Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27Co-96-2020.pdf
PDF · 96.32 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/96/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu V., proti žalovanej V., o určenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 9. októbra 2019, č. k. 6C/366/2010-425, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 9. októbra 2019, č. k. 6C/366/2010-425 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zabrániť zatekaniu dažďovej vody a zatekaniu náhlym topením nahromadeného snehu z jej stavby bez súpisného čísla postavenej na parcele č. XXXX k.ú. W. do jeho stavby súp. č. XXX postavenej na parcele č. XXXX/X v k.ú. W., a žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Žalobca v žalobe tvrdil, že do jeho stavby dielne zateká zo susednej stavby hospodárskej budovy patriacej žalovanej dažďová voda a voda z nahromadeného topiaceho sa snehu, pričom zatekanie stavby dielne je spôsobené tzv. „hnaným dažďom“ v mieste chýbajúceho oplechovania atiky zo strany hospodárskej budovy žalovanej medzi lemom nadodkvapového žľabu z pozinkovaného plechu a odkvapom hliníkového oplechovania atiky, do dilatačnej medzery medzi obidvoma stavbami a náhlym topením nahromadeného snehu v mieste nadodkvapového žľabu zo strany hospodárskej budovy žalovanej. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že v čase, keď žalobca začal na svojich pozemkoch realizovať dotknutú stavbu, stavba žalovanej, a to hospodárska budova bez súpisného čísla na jej pozemku existovala už 14 rokov. Obec W. prehlásila, že stavba žalovanej bola postavená v roku 1984 ako drobná stavba, ktorá v tom čase nepodliehala zápisu na liste vlastníctve a postačovala ohlasovacia povinnosť. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie neakceptoval námietky v tom smere, že ide o stavbu bez stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, pretože žalovaná a jej nebohý manžel stavbu realizovali v dobrej viere, že uvedená stavba nepodlieha stavebnému povoleniu ani kolaudačnému rozhodnutiu. Ďalej zistil, že na stavbu žalobcu bolo vydané dňa 27.10.1998 dodatočné povolenie stavby „Garáže“, ktorá v tom čase už bola zhotovená ako hrubá stavba bez zastrešenia s vnútornými, čiastočnými inštaláciami vrátane okien. Žalobca ako stavebník začal stavbu garáže bez stavebného povolenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu stavby muselo dôjsť k zmenám, a to rozsiahlejším, keď dodatočné stavebné povolenie bolo vydané pôvodne na garáž, ale kolaudačné rozhodnutie už sa netýkalo garáže, ale stavby Dielňa - geometria osobných motorových vozidiel. Dňa 02.05.2000 bolo vydané žalobcovi povolenie na stavbu Prístavba dielne na pozemku parcela č. XXXX/X v k.ú. W. a dňa 17.10.2000 kolaudačné rozhodnutie. Namietanú skutočnosť, že žalovaná nemala ku stavbe žalobcu v priebehu stavebného konania pripomienky, vyhodnotil ako vo veci nepodstatnú, pretože žalovaná v tom
čase nemohla predpokladať, že v budúcnosti v dôsledku vydania dodatočného stavebného povolenia, stavebného povolenia a kolaudačných rozhodnutí bude od nej žiadané, aby niečo realizovala v tom smere, aby niečomu zabránila, a to nie v dôsledku svojho konania alebo opomenutia, ale konania, resp. opomenutia žalobcu. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z názoru, že pokiaľ žalobca realizoval svoju stavbu už v čase vybudovanej nehnuteľnosti hospodárskej budovy žalovanej, mal dbať a vyvinúť všetko úsilie preto, aby stavba žalovanej nijakým spôsobom neohrozila jeho stavbu. Oprel sa o stanoviská znalcov najmä, že rozhodnú projektovú dokumentáciu s názvom Priečny rez realizovala firma S. pričom investorom bol žalobca. Preto pokiaľ investorom bol žalobca, tento mal realizovať všetko, čo sa týka jeho stavby vrátane toho, aby mu do jeho nehnuteľnosti nezatekalo. Poukázal na skutočnosť, že z pripojených spisov týkajúcich sa stavebných konaní žalobcu, nezistil, že by žalovanej bola uložená nejaká povinnosť týkajúca sa jej stavby. Podľa názoru súdu prvej inštancie vychádzajúc z výpovede znalca F.., ktorý výslovne konštatoval, že zatekanie spôsobuje, resp. by mohlo spôsobovať, že konštrukčný detail nebol realizovaný podľa výkresovej dokumentácie s názvom Priečny rez; znalec tiež konštatoval, že výkresovú dokumentáciu robila firma S. pre žalobcu. Súd prvej inštancie vyvodil, že všetko, čo bolo v projektovej dokumentácii, výkresovej dokumentácii mal vykonať žalobca a naviac i z hľadiska dobrých mravov jednoznačne v súčinnosti so žalovanou, v žiadnom prípade nie sama žalovaná bez súčinnosti žalobcu. Skutočnosť, že by žalobca