Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8S-134-2019.pdf
PDF · 99.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/134/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka v právnej veci žalobcu: DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., IČO: 44186266, so sídlom v Trebišove, M.R.Štefánika 3504/14, právne zastúpeného: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., IČO: 50492934, so sídlom vo Zvolene, Trhová 992/1, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100149151/2019 zo dňa 14.01.2019 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 26.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 28.03.2019, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100149151/2019 zo dňa 14.01.2019 ako i rozhodnutia Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov (ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) č. 101813897/2018 zo dňa 14.09.2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
2. Žalovaný rozhodnutím č. 100149151/2019 zo dňa zo dňa 14.01.2019 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 101813897/2018 zo dňa 14.09.2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 7.657,58 eur za zdaňovacie obdobie február 2010. Dôvody týchto rozhodnutí vychádzali z výsledkov daňovej kontroly, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty, vykonanej správcom dane u žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobia: september až december 2008, január až apríl, jún, júl, september a december 2009, január až marec, máj až júl, september až december 2010, premietnutých v Protokole č. 136808/2016 zo dňa 09.02.2016, ktorý bol žalobcovi ako daňovému subjektu doručený spolu s výzvou na vyjadrenie dňa 16.02.2016. Z obsahu uvedeného protokolu vyplýva, že správca dane považoval za preukázané, že žalobca v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobia uviedol výšku zdaniteľných plnení, ktorá nezodpovedala zisteniam správcu dane, čím došlo k porušeniu ustanovení § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o DPH). Úlohou správcu dane bolo preveriť, či žalobca v mesiaci február 2010 splnil podmienky nároku na priznanie odpočtu DPH vyplývajúce z § 49 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorých môže platiteľ od dane, ktorú je povinný platiť, odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a ktoré tento použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, a teda musel preveriť vznik daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu z titulu dodania tovaru. Inými slovami, či žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane tvorené nákupom komodít ako energy drink a stolový olej od dodávateľov REJA CORPORATION, s.r.o. „v konkurze“ Trebišov, Solid Press Slovakia s.r.o. a od
dodávateľa Tatra Trade Corporation s.r.o. má reálny podklad a teda je opodstatnené. Pre naplnenie účelu § 49 ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých tam definovaných podmienok.
3. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie február 2010:
- nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v celkovej sume 7.657,58 eura z faktúr za dodanie stolového oleja a potravinárskeho tovaru vystavených dodávateľmi:
- REJA CORPORATION, s.r.o. - 4 faktúry, DPH v sume 550,61 eur,
- Solid Press Slovakia s.r.o., - 3 faktúry, DPH v sume 88,20 eura,
- Tatra Trade Corporation s.r.o. - 24 faktúr, DPH v sume 7.018,77 eur.
4. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
5. Dňa 19.10.2021 bolo na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach vyvesené oznámenie, že dňa 28.10.2021 o 09:25 hod. bude v pojednávacej miestnosti č. 207 na II. posch., v prejednávanej veci verejne vyhlásený rozsudok. Dňa 28.10.2021 na verejnom vyhlásení rozsudku bolo konštatované splnenie podmienok na rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania a bol vyhlásený rozsudok.
6. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
7. Krajský súd v Košiciach už v správnom súdnom konaní týkajúcom sa toho istého žalobcu (DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., IČO: 44 186 266, so sídlom v Trebišove, M.R.Štefánika 3504/14) s totožným predmetom konania, ktorým bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty, iba za iné zdaňovacie obdobie - jún 2010, vydal rozsudok, ktorými podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Konkrétne sa jedná o rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020, ktorý sa týkal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a príslušného správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2010 z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH, na rovnakom skutkovom základe, t.j. že žalobca v daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie uviedol výšku zdaniteľných plnení, ktorá nezodpovedala zisteniam správcu dane, kedy správca dane preukázal, že dodanie fakturovaného tovaru (kryštálového cukru, oleja, energetických drinkov a iných komodít) od dodávateľov žalobcu: Tatra Trade Corporation, s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o. a REJA CORPORATION, s.r.o. „v konkurze“ Trebišov nebolo uskutočnené na reálnom komerčnom základe. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a v priebehu celého konania, t.j. počas daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania relevantnými dokladmi nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že došlo k reálnemu uskutočneniu dodania tovaru od jeho dodávateľov Tatra Trade Corporation, s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o. a REJA CORPORATION, s.r.o. „v konkurze“ Trebišov ako ich odberateľovi a z tohto dôvodu mu nevzniklo právo na odpočítanie dane z nákupu deklarovaného tovaru v zdaňovacom období jún 2010 v celkovej sume 98.148,19 eur.
