek inú prípadnú predchádzajúcu komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným. Podľa názoru súdu list žalobcu zo dňa 12.05.2008 predstavuje autonómny a na žiadnu existujúcu komunikáciu medzi stranami nenadväzujúci prejav vôle žalobcu. Prejav vôle žalobcu v liste zo dňa 12.05.2008 posúdil len ako jednostranné vyhlásenie o predčasnom ukončení zmluvy ku dňu 30.09.2008 z technických dôvodov na strane žalobcu a oznámenie, resp. vyhlásenie žalobcu o tom, že po uvedenom období bude reklamná plocha odstránená. Mal za to, že uvedené vyhlásenie žalobcu je možné považovať za oznámenie žalobcu o tom, že si nesplní svoju povinnosť z uzatvorenej zmluvy, ktorú má plniť v budúcnosti. Nemožno prisvedčiť názoru žalobcu, že žalobca iba oznámil, že po prípadnom ukončení zmluvného vzťahu bude reklamná plocha odstránená, nakoľko z právneho úkonu žalobcu nevyplýva prípadná možnosť ukončenia zmluvného vzťahu, ale jednostranné oznámenie o predčasnom ukončení Zmluvy, ktorej trvanie bolo medzi stranami dohodnuté do 31.12.2008. V nadväznosti na oznámenie žalobcu zo dňa 12.05.2008 žalovaný listom zo dňa 23.05.2008 odstúpil od Zmluvy o nájme reklamnej plochy zo dňa 24.04.2006 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 21.05.2007 z dôvodu podstatného porušenia Zmluvy, nakoľko žalobca žalovanému listom zo dňa 12.05.2008 oznámil jednostranné ukončenie Zmluvy z technických dôvodov, čo je v rozpore s uzatvorenou Zmluvou. Súd konštatoval, že vzhľadom na oznámenie žalobcu, že si nebude plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, a to po dátume uvedenom v liste zo dňa
12.05.2008, za trvania Zmluvy, neumožní žalovanému užívanie fasády ako reklamnej plochy, vzniklo žalovanému právo v zmysle § 348 ods. 2 OBZ na odstúpenie od Zmluvy o nájme reklamnej plochy v znení Dodatku č. 1. Takýto právny úkon žalovaného je platný, nakoľko bola daná existencia zákonného dôvodu na odstúpenie od Zmluvy, prejav vôle žalovaného je jasný, zrozumiteľný a určitý. Odstúpenie od Zmluvy je v zmysle čl. V. bod 5.4 Zmluvy a v súlade § 349 ods. 1 OBZ účinné a odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s Obchodným zákonníkom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Z predloženej fotokópie doručenky mal súd preukázané, že odstúpenie žalovaného od Zmluvy bolo žalobcovi doručené dňa 29.05.2008, pričom uvedená skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná. Zmluva o nájme reklamnej plochy zo dňa 24.04.2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 21.05.2007 tak zanikla ku dňu 29.05.2008 s účinkami ex nunc, pričom zanikli aj všetky povinnosti a práva strán zo Zmluvy. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani list žalobcu zo dňa 27.06.2008, v ktorom oznamoval žalovanému, že trvá na plnení Zmluvy, a to z dôvodu, že už došlo zo strany žalovaného k platnému odstúpeniu od Zmluvy, a to na základe jednostranného a jednoznačného vyhlásenia žalobcu, že nebude plniť svoje budúce povinnosti zo Zmluvy za trvania Zmluvy, čo založilo dôvod na odstúpenie od Zmluvy v zmysle § 348 ods. 2 OBZ. Súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na vrátenie poskytnutého zmluvného plnenia v zmysle § 351 ods. 2 OBZ, a to do 29.05.2008. Vzhľadom na charakter zmluvného plnenia žalobcu pôjde o peňažnú reštitúciu vo výške, ktorá zodpovedá výške plnenia, ktorú by bol žalovaný povinný žalobcovi platiť, keby bol za to isté obdobie povinný plniť žalobcovi v zmysle Zmluvy, teda vo výške dohodnutého nájomného v zmysle čl. IV. Zmluvy. Ustálil, že žalobcovi patrí od 01.05.2008 do 29.05.2008 nárok na vrátenie zmluvného plnenia vo výške 3.695,00 Eur a prislúchajúceho príslušenstva odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od Zmluvy, teda od 30.05.2008, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením zmluvného plnenia zo zrušenej Zmluvy žalobcovi. Nárok žalobcu v uvedenej výške žalovaný v konaní uznal ako oprávnený. Žalobca sa tiež domáhal plnenia v zmysle žalobného návrhu, a to až do 31.12.2008. Žalobca mal za to, že do uvedeného dátumu jednak poskytoval žalovanému plnenie v zmysle Zmluvy, keď bola stále preukázateľne viditeľná jeho reklama umiestnená na reklamnej ploche a zároveň žalovanému v zmysle Zmluvy umožňoval predmet nájmu užívať až do 31.12.2008, pričom žalovaný sa nedomáhal zvesenia uvedenej reklamy z reklamnej plochy. Podľa názoru súdu bolo v konaní preukázané, že Zmluva účinnosťou odstúpenia od Zmluvy ku dňu 29.05.2008 zanikla, preto akékoľvek