Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-1-2020.pdf
PDF · 236.47 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru, členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu: SCORP, spol. s.r.o., so sídlom Jaroslawska 7, 071 01 Michalovce, IČO: 31 662 919 zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, IČO: 11 993 448 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 20704755/2015 z 20. augusta 2015, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím č. 20704755/2015 z 20. augusta 2015 žalovaný Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom Košice, pobočka Michalovce (ďalej aj ako „správca dane“) zo 04.06.2015 č. 20328473/2015, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2012 v sume 10.651,46 eur a bola vyrubená vlastná daňová povinnosť na DPH v sume 4.348,54 eur.
2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že správca dane Daňový úrad Košice u žalobcu vykonal daňovú kontrolu na zistenie za zdaňovacie obdobie máj 2012 na DPH, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9810401/5/3625405/2013/Ro. Daňová kontrola bola ukončená dňa 05.08.2013 v zmysle § 49 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku doručením protokolu o kontrole spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole č. 981040115/3674029/2013 zo dňa 05.08.2013. Daňovou kontrolou nebol uznaný nárok na odpočítanie dane v celkovej sume 15.000 eur z dodávateľskej faktúry č. 047 zo dňa 07.05.2012 od spoločnosti KOVMAST s.r.o., Pekná cesta 19, Bratislava, základ dane 75.000 eur, daň 20 % 15.000 eur, spolu 90.000 eur. Faktúra bola vystavená za činnosti a služby podľa zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 podľa čl. II. na diele Osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce. Prílohou faktúry je rozpis činností ako podklad k fakturácii, a to:
- dozorovanie a spolupráca pri spracovaní svetlo-technickej dokumentácie a vykonávacieho projektu,
- zisťovanie stavu spevnených plôch a určovanie trás,
- dozorovania cestných prekopávok,
- dozorovanie výkopových prác na kritických úsekoch,
- kontrola a dozorovanie budovania základov na oceľové stožiare,
- dozorovanie pri montáži oceľových stožiarov,
- dozorovanie a kontrola terénnych úprav spevnených a zelených plochách po rozkopávkach.
3. Žalovaný ďalej uviedol, že na stavbu bolo vydané stavebné povolenie pre Mesto Michalovce, ktoré uzavrelo Zmluvu o zabezpečení verejného osvetlenia VO-20110326 so spoločnosťou FIN.M.O.S., a.s., Pekná cesta 19, 831 05 Bratislava, IČO 35925094, DIČ 2021972799, IČ DPH SK2021972799. Na základe Zmluvy o dielo zo dňa 23.10.2011 sa zhotoviteľom stavby stal žalobca - SCORP, spol. s.r.o a predmetom Zmluvy bolo vykonať osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce. V zmysle č. III. Zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli na cene diela 351 667 eur bez DPH podľa Rozpočtu zo dňa 20.09.2011. Dňa 15.02.2012 bol schválený dodatok č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 23.10.2011, kde sa zmluvné strany dohodli na cene diela 501 667,00 eur bez DPH podľa Rozpočtu zo dňa 20.09.2011 a 14.02.2012. Dodatok k rozpočtu vypracovala spoločnosť 1. Slovenská úsporová, a.s., Pekná cesta 19, 83105 Bratislava. Rozsah nákladov na stavbu Osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce bol navýšený o 150 000,00 eur a to konkrétne:
- šalovanie a železiarske práce na zosilnenie základov pod konštrukciu výškových osvetľovacích veží
- 4 ks 24 000,00 eur,
- úprava vnútorných častí osvetľovacích veží 32 000 eur,
- nastavenie smeru svietenia reflektorov na hraciu plochu podľa svetelno-technickej mriežky,
- vykonanie svetelno-technických meraní 36 000 eur,
- pomocné stavebno-montážne práce na inštalácii trafostanice na napájanie osvetľovacích veží,
- výkopové práce a uloženie nových káblových rozvodov 58 000,- eur.
4. Ďalej uviedol, že v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2012 bola žalobcom vystavená faktúra č. 2012035 zo dňa 4.5.2012 za prevedené práce pre spoločnosť FIN.M.O.S., a.s. na základe Zmluvy o dielo zo dňa 23.10.2011 a Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 23.10.2011, základ dane 75 000 eur, daň 20% 15 000 eur, spolu 90 000 eur. Dňa 7.5.2012 bola spoločnosťou KOVMAST, s.r.o., vystavená sporná faktúra č. 047 za činnosti a služby podľa čl. II Zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 na diele Osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce pre spoločnosť SCORP, spol. s.r.o., základ dane 75 000 eur, daň 20% 15 000 eur, spolu 90 000 eur. Správca dane preveril uskutočnenie dodania služby dožiadaním č. 9810401l5/881088/2013/Ros zo dňa 6.3.2013. Daňový úrad Bratislava preveril dodanie služby miestnym zisťovaním dňa 21.3.2013 o čom spísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 9104403/5/1079590/2013 a Zápisnicu z ústneho pojednávania č. 9104403/5/1384735/2013 zo dňa 12.4.2013. Konateľ spoločnosti KOVMAST, s.r.o. G.. D. F. deklaroval, že poskytoval spoločnosti SCORP, spol. s.r.o. dozorovanie tak, ako je uvedené na faktúre č. 047 a že dozor vykonával osobne. Na otázku správcu dane, či vie predložiť doklady preukazujúce náklady spojené s účasťou zamestnancov na stavbe „Osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce“, napr. záznamy o prevádzke motorových vozidiel, cestovné príkazy, záznamy z kontrolných dní, príp. iné doklady potvrdzujúce účasť zamestnancov na uvedenej stavbe boli konateľom spoločnosti KOVMAST, s.r.o. G.. D. F. predložené záznamy o prevádzke motorového vozidla, prvé strany cestovných príkazov bez rozpisov ciest a vyúčtovania náhrad a bločky za ubytovanie. Predložený záznam o premávke motorového vozidla zo dňa 20.9.2011 časovo nesúvisí s poskytnutými službami na stavbe „Osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce“ nakoľko zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom - spoločnosťou SCORP, spol. s r.o. a spoločnosťou KOVMAST, s.r.o. bola uzatvorená až dňa 26.10.2011. Na otázku akou formou boli dojednané jednotlivé činnosti v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 článok II bod 1 medzi zhotoviteľom KOVMAST, s.r.o. objednávateľom SCORP, spol. s.r.o., uviedol, že jednotlivé činnosti boli dojednané ústne, prípadne telefonicky a v tejto súvislosti neboli žiadne písomnosti vyhotovované. Dňa 17.1.2013 správca dane zaslal výzvu mestu Michalovce ako stavebníkovi, aby z uvedenej stavby doložili záznamy z kontrolných dní a zmluvu na základe ktorej bol vykonávaný stavebný dozor. V odpovedi zo dňa 24.1.2013 bolo uvedené, že mesto týmito písomnosťami nedisponuje, nakoľko nebolo investorom uvedenej stavby. Jednalo sa o investíciu spoločnosti FIN.M.O.S., a.s. do majetku mesta. Dňa 4.7.2013 bol uskutočnený telefonický hovor so spoločnosťou SCORP, spol. s.r.o., č. t. 6431125, ktorým zamestnanec správcu dane vyžiadal od spoločnosti, aby ku kontrole doložili záznamy z kontrolných dní a kto robil stavebný dozor na stavbe „Osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce“. Dňa 11.7.2013 bola na Daňový úrad pobočka Michalovce doručená odpoveď. Na otázku kto robil stavebný dozor na stavbe „Osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce“ bolo uvedené, že v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 a rozpisu činnosti ako podkladu k faktúre č. 047, zo dňa 7.5.2012, dozorom, kontrolou, koordináciou činnosti bola zmluvne zaviazaná firma KOVMAST, s.r.o. Na požiadavku správcu dane o doloženie záznamov z kontrolných dní platiteľ dane odpovedal, že neboli robené písomné záznamy z kontrolných dní. S kompetentným zástupcom firmy KOVMAST, s.r.o. boli riešené všetky veci osobne, alebo telefonicky,
