Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Ca-24-2020.pdf
PDF · 156.88 KB
Case nature
Area
Subarea
16Ca/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v sporovej veci žalobcu: LITA, autorská spoločnosť so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00 420 166 právne zastúpený Mgr. Peter Kubovič, advokát, s.r.o., Námestie Biely kríž 3, 831 02 Bratislava proti žalovanému: PYRAMÍDA PP, s.r.o. so sídlom Hlavná 23, 917 01 Trnava, IČO: 36543616 právne zastúpený Mgr. Peter Kupka, advokát, Hlavná 23, 917 01 Trnava o zaplatenie 2.272,00 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 284,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 284,00 eur odo dňa 08.12.2020 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
III. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 21.12.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.272,00 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu neoprávneného zásahu do autorských práv v období od 01.01.2019 do 31.12.2019, keď žalovaný v roku 2019 ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia Hotel Barbakan, na adrese Štefániková 11, Trnava, kategória 4* realizoval verejný prenos prostredníctvom 80 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách uvedeného ubytovacieho zariadenia. Žalobca uviedol, že v zmysle Oprávnenia Ministerstva kultúry SR č.k. MK-1587/2016-232/10421 vydaného dňa 18.08.2016 má postavenie organizácie kolektívnej správy v zmysle § 144 ods. 1 Autorského zákona. V zmysle oprávnenia vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Kolektívnu správu práv v odbore použitia uvedených diel vykonáva ich uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu a v zmysle Oprávnenia písmeno o) vykonáva žalobca kolektívnu správu v odbore použitie uvedených diel na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu, v zmysle písmeno k) vykonáva žalobca kolektívnu správu v odbore použitie uvedených diel verejným vykonaním vo forme technického prevedenia. Žalovaný bol v roku 2019 prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Barbakan, adrese Štefániková 11, Trnava, ktoré je zaradené do kategórie hotel 4* a v roku 2019 používal v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení predmety ochrany v správe žalobcu uvedeným spôsobom a to prostredníctvom 80 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. Zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv neoprávneným používaním predmetov ochrany uvedenými technickými prostriedkami bez súhlasu autorov diel, ku ktorým vykonáva správu žalobca. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia
poskytoval v roku 2019 svojim zákazníkom ubytovacie služby, kedy v izbách určených pre hostí, ktorých v danom časovom období ubytovával poskytoval zákazníkom v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovoobrazové zariadenie (TV). V zmysle právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe sa poskytovanie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovacích zariadení považuje za verejný prenos diel. To znamená, že ak mal žalovaný vo svojej prevádzke, v ktorej ubytovával hostí umiestnené zvukovoobrazové zariadenia vybavené príjmom, ktoré boli umiestnené v izbách hostí resp. v iných priestoroch ubytovacieho zariadenia tak týmto samotným žalovaný vykonával verejný prenos. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 07.12.2006 vo veci Sociedad General de Autores y Editores De Espana (SGAE) c/a Rafael Hoteles SA sp. zn. C-306/05, rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 12.03.2012 vo veci Phonographic Performance (Ireland) limited proti Írsku sp. zn. C-162/10. Žalobca je organizáciou kolektívnej správy, ktorá je oprávnená uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy o.i. aj na „technické prevedenie alebo verejný prenos diela v prevádzkarni alebo inom priestore prostredníctvom technického zariadenia“. Povinnosťou žalovaného bolo disponovať pri používaní žalobcom spravovaných diel súhlasom autorov získaným rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou uzatvorenou so žalobcom. Žalobca vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. SOZA vykonáva kolektívnu, SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov k hudobným dielam, SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov vykonáva kolektívnu správu majetkových práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov týchto práv. Žalobca sa dôvodne domnieva, že žalovaný získal súhlasy organizácií SOZA a SLOVGRAM na používanie predmetov ochrany technickým prevedením a verejným prenosom a tento verejný prenos aj vykonával. Žalovaný od SOZA získal súhlas autorov k hudobným dielam a od SLOVGRAM získal súhlas výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov týchto práv. Súhlas autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia, t.j. diela režisérov, prekladateľov, autorov úpravy dialógov, scenáristov, výtvarníkov (animované diela), choreografov, autorov literárnych predlôh atď. žalovaný nezískal. Žalobca zastupuje v rámci svojej činnosti autorov audiovizuálnych diel (režisérov, autorov dialógov, autora scenára audiovizuálnych diel), autorov literárnych diel, dramatických diel, hudobnodramatických, choreografických a pantomimických diel, autorov výtvarných diel, fotografií a úžitkového umenia, architektonických diel - diela režisérov, autorov úpravy dialógov, scenáristov, výtvarníkov (pri animovaných dielach) choreografov, prekladateľov, autorov úpravy dialógov a ďalších autorov, ktorých žalobca zastupuje. Je vylúčené, aby žalovaný používal verejným prenosom predmety ochrany spravované organizáciami SOZA a SLOVGRAM a zároveň nepoužíval diela spravované žalobcom nakoľko tieto sú súčasťou toho istého verejného prenosu a nemožno ho oddeliť. Žalobca zastupuje nielen slovenských autorov, ale na základe recipročných zmlúv so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy alebo na základe osobitných poverení aj zahraničných autorov. Na svojej webovej stránke žalobca uverejňuje zoznam nositeľov práv, ktorých na zmluvnom základe zastupuje. V roku 2019 zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní 2.974 slovenských nositeľov práv. Ako príklad predložil celkom 22 zmlúv o zastupovaní slovenských nositeľov práv. Žalobca v zmysle § 79 Autorského zákona udeľuje súhlas