ďalšie prípadné plnenie žalobcu, nemožno považovať za plnenie si povinností v súlade so Zmluvou o nájme reklamnej plochy v znení Dodatku č. 1. Žalobca sa tiež svojho nároku na zaplatenie žalovanej istiny, a to až do 31.12.2008, domáhal aj z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného tým, že mu žalobca plnil (umožňoval užívať reklamnú plochu a zároveň bola až do 31.12.2008 viditeľne vyvesená reklama žalovaného) bez právneho dôvodu. Žalobca sa tiež odvolával na to, že žalovaný ho žiadnym spôsobom nevyzýval na odstránenie reklamy, preto mal žalobca za to, že mu patrí plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia od 30.05.2008 do 31.12.2008. Súd sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožnil. V konaní bolo preukázané, že žalovaný už listami zo dňa 08.01.2008 a 06.02.2008 žiadal žalobcu o predčasné ukončenie Zmluvy dohodou, a to s poukazom na zmenu korporátnej identity žalovaného, a preto považoval za nevyhnutné reklamu odstrániť. V nadväznosti na vyhlásenie žalobcu zo dňa 12.05.2008 žalovaný odstúpil od Zmluvy o nájme reklamnej plochy, čím dal podľa názoru súdu rovnako najavo, že netrvá na plnení zo Zmluvy (ani nemôže, nakoľko Zmluva ku dňu 29.05.2008 bola zrušená s účinkami ex nunc). Konštatoval, že vzhľadom na charakter predmetu nájmu - teda nebytového priestoru - fasády bytového domu, ani nemožno od žalovaného spravodlivo očakávať, že by nejakým spôsobom sám reklamu umiestnenú na reklamnej ploche odstránil, alebo sa o to pokúsil. V konaní tiež nebolo preukázané, že by žalovaný odo dňa účinnosti odstúpenia od Zmluvy až do 31.12.2008 prejavil akýkoľvek záujem reklamnú plochu užívať, napríklad za účelom vyvesenia novej reklamy žalovaného. Súd poukázal na skutočnosť, že nie každé plnenie bez právneho titulu zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nemožno totiž priznať nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 30.05.2008 do 31.12.2008, keď nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný na takomto plnení trval alebo, že by mal z takéhoto plnenia žalobcu prospech, keďže žalobcu dvakrát žiadal o ukončenie zmluvného vzťahu dohodou z dôvodu neaktuálnosti reklamy a tiež nebolo preukázané, že by žalovaný prejavil záujem o ďalšie využívanie predmetu nájmu, napríklad na zverejnenie novej aktuálnej reklamy žalovaného. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za plnenie bez právneho dôvodu za obdobie od 30.05.2008 do 31.12.2008. Súd sa však stotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný v konaní nepreukázal, v čom by malo spočívať konanie žalobcu v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, resp. akým spôsobom by zo strany žalobcu malo dôjsť vo vzťahu k žalovanému k zneužitiu práva. S poukazom
na uvedené dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 3.695,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.695,00 Eur, a to od 30.05.2008 do zaplatenia, titulom nároku na vrátenie zmluvného plnenia v zmysle nárokov podľa ustanovenia § 351 ods. 2 OBZ. V zostávajúcej časti súd žalobu ako nepreukázanú a nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,58 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v časti II. a III. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie po zrušení pôvodného rozhodnutia nedostatočne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a súčasne sa neriadil pokynmi odvolacieho súdu. Vo vzťahu k listu žalobcu zo dňa 12.05.2008 namietal, že súd opomenul predmetný prejav vôle žalobcu posúdiť z hľadiska § 348 ods. 2 OBZ, t. j. či predmetný prejav vôle je, alebo nie je možné považovať za výslovné vyhlásenie žalobcu o tom, že povinnosť, ktorá sa má plniť v budúcnosti z existujúceho zmluvného vzťahu, nesplní, a to bez hlbšej právnej analýzy. Trval na tom, že oznámenie žalobcu nie je možné považovať za vyhlásenie v zmysle § 348 ods. 2 OBZ, nakoľko oznámenie o prípadnom odstránení reklamnej plochy bolo viazané na okamih po navrhovanom termíne na ukončení zmluvného vzťahu, t. j. po 30.09.2008, ku ktorému nedošlo a nie počas trvania zmluvného vzťahu. Namietal, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neuvádza, že by z listu zo dňa 12.05.2008 bolo možné vyvodiť vôľu žalobcu nesplniť svoju povinnosť, ktorá sa má plniť v budúcnosti z existujúceho zmluvného vzťahu, ale vôľu predčasne ukončiť zmluvný vzťah. Ak niekto prejaví vôľu predčasne ukončiť zmluvný vzťah, nie je možné takto prejavenú vôľu stotožniť s prejavom vôle