operatívne podľa potreby. Investor nepožadoval pravidelné kontrolné dni. Za prioritu považoval bezproblémové ukončenie diela a jeho uvedenie do prevádzky. Termín realizácie diela a kvalita diela boli dodržané. Správcom dane bolo dňa 12.9.2013 zaslané dožiadanie č. 99810401/5/4176263/2013/Ros na Daňový úrad Bratislava o preverenie, či daňový subjekt FIN.M.O.S., a.s., ako investor stavby „Osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce“ vykonával stavebný, prípadne technický dozor na uvedenej stavbe. V prípade, že vykonával stavebný dozor, či má odborne spôsobilé osoby na výkon stavebného dozoru, ktoré majú osvedčenie na vykonávanie tejto činnosti, uviesť ich mená a doložiť všetky písomné doklady potvrdzujúce vykonávanie tejto činnosti na stavbe „Osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce“ (záznamy z kontrolných dní, záznamy o prevádzke motorových vozidiel, cestovné príkazy, prípadne iné doklady, potvrdzujúce účasť zamestnancov na uvedenej stavbe). Dňa 4.10.2013 Daňový úrad Bratislava vykonal miestne zisťovanie v sídle daňového subjektu FIN.M.O.S, a.s. na Peknej ceste 19, Bratislava a zistil, že na adrese sa nachádza nehnuteľnosť, v ktorej majú sídlo rôzne spoločnosti. Daňový subjekt FIN.M.O.S., a.s. má sídlo riadne označené, ale v čase výkonu miestneho zisťovania sa v sídle daňového subjektu nikto nenachádzal, na zvonenie nikto nereagoval. Vstup do priestoru bol uzamknutý. Dňa 7.10.2013 Daňový úrad Bratislava elektronickou poštou požiadal daňový subjekt o výkon miestneho zisťovania, kde bol dohodnutý termín miestneho zisťovania na 15.10.2013. Z miestneho zisťovania vykonaného dňa 15.10.2013 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č. 9103401/5/4646770/2013. Predseda predstavenstva FIN.M.O.S., a.s., G.. F.H. X. po predložení otázok požiadal o možnosť písomného vyjadrenia k položeným otázkam a predloženiu preukazujúcich dôkazov a dokladov do 24.10.2013, s čím správca dane súhlasil. Dňa 22.10.2013 bolo doručené na Daňový úrad Bratislava písomné vyjadrenie G.. X. k dožiadaniu správcu dane. Tento potvrdil, že spoločnosť FIN.M.O.S., a.s. je investorom stavby „Osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce“. Všetky činnosti na stavbe boli uskutočnené subdodávateľsky. Vo vyjadrení uviedol, že v zmysle platnej legislatívy nie je stanovená povinnosť stavebného dozoru a vedenia stavebného denníka. Dňa 12.2.2014 bola vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu č. 9810401/5/3625405/2013/Ros spísaná Zápisnica č. 9810401l5/5400990/2013/Ros. V zápisnici sa konateľ spoločnosti G.. Š. vyjadril, že na stavbe neboli vykonané práce stavebného dozoru podľa §46b stavebného zákona, ale len práce na základe klasickej zmluvy o dielo. Podľa jeho vyjadrení vystavená faktúra č. 047 v celom rozsahu zodpovedá predmetu plnenia dohodnutého v zmluve. Správca dane uviedol, že prílohou faktúry č. 047 je rozpis vykonaných činností a služieb podľa zmluvy a odvoláva sa na písomnú odpoveď daňového subjektu doručenú na Daňový úrad pobočka Michalovce dňa 11.07.2013, v ktorej na otázku správcu dane, kto robil stavebný dozor na stavbe „Osvetlenie futbalové štadiónu Michalovce“, daňový subjekt uvádza, že v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 a rozpisu činností ako podkladu k faktúre č. 047, dozorom, kontrolou a koordináciou činností bola zmluvne zaviazaná spoločnosť KOVMAST, s.r.o. Správca dane ďalej do zápisnice uviedol, že na základe dožiadania č. 9810401/5/881088/2013 konateľ spoločnosti KOVMAST, s.r.o. deklaroval, že poskytol spoločnosti SCORP, spol. s.r.o. dozorovanie tak, ako je uvedené na faktúre č. 047, dozor vykonával osobne, činnosti boli dojednané ústne, prípadne telefonicky, z dozorovania neboli spisované žiadne písomnosti. Správca dane v zápisnici ďalej uvádza, že v zdaňovacom období máj 2012 bola spoločnosťou SCORP, spol. s.r.o. vystavená faktúra č. 2012035 za prevedené práce pre spoločnosť FIN.M.O.S., a.s. na základe dodatku č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 23.10.2011, ktorý vypracovala spoločnosť Slovenská úsporová, a.s. Uvedená faktúra neobsahuje žiadne fakturované služby od spoločnosti KOVMAST, s.r.o. Správca dane konštatuje, že z uvedeného dodatku má spoločnosť SCORP, spol. s.r.o. stratu 90 000 eur. Daňový subjekt do zápisnice uviedol, že s vyjadrením správcu dane vo všetkých bodoch nesúhlasí a doloží všetky doklady zdôvodňujúce oprávnenosť a primeranosť nákladov vynaložených na realizované dielo. Správca dane v závere zápisnice uvádza, že nemení výsledok kontroly a trvá na znížení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012. Dňa 03.09.2014 bola správcom dane spísaná Zápisnica z ústneho pojednávania č. 98010/5/4049058/2014/Ros, predmetom ktorého pojednávania bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu č 9810401/5/3625405/2013/ Ros. Konateľ spoločnosti SCORP, spol. s.r.o. sa do zápisnice vyjadril, že podmienkou uzatvorenia zmluvy medzi spoločnosťou FIN.M.O.S., a.s. a SCORP, spol. s.r.o. bolo, že spoločnosť KOVMAST, s.r.o. bude nominovaným subdodávateľom investora stavby spoločnosti FIN.M.O.S, a.s. Spoločnosťou SCORP, spol. s.r.o. bola predložená Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 03.03.2011. Daňovým subjektom neboli predložené dôkazy, ktoré by potvrdili dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou KOVMAST s.r.o. Správca dane zaslal daňovému subjektu výzvu č. 981040115/4348874/2014 na predloženie dokladov zo dňa 23.09.2014, v ktorej si od daňového subjektu vyžiadal účtovné a iné
