Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-98-2020.pdf
PDF · 83.89 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/98/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanému: F., trvale bytom O., zast. Mgr. Evou Ivančovou, advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 55/2, Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 1.262,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 6. júla 2020, č.k. 2C/48/2019-72, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 450,33 eur, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.262,24 eur s príslušenstvom, nakoľko žalovaný dňa 20.5.2018 v čase cca 13:45 hod. pri prechádzaní okolo odstaveného osobného motorového vozidla úmyselne smerom k nemu odhodil nedopalok ešte tlejúceho zvyšku cigarety, ktorý dopadol na strechu tohto motorového vozidla, pričom horením na ňom spôsobil škodu. Vlastníkom tohto motorového vozidla bola p. F. ktorá mala v čase vzniku škodovej udalosti uzatvorené u žalobcu havarijné poistenie motorového vozidla. Škoda bola vyčíslená na 1.432,82 eur. Žalobca poukázal dňa 15.10.2018 sumu 1.262,24 eur priamo poškodenej. Žalobca uviedol, že naňho prešlo právo na náhradu škody podľa § 813 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný na jeho výzvu na zaplatenie sumy 1.262,24 eur nereagoval napriek tomu, že výzvu prevzal.
3. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz dňa 10.1.2020, č.k. 2C/48/2019-34. Žalovaný proti nemu podal odpor. Súd prvej inštancie platobný rozkaz zrušil a vo veci konal.
4. Žalobca v priebehu konania zistil, že žalovaný bol zaviazaný trestným rozsudkom k úhrade sumy 450,33 eur priamo poškodenej a so zvyškom bola odkázaná na civilný proces. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca zobral v časti o zaplatenie sumy 450,33 eur žalobu späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Súd prvej inštancie preto konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.
5. Podľa súdu prvej inštancie po vykonanom dokazovaní nebolo sporné, v čom spočívala poistná udalosť, kedy k nej došlo, ako aj to, že poškodená F. mala v čase poistnej udalosti uzatvorenú poistnú zmluvu so žalobcom, ktorý poškodenej vyplatil sumu 1.262,24 eur ako poistné plnenie na základe faktúry zo dňa 27.6.2018. V konaní nebola sporná otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, na ktorého ako poistiteľa prešlo z poškodenej právo na náhradu škody tým, že poistiteľ poskytol poistenému, teda osobe, ktorá má právo na náhradu škody voči tretej osobe, poistné plnenie. Zároveň nebolo medzi stranami sporné a vyplýva aj z právoplatného odsudzujúceho rozsudku súdu, že škodu na motorovom vozidle spôsobil žalovaný. Na základe v spore uplatnenej procesnej obrany žalovaného bola medzi stranami sporná výška spôsobenej škody.
6. Žalobca vzniknutú škodu na motorovom vozidle preukazoval predloženou faktúrou zo dňa 27.6.2018 znejúcou na sumu 1.423,82 eur. Žalovaný takto stanovenú výšku škody namietal, pričom poukázal na Odborné vyjadrenie č. 637/2018 znalca - spoločnosti JHS s.r.o., ktoré bolo vyhotovené na účely stanovenia výšky škody v rámci trestného konania a v zmysle ktorého bola škoda na motorovom vozidla ustálená vo výške 450,33 eur, zaokrúhlene 450,50 eur. V tomto odbornom vyjadrení znalec konštatoval, že oprava poškodenia na motorovom vozidle je možná, pričom vzhľadom na vek vozidla a rozsah poškodenia opravou nedôjde k zhodnoteniu ani znehodnoteniu vozidla, teda účelne vynaložené náklady na uvedenie poškodenia do pôvodného stavu sú totožné s výškou škody. Súd v trestnom konaní následne uložil žalovanému nahradiť poškodenej škodu vo výške podľa odborného vyjadrenia, teda v sume 450,33 eur a so zvyškom odkázal poškodenú na civilný proces.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že znalec v Odbornom vyjadrení č. 637/2018 ustálil výšku škody vychádzajúc z účelne vynaložených nákladov k uvedeniu veci (motorového vozidla) do predošlého stavu, a tak sú jeho závery plne akceptovateľné aj v tomto spore. Súd prvej inštancie poukázal na východiská k pojmu škoda v Občianskom práve a rozsahu náhrady škody v zmysle ustanovenia 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň zdôraznil, že žalobca v spore doložené Odborné vyjadrenie č. 637/2018 nijakým spôsobom nerozporoval a voči odbornému posúdeniu výšky škody na motorovom vozidle nevzniesol žiadne námietky. Podľa súdu prvej inštancie za týchto okolností potom žalobcovi nebolo možné nárok prevyšujúci sumu 450,33 eur (v ktorej časti napokon žalobca zobral žalobu v tomto konaní späť) priznať len na základe faktúry, ktorou boli poškodenej vyúčtované náklady na opravu motorového vozidla treťou osobou. Fakturovaná suma v zmysle predloženej faktúry bola účinne s ohľadom na predložené odborné vyjadrenie spochybnená procesnou obranou žalovaného. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania uplatneného nároku, teda preukázania dôvodnosti fakturovanej sumy, pričom však na účely preukázania škody v uplatnenom rozsahu žalobca okrem faktúry neoznačil a ani nenavrhol vykonať žiadny iný dôkaz. Rozsah škody tvrdený žalobcom tak súd prvej inštancie nemal v konaní vykonaným dokazovaním preukázaný. Uzavrel, že žalobca dôkazné bremeno v spore neuniesol, následkom čoho po čiastočnom zastavení konania vo zvyšku žalobu zamietol.