neplniť si zmluvné povinnosti. Žalobca mal za to, že list zo dňa 12.05.2008 je návrh, resp. protinávrh na ukončenie zmluvného vzťahu ku dňu 30.09.2008, resp. že tým vyjde žalovanému v „ústrety“. Poukázal na to, že žalovaný v odstúpení od Zmluvy, ako dôvod odstúpenia, uviedol podstatné porušenie Zmluvy, pričom až po tom, čo sa dostal do dôkaznej núdze v priebehu súdneho konania, zmenil dôvod odstúpenia od Zmluvy z titulu § 348 ods. 2 OBZ. Súd pritom v rozhodnutí uviedol, že v odstúpení dôvod odstúpenia nemusí byť obsiahnutý, avšak sa už nevysporiadal s otázkou, čo keď dôvod odstúpenia žalovaný jasne vymedzil a ako dôvod uviedol podstatné porušenie Zmluvy a následne tento dôvod v priebehu súdneho konania zmenil. Dal do pozornosti, že žalovaný v liste zo dňa 23.05.2008 uvádza, že odstupuje od Zmluvy z dôvodu podstatného porušenia Zmluvy, avšak v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by k podstatnému porušeniu Zmluvy došlo, pričom ani len nebolo zo strany žalovaného špecifikované, v čom podstatné porušenie Zmluvy malo spočívať. Žalobca odstúpenie od Zmluvy zo strany žalovaného považoval za predčasné, nakoľko žalobca neporušil žiadnu zo svojich zmluvných povinností a nevyhlásil, že by neplnil svoje povinnosti počas existencie zmluvného vzťahu, ale po jeho zániku, s ktorou skutočnosťou sa súd nevysporiadal. Mal za to, že neboli naplnené ani zákonné ani zmluvné dôvody na odstúpenie od Zmluvy, preto je potrebné považovať odstúpenie od Zmluvy žalovaného zo dňa 23.05.2008 za neplatné a zmluvný vzťah založený Zmluvou o nájme reklamnej plochy zo dňa 24.04.2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 21.05.2007 bol ukončený až uplynutím doby, na ktorú bola Zmluva uzatvorená, z ktorého dôvodu žalobcovi vznikol nárok na úhradu dohodnutého nájomného za celé obdobie trvania zmluvného vzťahu. Ohľadne nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, žalobca poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania menil svoje stanoviská, kde v konaní raz namietal, že reklama nebola viditeľná, preto nemohla plniť svoj účel a z tohto dôvodu žalobca nemá nárok na úhradu za poskytnuté plnenie, pričom následne, keď bolo ustálené, že reklama bola viditeľná, na konci dokazovania zmenil argumentáciu v tom smere, že aj tak z nej nemal akýkoľvek prospech, ktorý by ponechaním reklamy mohol získať. Súd napriek tomu, že v priebehu konania ustálil, že reklama bola viditeľná do konca roka 2008, vôbec neskúmal, či žalovaný mal, resp. mohol mať z poskytnutého plnenia prospech. V tejto súvislosti namietal, že závery súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú výlučne z tvrdení žalovaného, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v skutočnom stave. Žalobcovi nebolo zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v roku 2008 došlo k zmene obchodného názvu a vizuálu žalovaného, a že z reklamy, ktorá niesla obchodný názov žalovaného, nemal žiadny prospech. Tvrdil, že až do konca roka 2008 mal žalovaný prospech z reklamy umiestnenej na predmete nájmu, nakoľko k zmene obchodného názvu došlo až v roku 2009 a jeho potencionálni klienti sa z reklamy dozvedeli o žalovanom. Podotkol, že aj keby došlo k zmene názvu skôr, žalovaný mohol predmetnú reklamnú plochu využiť aj na umiestnenie inej reklamy, ktorá by bola v súlade s korporátnou identitou. Namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, podľa ktorej nárok žalobcu je v zmysle § 351 OBZ v spojení s § 458 ods. 1 OZ daný z
titulu bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že žalovaný mal k dispozícii reklamnú plochu v súlade so Zmluvou, reklamná plocha bola viditeľná, reklamná plocha nebola daná do nájmu inému subjektu, rovnako reklama umiestnená na reklamnej ploche bola reklamou žalovaného až do 31.12.2008, a preto žalobcovi patrí dohodnuté nájomné, a to či už z titulu exitujúceho záväzkovo-právneho vzťahu - Zmluvy o nájme reklamnej plochy alebo z titulu bezdôvodného obohatenia, keď žalobca ako prenajímateľ jednak poskytoval predmet nájmu dohodnutým spôsobom a jednak nemohol využívať predmet nájmu pre seba alebo pre iný subjekt. Za nepravdivú označil argumentáciu žalovaného, že ďalšie trvanie Zmluvy by mohlo mať negatívne následky, nakoľko žalovaný reálne zmenil obchodný názov až po uplynutí doby, na ktorú bola Zmluva uzatvorená, a to od 02.02.2009, a preto žalobca nevystavil žalovaného žiadnym ujmám, ani stavu právnej neistoty. Reklama umiestnená na predmete nájmu bola pravdivá