žiadal žalovanú o poskytnutie súčinnosti, preukázané nebolo. Do úvahy vzal tiež výpoveď znalca F.. J.. W. V., E.., že k zatekaniu dažďovej vody a topiaceho sa snehu do stavby žalobcu by v prípade, keby stavba žalobcu bola realizovaná podľa projektu a skolaudovaná v súlade s projektom, dochádzalo jedine v prípade, že by bola poškodená strecha žalobcu. Na záver skonštatoval, že výkon práv žalobcu vyplývajúcich mu z ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka by za daných okolností bol v rozpore s dobrými mravmi. Vyslovil, že, keď žalobca neuskutočnil v rámci realizácie svojej stavby potrebné opatrenia, nie je možné v súčasnosti spravodlivo požadovať od žalovanej, aby reparovala to, čo spôsobil sám žalobca. Takéto uloženie povinnosti žalovanej označil za uloženie povinnosti v rozpore s dobrými mravmi a preto v žalobu v plnom rozsahu zamietol. Vec právne posúdil podľa § 127 ods. 1 a § 3 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie eventuálne zmenil rozsudok tak, že žalobe vyhovie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a nedostatočne zistenie skutkového stavu. Pokladá za preukázanú tak existenciu porušenia práva (zatekanie dažďovej vody a zatekanie náhlym topením nahromadeného snehu zo stavby žalovanej do stavby) ako aj to, kto toto právo ruší (žalovaná). Namietal, že nemôže byť zaviazaný nahradiť povinnosti žalovanej ako vlastníka budovy, z ktorej dochádza k imisiám na jeho majetok . Neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by mu takúto povinnosť ukladal (alebo čo i len umožňoval). Napríklad v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka by mohol vykonať obhospodarovanie, resp. údržbu len svojej stavby, nemohol by vykonávať žiadne úpravy na stavbe žalovanej. Podotýka, že aj keby mal takúto snahu, žalovaná opätovne vyhlásila, že nedovolila a nedovolí žalobcovi robiť na jej stavbe akékoľvek úpravy (naposledy sa takto výslovne vyjadrila na pojednávaní dňa 11.9.2019). Preto nemohol a nemôže akýmkoľvek spôsobom zamedziť v prípade prudkého dažďa zatekaniu dažďovej vody a zatekaniu náhlym topením nahromadeného snehu na jeho majetok.
3. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a k odvolaniu uviedla, že neboli zistené žiadne pochybenia alebo porušenia právnych povinností alebo iných povinností na jej strane, ani to zistené byť nemohlo, lebo jednoducho nikdy nekonala tak, aby spôsobila škodu, a konštrukcie, ktorú vytvoril žalobca, sa nikdy ani prstom nedotkla. Poukázala, že žalobca nepreukázal, že mu zateká do jeho priestoru z dôvodov existencie stavby žalovanej, naopak súdny znalec zistil, že do jeho priestorov zateká z jeho strechy na plafón jeho stavby. Možnosť zatekania v dôsledku extrémnych poveternostných podmienok je síce daná, no nikdy v uvedenom konaní sa tak nestalo, hoci súdne konanie trvá už 10 rokov. Žalobca podľa nej neuniesol dôkazné bremeno a naopak znalci konštatovali, že žalobcovi pre zle zhotovenú strechu zateká do miestnosti na prvom poschodí cez plafón. Žalobca konal mimo zákon (zhotovil svoju stavbu bez stavebného povolenia, projekt stavby bol vypracovaný po zhotovení stavby atď.). Konštatovania znalcov ako jeho strechu opraviť považuje za technickú pomoc žalobcovi, čo nemá s petitom žaloby nič spoločné. Namietala, že žalobca ani v odvolaní nespomína rozhodné skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zistený skutkový stav.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje. 6. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal s dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody žalobca prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:
7. Odvolací súd sa najskôr zaoberal znením žaloby a žalobnej žiadosti. Podľa jej doslovného znenia sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanej zabrániť zatekaniu dažďa a topiaceho snehu z jej strechy na jeho stavbu, pričom nárok uplatnený žalobou právne kvalifikuje podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo znaleckého posudku pripojeného k žalobe, na ktorý žalobca v žalobe odkazuje, i zo žalobných tvrdení prednášaných žalobcom od začiatku sporu však vyplýva, že žalobca chce, aby žalovaná plnila konkrétnu aktívnu povinnosť, vykonala konkrétne opatrenie, a to vyhotovila na svoje náklady na svojej streche konkrétne stavebné úpravy, zaatikový žľab, aby tak ochránila jeho stavbu (ktorú postavil neskôr a ktorú začal stavať bez stavebného povolenia a bez projektu, ktorý by svojím riešením vylúčil všetky možnosti prejavenia sa prípadných nežiaducich vplyvov spôsobených vybudovaním stavby v tesnej blízkosti inej stavby).
