Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Co-37-2021.pdf
PDF · 87.17 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, B., právne zastúpený Hrčka - Sabó s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce proti žalovanému: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, O. O., právne zastúpený JUDr. Andrea Balážová, so sídlom Moyzesova 46, 040 01 Košice, o neplatnosť závetu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 16C 85/2020 - 49 zo dňa 17.06.2021 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti závetu spísaného dňa XX.XX.XXXX na I. P. v M. pred notárkou V.. V. G. poručiteľkou F. H., rod. Z..
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav:
„Z notárskej zápisnice I., Nz XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX spísanej notárom V.. V. G. so sídlom v M. vyplýva, že osoba F. H., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX B. XX, po dôkladnom zvážení a zo slobodnej vôle rozhodla sa urobiť pre prípad svojej smrti tento posledný poriadok, čím celý svoj majetok, ktorý bude ku dňu smrti vlastniť zanechala pre prípad smrti svojmu synovcovi X. Z. (žalovanému) nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX. Zároveň vo vzťahu k neopomenuteľným dedičom uviedla, že nemá žiadne manželské ani nemanželské deti, notársku zápisnicu prečítala, jej obsahu porozumela a na znak súhlasu vlastnoručne podpísala.
Z uznesenia Okresného súdu Svidník, č. k. 5D/241/2017-44 zo dňa 12.2.2018 vyplýva, že všeobecná hodnota majetku poručiteľky bola vo výške a teda čistú hodnotu dedičstva predstavuje vzhľadom na absenciu dlhov suma 85.420 eur, pričom tento majetok nadobúda jediný dedič X. Z., rod. Z. - v tomto konaní žalovaný. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.2.2018.
Z písomného podania adresovaného právnym zástupcom žalobkyne zo dňa 2.9.2019 bol žalovaný vyzvaný na mimosúdnu dohodu v zmysle, ktorej bol vyzvaný, aby zákonným spôsobom previedol na žalobkyňu v tam špecifikovanom podiele.
Písomným podaním zo dňa 27.1.2021 právny zástupca žalobkyne odpovedal na výzvu súdu, že v predmetnej veci prebiehajú rokovania o mimosúdnej dohode.
Písomným podaním doručeným súdu 25.2.2021 žalovaný uviedol, že podaná žaloba zo strany žalobkyne je bez právneho základu, pričom prostredníctvom právneho zástupcu kontaktoval právneho zástupcu žalobkyne v záujme možného mimosúdneho usporiadania tohto súdneho sporu, aby nedošlo k narušeniu rodinných vzťahov, avšak do dnešného dňa neobdŕžal žiadne vyjadrenie. Uviedol, že žalobkyňa sa pri pravidelných stretnutiach s ním tejto téme vyhýba, tvári sa ako by neexistovala a vzhľadom na jej vek aj skutočnosť, že ide o mamu žalovaného, žalovaný túto tému nesilí. Uviedol, že toto podanie žalobkyne nie je jej vlastným rozhodnutím ale z popudu jeho sestry, ktorú aj právny zástupca žalobkyne vo svojom podaní označil.
Na pojednávaní konanom 17.6.2021 právny zástupca žalobkyne uviedol, že nebol s klientom v kontakte odkedy bola podpísaná plná moc a uvedomuje si prípadný výsledok tohto konania, avšak konštatoval, že nebolo reflektované na jeho ponuku na mimosúdne vyrovnanie. Zotrval na podanej žalobe tak, ako bola doručená súdu. Uviedol, že zotrváva aj na písomných podaniach ako boli doručené súdu a konštatoval, že bez súhlasu klientky nemôže zobrať žalobu späť. Trovy konania nežiadal, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.
Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že zaslala výzvu žalujúcej strane, avšak od 26.10.2020 nemala žiadnu odpoveď na túto výzvu. Zotrvala na dôvodoch, ktoré boli uvedené v písomných podaniach, ktoré sú súčasťou spisu. Konštatovala, že nebola preukázaná neplatnosť závetu, pričom závet bol vyhotovený formou notárskej zápisnice, čo samo o sebe predpokladá jeho platnosť. Dôvodom pre zamietnutie žaloby je to, že žalobca nepreukázal, že závet je neplatný. Navrhla žalobu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania v celom rozsahu, nemala návrhy na doplnenie dokazovania.“
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1, § 38 ods. 2, § 460 ods. 1, § 461 ods. 1, 2 a § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Poukázal na skutočnosť, že zhodnotením listiny, a to závetu spísaného formou notárskej zápisnice nemohlo byť na základe dôkazov predložených žalobcom zistené, či obsah závetu zodpovedá skutočnosti a v takomto konaní sa nedokazuje pravdivosť listiny, ale právne významné skutočnosti, o existencii ktorých svedčí listina. Žalobca spochybňoval skutočnosti uvádzané v závete, no neuniesol dôkazné bremeno preukázania týchto tvrdení. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že závet bol spísaný formou notárskej zápisnice, pričom tvrdenia žalobkyne o tom, že poručiteľka mala inú predstavu o zanechaní jej majetku, respektíve to, že existovala dohoda o inom prerozdelení majetku zostali len v rovine jej tvrdení. Samotný žalobca neprodukoval žiadne dôkazy spôsobilé docieliť vyslovenie neplatnosti závetu.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti neúspešnej strane.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, ktorý poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že závet, ktorého neplatnosť bola predmetom tohto konania bol spísaný formou notárskej zápisnice, čo eliminuje možnosť spochybňovať jeho platnosť. Zároveň neboli preukázané tvrdenia žalobcu o tom, že poručiteľka mala iné predstavy s prerozdelením jej majetku, respektíve, že existovala tu určitá dohoda pre takýto prípad. Tvrdenia žalobcu ohľadom skutočnosti, že pôvodný zámer nebohej poručiteľky bol iný ako je uvedený v závete podporuje aj konanie žalovaného, ktorý bol ochotný pristúpiť na mimosúdnu dohodu a z toho je zrejmé, že medzi stranami sporu existovala dohoda o tom, že v záveti bude uvedený iba žalovaný a následne dôjde k prerozdeleniu dedičstva. Za týmto účelom mala byť vypočutá svedkyňa W.., ktorá však v konaní vypočutá nebola. Súd prvej inštancie preto vychádzal z čisto formálnej stránky a z toho, že závet bol urobený v súlade so zákonom, no neskúmal to, či existovala vzájomná dohoda, na ktorú sa odvolával žalobca. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.08.2021, ktorý uviedol, že výhrada nevypočutia navrhnutej svedkyne je nedôvodná, nakoľko dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti je na strane žalobcu a pokiaľ tento mal záujem vypočuť svedka, bolo jeho povinnosťou zabezpečiť účasť na pojednávaní, prípadne požiadať súd o predvolanie svedka. Ani žalobca ani svedok sa na pojednávaní
dňa 17.06. nezúčastnili, pričom iné návrhy na doplnenie dokazovania predložené neboli. Z týchto dôvodov je rozhodnutie súdu správne. Pokiaľ sa týka tvrdenia o dohode medzi stranami sporu, ktorá mala smerovať k mimosúdnemu urovnaniu, tak tieto sú absurdné a nemôžu preukázať neplatnosť závetu.
7. Napriek výzve súdu prvej inštancie sa žalobca k podanej replike žalovaného nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .
12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
13. Závet bol zriadený vo forme notárskej zápisnice tak ako to vyplýva z ustanovenia § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka a týmto spôsobom využil poručiteľ svoje právo rozhodovať o svojom majetku pre prípad smrti. V prípade sporu o platnosť musí ísť o spor, ktorý má skutkový základ v tom, či poručiteľ netrpel v čase spísania závetu duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento úkon nespôsobilým, či podpísal závet vlastnou rukou a podobne. Z uvedeného vyplýva, že dôvody, na ktoré poukazoval žalobca v spore nie sú dôvodmi spôsobujúcimi neplatnosť závetu, ktorý spĺňa formálne náležitosti.
14. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonanie navrhnutého dôkazu odvolací súd poukazuje na obsah zápisnice zo dňa 17.06.2021, kedy súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom prítomní právni zástupcovia zhodne uviedli, že považujú takéto vykonanie listinnými dôkazmi za dostatočné, pričom zo strany žalobcu nedošlo k zabezpečeniu účasti svedka na pojednávaní a ani nepredniesol návrh na jeho predvolanie súdom prvej inštancie. Za takéhoto stavu preto súd prvej inštancie správne vychádzal zo skutkového stavu zisteného na pojednávaní a nedošlo k porušeniu procesných práv žaloby nevykonaním tohto dôkazu.
15. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).