Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/176/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne H.. G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., F. X, proti žalovanému E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. K., N. S., R. XXX, o zaplatenie 600.000,-Kč, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu -114 z 22.9.2021 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením odmietol podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, s odôvodnením, že napriek výzve na odstránenie nedostatkov tohto podania a po náležitom poučení, žalobkyňa neodstránila vady podania tak, ako jej to bolo uložené, nevymedzila dostatočne určite a zrozumiteľne, na základe akých skutkových okolností uplatňuje svoj nárok, jej podanie je zmätočné a nesúvislé a o svojich tvrdeniach nepredložila ani neoznačila žiadne listinné dôkazy ani po opätovnej výzve súdu, pričom pre túto vadu nemožno podľa úvahy prvoinštančného súdu v konaní pokračovať.

2. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a nesúhlasiac s jeho výrokom, žiadala, aby súd prehodnotil jej žalobu na E.P. B., ktorý sa stal podvodníkom, nedodržal dohodu a 600.000,-Kč, ktoré mu odovzdala za účelom ukončenia exekúcie v ČR a odblokovania rodinného domu v Čechách, ktorý je v exekúcii, kde B. je oprávneným nepoužil na zrušenie exekúcie a dostal ju do omylu. Žiadala súd, aby „to zobral z môjho hľadiska ako trestný čin a nie ako občianskoprávny spor“ a zaviazal B. na vrátenie 600.000,-Kč.

3. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. , a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Odvolací súd ho preto v súlade s ust. potvrdil.

4. Odvolací súd sa stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia prvoinštančným súdom a z jeho správnym záverom, že z podania žalobkyne doručeného súdu 7.2.2019, ani z jeho doplnení, nevyplýva určitý, zrozumiteľný a nezameniteľný opis skutkových okolností, podopretý listinnými dôkazmi, z ktorých žalobkyňa vyvodzuje svoj nárok.

5. Z obsahu spisu odvolací súdu zistil, že súd prvej inštancie uznesením -5 z 1.3.2019 vyzval žalobkyňu na odstránenie vád jej podania s tým, že uviedol, ako má tieto vady odstrániť. Následné podanie žalobkyne vyhodnotil súd tak, že ním nedošlo k odstráneniu vád, v konaní nemožno preto pokračovať, z ktorého dôvodu súd uznesením -12 z 12.6.2019 podanie žalobkyne odmietol.

6. Krajský súd v Košiciach uznesením -81 z 26.8.2020 rozhodujúc o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu o odmietnutí jej podania, zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom mu uložil opätovne vyzvať žalobkyňu na odstránenie vád žaloby, ktorej chýbalo opísanie rozhodujúcich skutočností, z ktorých vyvodzuje svoj nárok a zároveň poučiť žalobkyňu podľa o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

7. Súd prvej inštancie uznesením -85 zo 4.11.2020 opätovne uložil žalobkyni aby v lehote 45 dní doplnila svoju žalobu o opísanie rozhodujúcich skutočností, z ktorých vyvodzuje svoj nárok na zaplatenie sumy 600.000,-Kč a doplnila označenie dôkazov na podporu svojich tvrdení, zároveň ju poučil o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Žalobkyňa reagovala podaním, v ktorom uviedla, že na nej bol spáchaný podvod z toho hľadiska, že žalovaný E. B. nedodržal svoje slovo a nepriznal na Okresnom súde v Uherském Hradišti 600.000,-Kč, ktoré od nej prevzal, preto žiada, aby Okresný súd Košice II túto vec kvalifikoval ako trestný čin a zaviazal menovaného na vrátenie 600.000,-Kč. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením podanie žalobkyne odmietol.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že úvahy, ktorými sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní riadil, plne zodpovedajú právnemu názoru, ktorý k spôsobu právneho posúdenia a od neho sa odvíjajúcemu procesného postupu v tejto veci vyjadril už Krajský súd v Košiciach v uznesení sp. zn. -81 z 26.8.2020, v ktorom uzavrel, že z podania žalobkyne je síce zrejmé, že sa domáha od žalovaného zaplatenia 600.000,-Kč ale vzhľadom na strohý, neúplný a zmätočný opis rozhodujúcich skutočností, z ktorých vyvodzuje uplatnený nárok, nie je možné zistiť, podľa akých zákonných ustanovení sa svojho nároku domáha a bez opisu rozhodujúcich skutočností nie je možné v konaní pokračovať a práve z týchto dôvodov mal súd prvej inštancie poučiť žalobkyňu o jej práve obrátiť sa na advokáta alebo Centrum právnej pomoci, čo žalobkyňa napriek jasnému a zreteľnému poučeniu súdom nevyužila.

9. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s konštatovaním, že úvahy, ktorými sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní riadil, plne zodpovedajú právnemu názoru, ktorý k spôsobu právneho posúdenia a od neho sa odvíjajúcemu procesného postupu v tejto veci vyjadril už Krajský súd v Košiciach v uznesení sp. zn. -81 z 26.8.2020, v ktorom uzavrel (okrem už uvedeného v bode 8. tohto odôvodnenia), že civilné sporové konanie je založené na princípoch kontradiktórnosti, a teda procesnej zodpovednosti strán sporu za výsledok konania. Žalobkyňa znáša riziko neúspechu v súdnom konaní i s tým prípadne spojené trovy konania, pokiaľ napriek výzvam súdu neupraví svoj návrh do tej miery, aby ho bolo možné prejednať podľa príslušnej hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej úpravy. Predpokladom riadneho prejednania žaloby a vydania súdneho rozhodnutia vo veci samej je existencia určitého a zrozumiteľného vyjadrenia žalobkyne v podaní o tom, voči komu uplatňuje nárok, na základe akých skutkových okolností a ako konkrétne vo veci navrhuje rozhodnúť, ktorý návrh musí zodpovedať obsahu práv a povinností ( ) vyplývajúcich z hmotného práva. Len subjektívne presvedčenie žalobkyne o existencii jej práva, nepostačuje na úspešné uplatnenie a bránenie práva v súdnom konaní. V prejednávanej veci pritom nedostatkom žaloby je práve existencia určitého a zrozumiteľného vyjadrenia žalobkyne v jej podaniach o tom, na základe akých skutkových okolností svoj nárok na vrátenie sumy 600.000 Kč voči žalovanému uplatňuje, keď dôvody podanej žaloby sú uvedené zmätočne a nesúvisle a o svojich tvrdeniach nepredložila a ani neoznačila žiadne listinné dôkazy. Žalobkyňa ani v nadväznosti na toto uznesenie, ktorým síce bolo formálne zrušené skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí žaloby z dôvodu vytvorenia procesného priestoru pre možnosť právneho zastúpenia žalobkyne v konaní, avšak v praktickej rovine vysloveným právnym názorom ním zároveň došlo k odobreniu správnosti právneho posúdenia a procesného postupu súdu prvej inštancie, žalobu nedoplnila a niet dôvodu sa od už takto vyjadreného právneho názoru odvolacieho súdu, z ktorého v ďalšom konaní vyšiel aj súd prvej inštancie, odkloniť. Len na zvýraznenie správnosti napadnutého uznesenia v kontexte tiež odvolacích námietok žalobcu odvolací súd dodáva:

10. Podľa , , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

11. Medzi osobitné podstatné náležitosti žaloby patria podľa cit. ustanovenia zákona tiež pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (skutkové zdôvodnenie) a žalobný návrh (petit), ktorými

