Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/119/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, J., o zaplatenie 297,37 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 297,37 eur s 5,00 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,73 eur od 24.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 78,94 eur od 24.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 55,93 eur od 24.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 55,78 eur od 24.05.2018 do zaplatenia a zo sumy 50,99 eur od 26.06.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.02.2021 sa žalobca, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 297,37 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovak Telekom a. s. a žalovanou bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej verejné elektronické komunikačné služby za čo sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú cenu. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby riadne a včas poskytol a sprístupnil za čo si vystavil nasledovné faktúry:

- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 23.02.2018 na sumu 55,73 eur ku dňu postúpenia pohľadávky

- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 23.03.2018 na sumu 78,94 eur ku dňu postúpenia pohľadávky

- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 23.04.2018 na sumu 55,93 eur ku dňu postúpenia pohľadávky

- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 23.05.2018 na sumu 55,78 eur ku dňu postúpenia pohľadávky

- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 25.06.2018 na sumu 50,99 eur ku dňu postúpenia pohľadávky.

Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanej riadne a včas poskytol, žalovaná mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami dohodnutú cenu neuhradila riadne a včas.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. V súlade s (ďalej ako „“) súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil tento skutkový stav:

6. Žalovaná uzatvorila 03.12.2012 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, ako právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej jej bol poskytnutý program služieb NAJ 200.

7. Za poskytnuté elektronické komunikačné služby vystavila spoločnosť Slovak Telekom, a.s., žalovanej faktúry tak, ako je uvedené v ods. 2 odôvodnenia rozsudku. Žalovaná však tieto spoločnosti Slovak Telekom, a.s. neuhradila.

8. Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9. Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ak aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

11. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb

12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verených služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

13. Podľa 1 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v rozhodnom čase Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

14. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Podľa , ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

20. Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania a poplatku z omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalobcu a dlh žalovanej vznikli zo záväzkového vzťahu zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Uvedený zmluvný vzťah má charakter spotrebiteľského vzťahu vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmlúv (právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v zmysle a žalovaná ako fyzická osoba - spotrebiteľka podľa ). Žalovaná sa v zmysle uzatvoreného záväzkového vzťahu zaviazala žalobcovi hradiť sumy za poskytnuté telekomunikačné služby. Právny predchodca žalobcu na základe uvedenej dohody vystavoval faktúry za poskytnuté služby. Žalovaná sa s platením dostala do omeškania a je žalobcovi za poskytnuté telekomunikačné služby dlžná celkovú čiastku vo výške 297,37 eur. S poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti má preto žalobca nárok na zaplatenie istiny voči žalovanej vo výške 297,37 eur.

23. Keďže žalovaná sa so zaplatením dlhu dostala do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, o ktorých súd rozhodol podľa , , v spojení s nariadenia vlády SR č.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku.).