na používanie všetkých diel verejným prenosom technickými prostriedkami aj za tých autorov a nositeľov práv, ktorých nezastupuje na základe osobitnej zmluvy o zastupovaní. Žalovaný bol povinný mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom na dané používanie predmetov ochrany, ktorú však neuzatvoril. Žalovaný nezískal súhlas autorov diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, výtvarných, architektonických a diel úžitkového umenia a napriek tomu s týmito dielami nakladal formou verejného prenosu technickými prostriedkami a tak sa dopúšťal neoprávneného používania autorských diel a tým zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov alebo nositeľov práv. Pre vznik nároku organizácie kolektívnej správy na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázať povinnosť používateľa mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, čo žalobca preukázal. Vykonanie dokazovania preukazovaním jednotlivých konkrétnych predmetov ochrany, ktoré boli súčasťou vysielania v roku 2019 je nereálne, objektívne nemožné a nezmyselné, čomu svedčí i ustálená judikatúra. S cieľom zabezpečenie ochrany práv autorov bol zavedený inštitút kolektívnej správy, rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy a osobitná právna úprava nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a právna úprava výšky bezdôvodného
obohatenia v prípade neoprávnených zásahov do autorských práv. Zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv a to neoprávneným vykonávaním verejného prenosu prostredníctvom technických zariadení, keď žalovaný realizoval verejný prenos bez súhlasu autorov. Predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia kedy jeho výška sa odvíja od zvyčajnej odmeny. Je potrebné skúmať za akú odmenu zvyčajne v čase kedy došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do žalobcom kolektívne spravovaných práv žalobca poskytoval licencie iným používateľom. Žalobca v roku 2019 uzatvoril rozšírené hromadné licenčné zmluvy, ktorými poskytol licencie na použitie ním spravovaných diel, teda na identické použitie diel, ktoré žalovaný neoprávnene uskutočňoval. Používatelia na identické použitie diel získali v roku 2019 licencie za licenčnú odmenu, ktorá bola v súlade so Sadzobníkom odmien účinného od 3.12.2018. Týmto žalobca preukazoval, že zvyčajná licenčná odmena v roku 2019 za použitie diel, ktoré žalovaný v danom období neoprávnene vykonával bola licenčná odmena určená v súlade so Sadzobníkom žalobcu. Nerešpektovanie takejto dohodnutej odmeny by znamenalo poskytnutie neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti takým používateľom, ktorí si plnia povinnosti. Z predložených zmlúv (rozšírené hromadné licenčné zmluvy uzatvorené žalobcom v roku 2019, ktorými poskytol licencie na ďalší verejný prenos) ) je nesporné, že žalobca uzatváral s používateľmi rozšírené hromadné licenčné zmluvy, v ktorých bola licenčná odmena dohodnutá podľa Sadzobníka autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel účinného od 03.12.2018. Zvyčajná odmena predstavuje minimálnu výšku bezdôvodného obohatenia. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019 je vo výške 2.272 eur. Podľa sadzobníka v izbe zvukovoobrazové zariadenie hotel 4* - 28,40 eur, a teda pri počte izieb 80 zvyčajná licenčná odmena predstavuje sumu 2.272 eur pri 100% vyťaženosti. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného k uzatvoreniu rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, ponúkal žalovanému mimosúdne vyriešenie veci a vyzýval ho na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia i úroku z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 08.12.2020 do zaplatenia, nakoľko žalovaný nevydal žalobcovi uplatnené bezdôvodné obohatenie v lehote na plnenie, ktorú žalobca určil v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka v predžalobnej výzve a zaplatenia príslušenstva spočívajúce v nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 101,91 eur.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.04.2021 a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť, keď nárok žalobcu je neopodstatnený a neexistuje a žalovaný žalobcovi žiadne peniaze nedlhuje. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal. Žalovaný poprel skutkové tvrdenie žalobcu, že v roku 2019 používal v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení predmety ochrany v správe žalobcu prostredníctvom 80 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia a uviedol, že tvrdenie žalobcu je vykonštruované a nezakladá sa na pravde. V ubytovacom zariadení Hotel Barbakan, na adrese Štefánikova 11, Trnava, ktoré prevádzkuje žalovaný je počet izieb 20, čo vyplýva z kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu v Trnave, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku č. 2000/00802/ŽP-SP/Si zo dňa 14.02.2020, podľa ktorého sa na druhom nadzemnom podlaží nachádza 10 ubytovacích buniek, na treťom nadzemnom podlaží 8 ubytovacích buniek a na štvrtom nadzemnom podlaží 2 ubytovacie bunky, čo je spolu 20 ubytovacích buniek resp. izieb. Žalovaný užíva nebytové priestory (ubytovaciu časť, príslušenstvo, parkovacie plochy). Na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.10.2003 a v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 02.01.2017 má v nájme počet iba 10 ubytovacích jednotiek. Žalovaný má uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu s organizáciou kolektívnej správy práv SOZA - Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam pre prevádzku Hotel Barbakan, pričom v zmluve deklaruje 20 ks. TV. Druhy kategórii a triedy ubytovacích zariadení ako aj kvalifikačné znaky, ktoré musia spĺňať ubytovacie zariadenie pri zaraďovaní do kategórii a tried upravuje Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pre ich zaraďovanie do kategórií a tried, v zmysle ktorej fakultatívnym znakom vybavenosti izieb je televízor a príjem rozhlasových staníc na izbe, to znamená, že do jednej izby sa umiestňuje len jeden televízor. V ubytovacom zariadení sa používajú športové a spravodajské televízne programy, najmä CNN, ČT24, TA3, Sport1, Eurosport, a preto nemohlo dôjsť k zásahu do výhradných autorských práv autorov zastúpených žalobcom. Žalobca sporoval i výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá je nereálna.