8. Dôvody, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 100149151/2019 zo dňa 14.01.2019 korešpondujú s dôvodmi jeho rozhodnutia, ktoré bolo predmetom správneho súdneho prieskumu vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/38/2019, a to vzhľadom na zhodnosť odvolacích námietok žalobcu uvedených v daňovom konaní. Jednotlivé rozhodnutia správcu dane a v nadväznosti na ne aj rozhodnutia žalovaného sa týkajú vždy konkrétneho mesiaca, počnúc septembrom 2008 a končiac decembrom 2010, ktoré boli zahrnuté do správcom dane kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Zákonnosť týchto rozhodnutí napadol žalobca jednou správnou žalobou zo dňa 26.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 28.03.2019, pričom preskúmanie zákonnosti jednotlivých rozhodnutí žalovaného týkajúcich sa vždy jedného mesiaca kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.11.2019 vylúčené na samostatné konania, ktoré sú vedené na Krajskom súde v Košiciach pod samostatnými spisovými značkami. Z uvedeného je preto zrejme, že žalobné dôvody obsiahnuté v správnej žalobe zo dňa 26.03.2019 sú totožné pre všetky správne súdne konania, ktoré z nej vzišli. Na všetky žalobné námietky žalobcu dal v
plnej miere odpoveď Krajský súd v Košiciach vo vyššie spomínanom rozsudku sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020, kde k žalobcom spochybňovanému dodržaniu procesných lehôt pre výkon daňovej kontroly, správny súd konštatoval, že pri výkone daňovej kontroly u žalobcu nedošlo k porušeniu procesných lehôt upravujúcich dobu možnosti vyrubiť daň ani dobu trvania daňovej kontroly. Krajský súd v Košiciach pritom vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa 25.10.2016 (č. 52/2016 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky), z ktorého citoval, „Daňová kontrola trvajúca dlhšie, ako zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami. Počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú.“ Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 726/2016 okrem iného konštatoval, a to k judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky založenej na právnom závere, ktorý nerešpektuje materiálnu stránku obmedzovania základných práv a slobôd verejno-mocenskými zásahmi (sp.zn. 5Sžf 68/2012, sp. zn. 8Sžf 117/2013) nasledovné: „Ústavný súd zdôrazňuje, že prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať obmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou otázkou je celkové predĺženie stavu právnej neistoty kontrolovaného daňového subjektu, keďže je zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly raz skončí (rovnako ako samotná daňová kontrola) a následne bude môcť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu. Takto ponímané ústavno-právne riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku, a preto nie sú samy o sebe spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.“ Krajský súd k uvedenému konštatoval, že výhrady a námietky žalobcu nie sú takej intenzity, aby mali potenciál zmeniť skutkové závery správcu dane, ktoré boli východiskom pre právne posúdenie a záver premietnutý nielen do protokolu o výkone daňovej kontroly, ale aj samotného rozhodnutia správcu dane a žalovaného.
9. S námietkou žalobcu, podľa ktorej správca dane, ako aj žalovaný vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu jednostranného hodnotia dôkazov sa správny súd vysporiadal konštatovaním, že „z rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane nesporne vyplýva, že ako jeden z rozhodujúcich dôkazov využil výpoveď svedka N.. I. X., ktorý bol konateľom spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. od 09.05.2002 do 31.10.2010. Tento svedok bol vypočutý aj k ekonomickej činnosti spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. za zdaňovacie obdobie august 2009 v súvislosti so zdaniteľnými obchodmi pre žalobcu. Svedok uviedol, že predmetné obchody nikdy nemali reálny komerčný základ a jediným pravým zmyslom bolo získať financie od štátu prostredníctvom DPH. Potvrdil, že spoločnosť, v ktorej bol v tom čase konateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o. iba vyhotovovala faktúry na pokyn zamestnancov žalobcu (N. H., I. K., U. I.) za odplatu s cieľom znížiť daňovú povinnosť žalobcu na DPH. Aj podľa názoru krajského súdu výsluch zamestnancov žalobcu, ktorých žalobca navrhoval, t.j. N. H., I. K. a U. I., vzhľadom na podrobný popis fungovania obchodných vzťahov medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktorý podrobne uviedol a popísal svedok N.. I. X., už nebol potrebný. Aj v prípade, že by tieto osoby tvrdili, že sporné obchody sa reálne uskutočnili, ich reálnosť by nebolo možné preukázať výpoveďami týchto osôb, pretože konateľ spoločnosti dodávateľa ich reálnosť vylúčil a tvrdil, že obchodná spoločnosť, v ktorej bol konateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o., iba vyhotovovala faktúry za odplatu za účelom zníženia daňovej povinnosti žalobcu na DPH. Samotný žalobca v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania preukazoval nadobudnutie potravinárskeho tovaru od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a Solid Press Slovakia, s.r.o. iba listinnými dôkazmi, ale reálny nákup od tejto spoločnosti a následný predaj tovaru už nepreukázal, preto závery žalovaného viedli vyhodnoteniu, že výhrady a námietky žalobcu nie sú takej intenzity, aby mali potenciál zmeniť skutkové závery správcu dane, ktoré boli východiskom pre právne posúdenie opodstatnenosti práva na odpočet DPH a oslobodenie od povinnosti platiť DPH.