doklady, preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady a predloženie dôkazov potvrdzujúcich, že činnosti a služby podľa čl. II Zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Na základe tejto výzvy daňový subjekt dňa 03.10.2014 predložil doklady k výzve, a to analytickú evidenciu k účtu 518005 za rok 2012 na stavbu a vysvetlenie, že dôvodom prečo nie je možné jednoznačne deklarovať, že každý prijatý zdaniteľný obchod na tejto stavbe bol použitý na vlastný zdaniteľný obchod je skutočnosť, že rozpočet voči objednávateľovi bol agregovaný. Správca dane s ekonómom spoločnosti G.. Q.Q.E. O. telefonicky dohodol stretnutie k prerokovaniu predložených dokladov k výzve zo dňa 23.09.2014, na 30.01.2015. Daňový subjekt sa na stretnutie z dôvodu choroby konateľa spoločnosti nedostavil (úradný záznam č. 9810401/5/231294/2015). Dňa 04.05.2015 správca dane spísal úradný záznam o náhodnom stretnutí s ekonómom spoločnosti, kde sa správca dane snažil dohodnúť nový termín na prerokovanie predložených dokladov k výzve (úradný záznam č. 20186782/2015). Z dôvodu, že daňový subjekt so správcom dane nedohodol deň prerokovania pripomienok a dôkazov predložených elektronicky k výzve, správca dane listom zo dňa 13.05.2015, č. 20219452/2015 určil deň prerokovania pripomienok a dôkazov k protokolu na 26.05.2015 o 9:00 hod na Daňovom úrade Košice pobočka Michalovce. Dňa 26.05.2015 sa ekonóm spoločnosti telefonicky ospravedlnil, že je na dovolenke a konatelia na stretnutie neprídu, o čom správca dane spísal úradný záznam č. 20276990/2015. Správca dane dňa 22.10.2014 uskutočnil telefonický hovor s G.. A. F.M.T.. prezidentom Slovenského zväzu stavebných inžinierov, Mýtna 29, Bratislava ohľadom vykonávania dozoru na stavbách a výške ich ocenenia, aby si utvrdil svoje stanovisko. Z telefonického hovoru bol spísaný úradný záznam č. 981040115/4735319/2014. Na otázku, kto môže vykonávať dozor na stavbe, kto ho zmluvne objednávať (pre koho pracuje, kto ho platí) a aká je výška jeho odmeny G.. A. odpovedal, že dozor na stavbe nemusí robiť iba stavebný inžinier, ktorý má preukaz odbornej spôsobilosti. Výkon dozorovania vykonáva osoba, ktorá má zmluvný vzťah so stavebníkom alebo investorom. Mal by byť nezávislý, nakoľko zodpovedná za kvalitu stavby. Cena za poskytovanie dozoru sa pohybuje od 1 do 2 % ceny stavby. Rozhovor s prezidentom Slovenského zväzu stavebných inžinierov nebol uskutočnený ako výsluch svedka, ani ako výpoveď súdneho znalca. Vyjadrenie prezidenta Slovenského zväzu stavebných inžinierov potvrdilo stanovisko správcu dane, že dozor či už stavebný, alebo technický sa vykonáva pre stavebníka pripadne investora a nie pre subdodávateľa stavby.
5. Ďalej žalovaný uviedol, že k výkonu daňovej kontroly kontrolovaný daňový subjekt SCORP, spol. s.r.o., okrem vyššie uvedenej dodávateľskej faktúry č. 047 zo dňa 7.5.2012 od spoločnosti KOVMAST, s.r.o. a Zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 nepredložil žiadne ďalšie dokumenty preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného obchodu podľa čl. II na diele „Osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce“. Dôkazné bremeno v daňovom konaní znáša daňový subjekt v zmysle ustanovenia § 24 ods. l zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V danom prípade platiteľ SCORP, spol. s.r.o. neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v daňovom priznaní v zdaňovacom období máj 2012. Na základe uvedených zistení správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku a nepreukázal uskutočnenie služieb dozorovania a kontroly spoločnosťou KOVMAST, s.r.o. na stavbe „Osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce“ nepreukázal, že tieto služby použil ako platiteľ, čím postupoval v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. a neuznal odpočítanie dane z faktúry č. 047 za činnosti a služby podľa Zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 čl. II na diele „Osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce“.
6. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal každou odvolacou námietkou a uviedol dôvody, pre ktoré ich nepovažoval za dôvodné. Pri námietke, že správca dane porušil ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 3 a ods. 6 Daňového poriadku, že pri správe daní nebral do úvahy nezvratné právne skutočnosti, týkajúce sa spolupráce medzi zmluvnými partnermi, ktorých účelom bolo hospodárne dosiahnutie cieľa, pri zákazke osvetlenia uviedol, že správca dane vzhľadom na to, že mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov, nevychádzal len z predloženej faktúry a dokladov, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložená faktúra od spoločnosti KOVMAST s.r.o. č. 047 odráža skutočnosť, či neabsentuje materiálny základ, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, aké služby boli spoločnosťou KOVMAST s.r.o. poskytnuté, a či boli reálne poskytnuté pre stavebníka (investora) alebo pre subdodávateľa. Na základe vykonaného dokazovania, ktoré sú podrobne popísané v dôvodoch rozhodnutia, podľa správcu dane dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH
v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) tohto zákona a neuznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 047 od spoločnosti KOVMAST s.r.o., pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku a nepreukázal uskutočnenie služieb dozorovania a kontrolovania spoločnosťou KOVMAST s.r.o. na stavbe „Osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce“, nepreukázal, že tieto služby použil ako platiteľ, čím postupoval v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa telefonickému rozhovoru správcu dane s prezidentom Slovenského zväzu stavebných inžinierov uviedol, že správca dane pri spisovaní úradného záznamu postupoval v súlade s ustanovením § 19 ods. 7 Daňového poriadku. Telefonický rozhovor nie je svedeckou výpoveďou podľa § 25 Daňového poriadku, ani výpoveďou znalca v zmysle § 25a Daňového poriadku, preto námietku považuje za neopodstatnenú. Správca dane získal od znalca všeobecne dostupnú informáciu, vzťahujúcu sa na vec a vyjadrenie prezidenta Slovenského zväzu stavebných inžinierov potvrdilo stanovisko správcu dane, že dozor, či už stavebný alebo technický sa vykonáva pre stavebníka, prípadne pre investora, a nie pre subdodávateľa. Žalovaný konštatuje v rozhodnutí, že táto skutočnosť je potvrdená aj v zmluvných podmienkach, ktoré tvoria prílohu Zmluvy o dielo zo dňa 23.10.2011 uzatvorenej medzi spoločnosťou FIN.M.O.S. a.s. ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom stavby. V bode 3 Práva a povinnosti objednávateľa v odseku a) je uvedené: „objednávateľ je povinný vykonávať kontrolu prác na území realizácie prác, koordinovanie s úradmi a so správcami inžinierskej siete na základe schváleného plánu“, v odseku d) sa uvádza, že „objednávateľ je oprávnený kontrolovať priebeh práce a používaný materiál“. Ak ide o také materiály, ktoré v priebehu technologického procesu budú vstavené alebo zakryté, zhotoviteľ je povinný písomne informovať objednávateľa aspoň 3 dni pred vmontovaním alebo zakrytím, aby objednávateľ mohol uskutočniť prípadnú kontrolu. Zhotoviteľ koordinuje svoj pracovný program aspoň raz do týždňa s technickým dozorom. V bode 15. je uvedené, že zhotoviteľ musí písomne oznámiť objednávateľovi ukončenie prác. Ak sa technický kontrolór objednávateľa presvedčí o ukončení práce, je povinný iniciovať technické odovzdanie.