8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.262,24 eur s príslušenstvom, pričom súd konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 450,33 eur z procesného hľadiska zavinením žalobcu a vo zvyšku bol žalobca v spore voči žalovanému neúspešný, keď súd vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.
9. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
10. Žalobca namietal, že žalovaný predložil v konaní Odborné vyjadrenie č. 637/2018, ktoré bolo vypracované pre účely trestného konania. Žalovaný bol síce v trestnom konaní zaviazaný na nahradenie škody vo výške vyčíslenej týmto odborným vyjadrením, ale vo zvyšku bol odkázaný na civilný proces. Už takýto postup podľa žalobcu zakladá predpoklad, že výška škody nebola v trestnom konaní ustálená v celej výške spôsobenej škody.
11. Žalobca konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry, ak trestný súd v trestnom konaní zistí, že protiprávnym konaním páchateľa bola poškodenej spôsobená škoda v určitej minimálnej výške, civilný
súd rozhodujúci o náhrade škody je povinný tento záver o minimálnej výške škody rešpektovať, to však neznamená, že civilný súd nemôže v rámci dokazovania zistiť škodu vyššiu, než aká bola ustálená v trestnom konaní.
12. Žalobca zdôraznil, že preukázal výšku škody 1.432,82 eur predloženou faktúrou zo dňa 27.6.2018, pričom prevyšuje výšku poistného plnenia. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že ku škode došlo a že ju spôsobil žalovaný. Žalobca preto zastával názor, že súd prvej inštancie pochybil, keď pri vyčíslení škody vychádzal len z odborného posudku, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní a vôbec neprihliadol na faktúru, ktorú predložil. Vo faktúre boli náklady na opravu poškodeného vozidla presne vyčíslené - náhradné diely a práca. Žalovaný žiadnu položku z faktúry podľa žalobcu nenamietal.
13. Žalobca tak zastával presvedčenie, že súd prvej inštancie nerozhodol správne. Vzhľadom na to žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
14. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
15. Žalovaný mal za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Správne preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.
16. Z tohto dôvodu žalovaný žiadal odvolací súd o potvrdenie napadnutého rozsudku.
17. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch II. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
18. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním napadnutý nebol, a preto je v tejto časti právoplatný a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
19. V tomto prípade bola medzi sporovými stranami sporná iba výška škody. Žalobca odvodzoval výšku škody z faktúry zo dňa 27.6.2018, ktorá znela na sumu 1.432,82 eur. Túto faktúru priložil aj k žalobe.
20. Žalovaný však v priebehu konania predložil Odborné vyjadrenie č. 637/2018 od znalca JHS s.r.o., ktoré bolo vypracované na účely trestného konania. V tomto odbornom vyjadrení sa konštatuje, že účelne vynaložené náklady na uvedenie poškodenia motorového vozidla do pôvodného stavu sú totožné s výškou škody. Celkovo vynaložené náklady boli vo výške 450,33 eur.
21. Žalobca na Odborné vyjadrenie č. 637/2018 v ďalšom priebehu konania nijako nereagoval.
22. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V rámci dokazovania platí zásada (§ 132 v spojení s § 185 ods. 1 CSP), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.
23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je „umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.6.2010, sp. zn. 5 Obo 52/2010).
24. Pokiaľ žalobca odvodzoval výšku škody z predloženej faktúry, no žalovaný túto skutočnosť spochybnil predloženým Odborným vyjadrením, ležalo dôkazné bremeno na žalobcovi, aby preukázal,
že výška škody je skutočne vo výške žalovanej sumy (1.262,24 eur). Žalovaný totiž Odborným vyjadrením preukázal inú výšku škody než tvrdil žalobca na podklade predloženej faktúry. Výška škody tak bola medzi žalobcom a žalovaným sporná. Žalobca následne v konaní nepreukázal žiadnym dôkazom, že sa výška škody rovná fakturovanej sume.
25. Správne potom súd prvej inštancie mal za to, že výška škody zostala v konaní sporná. Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno o výške škody. Neunesenie dôkazného bremena vedie k strate sporu. Súd prvej inštancie preto žalobu vo zvyšnej časti zamietol vecne správne. V nadväznosti na výsledok konania súd prvej inštancie rozhodol vecne správne aj o náhrade trov konania.
26. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).