3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručenému súdu dňa 20.04.2021 uviedol, že žiada žalobe vyhovieť. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v ubytovacom zariadení sa nachádza iba 20 izieb vybavených TV prijímačom, čo žalovaný preukazoval kolaudačným rozhodnutím, hromadnou licenčnou zmluvou so SOZA zo dňa 01.12.2008 a tvrdením, že na základe nájomnej zmluvy a jej Dodatku má
v prenájme iba 10 izieb v danom ubytovacom zariadení. Žalobca predložil záznam z webovej stránky žalovaného www.hotelbarbakan.sk <http://www.hotelbarbakan.sk>, prostredníctvom ktorého žalovaný v roku 2019 vyhlasoval, že jeho ubytovacie zariadenie disponuje izbami a apartmánmi vybavenými TV prijímačom. Žalobca predložil ďalšie záznamy z webovej stránky žalovaného www.hotelbarbakan.sk <http://www.hotelbarbakan.sk>, prostredníctvom ktorého žalovaný vyhlasoval, že „zároveň poskytujeme ubytovanie pre dlhodobých hostí vo vlastnom Apartment Dome. Zariadenie sa nachádza v centre mesta, cca 200m od Hotela BARBAKAN****. Jedná sa o novopostavenú budovu s luxusne vybavenými bytmi, pričom v každom byte sa nachádza kúpeľňa, WC, spálňa, obývacia miestnosť a kuchyňa. Všetko kompletne vybavené.“ Zároveň žalovaný vyhlasoval, že súčasťou každej ubytovacej jednotky jeho ubytovacieho zariadenia je „LCD televízor“. Predložil záznamy z webovej stránky ubytovacích portálov, prostredníctvom ktorých žalovaný vyhlasoval, že všetkých 80 izieb je vybavených TV prijímačom. Podľa žalobcu umiestnenie TV prijímačov v 80 izbách ubytovacieho zariadenia žalovaného teda preukázal vyhlásením samotného žalovaného, ktoré uskutočnil prostredníctvom vlastnej webovej stránky a to záznamami aktuálnymi k obdobiu roku 2019, k rozhodnému obdobiu a tiež vyhláseniami žalovaného prostredníctvom ubytovacích portálov www.tripadvisor.sk <http://www.tripadvisor.sk> a www.travelguide.sk <http://www.travelguide.sk> Verejné deklarovanie zvukovoobrazových zariadení v ubytovacom zariadení žalovaného znamená to čo sa pod tým obvykle vykladá, teda že na izbách sú umiestnené zariadenia vybavené signálom tak, aby tieto mohli ubytovaní hostia používať na účely, na ktoré sú určené, teda na sledovanie televíznych programov. Žalobca poukázal na to, že takéto verejné vyhlásenie žalovaného prednostne adresované klientom hotelového zariadenia, spotrebiteľom a nepravdivosť takého vyhlásenia by znamenala porušenie § 6 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 227/2008 Z.z. klamlivú obchodnú praktiku a klamlivú reklamu. K predloženému kolaudačnému rozhodnutiu z 14.02.2020 a k Hromadnej licenčnej zmluve s organizáciou kolektívnej správy SOZA zo dňa 01.12.2008 žalobca uviedol, že nerozporuje obsah predložených dôkazov, ale poukazuje na to, že tieto pochádzajú z roku 2000, resp. 2008 a vzhľadom na to nemajú relevanciu k obdobiu roku 2019. K tvrdeniu žalovaného, že nemohlo dôjsť k zásahu do autorských práv autorov zastúpených žalobcom nakoľko v ubytovacom zariadení žalovaného sa používajú športové a spravodajské kanály žalobca uviedol, že je notoricky známou skutočnosťou, že súčasťou každého verejného prenosu v roku 2019 nevyhnutne boli a museli byť diela literárne, dramatické, hudobnodramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické, výtvarného umenia, architektonické a úžitkového umenia, teda diela, ku ktorým vykonáva správu žalobca. Vychádzajúc z inštitútu kolektívnej správy a ustálenej judikatúry pre vznik nároku organizácie kolektívnej správy na domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázať povinnosti používateľa mať uzatvorenú hromadnú alebo rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, pričom postačuje keď organizácia kolektívnej správy práv preukáže aspoň druhovo akých nositeľov práv zastupuje, a že dochádza alebo dochádzalo s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou k produkcii diel autorov zastupovaných danou organizáciou kolektívnej správy. Tvrdenie žalovaného, že v jeho ubytovacom zariadení sa uskutočňuje len verejný prenos spravodajských a športových kanálov považoval žalobca za účelovú obranu a nepravdivé tvrdenie. Je notoricky známou skutočnosťou, že základné slovenské televízne stanice, ktorých štatistiku žalobca predložil sú voľne šírené terestriálnym vysielaním, a teda sú dostupné prakticky v každom televíznom prijímači vybavenom príjmom a to bez potreby platiť poplatky, a že aj pri zabezpečení príjmu na odplatnom základe príjmom signálu od káblového alebo satelitného retransmitera sú vždy súčasťou ktoréhokoľvek základného balíku služieb prinajmenšom základné slovenské televízne stanice. Obdobný spor medzi stranami sporu za rok 2015 vedený pod sp. zn. 18Ca/2/2017, v ktorom Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 15.12.2020 vo veci rozhodol a žalobe žalobcu plne vyhovel, pričom rozhodol pri prakticky rovnakej skutkovej a právnej situácii a prakticky rovnakej argumentácii strán sporu. Žalobca tiež poukázal na rozhodovaciu prax súdov v SR. Žalobca mal za to, že riadne preukázal svoj nárok a to čo dôvodu a aj výšky.
