Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-29-2021.pdf
PDF · 81.33 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: W. B., B.. XX.X.XXXX, X. P. W., U. XX, v konaní o zaplatenie sumy 675,75 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 675,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 21.12.2020 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca, pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155 sa žalobou zo dňa 29.1.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, uzavretej so žalovaným dňa 8.12.2011 zriadil a viedol pre žalovaného účet a poskytol mu kreditnú kartu so schváleným úverovým rámcom vo výške 450 EUR, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať spolu s úrokom vo výške 22,80 % ročne v štandardných mesačných splátkach vo výške 15 EUR. Žalovaný porušil platobnú disciplínu a ku dňu 8.12.2020 bol na jeho účte vykázaný debetný zostatok vo výške 675,75 EUR, ktorý doposiaľ nevyrovnal.
3. V priebehu konania žalobca na základe zmluvy postúpil pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154. Súd o zmene na strane žalobcu rozhodol uznesením č.k.24 Csp 29/2021-82 zo dňa 7.4.2021.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že žaloba mu bola doručená dňa 27.3.2021.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov, predložených žalobcom.
6. Z písomnej zmluvy súd zistil, že právny predchodca žalobcu ako banka a žalovaný ako klient - držiteľ karty uzavreli dňa 8.12.2011 zmluvu, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal vystaviť žalovanému kreditnú platobnú kartu a poskytnúť mu úver so schváleným úverovým rámcom vo výške 450 EUR a s úrokovou sadzbou 22,80 % ročne, čerpaním finančných prostriedkov bezhotovostným prevodom na jeho bežný účet. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v minimálnej splátke vo výške 15 EUR mesačne. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili Obchodné podmienky na vydanie a používanie kreditných platobných kariet.
7. Podľa článku V bodu 35 Obchodných podmienok, ak klient nezrealizuje úhradu povinnej splátky, banka ho vyzve na jej vyrovnanie. Ak klient napriek výzve dlh neuhradí, banka má právo dočasne alebo natrvalo obmedziť realizáciu transakcií držiteľa karty na kartovom účte a vyhlásiť dlžný zostatok za okamžite splatný.
8. Z výpisu z pôžičkovej karty - prehľadu histórie transakcií na kartovom účte žalovaného v období od uzavretia zmluvy do 30.11.2020 súd zistil, že žalovaný čerpal úver výbermi hotovosti z bankomatu alebo platbami za tovar alebo služby. Rozdiel medzi debetnými transakciami a kreditnými transakciami bol ku dňu 30.11.2020 debetný - mínus 675,75 EUR.
9. Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písmena d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, zmluvy o úvere, zmluvy o kontrolnej činnosti, zasielateľskej zmluvy, zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku, zmluvy o tichom spoločenstve, zmluvy o otvorení akreditívu, zmluvy o inkase, zmluvy o bankovom uložení veci, zmluvy o bežnom účte a zmluvy o vkladovom účte.
10. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa ustanovenia § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
12. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
13. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu, ktorá svojou povahou napĺňa znaky zmluvy o úvere podľa ust. § 497 a nasl.. Žalovaný mal možnosť čerpať poskytnutý úver do výšky schváleného úverového rámca prostredníctvom kreditnej platobnej karty, pričom sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 15 EUR.
14. Žalovaný vyššie uvedenú povinnosť nesplnil. Ako mal súd za preukázané z výpisu z pôžičkovej karty
- prehľadu histórie transakcií na kartovom účte žalovaného, v období od uzavretia zmluvy do 30.11.2020 žalovaný čerpal úver či už výbermi hotovosti z bankomatu alebo platbami za tovar alebo služby, pričom rozdiel medzi tým, čo čerpal (3.124,59 EUR) a tým, čo vrátil (2.448,84 EUR), t.j. medzi debetnými a kreditnými transakciami bol ku dňu 30.11.2020 debetný - vo výške mínus 675,75 EUR. Ako vyplynulo z uvedeného listinného dôkazu, dlh v tejto výške pozostával z istiny úveru, poplatkov, kapitalizovaných úrokov a sankčných úrokov. Žalovaný debetný zostatok nevyrovnal, napriek tomu, že právny predchodca žalobcu mu pravidelne poskytoval informáciu o obratoch na účte (výpis z bankovej knihy).
15. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 675,75 EUR.
16. Žalobca si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania.
17. Podľa ust. § 365 ods.1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
18. Podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
19. Podľa ust. § 369 ods.2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
20. Podľa ut. § 369 ods.3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
21. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
22. Podľa ustanovenia § 3 cit. nariadenia, v znení účinnom k 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. V konaní nebolo sporné, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu, preto má žalobca podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka nárok na úroky z omeškania. Začiatok omeškania sa odvíja od splatnosti dlhu. Žalovaný bol povinný vyrovnať dlh z úveru určený vo výpise z bankovej knihy za každý predchádzajúci mesiac do 15.dňa nasledujúceho mesiaca. Priznaná suma predstavuje dlh ku dňu 30.11.2020. Žalovaný bol povinný tento dlh zaplatiť do 15.12.2020. Prvým dňom omeškania je teda 16.12.2020.
24. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil od neskoršieho dátumu, preto súd žalobe vyhovel.
25. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa ust. § 369 ods.3, aplikujúc predpisy občianskeho práva - v súlade s ust. § 10c v spojení s § 3 ods.1 nar.vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.1.2013. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že záväzkový vzťah vznikol ešte pred 1.2.2013, preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0 % ročne a po zvýšení o osem perc.bodov jej výška činí 8 % ročne.
26. Podľa ust. § 262 ods. 1 zákona č.150/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa ust. § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca mal v spore plný úspech, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).