7. K námietke žalobcu, že v danom prípade nejde o stavebný dozor, ale ide o technickú, metodickú a odbornú pomoc zameranú na dosiahnutie maximálnych finančných úspor žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že vzhľadom k vyjadreniam žalobcu zo dňa 11.07.2013, vyjadreniu konateľa spoločnosti KOVMAST s.r.o., ktoré sú v rozpore s následným vyjadrením konateľa žalobcu G.. Š., správca dane mal oprávnené pochybnosti o činnostiach, ktoré mali byť vykonané spoločnosťou KOVMAST s.r.o. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti FIN.M.O.S. a.s. v zmysle platnej legislatívy nie je stanovená povinnosť stavebného dozoru a vedenie stavebného denníka. Napriek jeho vyjadreniu bola táto povinnosť zakotvená v Zmluve o dielo zo dňa 23.10.2011. Konateľ spoločnosti KOVMAST s.r.o. G.. D. F. deklaroval, že poskytoval žalobcovi dozorovanie tak, ako je uvedené na faktúre č. 047. Dozor vykonával osobne, z dozorovania neboli vyhotovené žiadne písomnosti. Na základe týchto skutočností je žalovaný toho názoru, že činnosti uvedené vo faktúre č. 047 predstavujú v zmysle stavebného zákona stavebný, prípadne technický dozor. Žalovaný uviedol, že na základe týchto skutočností mali byť služby uvedené na faktúre č. 047 poskytnuté pre stavebníka, čiže pre spoločnosť FIN.M.O.S. a.s., ktorá je investorom stavby, a nie pre žalobcu, ktorý túto stavbu vykonával iba ako subdodávateľ.
8. K odvolacej námietke žalobcu, že fakturované služby od spoločnosti KOVMAST s.r.o., ktoré žalobca prijal, bezprostredne slúžili na jej plnenia voči odberateľom, evidentne prispeli k hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov, uviedol, že žalobca nevedel jednoznačne deklarovať, že každý zdaniteľný obchod bol použitý na vlastný zdaniteľný obchod, pretože rozpočet bol agregovaný (nie po položkách). Žalovaný na základe zistení správcu dane zistil, že z celkového počtu navýšeného rozpočtu stavby 506.667 eur bez DPH tvoria náklady na činnosti a služby podľa článku II. Zmluvy o dielo od spoločnosti KOVMAST s.r.o. 30 %, t.j. 150.000 eur bez DPH. Faktúra č. 2012035 zo dňa 04.05.2012, ktorá bola vystavená žalobcom pre FIN.M.O.S. a.s. na základe dodatku k zmluve o dielo, neobsahuje žiadne fakturované služby od spoločnosti KOVMAST s.r.o., a nie je o tieto služby navýšená. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na ustanovenie § 2 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje čo je pojmovým znakom podnikania a jeho cieľom, žalovaný poukázal na to, že uskutočnené práce pre spoločnosť FIN.M.O.S. a.s. v sume 90.000 eur, vynaložené náklady žalobcu boli ešte navýšená faktúrou č. 047 od spoločnosti KOVMAST s.r.o., takže z uvedeného dodatku má žalobca stratu 90.000 eur. Takýto obchod nenapĺňa ekonomický zmysel podnikania ako ho charakterizuje ustanovenie § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.
9. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na personálne prepojenie investora FIN.M.O.S. a.s. (štatutárny orgán G.. F. X. - predseda) so spoločnosťou KOVMAST s.r.o. (spoločníci G.. F. X., G.. D. F.), ktorá bola nominovaná ako subdodávateľ žalobcovi, ako podmienka investora na uzavretie zmluvy o dielo zo dňa 23.10.2011 a spoločnosťou 1. slovenská úsporová a.s. (štatutárny orgán G.. F. X.), ktorá vypracovala dodatok k rozpočtu, na základe ktorej bol podpísaný dodatok č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 23.10.2011, rozpočet bol navýšený o 150.000 eur bez DPH. Celá výška rozpočtu bola použitá na činnosti a služby podľa článku II. Zmluvy o dielo zo dňa 23.10.2011 pre spoločnosť KOVMAST s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že kompetentná osoba (G.. F. X.) vedel, resp. vedieť mohol o charaktere sporných strán z akcií a celkovej ekonomickej zmysluplnosti obchodných operácií a ich reálnosti medzi uvedenými personálne prepojenými spoločnosťami. V štruktúre zapojené spoločnosti síce vyhotovovali faktúry, odvádzali daň a plnili si ostatné súvisiace povinnosti, ale žalobca nepreukázal, že fakturované služby od spoločnosti KOVMAST s.r.o. prispeli k hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov. Takýto obchod bez hospodárskeho cieľa nie je sám od seba poskytnutím služby, a ani nepredstavuje ekonomickú činnosť.