a neuvádzala potencionálnych klientov žalovaného do omylu. Okrem toho uviedol, že ak sa súd bez ďalšieho priklonil len k jednému vyjadreniu žalovaného, ktoré je v rozpore s jeho predchádzajúcimi vyjadreniami, mal v odôvodnení rozhodnutia objasniť, prečo považoval vyjadrenie z roku 2019 za právne relevantné a skutkovo pravdivé, a prečo neprihliadal na vyjadrenia z roku 2008 a 2009. Bezdôvodné obohatenie žalovaného podľa žalobcu spočívalo aj v tom, že jeho majetok sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by musel vynaložiť na výkon tohto užívateľského oprávnenia v prípade, že by mu vyplývali z právneho titulu, t. j. zo Zmluvy o nájme reklamnej plochy, ktorá bola (v prípade, že súd dospeje k záveru, že odstúpenie od Zmluvy bolo platné) predmetom nájmu. Na druhej strane majetok žalobcu sa zmenšil o prostriedky, ktoré mohol získať, ak by predmet nájmu poskytol na základe nájomnej zmluvy do nájmu inému subjektu. Z hmotnoprávneho hľadiska je preto žalovaný v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia, nositeľom povinnosti zaplatiť bezdôvodné užívanie reklamnej plochy. Žalobca odvolaním napadol aj výrok o náhrade trov konania. Mal za to, že súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania neskúmal, či vynaložené trovy konania sú odôvodnené a účelne vynaložené. Žalobca považoval právne zastúpenie žalovaného externou advokátskou kanceláriou, ktorá sa musela s predmetom sporu nanovo oboznamovať, konzultovať priamo so žalovaným a následne opätovne prerokovať so žalovaným, za výdavky, ktoré neboli v konaní vynaložené účelne a zbytočne navýšili trovy konania. Súd mal, podľa jeho názoru, zohľadnil skutočnosť, že žalovaný má vlastných odborných zamestnancov, ktorý v tejto veci boli pri tvorbe listín, ktoré boli predmetom dokazovania, v predmetnej veci konali, a preto mu nič nebránilo poveriť zastupovaním v tomto konaní niektorého zo zamestnancov, o čom svedčí aj výpoveď V.. E., ktorá pôsobila na právnom oddelení a bola s vecou riadne oboznámená. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti II. a III. výroku zmenil tak, že nároku žalobcu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na úhradu zostatku žalovanej sumy 27.905,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 27.905,61 Eur od 30.05.2008 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Zároveň žiadal, aby súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 27.08.2019. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením súdu vyjadrením v rámci napadnutého rozsudku. Dal do pozornosti, že na Okresnom súde Bratislava I je súbežne s týmto konaním vedené takmer identické sporové konanie medzi tými istými stranami konania pod sp. zn. 34Cb/225/2008. V uvedenom konaní došlo dňa 12.07.2019 taktiež k vyhláseniu rozsudku, ktorým súd rozhodol rovnako ako prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku. Tvrdil, že žalobca vo svojom odvolaní predkladá odvolaciemu súdu nepravdivé a vysoko zavádzajúce skutočnosti. Žalovaný zdôraznil, že nežiadal svojimi listami zo dňa 02.01.2008 a 06.02.2008 o ukončenie Zmluvy z dôvodu zmeny svojho obchodného mena, ale z dôvodu rozsiahlej zmeny svojej korporátnei identity (Corporate Identity), ktorá prebehla ešte v letných mesiacoch roku 2007, čo expressis verbis vyplýva zo samotných listov žalovaného. Dôvodom skončenia nájomného vzťahu je nevyhnutnosť odstránenia všetkých vizuálov starého loga spoločnosti, nakoľko tento je v ostrom rozpore s korporátnou identitou OTP skupiny, čo môže mať pre žalovanú spoločnosť, ale aj pre celú OTP skupinu, nepriaznivé dôsledky. Konštatoval, že súd na žiadnom mieste v napadnutom rozsudku neuvádza, že v roku 2008 došlo k zmene obchodného mena žalovaného a ani žalovaný nikde vo svojich listoch zo dňa 02.01.2008 a 06.02.2008 neuviedol, že Zmluvu žiada ukončiť z dôvodu zmeny svojho obchodného mena. Žalovaný žiadal Zmluvu ukončiť z dôvodu zmeny svojej korporátnej identity, ktorá zahŕňala novú líniu designu manuálu, loga žalovaného a prakticky celú externú komunikáciu v oblasti marketingových a reklamných aktivít žalovaného a práve preto bolo ďalšie ponechanie reklamy na fasáde nehnuteľnosti, aj po skončení Zmluvy v dôsledku odstúpenia, v príkrom rozpore so záujmami žalovaného a práve preto nemohla klamlivá reklama priniesť žalovanému žiadny prospech. Ďalej uviedol, že žalobca odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval a tento odvolací dôvod je neodôvodnený a neopodstatnený.