8. Zo znenia § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka ukladajúceho vlastníkovi povinnosť zdržať sa konaní tam vymenovaných a z toho, že vlastník obťažuje iného alebo ohrozuje výkon práv iného tým, čo inak tvorí obsah jeho vlastníckeho práva, vyplýva, že podľa tohto ustanovenia sa možno žalobou domáhať len uloženia povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosť niečo pozitívne konať. Na vlastníkovi bude, aby si sám zvolil opatrenie, ktorým zamedzí ďalšiemu obťažovaniu suseda, prípadne ohrozovaniu výkonu jeho práv. Či sú opatrenia urobené žalovanými dostatočné, možno riešiť v exekučnom konaní. Tak opakovane judikovala súdna prax viď napr. R 50/1985 (str. 239-240) Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek: Návrhem na zahájení občanského soudního řízení, směřujícím proti vlastníkovi, se navrhovatel může domáhat jen vydání rozsudku, jímž by žalovanému vlastníkovi byla uložena povinnost zdržet se přesně vymezeného rušení, nikoli však již povinnost něco pozitivního konat (např. odstranit, přemístit nebo upravit určitým způsobem předmět svého vlastnictví.).
9. Domáhať sa uloženia konkrétnej povinnosti niečo konať možno len v rámci ochrany poskytovanej ustanovením § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak to možno považovať za opatrenie vhodné a primerané na odvrátenie hroziacej vážnej škody. Žalobca však žalobnú žiadosť neformuluje v zmysle v skutočnosti mieneného vykonania konkrétneho opatrenia žalovanou teda, aby súd uložil žalovanej povinnosť vyhotoviť zaatikový žľab. Nároku sa domáha vlastníckou žalobou z titulu susedských práv, pričom v samotnej žalobe nekonkretizuje skutkové okolnosti potrebné a rozhodné pre posúdenie nároku podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka (konkrétne potrebné opatrenia, hrozba závažnej škody, primeranosť a vhodnosť opatrení a pod.). Preto správne súd prvej inštancie posudzoval a na vec aplikoval žalobcom požadované ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka.
10. Pri posudzovaní veci musí súd vždy prihliadať na to, či výkon práv strán sporu je v súlade s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Uvedenú povinnosť si súd prvej inštancie splnil, vec posudzoval i z tohto hľadiska a dospel k záveru, že práve táto základná podmienka priznania súdnej ochrany právu žalobcu nie je splnená. V rozsudku uviedol dôvody, ktoré ho k tomuto záveru doviedli, a ozrejmil tak svoje úvahy a myšlienkové pochody.
11. Na potvrdenie správnosti týchto úvah súdu prvej inštancie poukazuje odvolací súd na rozhodnutia a stanoviská Obce W. ako príslušného stavebného úradu, ktorá sa ako orgán verejnej správy (zároveň ako odborný orgán) touto istou vecou zatekania vody do dielne žalobcu už zaoberala, a ktoré súdu
prvej inštancie predložil sám žalobca. Ide o rozhodnutie Obce W. zo dňa 12.09.2014 sp.č. A/2014/00845/Ge vo veci dodatočného povolenia stavby žalovanej „Hospodársky objekt a Prístrešok“, v ktorom stavebný úrad uviedol cit.: „ ... požiadavky (žalobcu ako účastníka stavebného konania - pozn. odvolacieho súdu) na opatrenia na hospodárskom objekte sú nedôvodné, tento bol zhotovený v r. 1984-86, bol samostatne stojaci s obvyklým vyriešením odvodu vody zo sedlovej strechy, následne uplatňovateľ námietky (žalobca -pozn. odvolacieho súdu) k hospodárskemu objektu zhotovenému na parc. č. XXXX umiestnil na parc. č. XXXX/X, XXXX/X svoju stavbu Garáž - Dielňa (dodatočne povolená v 10/1998) so zriadením spoločného odvodu vody zo strechy svojej stavby a z 1 strechy hospodárskeho objektu ... následnú stavbu Garáž - Dielňa vč. spoločného odvodu vody bol jej stavebník povinný zodpovedajúcim spôsobom a v dostatočnej kvalite realizovať tak, aby boli vylúčené všetky možnosti prejavenia sa prípadných nežiaducich vplyvov spôsobených vybudovaním stavby Garáž - Dielňa nielen na nej, ale aj na iných stavbách realizáciou dodatočne povolenej stavby Garáž - Dielňa dotknutých, resp. prípadným nežiaducim vplyvom zabrániť - ak tak neurobil, všetky prípadné úpravy stavieb je povinný v samostatnom konaní zabezpečiť stavebník stavby Garáž - Dielňa, ktorý tiež je povinný znášať všetky náklady, ako i prípadné škody s tým spojené, bez nároku na spolupodieľanie sa inej osoby na úpravách a nákladoch vynútených realizáciou stavby „Garáž - Dielňa“.“ Na správnosti uvedených úvah stavebného úradu nič nemení skutočnosť, že predmetné rozhodnutie bolo odvolacím orgánom zrušené z dôvodu nesprávneho procesného postupu stavebného úradu, pretože mal vyčkať na rozhodnutie (občianskoprávneho) súdu v tejto veci.