“ V predmetnom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020 správny súd zároveň konštatoval neopodstatnenosť ďalšej žalobcovej námietky, podľa ktorej správca dane, ako aj žalovaný v danej veci procesne postupovali v rozpore so základnou ústavnou zásadou v čl. 2 ods. 2 a čl. 3 Ústavy Slovenskej republiky. K jej obsahu správny súd uviedol, „že pri plnení svojich úloh daňové orgány sú povinné postupovať v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Preto daňový poriadok v súlade s týmto zmocnením osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňovému
subjektu. Cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil.“ Na podporu svojich skutkových a právnych záverov obsiahnutých v rozsudku sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020 správny súd poukázal aj na právne vety vyvodené z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf 44/2013 zo dňa 02.07.2014, týkajúce sa uplatnenia dane z pridanej hodnoty a ekonomického zmyslu konania daňového subjektu, kde správny súd citoval „Ak konaniu daňového subjektu vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický zmysel, je potom potrebné, vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logicky záver, že i napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bolo v danom prípade zo strany daňového subjektu sledovanie jediného účelu, a to iba získanie nadmerného odpočtu. Takémuto konaniu daňového subjektu nemožno prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu.“
10. Na doplnenie argumentácie správneho súdu vyslovenej v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/38/2019, zo dňa 02.07.2020 správny súd uvádza, že všetky rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobca napadol správnou žalobou zo dňa 26.03.2019 sa týkali rovnakého predmetu obchodu (komodity ako stolový olej, cukor, ryža, energetické nápoje a iné), rovnakých obchodných partnerov (REJA CORPORATION, s.r.o. „v konkurze„, Trebišov, Tatra Trade Corporation, s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o. a ďalší) a tiež rovnakého obdobia, kedy tieto obchody prebiehali (roky 2009, 2010 a čiastočne aj 2008). Zo všetkých protokolov, ktoré mal správca dane k dispozícii a ktoré sa týkali daňových kontrol vykonaných u hore uvedených spoločností vyplynula informácia, že spoločnosti REJA CORPORATION, s. r. o. „v konkurze“ Trebišov a Solid Press Slovakia s. r. o., ktoré v mesiaci február 2010 fakturovali žalobcovi dodávky energy drinku a stolového oleja, sa správny súd dôsledne zaoberal aj v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/38/2019, čo napokon vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku zo dňa 02.07.2020 vydanom v tomto konaní. Správny súd vzhľadom na zistenia opísané v odôvodnení rozsudku sp. zn. 8S/38/2019 aj tu je nútený konštatovať, že obchodovanie s hore uvedenými fakturovanými komoditami prebiehalo medzi vyššie spomínanými spoločnosťami bez ekonomického opodstatnenia, výlučne za účelom uplatňovania odpočtov dane z pridanej hodnoty. Z obsahu rozsiahleho administratívneho spisu vyplýva, že správca dane dôsledne preveroval skutočnosti vyplývajúce z predložených faktúr, ktoré žalobcovi vystavili jeho dodávatelia tovarov a služieb, ako aj informácie o obchodných vzťahoch medzi žalobcom a jeho obchodnými partnermi (dožiadania, výsluchy svedkov, poznatky získané v rámci medzinárodnej výmeny informácii). Naopak žalobca pokiaľ ide o jeho reakciu na zistenia správcu dane, uspokojil sa výlučne s predložením faktúr a dodacích listov na začiatku daňovej kontroly, čím ale nesplnil hmotnoprávne podmienky vyplývajúce z § 49 ods. 2 zákona o DPH na priznanie uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty.
11. Správny súd po preskúmaní obsahu žalobných námietok dospel k záveru, že žiadna zo vznesených žalobných námietok (žalobných bodov) nemá právny potenciál odôvodňujúci zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktoré vychádzajúc zo záverov správcu dane obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, opierajúcich sa o dôkazný stav veci, obsahovo vyčerpávajúcim spôsobom, reagujúcim aj na odvolacie námietky žalobcu v administratívnom konaní, obsiahlo všetky právne významné skutočnosti a hodnotiace právne závery, týkajúce sa zisteného rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie február 2010.
12. Správny súd zastáva názor, že ani v tomto prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu, obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe a keďže neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal odkloniť od právneho názoru správneho súdu, obsiahnutého v citovanom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020, ktorý je súčasťou súdneho spisu, stotožňujúc sa s jeho závermi a odkazujúc na jeho rozsiahle odôvodnenie, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.