Konštatoval, že argumentácia žalobcu ohľadom výkladu oznámenia o ukončení nájmu predstavuje vernú kópiu jeho predchádzajúcich vyjadrení v konaní a zo strany súdu bola táto pri rozhodovaní aj dostatočne zohľadnená. Dal do pozornosti presné znenie oznámenia o ukončení nájmu, z ktorého vyplýva, že žalobca v rozpore s čl. V. Zmluvy jednostranne a svojvoľne, t. j. bez akýchkoľvek predchádzajúcich súvislostí so žalovaným v čase platnosti a účinnosti Zmluvy, vyjadril svoju vôľu zmluvný vzťah so žalovaným ukončiť a neplniť si tak naďalej svoje zmluvné povinnosti a zároveň žalobca v čase platnosti a účinnosti Zmluvy jednostranne a svojvoľne vyhlásil, že si svoje povinnosti zo Zmluvy, ktoré mal plniť v budúcnosti, nesplní a neumožni žalovanému prenájom reklamnej plochy až do dňa 31.12.2008 tak, ako sa k tomu zmluvne zaviazal, čím v súlade s § 348 ods. 2 OBZ založil zákonné právo žalovaného odstúpiť od Zmluvy. Mal za to, že argumentácia žalobcu o tom, že takého vyhlásenie o nesplnení si zmluvnej povinnosti sa musí vzťahovať na obdobie platnosti Zmluvy, je zavádzajúca a odporuje účelu § 348 ods. 2 OBZ. Za irelevantné považoval, či žalobca vymedzil obdobie odstránenia reklamnej plochy dátumom 30.09.2008, nakoľko ide stále o zmluvné povinnosti žalobcu, ktoré mal v zmysle Zmluvy splniť v budúcnosti, t. j. až do 31.12.2008. Vo vzťahu k žalobcom namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu platnosti odstúpenia od Zmluvy, žalovaný uviedol, že v zmysle konštantnej judikatúry, ktorú žalovaný do konania predložil, platí, že „Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od Zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia, uvedených v odstúpení, preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov.“ K údajne nesprávnemu právnemu posúdeniu ohľadom nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný uviedol, že skutočnosť, že reklama bola na reklamnej ploche umiestnená po skončení Zmluvy (29.05.2008), o ktorom žalobca preukázateľne vedel, nemôže byť žalobcovi na ťarchu. Základným právnym následkom odstúpenia od zmluvy v režime OBZ totiž je, že účinnosťou odstúpenia od zmluvy zaniká záväzkový vzťah v celej svojej šírke, teda s účinkami ex nunc zanikajú všetky práva a povinnosti, ktoré tvoria jeho obsah. Dodal, že nikomu nemožno proti jeho vôli nanútiť akékoľvek plnenia. Taktiež skutočnosť, že reklama žalovaného obsahovala až do 31.12.2008 správny názov obchodného mena žalovaného, sama o sebe neznamená, že mal žalovaný na takejto reklame záujem, alebo že by z nej mal akýchkoľvek prospech. Navyše obchodné meno podnikateľa tvorí v skutočnosti len jednu zo zložiek jeho korporátnej identity. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že žalovaný až roku 2019 tvrdí, že reklama bola pre neho nepriaznivá, nakoľko to tvrdil už v roku 2008. Uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že reklama umiestnená na reklamnej ploche získavala po odstúpení akýkoľvek majetkový prospech pre žalovaného. K námietke žalobcu, že žalovaný reklamou umiestnenou na reklamnej ploche získal majetkový prospech aj v tom, že jeho majetok sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by musel vynaložiť na výkon tohto užívateľského oprávnenia v prípade, že by mu vyplývali z právneho titulu - Zmluvy a majetok žalobcu sa zmenšil o prostriedky, ktoré mohol získať, ak by predmet nájmu poskytol na základe nájomnej zmluvy do nájmu inému subjektu, žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia žalobca nikdy počas konania neprezentoval a tieto sú preto v zmysle § 149 CSP v spojení s § 366 CSP neprípustné a súd by na ne nemal z titulu zákazu novôt v odvolacom konaní prihliadať. Aj pri ich zohľadnení neexistuje, podľa názoru žalovaného, argument, ktorý by založil údajné bezdôvodné obohatenie žalovaného. Žalovaný totiž na plnení Zmluvy po jej zániku netrval a neprejavil žiadny záujem o ďalšie trvanie nájmu reklamnej plochy, preto jeho údajný majetkový prospech sa nemohol údajne znížiť o prostriedky, ktoré by musel vynaložiť na prenájom reklamnej plochy na základe Zmluvy, nakoľko ďalší prenájom reklamnej plochy nemal pre žalovaného žiadne ekonomické opodstatnenie. Zároveň žalobcovi nič nebránilo, aby reklamu na reklamnej ploche po skončení nájmu (29.05.2008) odstránil a aby uzatvoril s akýmkoľvek novým nájomcom akúkoľvek novú nájomnú zmluvu. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že sám žalobca v Oznámení o ukončení uviedol, že reklamnú plochu po dni 30.09.2008 odstráni, a to zo subjektívnych technických dôvodov. Okrem toho uviedol, že žalobca nesie v konaní dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, že sa žalovaný akokoľvek na jeho úkor bezdôvodne obohatil, ktorú skutočnosť však nepreukázal. Dal do pozornosti, že podstatným pojmovým znakom bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu je to, aby osoba poskytujúca plnenie bez právneho dôvodu nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu. Ak by osoba poskytujúca plnenie takouto vedomosťou preukázateľne disponovala, mohlo by byť takéto konanie posúdené ako dar. Mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal základné kumulatívne znaky bezdôvodného obohatenia. K výhradám žalobcu vo vzťahu k trovám konania žalovaný uviedol, že právo na zastúpenie kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorého si strana sporu zvolí, má významné ústavnoprávne konotácie. Toto vyjadrenie žalobcu preto nemožno vnímať inak, ako len hrubú urážku súdu a celej akademickej a advokátskej obce a takto musí byť ním aj naložené. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.01.2020. Uviedol, že v priebehu celého súdneho konania žalovaný neozrejmil, v čom tvrdená zmena korporátnej identity spočíva a zároveň nepreukázal, že by k zmene korporátnej identity vôbec došlo, ani že by mala akýkoľvek vplyv na existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Ohľadne majetkového prospechu dal do pozornosti, že zo samotného charakteru a účelu reklamy vyplýva, že má informovať potencionálnych klientov žalovaného, nie že musí nejakých klientov, na základe reklamy získať. Uviedol, že údajné novoty, o ktorých žalovaný pojednáva, sú len právnou argumentáciou a teóriou bezdôvodného obohatenia a nie novotami. Namietal, že žalovaný opomenul jednu zo základných povinností nájomcu, a to vrátiť predmet nájmu v stave, ako mu bol odovzdaný, t. j. bez reklamy, ktorú mal na reklamnej ploche umiestnenú. Žalovaný reklamnú plochu neodstránil, ani nepožiadal o jej odstránenie, užíval predmet nájmu dohodnutým spôsobom a vyvolal tak v žalobcovi domnienku, že pokračuje v užívaní predmetu nájmu, keď má na reklamnej ploche umiestnenú vlastnú reklamu a neumožnil mu prenechať reklamnú plochu inému subjektu. Poukázal analogicky na § 676 OZ, s ktorou analógiou sa súd prvej inštancie nezaoberal. Sám žalovaný pritom tým, že ponechal reklamu svojej spoločnosti na reklamnej ploche, ktorá bola predmetom nájmu, prejavil de facto vôľu užívať ju aj naďalej. Uviedol, že zánikom zmluvného vzťahu mal žalovaný per analogiam § 682 OZ vrátiť predmet nájmu v stave spôsobilom na obvyklé užívanie, t. j. mal zabezpečiť odstránenie reklamnej plochy, resp. požiadať o jej odstránenie, aby si splnil svoju povinnosť odovzdať predmet nájmu v stave spôsobilom na riadne užívanie, aby predmet nájmu mohol dať žalobca do nájmu inému subjektu. Uvedeným sa však súd prvej inštancie nezaoberal. Mal za to, že z konania žalobcu nemožno dovodiť, že by mal v úmysle obdarovať žalovaného. Okrem toho uviedol, že nakoľko je žalobca autorom listu zo dňa 12.05.2008, tak má vedomosť, aký zámer mala spoločnosť uvedeným listom a ako účastník zmluvného vzťahu vie interpretovať vlastný text, ktorý bol písaný v kontexte situácie a predchádzajúcich vzájomných vzťahov so žalovaným.
5. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.
6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok č. k. 34Cb/251/2008-505 zo dňa 02.07.2019 je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.
7. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
8. Podľa § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
10. Podľa § 344 OBZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
11. Podľa § 348 ods. 1 OBZ, ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená podstatným spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného odkladu dostatočnú zábezpeku.
12. Podľa § 348 ods. 2 OBZ, ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy aj v prípade, keď povinná strana vyhlási, že svoju povinnosť nesplní.
13. Podľa § 349 ods. 1 OBZ, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
14. Podľa § 351 ods. 1 OBZ, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
15. Podľa § 351 ods. 2 OBZ, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/251/2008-505 zo dňa 02.07.2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
19. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 31.600,61 Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 3.695,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.695,00 Eur, a to od 30.05.2008 do zaplatenia, titulom nároku na vrátenie zmluvného plnenia v zmysle nárokov podľa ustanovenia § 351 ods. 2 OBZ. V zostávajúcej časti súd žalobu ako nepreukázanú a nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,58 %. Žalobca odvolaním napadol rozsudok v časti II. výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti (t. j. v časti o zaplatenie sumy 27.905,61 Eur s príslušenstvom) zamietol a v časti III. výroku o trovách konania, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Trval na tom, že mu vznikol nárok na zaplatenie zostatku žalovanej sumy voči žalovanému, a to buď titulom zmluvného plnenia, alebo titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