žalobca spresňuje všeobecnú náležitosť žaloby ako podania - údaj čo podaním sleduje ( ) a vymedzuje tým predmet konania. Aby súd mohol vec prejednať a meritórne v nej rozhodnúť, vymedzenie žalobného nároku nevyhnutne predpokladá určitosť a zrozumiteľnosť vyjadrenia čoho, voči komu a na akom skutkovom základe sa žalobca domáha. Žalobný návrh zároveň musí byť materiálne vykonateľný niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Žalobný nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je substancovanie relevantných skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva a tou druhou je žalobný návrh (petit), v ktorom žalobca konkretizuje akej špecifickej ochrany sa k tvrdenému porušeniu alebo ohrozeniu subjektívneho práva domáha (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540 s, str. 479). Je potrebné mať v tejto súvislosti na zreteli, že sporné práva a povinnosti sa medzi stranami usporiadavajú výrokom rozhodnutia, nie jeho odôvodnením, a preto žalobný návrh musí byť konkrétny, jasný a určitý tak, aby mohol byť poňatý do výroku, aj keď nie s tou istou formuláciou. Jedine konkrétne formulovaný petit žaloby preto môže byť účinným a efektívnym podkladom exekučného vymáhania v rozhodnutí poskytnutej ochrany.

12. Odvolací súd akcentuje, že obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. Súdu zásadne neprináleží nahradzovať procesnú iniciatívu strán, preto nemôže ani zasahovať do dispozičnej voľnosti žalobkyne pokiaľ ide o uplatnený nárok. Je výlučne na žalobkyni, aby predložila na riešenie spor, vyplývajúci z realizácie konkrétneho právneho vzťahu a z porušenia konkrétneho subjektívneho práva vymedzeného určitým a zrozumiteľným opisom rozhodujúcich skutočností a tak súdu umožniť na základe ňou poskytnutých podkladov posudzovať dôvodnosť uplatneného konkrétneho nároku. Nedostatky v podaní žalobkyne sa súd prvej inštancie procesne správnym postupom neúspešne pokúsil odstrániť uznesením -114 z 22.9.2021, inštruoval odvolateľku o spôsobe, akým je potrebné nedostatky žaloby odstrániť a správne ju tiež poučil o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, s tým, že jej podanie v prípade neodstránenia vytknutých nedostatkov bude odmietnuté. Možno preto konštatovať, že napadnuté uznesenie je nielen vecne správne, ale je tiež výsledkom správneho procesného postupu súdu prvej inštancie.

13. Žalobkyňa v doterajšom priebehu konania i napriek procesne bezvadnej výzve na odstránenie vád, navzdory už zmienenému právnemu názoru formulovanému Krajským súdom v Košiciach v uznesení sp. zn. -81 z 26.8.2020 a na vlastnú škodu dokonca aj po opätovnom odmietnutí jej žaloby súdom prvej inštancie, vady žaloby neodstránila. Odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ má žalobkyňa za to, že E. B. sa dopustil trestného činu, môže sa obrátiť na orgány činné v trestnom konaní a podať trestné oznámenie - trestným oznámením však nie je podanie civilnoprávnej žaloby. Odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenia o miestnej príslušnosti súdu - podľa na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného ak nie je ustanovené inak, pričom podľa všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. Podľa namiesto všeobecného súdu je na konanie príslušný výlučne súd, na ktorom prebieha exekučné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou tohto konania. Nie je z uvedeného zrejmé, z čoho žalobkyňa vo veci vyvodila práve miestnu príslušnosť Okresného súdu Košice II. Žiada sa tiež uviesť, že ak je E. B., ktorého označila žalobkyňa vo svojom podaní totožný s E. B., označeným v čestnom prehlásení V. G. zo 14.8.2020 ako nebohým, nemá spôsobilosť na práva a povinnosti a nemôže v civilnom konaní vystupovať ako žalovaný, lebo nemá procesnú spôsobilosť.

14. Záverom sa odvolaciemu súdu žiada poznamenať, že odmietnutie „žaloby“ pre nedostatok jej obsahových náležitostí nie je prekážkou toho, aby žalobkyňa podala novú žalobu (za predpokladu, že ňou označený E. B. žije), ktorá v prípade obsahovej bezvadnosti, za predpokladu naplnenia i ostatných procesných podmienok konania, bude riadne prejednaná.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ), môže ho podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania ( ).