4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.06.2021 uviedol, že žiada žalobu zamietnuť. Poprel skutkové tvrdenie žalobcu, že v roku 2019 používal v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení predmety ochrany v správe žalobcu prostredníctvom 80 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. Mal za to, že ide o vykonštruované tvrdenie, ktoré sa nezakladá na pravde. Zotrval na tvrdení, že od roku 2017 má v nájme v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 02.01.2017 iba 10 ubytovacích jednotiek.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - Oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv č.k. MK-1587/2016-232/10421 zo dňa 18.08.2016, printscreenové zobrazenie webovej stránky Hotel Barbakan, printscreenové zobrazenie webovej stránky www.hotelbarbakan <http://
www.hotelbarbakan> z 24.01.2017, evidencia organizácii kolektívnej správy, zoznam nositeľov práv zo SR zastupovaných LITA, autorskou spoločnosťou v roku 2019, zoznam partnerských organizácii kolektívnej správy na základe zmluvy o zastupovaní, Zmluvy o zastupovaní autorských práv, Sadzobník odmien žalobcu s účinnosťou od 31.12.2018, výzva žalobcu na vydaniu bezdôvodného obohatenia zo dňa 30.11.2020 (predžalobná výzva), CD nosič, obsahom ktorého je zoznam vysielaných diel v roku 2019, štatistika vyplácania licenčných odmien za rok 2019, rozšírené hromadné licenčné zmluvy uzatvorené v roku 2019, Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.10.2003, Dodatok č. 1 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.10.2003 uzatvorený dňa 02.01.2017, Kolaudačné rozhodnutie Okresného úradu v Trnave, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku č. 2000/00802/ ŽP-SP/Si zo dňa 14.02.2000, Hromadná licenčná zmluva o použití hudobných diel ich verejným prevádzaním VP/08/15234/001 zo dňa 01.12.2008 uzatvorená s organizáciou kolektívnej správy práv SOZA - Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, žiadosť Ministerstva kultúry SR číslo MK-3004/2017-232/6664 zo dňa 26.04.2017, poskytnutie informácii a dokladov na účely výkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv v zmysle zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon - odpoveď žalobcu na žiadosť, list žalobcu č. 3157/2017 zo dňa 12.06.2017, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 18Ca/2/2017-408 zo dňa 15.12.2020.
6. Súd po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov zistil, že 6.1. Žalobca je podľa zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon na území Slovenskej republiky organizáciou kolektívnej správy práv k literárnemu, dramatickému, hudobnodramatickému, choreografickému, audiovizuálnemu a fotografickému dielu, dielu výtvarného umenia, architektonickému dielu a dielu úžitkového umenia ako to vyplýva z Oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv č.k. MK-1587/2016-232/10421 zo dňa 18. augusta 2016 vydanom Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Oprávnenie bolo udelené na dobu neurčitú. Žalobca je organizáciou kolektívnej správy a je oprávnený uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy podľa § 79 Autorského zákona. 6.2. Žalobca na svojej webovej stránke www.lita.sk <http://www.lita.sk> uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých zastupuje na základe uzatvorených zmlúv o zastupovaní. V roku 2019 žalobca zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní 2.794 slovenských nositeľov práv. 6.3. Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Barbakan, na adrese Štefániková 11, Trnava. Ide o zariadenie zaradené podľa § 3 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z.z. do kategórie hotel 4*. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytuje svojim zákazníkom ubytovacie služby a v izbách určených pre hostí poskytuje v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovoobrazové zariadenie (TV). 6.4. Z printscreenového zobrazenia webovej stránky týkajúcej sa ubytovacieho zariadenia Hotel BARBAKAN predloženého žalobcom bez uvedenia dátumu jej zobrazenia vyplýva, že hotel ponúka celkom 80 izieb s TV. 6.5. Podľa Sadzobníka žalobcu účinného od 31.12.2018, Článok II bod 5.2. verejný prenos a technické prevedenie diel v prevádzkarni alebo inom priestore prostredníctvom technických zariadení v ubytovacom zariadení 4* a 5* je za TV 28,40 eur, pričom výška odmeny predstavuje základnú odmenu bez zohľadnenia vyťaženosti ubytovacieho zariadenia. 6.6. Žalobca listom zo dňa 30.11.2020 - predžalobná vyzval žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 2.272,- eur za obdobie roku 2019. Žalobca vo výzve okrem iného uviedol, že zistil, že v roku 2019 žalovaný prevádzkoval ubytovacie zariadenie Hotel Barbakan, v ktorom dochádzalo k technickému prevedeniu a verejnému prenosu technickými zariadeniami prostredníctvom 80 zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný si dobrovoľne nesplnil svoje povinnosti napriek tomu, že ho žalobca vyzýval k usporiadaniu povinností vyplývajúcich z používania audiovizuálnych, literárnych, dramatických, hodobnodramatických, choreografických diel a diel výtvarného umenia technickým prevedením a verejným prenosom prostredníctvom technických zariadení. 6.7. Okresný úrad v Trnave Odbor životného prostredia Oddelenie stavebného poriadku vydal dňa 14.02.2000 kolaudačné rozhodnutie č. 2000/008202/ŽP-SP/Si, ktorým povolil užívanie stavby „Prevádzková budova MK Unipol s.r.o.“. Zmena stavby spočívala v dostavbe a nadstavbe pôvodného objektu a v zmene spôsobu využitia pôvodných častí objektu. Z kolaudačného rozhodnutia - dispozičné členenie objektu, okrem iného vyplýva, že na 2. N.P. časť A sa nachádza 10 x ubytovacia bunka, na 3. N.P. časť A sa nachádza 8 x ubytovacia bunka a na 4. N.P. časť A sa nachádza 2 x ubytovacia bunka. 6.8. Podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi prenajímateľom PP CENTRUM, spol. s.r.o. a nájomcom Pyramida PP, s.r.o. (žalobcom) zo dňa 01.10.2003 prenajímateľ prenechal žalobcovi ako nájomcovi do nájmu nebytový priestor - ubytovaciu časť s príslušenstvom hnuteľných