20. Žalobca v odvolaní namietal, že konajúci súd opomenul list žalobcu zo dňa 12.05.2008 posúdiť z hľadiska § 348 ods. 2 OBZ, t. j. či predmetný prejav vôle je alebo nie je možné považovať za výslovné vyhlásenie žalobcu ohľadne nesplnenia povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti z existujúceho zmluvného vzťahu, bez hlbšej právnej analýzy. Uvedenú argumentáciu žalobcu považuje odvolací súd za nedôvodnú. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil, z akých dôvodov považoval list žalobcu zo dňa 12.05.2008 za vyhlásenie žalobcu o nesplnení povinnosti z uzatvorenej Zmluvy, ktorú má plniť v budúcnosti v zmysle § 348 ods. 2 OBZ, a to zohľadňujúc okolnosti prejednávaného prípadu. Ustanovenie § 348 ods. 2 OBZ upravuje prípady, keď možno od zmluvy odstúpiť vtedy, ak povinná strana vyhlási, že svoju povinnosť, ktorá sa má plniť v budúcnosti, nesplní. Pre takéto vyhlásenie zákon nepredpisuje žiadnu formu, musí však byť urobené výslovne a musí z neho jednoznačne vyplývať, že povinnosť nebude splnená. S poukazom na obsah predmetného listu sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého prejav vôle žalobcu v liste zo dňa 12.05.2008 možno posúdiť ako jednostranné vyhlásenie o predčasnom
ukončení zmluvy ku dňu 30.09.2008 z technických dôvodov na strane žalobcu a oznámenie, resp. vyhlásenie žalobcu o tom, že po uvedenom období bude reklamná plocha odstránená. Takéto vyjadrenie žalobcu možno považovať za jednostranné oznámenie žalobcu o tom, že si nesplní svoju povinnosť z uzatvorenej zmluvy, ktorú má plniť v budúcnosti. Konajúci súd v tomto smere správne uviedol, že z listu žalobcu zo dňa 12.05.2008 nemožno vyvodiť existenciu návrhu na predčasné ukončenie zmluvy ku dňu 30.09.2008, alebo existenciu akéhokoľvek iného návrhu, resp. protinávrhu. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu, že existenciu akéhokoľvek návrhu v uvedenom liste nie je možné vyvodiť ani s poukazom na predchádzajúce listy žalovaného zo dňa 02.01.2008 a 06.02.2008, v ktorým žiadal o predčasné ukončenie Zmluvy dohodou zmluvných strán, pretože žalobca na uvedené listy žalovaného vo svojom liste zo dňa 12.05.2008 žiadnym spôsobom neodkazuje, nespomína ich a ani z formulácie listu žalobcu nemožno vyvodiť, že by sa jednalo o reakciu na uvedené listy žalovaného, alebo na inú predchádzajúcu komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným. Z obsahu listu žalobcu zo dňa 12.05.2008 ani nevyplýva, že by žalobca očakával zo strany žalovaného nejakú odpoveď, naopak, list žalobcu zo dňa 12.05.2008 predstavuje autonómny a na žiadnu existujúcu komunikáciu medzi stranami nenadväzujúci prejav vôle žalobcu. Konajúci súd zároveň správne ustálil, že nemožno prisvedčiť názoru žalobcu, že žalobca iba oznámil, že po prípadnom ukončení zmluvného vzťahu bude reklamná plocha odstránená, nakoľko z právneho úkonu žalobcu nevyplýva prípadná možnosť ukončenia zmluvného vzťahu, ale jednostranné oznámenie o predčasnom ukončení Zmluvy, ktorej trvanie bolo medzi stranami dohodnuté do 31.12.2008.
21. Argumentáciu žalobcu, že oznámenie žalobcu zo dňa 12.05.2008 nie je možné považovať za vyhlásenie v zmysle § 348 ods. 2 OBZ, nakoľko oznámenie o prípadnom odstránení reklamnej plochy bolo viazané na okamih po navrhovanom termíne na ukončení zmluvného vzťahu, t. j. po 30.09.2008 a nie počas trvania Zmluvy, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd poukazuje na to, že Dodatkom č. 1 zo dňa 21.05.2007 k Zmluve o nájme reklamnej plochy zo dňa 24.04.2006 bolo predĺžené trvanie nájmu tak, že sa Zmluva s účinnosťou od 01.05.2008 predĺžila do 31.12.2008. V liste zo dňa 12.05.2008 žalobca uviedol, že Zmluvu ukončuje z technických dôvodov ku dňu 30.09.2008. Odstránenie reklamnej plochy sa teda týkalo obdobia po 30.09.2008, avšak Zmluva bola platná a účinná až do 31.12.2008. Z uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že oznámenie žalobcu, že si nesplní svoju povinnosť z uzatvorenej Zmluvy, ktorú mal plniť v budúcnosti, sa týkalo obdobia trvania zmluvného vzťahu so žalovaným, kedy si mal žalobca plniť svoje zmluvné povinnosti, a to až do 31.12.2008.
22. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom konajúceho súdu, že vzhľadom na oznámenie žalobcu, že si nebude plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, a to po dátume uvedenom v liste zo dňa 12.05.2008, za trvania Zmluvy o nájme reklamnej plochy, neumožní žalovanému užívanie fasády ako reklamnej plochy, vzniklo žalovanému právo v zmysle § 348 ods. 2 OBZ na odstúpenie od Zmluvy o nájme reklamnej plochy v znení Dodatku č. 1. V danom prípade bola daná existencia zákonného dôvodu na odstúpenie od predmetnej zmluvy podľa § 348 ods. 2 OBZ. Zároveň z právneho úkonu žalovaného jednoznačne vyplýva vôľa žalovaného odstúpiť od Zmluvy. Doručením odstúpenia od Zmluvy žalovaného žalobcovi dňa 29.05.2008 v zmysle § 349 ods. 1 OBZ zanikol zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného s účinkami ex nunc, pričom zanikli aj všetky práva a povinnosti strán zo Zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu zároveň platí, že uvedenie dôvodov odstúpenia neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení nevylučuje platnosť odstúpenia z iných existujúcich dôvodov. Neobstojí preto námietka žalobcu, že neboli naplnené zákonné dôvody na odstúpenie žalovaného od Zmluvy. S poukazom na uvedené, zmluvné strany boli povinné vrátiť prijaté zmluvné plnenie. Žalobcovi z tohto dôvodu vznikol nárok na vrátenie poskytnutého zmluvného plnenia v zmysle § 351 ods. 2 OBZ, a to do 29.05.2008 vo výške 3.695,00 Eur, ktorá sumu bola žalobcovi priznaná I. výrokom napadnutého rozsudku.