12. Rovnako sa vyjadril stavebný úrad vo svojom stanovisku po vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa 15.02.2010, kde zosumarizoval podstatné skutkové okolnosti veci. Uviedol, že realizácia stavby na parc. č. XXXX/X v k.ú. W. (v tesnom susedstve už jestvujúcej hospodárskej budovy na parc. č. XXXX) bola začatá neoprávnene v rozpore s ustanoveniami stavebného zákona príslušnými pre riadne povolenie stavby a bola až dodatočne povolená už po začatí realizácie ... v čase po kolaudácii stavby (žalobca) dodatočne postupne vykonával stavebné úpravy nielen na streche svojej stavby, ale tiež na oplechovaní v mieste styčných častí dotknutých susedných striech, a dokonca, podľa svojho vlastného vyjadrenia bez vedomia a súhlasu (žalovanej) svojvoľne manipuloval s krytinou strechy hospodárskej budovy a túto upravoval vr. oplechovania ... uvedené úpravy stavieb vykonával sťažovateľ (žalobca) svojvoľne a nekvalifikovane, podľa svojej úvahy, bez návrhu technického riešenia spravovaného oprávnenou kvalifikovanou osobou, čo vytvára predpoklady pre prípadné poruchy dotknutých stavieb ... stavebné práce v mieste sťažovateľom (žalobcom) popisovaného zatekania realizoval v rámci svojej stavby sám sťažovateľ (žalobca).
13. S uvedenými zisteniami stavebného úradu korešpondujú zistenia súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania znalcami a listinnými dôkazmi (projektová dokumentácia s názvom W.). Zo skutkových okolností vyplynulo, že to bol žalobca, ktorý uvedený stav spôsobil, konal protiprávne, začal stavať stavbu bez stavebného povolenia a bez stavebného projektu a dodatočne vyhotovený stavebný projekt nedodržal. Uvedené okolnosti, ktoré predchádzali vzniku daného stavu, nemôžu ostať bez povšimnutia. Pokiaľ by za týchto okolností súd vyhovel žalobe žalobcu, bola by tým porušená základná zásada súdnej ochrany, že z nepráva nemôže vzniknúť právo. Za takýchto okolností sa rovnako ako stavebnému úradu, súdu prvej inštancie i odvolaciemu súdu javí požadovaný výkon práva žalobcu ako rozporný s dobrými mravmi, ktorý prípad upravuje súdom prvej inštancie správne citovaný § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zásada zákazu zneužitia práva takémuto výkonu práva odopiera právnu ochranu (obdobne § 265 Obchodného zákonníka uplatňujúceho sa na oblasť obchodnoprávnych vzťahov „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu“). Následkom zistenia tohto predpokladu je zamietnutie žaloby, ako správne rozhodol súd prvej inštancie.
14. Žalobca voči uvedenému právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie (rozpor s dobrými mravmi) v odvolaní konkrétne nenamieta. Bráni sa len poukazom na to, že mu žiaden zákonný predpis neukladá ani neumožňuje robiť akékoľvek stavebné zmeny ma streche žalovanej. Odvolací súd k tejto námietke žalobcu uvádza, že sporové konanie je návrhovým konaním, predmet konania, o ktorom súd rozhoduje, je určený žalobou. Je vecou žalobcu ako sformuluje svoj žalobný návrh, žalobnú žiadosť (§ 137 C.s.p.), aký nárok zo skutkového stavu a právnej úpravy pre seba vyvodzuje a akú tomu korešpondujúcu povinnosť žiada žalovanej uložiť. V tomto konaní žalobca podanou žalobou učinil predmetom konania uloženie povinnosti žalovanej v podstate vyhotoviť zaatikový žľab na svojej streche na svoje náklady.
Súd rozhodol o žalobcom vymedzenom predmete konania tak, že práve takáto požadovaná povinnosť žalovanej zo skutkového a právneho stavu nevyplýva.
15. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
16. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.
17. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca/žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).