vecí ako vybavenosť hotela príslušnej kategória 3, reštauračnú časť s vybavenosťou hnuteľných vecí ako zariadenie a príslušenstvo, parkovacie plochy. Podľa kolaudačných rozhodnutí G2000/00802žp- SP/Si zo dňa 14.02.2000, z nehnuteľnosti špecifikovanej v zmluve, ktorá sa nachádza na Štefánikovej ulici 11 v Trnave postavenej na pozemku parcela č. 49, zapísaný v katastri nehnuteľnosti vedenom Katastrálnym úradom Trnava, Správou katastra Trnava, na liste vlastníctva č. 1358, katastrálne územie Trnava. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a to od 01.10.2004. 6.9. Podľa Dodatku č. 1 Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.10.2003 uzavretého dňa 02.01.2017 medzi prenajímateľom PP CENTRUM, spol. s.r.o. a nájomcom Pyramida PP, s.r.o. (žalobcom) vyplýva, že v súlade s čl. 2 predmet nájmu, prenajímateľ prenecháva nájomcovi do nájmu ubytovaciu časť s príslušenstvom hnuteľných vecí ako vybavenosť hotela príslušnej kategórie 4 hviezdičky a mení sa počet ubytovacích buniek (izieb) z pôvodných 20 ubytovacích buniek na 10 ubytovacích buniek. Od 01.01.2017 nájomca bude mať v prenájme 10 ubytovacích buniek (izieb). 6.10. Žalobca ako používateľ uzatvoril s organizáciou kolektívnej správy práv SOZA - Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam dňa 01.12.2008 Hromadnú licenčnú zmluvu VP/08/15234/001, predmetom ktorej bolo udelenie licencie - súhlasu používateľovi na použitie hudobných diel podľa § 18 ods. 2 AZ spôsobom prísluchová hudba reprodukovaná technickým zariadením Hotel Barbakan počet TV do 120 cm2 - 20. 6.11. Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu LITA, autorská spoločnosť proti žalovanému PYRAMÍDA PP, s.r.o. o zaplatenie 4.720,00 eur s príslušenstvom rozhodol rozsudkom č.k. 18Ca/2/2017-408 zo dňa 15.12.2020 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.720 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.720 eur počnúc dňom 01.01.2016 do zaplatenia, keď mal za preukázané, že žalovaný v roku 2015 používal predmety ochrany formou ďalšieho verejného prenosu vo svojom ubytovacom zariadení (hoteli) a to bez predchádzajúceho súhlasu nositeľov práv a bez uzavretej licenčnej zmluvy, čím neoprávnene zasahoval do výhradných autorských práv. Súd uviedol, že z webovej stránky <http://www.hotelbarbakan.sk> prezentovanej v roku 2015 zistil, že hotel Barbakan patriaci do kategórie **** nachádzajúci sa v Trnave propaguje ubytovanie v uvedenom hoteli s uvedením, že má k dispozícií 80 izieb nadštandardne zariadených a niekoľko apartmánov, pričom súčasťou každej izby a apartmánu je LCD televízor. Predmetom žaloby bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015.
7. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon a ustanovení Občianskeho zákonníka.
8. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. Podľa § 19 ods. 2 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie je dotknuté ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety. Podľa § 19 ods. 4 písmeno f) Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon použitím diela je najmä uvedenie diela na verejnosti 1. verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela, 2. verejným vykonaním diela,
Podľa § 58 ods. 1 písmeno i) Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 63 ods. 2 písmeno d) Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i) a ods. 2 sa môže domáhať vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy.
Podľa § 79 ods. 1 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv a) zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a
b) ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2.
Podľa § 79 ods. 2 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie.
Podľa § 79 ods. 3 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon nositeľovi práv podľa odseku 1 písm. b) patria rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy ako nositeľom práv, ktorí sú organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164, vrátane primeraného uplatnenia práv a povinností vo vzťahu k organizácii kolektívnej správy, pokiaľ ide o výber, prerozdelenie a vyplatenie odmien a iných peňažných plnení.
Podľa § 143 ods. 1 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.
Podľa § 152 ods. 4 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon ministerstvo na svojom webovom sídle vedie evidenciu organizácií kolektívnej správy, ktorým udelilo oprávnenie, vrátane digitálnej rozmnoženiny oprávnenia. Evidencia obsahuje a) názov organizácie kolektívnej správy, b) sídlo organizácie kolektívnej správy, c) označenie štatutárneho orgánu a meno a priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo osôb, ktoré sú jeho členmi, označenie orgánu riadenia a meno a priezvisko osoby, ktorá je orgánom riadenia, alebo osôb, ktoré sú jeho členmi, ak je odlišný od štatutárneho orgánu, d) vymedzenie odboru kolektívnej správy práv a e) informáciu o tom, či organizácia kolektívnej správy uzatvára rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu podľa § 79 v danom kalendárnom roku.