23. Námietku žalobcu, že mu nie je zrejmé, ako súd prevej inštancie dospel k záveru, že v roku 2008 došlo k zmene obchodného názvu a vizuálu žalovaného, keď k zmene obchodného názvu žalovaného došlo až v roku 2009, t. j. po uplynutí doby, na ktorú bola Zmluva uzatvorená, a teda, až do konca roka 2008, mal žalovaný prospech z reklamy umiestnenej na predmete nájmu, odvolací súd považoval za nedôvodnú. Súd prvej inštancie na žiadnom mieste odôvodnenia napadnutého rozsudku neuvádza, že k zmene obchodného mena žalovaného došlo v roku 2008. Taktiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by pre posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného žalobou, mala vplyv zmena obchodného mena žalovaného. Žalovaný vo svojich listoch zo dňa 02.01.2008 a 06.02.2008 neuviedol,
že Zmluvu žiada ukončiť z dôvodu zmeny svojho obchodného mena, ale žiadal o ukončenie Zmluvy z dôvodu rozsiahlej zmeny svojej korporátnej identity. Skutočnosť, že žalovaný až do konca roka 2008 používal rovnaké obchodné meno, nie je s poukazom na vyššie uvedené právne významná a nemá vplyv na správnosť záverov konajúceho súdu.
24. Čo sa týka námietky žalobcu, že jeho nárok je daný z titulu bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu, odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, a síce, že nie každé plnenie bez právneho dôvodu zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcom tvrdený prospech žalovaného z reklamy umiestnenej na reklamnej ploche, je potrebné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, keď v prejednávanej veci bolo z konania žalovaného zrejmé, že nemá záujem na ďalšom plnení zo strany žalobcu. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z listov žalovaného zo dňa 08.01.2008 a 06.02.2008 adresovaných žalobcovi, ktorými žalovaný žiadal žalobcu o predčasné ukončenie Zmluvy dohodou, a to s poukazom na zmenu korporátnej identity žalovaného, a preto považoval za nevyhnutné reklamu odstrániť. V konaní tiež nebolo preukázané, že by žalovaný odo dňa účinnosti odstúpenia od Zmluvy až do 31.12.2008 prejavil akýkoľvek záujem reklamnú plochu užívať, napríklad za účelom vyvesenia novej reklamy žalovaného. Konajúci súd potom správne uviedol, že nemožno priznať nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 30.05.2008 do 31.12.2008, keď nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný na takomto plnení trval, alebo že by mal z takéhoto plnenia žalobcu prospech, keďže žalobcu dvakrát žiadal o ukončenie zmluvného vzťahu dohodou z dôvodu neaktuálnosti reklamy a tiež nebolo preukázané, že by žalovaný prejavil záujem o ďalšie využívanie predmetu nájmu, napríklad na zverejnenie novej aktuálnej reklamy žalovaného.
25. Neobstojí ani námietka žalobcu, že žalovaný si neplnil svoju povinnosť nájomcu, a to vrátiť predmet nájmu v stave, v akom mu bol odovzdaný, t. j. bez reklamy, ktorú mal na reklamnej ploche umiestnenú, keď žalovaný neodstránil, ani nepožiadal o odstránenie reklamy z reklamnej plochy a vyvolal tak v žalobcovi domnienku, že pokračuje v užívaní predmetu nájmu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na list žalobcu zo dňa 12.05.2008, v ktorom žalovanému oznámil ukončenie Zmluvy z technických dôvodov ku dňu 30.09.2008 a zároveň uviedol, že „Po uvedenom období bude reklamná plocha, ktorá je predmetom zmluvy, odstránená.“ Z uvedeného listu vyplýva, že reklamnú plochu sa zaviazal odstrániť žalobca. Okrem toho súd prvej inštancie v tomto smere dôvodne uviedol, že vzhľadom na charakter predmetu nájmu - teda nebytového priestoru - fasády bytového domu, ani nemožno od žalovaného spravodlivo očakávať, že by nejakým spôsobom sám reklamu umiestnenú na reklamnej ploche odstránil, alebo sa o to pokúsil.
26. Vo vzťahu k námietkam žalobcu smerujúcim proti III. výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,58 %, odvolací súd uvádza, že každá zo sporových strán je oprávnená dať sa v konaní pred súdom zastupovať. Ide o subjektívne právo, ktoré je, okrem iného, prejavom realizácie základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) a výrazom jedného zo základných princípov sporového konania (čl. 13 ods. 1 CSP). Sporová strana si môže za zástupcu zvoliť advokáta. Žiadny právny predpis nezakazuje, aby sa sporová strana nechala v súdnom konaní právne zastúpiť advokátom i v prípade, ak jej zamestnancom je osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, resp. ak obchodná spoločnosť má zriadené vlastné právne oddelenie. Skutočnosť, že žalovaný sa nechal v tomto súdnom konaní zastúpiť advokátom, preto nespôsobuje neodôvodnenosť, či neúčelnosť vynaložených výdavkov, ktoré v konaní vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. S poukazom na uvedené túto námietku žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
27. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Podľa názoru odvolacieho súdu na základe vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, pričom postupoval v intenciách predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie zároveň riadne odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ustanovenie § 220 ods. 2 CSP.
28. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
29. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/251/2008-505 zo dňa 02.07.2019 v napadnutej časti II. a III. výroku potvrdil v zmysle § 387 ods. 2 CSP ako vecne správny.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
31. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).