10. K vyjadreniu žalobcu, že za dôležitý dôkaz považuje listinné dôkazy (uzatvorené odberateľské zmluvy, účtovné doklady, vykonané práce, skutočnosť, že vykonané práce boli ďalej fakturované žalobcom), daňové doklady mali z hľadiska formálneho ako aj vecného všetky zákonné náležitosti a sú vystavené na základe reálne uskutočnených služieb technického charakteru uviedol žalovaný, že samotná existencia faktúr a zaúčtovanie daňových dokladov v súlade so zásadami účtovníctva, ešte nezakladá podmienku možností uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok, nakoľko podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH môže platiteľ dane, ktorú je povinný platiť odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané, a ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Predložené doklady musia mať povahu faktu, t.z. nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - právne skutočnosti v objekte a subjekte. Žalobcom neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili aké služby boli spoločnosťou KOVMAST s.r.o. poskytnuté a či boli reálne poskytnuté pre stavebníka alebo pre žalobcu. Sám žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že nevie jednoznačne deklarovať, že každý zdaniteľný obchod bol použitý na vlastný zdaniteľný obchod, pretože rozpočet bol agregovaný. 11. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 22.10.2015 doručenou súdu 23.10.2015 žalobca navrhol, aby správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. 20704755/2015 zo dňa 20.08.2015 zrušil, keďže ho považuje za nezákonné a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania. 12. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Po preverení parametrov osvetlenia bola podpísaná zmluva o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou KOVMAST s.r.o. s tým, že spoločnosť KOVMAST s.r.o. sa bude podieľať na výstavbe diela koordináciou prác, dozorovaním a technickou spoluprácou, poradenskou činnosťou pri realizácii projektov osvetlenia, t.j. technického, dokumentačného riešenia. V danom prípade nejde o stavebný dozor, ako sa mylne domnieva správca dane, ale išlo o technickú, metodickú a odbornú pomoc, hlavne z pohľadu svetelno-technickej dokumentácie tak, ako je špecifikovaná v zmluve. Na základe mylnej domnienky správca dane vyžadoval od žalobcu také dôkazy a dokumentáciu, ktorá sa vyžaduje pri stavebnom dozore v zmysle stavebného zákona. Na druhej strane správca dane neakceptoval dôkazy predložené žalobcom, napríklad listinné dôkazy, ktoré preukázal, rozsiahle analýzy, cenové porovnania, prepočty, kapacity svetelných zdrojov, množstvo a spôsob umiestnenia svetelných stožiarov a podobne. Fakturované služby od spoločnosti KOVMAST s.r.o. evidentne prispeli k hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov, najmä výpočty počtu svietidiel, ich výkonnosť, rozmiestnenie, parametre kvality a podobne. Ide o technické služby, ktoré súvisia so stavebnou činnosťou a nejedná sa o stavebný dozor. Žalobca ďalej uviedol, že 90 % prác pri plnení zmluvy si nevyžadovalo priamu účasť na stavbe, preto nebolo možné preukázať účasť zamestnancom na stavbe, záznamy o prevádzke motorových vozidiel, cestovné príkazy, záznamy z kontrolných dní a podobne. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že aj keby išlo o stavebný dozor, technický alebo obdobný dozor a ak by aj bol porušený stavebný zákon, uvedené nemá vplyv na uznanie nadmerného odpočtu.
13. Rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu je nezákonné, pretože predmetné rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a vykazuje aj znaky nezrozumiteľnosti. Podľa žalobcu v ustanovení § 63 ods. 5 druhá veta Daňového poriadku treba vykladať a uplatňovať tak, že v rozhodnutí sa musia uviesť dostatočné a jednoznačné dôvody, na základe ktorých
je založené. Tieto dôvody musia byť správne naformulované, čo sa týka ich pomenovania, ako aj porušenia ustanovení zákona. Podľa žalobcu je potrebné vo veci zodpovedať zásadnú otázku, na čom je založené prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného. Žalovaný uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, okrem faktúry č. 047 nepredložil žiadne ďalšie dokumenty preukazujúce uskutočnenie zdaniteľnej služby na diele, a nepreukázal uskutočnenie služieb dozorovania dodávateľom KOVMAST s.r.o. Na druhej strane správca dane, ani žalovaný nespochybňujú reálnu existenciu poskytnutých služieb, ale spochybňujú to, že služby neboli dodané žalobcovi. K uvedenému záveru správne orgány dospeli na základe toho, že išlo o služby stavebného dozoru, ktoré bolo možné podľa stavebného zákona poskytnúť len pre stavebníka (investora), a nie pre žalobcu, ktorý uvedenú stavbu vykonával iba ako subdodávateľ. Z uvedeného je podľa žalobcu možné vyvodiť záver, že ak správca dane a žalovaný uvádzajú, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku a nepreukázal uskutočnenie služieb spoločnosťou KOVMAST s.r.o. na stavbe, potom nepreukázanie uskutočnenia služieb a neunesenie dôkazného bremena založili na tom, že išlo o služby stavebného dozoru, ktoré dodávateľ KOVMAST s.r.o. mohol podľa stavebného zákona poskytnúť len pre stavebníka (investora). Tento právny záver dokumentuje nesprávne právne posúdenie veci.
14. Ďalej uviedol, že daňové právne predpisy sú systémovo zaradené do noriem verejného práva, pre ktoré sú charakteristické kategorické kogentné ustanovenia, čo má dôsledok pri ich aplikácii, a najmä výklade. Daňová povinnosť a nárok na odpočítanie na DPH nevzniká na základe zmluvy, alebo podľa stavebného zákona, ale na základe zákona o DPH. Nie je preto rozhodujúce, čo si zmluvné strany medzi sebou dohodli, ako predmet plnenia označili, kde a ako sa malo plnenie uskutočniť a ani to, či pri plnení postupovali v súlade so zmluvou alebo v rozpore s ňou. Ak sú splnené podmienky uvedené v zákone o DPH, potom bez ohľadu na ďalšie skutočnosti (napríklad postup v rozpore so stavebným zákonom, atď.) vzniká daňová povinnosť a nárok na odpočítanie dane. Nie je preto pre rozhodnutie vo veci samej rozhodujúce to, či išlo o služby stavebného dozoru, alebo o iné služby, resp. že služby stavebného dozoru podľa stavebného zákona mohol dodávateľ poskytnúť len pre stavebníka (investora), a nie pre žalobcu. Rozhodujúce je to, že išlo o plnenie, ktoré je zákonom o DPH považované za daňovo relevantné (išlo o zdaniteľné plnenie, ktoré je predmetom dane), teda že zákon s takýmto plnením, spája vznik daňovej povinnosti a vznik nároku na odpočítanie dane. V súvislosti s prípadnými vadami zmluvných vzťahov, žalobca poukázal na právny záver vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS-104/2012-89 z 01.03.2012, resp. z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/25/2011 z 13.09.2011, z ktorých okrem iného vyplýva, že skúmanie účelu prijímania zdaniteľných plnení platcom DPH je prvoradé a podstatné, pričom prijímanie takýchto plnení na základe neplatného právneho úkonu nemá na vznik nároku na odpočet DPH význam. V úplnej zhode s uvedenými právnymi závermi je aj tvrdenie žalobcu v odvolaní, že aj keby išlo o stavebný dozor, technický dozor, alebo obdobný dozor, a ak by bol porušený stavebný zákon, nemá to vplyv na uznanie nadmerného odpočtu. Správne orgány vec po právnej stránke posúdili nesprávne, pretože služby poskytnuté spoločnosťou KOVMAST s.r.o. pre žalobcu zhodnotili z pohľadu stavebného zákona, no na úkor základných princípov DPH uvedených v Smernici 2006/112 a v zákone o DPH.