Podľa § 164 ods. 1 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať za rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada. Organizácia kolektívnej správy môže odmietnuť zastupovanie nositeľa práv len na základe preukázaných objektívnych dôvodov, najmä ak by zastupovanie nositeľa práv bolo v rozpore s vydaným oprávnením alebo majetkové práva k predmetu zastúpenia nevznikli. Pred uzavretím dohody podľa prvej vety je organizácia kolektívnej správy povinná poskytnúť nositeľovi práv informácie o podmienkach zastupovania pri výkone kolektívnej správy práv. Organizácia kolektívnej správy je povinná začať výkon činností súvisiacich so zastupovaním od uzavretia dohody podľa prvej vety, ak nie je dohodnuté inak.
Podľa § 164 ods. 5 Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon nositeľ práv zastupovaný organizáciou kolektívnej správy podľa odseku 1 je oprávnený vylúčiť písomne kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením organizácie kolektívnej správy, pokiaľ nejde o výkon správy práv podľa § 146. Nositeľ práv je povinný písomne informovať organizáciu kolektívnej správy o vylúčení kolektívnej správy svojich majetkových práv podľa prvej vety pred uzavretím zmluvy, ktorou udelí súhlas na použitie jeho predmetu ochrany; inak platí, že k vylúčeniu kolektívnej správy práv nedošlo a nositeľ práv je stále zastupovaný organizáciou kolektívnej správy v pôvodne dohodnutom rozsahu.
Podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.
Podľa § 458a Občianskeho zákonníka ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2.
9. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého neoprávneným zásahom do autorských práv žalovaným za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019 vo výške 2.272,00 eur je dôvodná v časti nároku v sume 284,00 eur. 10. Súd sa stotožnil s dôvodmi uvádzanými žalobcom a jeho argumentáciou v rámci konania vo vzťahu k vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019 ako aj spôsobom jeho výpočtu. Stotožnil sa však s procesnou obranou žalovaného týkajúcou sa počtu zvukovoobrazových zariadení na izbách v ubytovacom zariadení Hotel Barbakan. Súd mal za preukázané, že žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému je dôvodný v rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia 284,00 eur (10 zvukovoobrazových zariadení x 28,40 eur) nakoľko žalobca ním uvádzaný počet zvukovoobrazových zariadení 80 nepreukázal. 10.1. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy vykonával a vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia a túto kolektívnu správu vykonáva v odbore použitie uvedených diel uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy je aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď oprávnenie domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia (§ 58 ods. 1 písmeno i Autorského zákona) sa môže vo svojom mene a na účet autora domáhať ako organizácia kolektívnej správy (§ 63 ods. 2 písmeno d Autorského zákona). Žalobca v konaní preukázal, že je oprávnený a zároveň aj povinný domáhať sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z právnej úpravy Autorského zákona vyplýva, že organizácia kolektívnej správy majetkových práv za nositeľov práv, ktorých zastupuje na zmluvnom základe podľa § 164 Autorského zákona v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany, kedy nositeľ práv je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu majetkových práv k niektorým alebo všetkým predmetom ochrany. Pokiaľ tak neurobí má sa za to, že k vylúčeniu kolektívnej správy práv nedošlo a nositeľ práv je zastupovaný organizáciou kolektívnej správy. Organizácia kolektívnej správy v rámci výkonu kolektívnej správy je oprávnená a aj povinná pri porušení majetkových práv nositeľa práv domáhať sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnaký režim ochrany práv sa vzťahuje aj na tých nositeľov práv, ktorých organizácia kolektívnej správy nezastupuje na zmluvnom základe, pokiaľ sa jedná o spôsob použitia predmetov ochrany, na ktoré sa udeľuje licencia rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou. Súd sa s tvrdením žalovaného, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v konaní nakoľko nepreukázal konkrétnymi zmluvami o zastupovaní či vôbec a ak áno v akom rozsahu, a pre ktoré predmety ochrany vykonáva kolektívnu správu majetkových práv jednotlivých nositeľov práv, a že nepreukázal, že žalovaný v predmetnom období neoprávnene použil predmety ochrany, nestotožnil. Súd má za to, že pre vznik nároku žalobcu ako kolektívnej správy na vydanie bezdôvodného obohatenia je nutné preukázať vznik povinnosti používateľa v tomto prípade žalovaného uzatvoriť hromadnú alebo rozšírenú licenčnú zmluvu, pričom žalobca preukáže druhovo akých nositeľov práv zastupuje a skutočnosť, že v predmetnom období dochádzalo k produkcii diel žalobcom zastupovaných autorov. Licencia znamená udelenie práva na používanie predmetov ochrany a licenčnou zmluvou sa udeľuje používateľovi právo používať dielo autora, pričom žalobca ako organizácia kolektívnej správy udeľuje hromadnou licenčnou zmluvou a rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou používateľovi právo používať predmety ochrany, ktoré kolektívne spravuje a to za licenčnú odmenu. Je nemysliteľné, aby žalobca predložil zoznamy všetkých nositeľov práv, všetky zmluvy a zoznamy predmetov ochrany použitých na vybraných slovenských televíznych staniciach v roku 2019 s priradením jednotlivých nositeľov práv. Vykonanie takéhoto dokazovania je podľa názoru súdu nereálne až nemožné a bolo by v rozpore s hospodárnosťou konania. Naviac, ak by sa súd stotožnil s takto prezentovaným tvrdením žalovaného ohľadne preukázania aktívnej legitimácie žalobcu bolo by to popretie samotného zmyslu a účelu právnej úpravy ochrany majetkových práv prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. 10.2. Súd mal za preukázané, že žalovaný prevádzkoval ubytovacie zariadenie Hotel Barbakan 4* v období od 01.01.2019 do 31.12.2019. Táto skutočnosť medzi stranami sporu ani nebola sporná. 10.3. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu ostal počet zvukovoobrazových prijímačov, počet izieb v ubytovacom zariadení. Žalobca tvrdil, že v predmetnom ubytovacom zariadení žalovaného v roku 2019 bolo 80 izieb, v ktorých boli umiestnené zvukovoobrazové zariadenia - TV prijímače, prostredníctvom ktorých bolo umožnené klientom sledovať televízne vysielanie. Pri tvrdení uvedeného žalobca vychádzal z webovej stránky predmetného ubytovacieho zariadenia ubytovacích portálov, na ktorých bolo uvedené, že žalovaný poskytuje ubytovacie služby v 80 izbách určených pre hostí, ktoré sú vybavené zvukovoobrazovým zariadením, teda TV prijímačom. Žalovaný tvrdenie žalobcu sporoval a
uviedol, že v ubytovacom zariadení Hotel Barbakan na adrese Štefánikova 11, Trnava, ktoré prevádzkuje je počet izieb 20, čo vyplýva z kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu v Trnave, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku č. 2000/00802/ŽP-SP/Si zo dňa 14.02.2020, podľa ktorého sa na druhom nadzemnom podlaží nachádza 10 ubytovacích buniek, na treťom nadzemnom podlaží 8 ubytovacích buniek a na štvrtom nadzemnom podlaží 2 ubytovacie bunky, čo je spolu 20 ubytovacích buniek resp. izieb a on sám má v nájme iba 10 ubytovacích jednotiek, čo vyplýva z Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.10.2003 uzatvoreného dňa 02.01.2017. Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne počtu izieb 80 v ubytovacom zariadení Hotel Barbakan, počtu izieb, za prevádzku ktorých zodpovedá žalovaný. Súd na tvrdenie žalobcu, že uvedené vyplýva z webových stránok žalovaného a webových stránok ubytovacích portálov neprihliadol nakoľko nie je zrejmé akého časového obdobia sa žalobcom predložený printscreen webovej stránky Hotel Barbakan týkal. Žalobca na preukázanie predmetnej skutočnosti iné dôkazy nepredložil a ani žiadne dokazovanie v tomto smere nenavrhol. Súd teda vychádzal z tvrdenia žalovaného, že počet izieb v ubytovacom zariadení je 10 nakoľko uvedené tiež vyplynulo z Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme. 10.4. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca nepreukázal, že v izbách umiestnenými zvukovoobrazovými zariadeniami - TV prijímačmi bol vykonávaný verejný prenos práve tých predmetov ochrany zaradených do programovej štruktúry, ku ktorým na základe dohody a v rozsahu dohodnutom s nositeľmi práv vykonáva správu žalobca. Žalovaný tvrdil, že v ubytovacom zariadení sa používajú športové a spravodajské televízne programy, najmä CNN, ČT24, TA3, Sport1, Eurosport, a preto nemohlo dôjsť k zásahu do výhradných autorských práv autorov zastúpených žalobcom. Súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciu žalobcu, ktorý uviedol, že je notoricky známou skutočnosťou, že súčasťou každého verejného prenosu v roku 2019 nevyhnutne boli a museli byť diela literárne, dramatické, hudobnodramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické, diela výtvarného umenia, architektonické a úžitkového umenia, teda diela, ku ktorým vykonáva správu žalobca. Základné slovenské televízne stanice, ktorých štatistiku žalobca predložil sú voľne šírené terestriálnym vysielaním a sú dostupné prakticky v každom televíznom prijímači vybavenom príjmom a to bez potreby platiť poplatky. Pri zabezpečení príjmu na odplatnom základe príjmom signálu od káblového alebo satelitného retransmitera sú zas vždy súčasťou ktoréhokoľvek základného balíku služieb prinajmenšom základné slovenské televízne stanice. Z uvedeného je teda zrejmé, že tvrdenie žalovaného, že v jeho ubytovacom zariadení sa uskutočňuje len verejný prenos spravodajských a športových kanálov je účelovou obranou a nepravdivým tvrdením. Súd naviac dodáva, že žalovaný svoje tvrdenie ani nijakým spôsobom nepreukázal. Pokiaľ žalovaný svojim ubytovaným hosťom poskytol funkčné televízne prijímače spôsobilé slúžiť na obvyklý účel tak u žalovaného dochádzalo k ďalšiemu verejnému prenosu. V zmysle právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe sa poskytovanie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovacích zariadení považuje za verený prenos diel. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 07.12.2006 vo veci Sociedad General de Autores y Editores De Espana (SGAE) c/a Rafael Hoteles SA sp. zn. C-306/05 poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos. V rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 12.03.2012 vo veci Phonographic Performance (Ireland) limited proti Írsku sp. zn. C-162/10 Súdny dvor EÚ uviedol, že prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos. V uznesení Súdneho dvora EÚ C-136/09 z 18.03.2010 vo veci Organismos Sillogikis Diacheirisis Theatrikon kai Optikoakoustokon Ergon c/a Divani Akkropolis Anonimi Xenocheaki kai Touristiki Etairai Súdny dvor EÚ uviedol, že prevádzkovateľ hotela tým, že umiestni do izieb svojho zariadenia televízory a napojí ich na centrálnu anténu uskutočňuje na základe tejto samotnej skutočnosti verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.
11. Sumarizáciou uvedeného mal súd za to, že žalobca preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenie žalovaným, keď preukázal, že je organizáciou kolektívnej správy, ktorá je oprávnená uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy o.i. aj na použitie diel „verejný prenos diela v prevádzkarni alebo inom priestore prostredníctvom technického zariadenia“ a môže sa domáhať vo svojom mene (§ 63 ods. 2 písmeno d Autorského zákona) vydania bezdôvodného obohatenia nakoľko žalovaný neoprávnene zasiahol do práva autorov (§ 58 ods. 1 písmeno i Autorského
zákona). Žalovaný v uplatnenom období od 01.01.2019 do 31.12.2019 nedisponoval pri použití žalobcom spravovaných diel (diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia) verejným prenosom technickými prostriedkami súhlasom autorov získaným rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou uzatvorenou so žalobcom, a teda je povinný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške zvyčajnej odmeny, teda odmeny, ktorá bola za získanie licencie v relevantnom čase zvyčajná. Podľa sadzobníka žalobcu platného v roku 2019 bola ročná odmena za jedno zvukovoobrazové zariadenie v hoteli 4* vo výške 28,40 eur, čo pri počte preukázaných 10 izieb vybavených zvukovoobrazovými zariadeniami v ubytovacom zariadení žalovaného predstavuje sumu 284,00 eur za rok. Súd mal za preukázané, že žalovaný sa vyššie uvedeným spôsobom bezdôvodne obohatil, a teda je povinný toto obohatenie žalobcovi vydať. 11.1. Vo vzťahu k určeniu výšky zvyčajnej licenčnej odmeny súd uvádza, že predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého výška sa odvíja od zvyčajnej odmeny za získané licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do práva. Žalobca v konaní preukázal, že v roku 2019 uzatvoril rozšírené hromadné licenčné zmluvy, v ktorých bola licenčná odmena dohodnutá podľa sadzobníka žalobcu účinného od 31.12.2018, teda Sadzobníka autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel účinného v roku 2019. Za stavu, keď žalobca uzatvoril s inými používateľmi rozšírené hromadné licenčné zmluvy za odmenu podľa sadzobníka mal súd za to, že ide o odmenu zvyčajnú, obvyklú. Výška bezdôvodného obohatenia sa v prípade porušenia alebo ohrozenia práva duševného vlastníctva určí najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva (§ 458a, § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Za daného stavu mal súd za preukázané, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zvyčajnej odmeny, teda v minimálnej výške. Súd opätovne uvádza, že predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný ako používateľ predmetov ochrany nemal udelený súhlas na používanie diel, nemal so žalobcom ako organizáciou kolektívnej správy uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, a teda keď bez súhlasu žalobcu používal predmety ochrany verejným prenosom technickými zariadeniami porušoval výhradné autorské práva.
12. Žalobca si voči žalovanému uplatnil i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenie a to 5% ročne zo sumy 2.272,00 eur odo dňa 08.12.2020 do zaplatenia, nakoľko žalovaný žalobcovi nevydal uplatnené bezdôvodné obohatenie v lehote na plnenie, ktorú žalobca určil v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka v predžalobnej výzve.
13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase omeškania žalovaného výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 14. Súd priznal žalobcovi i ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 284,00 eur od 08.12.2020 do zaplatenia a to v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2.272,00 eur do 5 kalendárnych dní listom zo dňa 30.11.2020. Nezaplatením žalobcom uplatneného nároku sa žalovaný dostal do omeškania. 15. Žalobca sa voči žalovanému domáhal tiež zaplatenia sumy vo výške 101,91 eur titulom nároku na náhradu nákladov na právne zastúpenie za zaslanú predžalobnú výzvu. 15.1. Súd zamietol žalobu žalobcu v časti uplatneného nároku titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 101,91 eur nakoľko žalobca nepreukázal, že by ním uplatnené náklady boli i vynaložené. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Žalobca pokiaľ si uplatňoval nárok
na náhradu nákladov na právne zastúpenie v súvislosti s predžalobnou výzvou v rámci príslušenstva pohľadávky bolo jeho povinnosťou tento nárok preukázať.
16. Sumarizáciou uvedeného súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 284,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 284,00 eur odo dňa 08.12.2020 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. 16.1. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Strany sporu musia tiež svoje tvrdenie preukázať, keď existencia tvrdenej skutočnosti je podmienená existenciou dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany predložiť resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti sa prejaví v rozhodnutí vo veci vo forme neúspechu strany v spore. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní preukázal dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenia žalovanej sumy v rozsahu 284,00 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
17. Súd rozhodol, že žalovaným navrhnuté dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného a vykonaním obhliadky ubytovacieho zariadenia Hotel Barbakan nevykoná. Vykonanie tohto dokazovania považoval za nadbytočné, neúčelne a nehospodárne nakoľko navrhované dokazovanie nesúviselo s preukázaním relevantných skutočností podstatných pre posúdenie opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a tiež z dôvodu, že žalovaný ním navrhnuté dokazovanie nijakým spôsobom neodôvodnil, a teda ani nebolo zrejmé aké sporné tvrdenia majú byť ním navrhnutým dokazovaním preukázané.
18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní
Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, teda podľa pomerného úspechu žalovaného v spore a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75%. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.272,00 eur. Žalobca mal v konaní úspech v priznanej časti 284,00 eur a žalovaný bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 1.988,00 eur, keď súd žalobu v tejto časti zamietol. Úspech žalobcu predstavuje 12,50%, úspech žalovaného predstavuje 87,50% a teda celkový (čistý) úspech žalovaného predstavuje 75% (87,50% - 12,50%).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.