15. Ďalej uviedol, že tvrdenie správnych orgánov, že služby dodávateľom KOVMAST s.r.o. boli poskytnuté pre stavebníka (investora), a nie pre žalobcu, je dôsledkom nesprávnej subsumpcie stavebného zákona pre účely DPH. Toto tvrdenie je v rozpore s obsahom spisu so stavom veci zisteným v daňovom konaní, a nie je preukázaným kontrolným zistením. Žalobca opätovne konštatuje, že ak by sa aj jednalo o služby stavebného dozoru, ktoré bolo možné poskytnúť len pre stavebníka (investora), a nie pre žalobcu, preukázaným kontrolným zistením v danom prípade bolo nepochybne to, že služby uvedené na faktúre č. 047 boli spoločnosťou KOVMAST s.r.o. poskytnuté pre žalobcu. Rozhodnutia správcu dane a žalovaného v rozpore s ustanovením § 63 ods. 2 Daňového poriadku nevychádzajú zo stavu zisteného v daňovom konaní, čo činí tieto rozhodnutia správnych orgánov nezrozumiteľnými a nepreskúmateľnými pre nedostatok dôvodov.
16. Žalobca v súvislosti s tvrdením správcu dane, že z dodatku k zmluve o dielo došlo k strane vo výške 90.000 eur z tejto obchodnom transakcie a so spochybnením jej účelu predložil správcovi dane analytickú kartu stavby po jej ukončení. Ide o výstup z účtovníctva, kde sú zaúčtované všetky náklady súvisiace so stavbou, teda aj faktúra od dodávateľa KOVMAST s.r.o. č. 047. Uvedené predstavuje dôkaz, že realizáciou tejto zákazky bol dosiahnutý zisk 107.192,25 eur. Žalovaný v súvislosti s údajnou stratou žalobcu z transakcie pre FIN.M.O.S. a.s. len reprodukoval tvrdenie správcu dane, že faktúra vystavená
žalobcom pre FIN.M.O.S. a.s. na základe dodatku k zmluve o dielo neobsahuje žiadne fakturované služby od spoločnosti KOVMAST s.r.o., nie je o tieto služby navýšená a žalobca má z uvedeného dodatku stratu 90.000 eur. Žalovaný sa však nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že z realizácie tejto zákazky bol dosiahnutý zisk. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na personálne prepojenie investora FIN.M.O.S. a.s. so spoločnosťou KOVMAST s.r.o. a akciovou spoločnosťou 1. slovenská úsporová prostredníctvom G.. X.. Tieto skutočnosti sa v prvostupňovom rozhodnutí nikde neuvádzajú a žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k nim, k spôsobu ich zistenia a prípadne navrhovať vykonanie ďalších dôkazov. Na druhej strane žalobcovi nie je zrejmé, akú závažnosť týmto zisteniam žalovaný pripisuje. Ak žalovaný tvrdí vo svojom rozhodnutí, že G.. X. vedel, resp. vedieť mohol o celkovej ekonomickej zmysluplnosti obchodných operácií, ktorý spochybňuje, mal v odvolacom konaní vypočuť G.. X., alebo jeho vypočutie uložiť správcovi dane pri rešpektovaní všetkých procesných zásad správy daní a práv žalobcu v postavení daňového subjektu. 17. Na záver žalobca v správnej žalobe uviedol, že má za to, že zo zisteného skutkového stavu boli prijaté nesprávne právne závery a uvedené ide plne na vrub nesprávnej aplikácie zákona č. 222/2004 Z. z., pretože správne orgány služby poskytnuté spoločnosťou KOVMAST, s.r.o. pre žalobcu zhodnotili z pohľadu Stavebného zákona, namiesto zákona č. 222/2004 Z. z. Ak by tieto služby aj boli poskytnuté žalobcovi v rozpore so Stavebným zákonom (čo je sporné, no v danom prípade nepodstatné), nemohlo dôjsť k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. a k neuznaniu odpočítania dane z faktúry od dodávateľa KOVMAST, s.r.o. Závery správnych orgánov o nesplnení podmienok pre odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo súčasne tieto rozhodnutia správnych orgánov robia nezrozumiteľnými a nepreskúmateľnými pre nedostatok dôvodov.
18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 08.01.2016 navrhol, aby súd žalobu zamietol tvrdiac, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov v odvolaní a zaoberal sa dôkladne v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní. K žalobnej námietke, ktorá sa týka nezrozumiteľnosti a nejasnosti, na čom je predmetné rozhodnutie založené uviedol, že v napadnutom rozhodnutí na strane 12 jasne uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku a nepreukázal uskutočnenie služieb dozorovania a kontroly spoločnosťou KOVMAST, s.r.o. na stavbe „Osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce“, ako aj nepreukázal, že tieto služby použil ako platiteľ čím postupoval v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Správca dane vzhľadom na to, že mal oprávnené pochybnosti a vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov nevychádzal len z faktúry, ale k tomu účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložená faktúra od spoločnosti KOVMAST, s.r.o. č. 047 odráža skutočnosť, či neabsentuje materiálny základ, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom aké služby spoločnosť KOVMAST, s.r.o. poskytla žalobcovi.
19. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplývajú tieto skutočnosti: Sporná faktúra č. 047 bola vystavená za činnosti a služby podľa Zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 na diele „Osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce“. Podľa čl. II zmluvy je predmetom plnenia dozorovanie, kontrola a koordinácia prác. Prílohou faktúry je rozpis činností ako podklad k fakturácii a z popisu uvedených činností jasne vyplýva, že ide rovnako o činnosti dozorovania a kontroly stavebných prác. Konateľ spoločnosti KOVMAST, s.r.o. G.. D. F. deklaroval, že poskytol spoločnosti SCORP, spol. s.r.o. služby - dozorovanie, kontrola výkresovej dokumentácie, kontrola výpočtov a podobne tak, ako je uvedené na faktúre č. 047. Na otázku správcu dane, či má daňový subjekt KOVMAST, s.r.o. odborne spôsobilé osoby vykonávajúce činnosť stavebného dozoru uviedol, že na fakturovanú činnosť nebolo potrebné špeciálne osvedčenie, nejedná sa o stavebný dozor. Dozor vykonával osobne, činnosti boli dojednané ústne, prípadne telefonicky a z dozorovania neboli spisované žiadne písomnosti. (Zápisnica č. 9104403/5/1384735/2013 zo dňa 12.04.2013). Konateľ spoločnosti SCORP, spol. s.r.o. G.. U. X. v písomnej odpovedi zo dňa 10.07.2013 na otázku správcu dane, kto robil stavebný dozor na stavbe uviedol, že v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 a rozpisu činností ako podkladu k faktúre č. 047, dozorom, kontrolou a koordináciou činností bola zmluvne zaviazaná spoločnosť KOVMAST, s.r.o. Neboli robené žiadne záznamy z kontrolných dní a so zástupcom spoločnosti KOVMAST, s.r.o. boli všetky veci riešené osobne alebo telefonicky operatívne podľa potreby. Investor nepožadoval pravidelné kontrolné
dni. Dňa 12.02.2014 sa konateľ spoločnosti SCORP, spol. s.r.o. G.. Š. vyjadril, že na stavbe neboli vykonané práce stavebného dozoru podľa § 46b stavebného zákona. Jeho vyjadrenie je v rozpore s písomným vyjadrením G.. U. X. zo dňa 10.07.2013. (Zápisnica č. 9810401/5/5400990/2013/Ros zo dňa 12.02.2014. Uviedol, že daňový subjekt (žalobca) okrem faktúry č. 047, Zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 a rozporuplných vyjadrení konateľov spoločnosti SCORP, spol. s.r.o. a konateľa spoločnosti KOVMAST, s.r.o. nepredložil žiadne jednoznačné dôkazy o uskutočnení služieb dozorovania a kontroly spoločnosťou KOVMAST, s.r.o., tak, ako boli deklarované na faktúre. Skutočnosť, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania posúdil služby deklarované na faktúre ako činnosti, ktoré predstavujú v zmysle stavebného zákona stavebný, prípadne technický dozor, a ako také by mali byť vykonané pre spoločnosť FIN.M.O.S., a.s. v žiadnom prípade neznamená, že tvrdil, že tieto služby boli žalobcovi skutočne dodané a naopak, jednoznačne potvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepreukázal uskutočnenie služieb dozorovania a kontroly, tak ako to bolo deklarované na faktúre č. 047. Žalobca nepredložil žiadne jednoznačné dôkazy o tom, že spoločnosť KOVMAST s.r.o. reálne vykonala akékoľvek služby pre žalobcu. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nie je rozhodujúce, čo si zmluvné strany medzi sebou dohodli, ako predmet plnenia označili, kde a ako sa malo plnenie uskutočniť, a ani to, či pri plnení postupovali v súlade so zmluvou. Podľa žalovaného právne overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Keďže ide o hmotno- právne podmienky tak k takémuto záveru nestačí len existencia faktúry, hoci by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. V danom prípade žalobca nepredložil jednoznačné dôkazy o reálnom dodaní služieb deklarovaných na faktúre (činnosti boli dojednané ústne, prípadne telefonicky, z dozorovania neboli spísavané žiadne písomnosti, vyjadrenia konateľov žalobcu boli rozporuplné). Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH.
20. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že tiež nesúhlasí s tým, že podľa žalobcu sa vôbec nevysporiadal s jeho tvrdením, že realizáciou zákazky bol dosiahnutý zisk 107.192,25 eur. Žalovaný uviedol, že pri preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia postupoval v zmysle ustanovení Daňového poriadku a podrobne sa zaoberal všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. S námietkou daňového subjektu, ktorý trval na stanovisku, že fakturované služby od spoločnosti KOVMAST, s.r.o., ktoré spoločnosť SCORP, spol. s.r.o. prijala evidentne prispeli k hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov, sa žalovaný vysporiadal poukázaním na skutočnosť, že žalobca nevedel jednoznačne deklarovať, že každý zdaniteľný obchod bol použitý na vlastný zdaniteľný obchod, pretože rozpočet bol agregovaný (nie po položkách), čo žalobca potvrdil vo vyjadrení k výzve správcu dane zo dňa 23.09.2014. Poukázal na to, že faktúra č. 2012035 zo dňa 04.05.2012, ktorá bola spoločnosťou SCORP, spol. s.r.o. vystavená pre investora stavby spoločnosť FIN.M.O.S., a.s. neobsahuje žiadne fakturované služby od spoločnosti KOVMAST, s.r.o. a nie je o tieto služby navýšená, takže z uvedeného obchodu má spoločnosť SCORP, spol. s.r.o. stratu 90 000 eur, t.j. takýto obchod nenapĺňa ekonomický zmysel podnikania ako ho charakterizuje § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pri vysporiadaní sa s touto námietkou žalovaný poukázal na personálne prepojenie investora stavby so spoločnosťou KOVMAST, s.r.o. a spoločnosťou 1. slovenská úsporová, a.s. Poukázal na to, že žalobca na jednej strane vyčíta žalovanému, že len reprodukuje tvrdenia správcu dane a keď sú zistenia správcu dane o spoločnostiach, ktoré sa zúčastnili na realizácii diela „Osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce“ zhrnuté pre účely vysporiadania sa s námietkami uvedenými v odvolaní namieta, že žalovaný sa nemal možnosť vyjadriť k nim, prípadne k spôsobu ich zistenia. G.. U. X.Y.W. do zápisnice o ústnom pojednávaní podal vysvetlenie k obchodnému vzťahu investora a spoločnosti KOVMAST, s.r.o. t.j., že spoločnosť KOVMAST, s.r.o. je nominovaným subdodávateľom spoločnosti FIN.M.O.S, a.s. za vopred dohodnutú cenu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že celá výška rozpočtu (150 tis.), ktorý vyplýval z Dodatku č. 1 k zmluve, ktorý vypracovala 1. slovenská úsporová, a.s., bola použitá na činnosti a služby podľa čl. 2 Zmluvy o dielo zo dňa 23.10.2011 pre nominovaného subdodávateľa spoločnosti FIN.M.O.S., a.s. Žalovaný uviedol, že daňový subjekt jednoznačne nepreukázal, že služby deklarované na faktúre č. 047 použil ako platiteľ, čím postupoval v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.
21. Na záver žalovaný vo vyjadrení uviedol, že v zmysle vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia získaných dôkazov, správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, ako aj jeho postup pri uplatnení ustanovení zákona o DPH. Správca dane
upovedomil žalobcu o všetkých zistených skutočnostiach a poskytol mu dostatok priestoru a príležitostí na predloženie takých dôkazov, ktoré by boli schopné preukázať dodanie predmetu fakturácie tak, ako je to uvedené na faktúrach, z ktorých žalobca odpočítal daň. Uviedol, že žalobca nebol postupom orgánov finančnej správy ukrátený na svojich právach a námietky uvedené v žalobe nie je možné akceptovať a tieto považoval za neopodstatnené.
22. V tejto veci už rozhodol súd rozsudkom č. k. 6S/122/2015-40 zo dňa 08. decembra 2016 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 2Sžfk/40/2017-76 zo 24.10.2019 zrušil rozsudok krajského súdu 6S/122/2015-40 zo dňa 08. decembra 2016 a vrátil mu vec na ďalšie konanie, v ktorom mu uložil povinnosť opätovne vec prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť a náležite a presvedčivo odôvodniť.
23. Žaloba na krajský súd napadla dňa 23.10.2015, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. júna 2016. Od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.
24. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
25. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
26. Podľa § 491 ods. 3 SSP, na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynutie lehota až v tomto neskoršom čase.
27. Z uvedeného teda vyplýva, že súd v konaní postupuje už podľa Správneho súdneho poriadku a to podľa ust. § 177 a nasl. SSP.
28. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
29. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
30. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
31. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
32. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
33. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie, zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
34. Úlohou krajského súdu bolo v rozsahu žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento postupoval správne, keď potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom Košice, pobočka Michalovce zo 04.06.2015 č. 20328473/2015, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2012 v sume - 10.651,46 eur a bola vyrubená vlastná daňová povinnosť na DPH v sume 4.348,54 eur.
35. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. - Správneho súdneho poriadku (SSP) po vykonaní dokazovania oboznámením sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správcu dane vo veci rozhodol rozsudkom podľa § 190 SSP tak, že žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
36. Na pojednávaní pred súdom zástupca žalobcu trval na podaných žalobných dôvodoch v celom rozsahu a vo svojom prednese zopakoval a špecifikoval argumentáciu o dôvodnosti správnej žaloby. Trval na tom, že plnenie, tak ako uviedol žalobca bolo uskutočnené a samotné právne odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí bolo nedostatočné, tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku kasačného súdu.
37. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
38. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
39. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ v príslušnom slovnom tvare), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
40. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.
41. Podľa § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne
určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
42. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
43. Podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.
44. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1) zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
45. Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.
46. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.
47. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní. Musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom, a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
48. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku).
49. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
50. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
51. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
52. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
53. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
54. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
55. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
56. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Daňový poriadok je procesným predpisom, ktorý pravidlá postupu daňových správcov pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 ods. 1).
57. Vychádzajúc zo znenia citovaných ustanovení zákona o DPH daň, či nárok na odpočítanie dane musí mať základ nielen vo formálnom doklade, ale predovšetkým v existencii zdaniteľného plnenia, nakoľko zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením.
58. Medzi účastníkmi je sporné, či žalobca pri daňovej kontrole preukázal podmienky zákona o DPH pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, ktorú je povinný platiť podľa ust. § 49 ods. 2 písm. e) zák. o DPH v celkovej sume 15 000 eur (základ dane 75 000 eur) z dodávateľskej faktúry č. 047 zo dňa 07.05.2012 od spoločnosti KOVMAST, s.r.o., Pekná cesta 19, 831 05 Bratislava, IČO: 35 787 341, ktorá bola vystavená za činnosti a služby podľa Zmluvy o dielo zo dňa 23.10.2011 podľa čl. II na diele „Osvetlenie futbalového štadióna mesta Michalovce“, ktorej prílohou faktúry je rozpis činností ako podklad k fakturácii, a to: dozorovanie a spolupráci pri spracovaní svetlo-technickej dokumentácie a vykonávacieho projektu, zisťovanie stavu spevnených plôch a určovanie trás, dozorovania cestných prekopávok, dozorovanie výkopových prác na kritických úsekoch, kontrola a dozorovanie budovania základov na oceľové stožiare, dozorovanie pri montáži oceľových stožiarov, dozorovanie a kontrola terénnych úprav spevnených a zelených plochách po rozkopávkach. Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal uskutočnenie uvedených služieb dozorovania a kontroly a nepreukázal, že tieto služby žalobca použil ako platiteľ. Žalobca okrem predmetnej faktúry zmluvy a rozpisu činností ako podkladu k fakturácii nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy o oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH. Samotní konatelia žalobcu v písomnej odpovedi zo dňa 10.07.2013 uviedli, že v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 23.10.2011 bola k dozorom, kontrolou a koordináciou činností zmluvne zaviazaná spoločnosť KOVMAST s.r.o., neboli robené žiadne záznamy z kontrolných dní, so zástupcom spoločnosti KOVMAST s.r.o. boli všetky veci riešené osobne alebo telefonicky operatívne podľa potreby a samotný investor nepožadoval pravidelné kontrolné dni. Na druhej strane konateľ žalobcu G.. Š. vo svojej výpovedi z 12.02.2014 uviedol, že na stavbe neboli vykonané práce stavebného dozoru podľa stavebného zákona. Konateľ spoločnosti KOVMAST, s.r.o. G.. D. F. uviedol, že žalobcovi poskytol služby, a to dozorovanie, kontrolu výkresovej dokumentácie, kontrolu výpočtov a podobne, ako je uvedené na faktúre č. 047 a že nešlo o stavebný dozor. Fakturované práce vykonával osobne, činnosti boli dojednané ústne, telefonicky a z dozorovania neboli spisované žiadne písomnosti. Správcovi dane predložil doklady o prevádzke motorového vozidla, ktoré sa však týkali iných dní ešte pred uzavretím zmluvy o dielo. Z faktúry č. 2012035 zo 04.05.2012, ktorú žalobca vystavil pre investora stavby spoločnosť FIN.M.O.S., a.s. vyplynulo, že faktúra nebola navýšená o služby, ktoré poskytla spoločnosť KOVMAST, s.r.o. Na základe týchto dôkazov správca dane konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. 59. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a vykazujúce aj znaky nezrozumiteľnosti. Tvrdil, že z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že rozhodujúcim prvkom pre prijatie ich právnych záverov je to, že sa jednalo o služby stavebného dozoru, ktoré podľa Stavebného zákona mohol dodávateľ poskytnúť len pre stavebníka a nie pre žalobcu. Tvrdil, že správne orgány posúdili vec po právnej stránke nesprávne, pretože služby poskytnuté spoločnosťou KOVMAST, s.r.o. pre žalobcu zhodnotili z pohľadu Stavebného zákona, no na úkor základných princípov dane z pridanej hodnoty uvedených v Smernici 2006/112 a v zákone o DPH. Súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú a poukazuje na to, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania síce posúdil služby deklarované na faktúre ako činnosti, ktoré predstavujú v zmysle stavebného zákona stavebný, prípadne technický dozor, a ako také by mali byť vykonané pre spoločnosť FIN.M.O.S., a.s. ale netvrdil, že tieto služby boli žalobcovi skutočne dodané a naopak,
jednoznačne potvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepreukázal uskutočnenie služieb dozorovania a kontroly, tak ako to bolo deklarované na faktúre č. 047. Žalobca nepredložil žiadne jednoznačné dôkazy o tom, že spoločnosť KOVMAST s.r.o. reálne vykonala akékoľvek služby pre žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že nie je rozhodujúce, čo si zmluvné strany medzi sebou dohodli, ako predmet plnenia označili, kde a ako sa malo plnenie uskutočniť, a ani to, či pri plnení postupovali v súlade so zmluvou nie je správne. Právne overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Keďže ide o hmotno-právne podmienky tak k takémuto záveru nestačí len existencia faktúry, hoci by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. V danom prípade správca dane a žalovaný dospeli k záveru, že žalobca nepredložil jednoznačné dôkazy o reálnom dodaní služieb deklarovaných na faktúre (činnosti boli dojednané ústne, prípadne telefonicky, z dozorovania neboli spísavané žiadne písomnosti, vyjadrenia konateľov žalobcu boli rozporuplné). V prípade, že daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH.
60. Správny súd pre potreby tohto súdneho preskúmavacieho konania zdôrazňuje, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, teda vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom, a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď správca dane je povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a je na ňom, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 401/2009-17, ktorý vychádza aj z ustálenej judikatúry (napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2000
sp. zn. 4Sž/136/1999) vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.
61. V súvislosti s daňovým subjektom uplatneným nárokom na odpočítanie DPH z predmetnej faktúry od dodávateľa KOVMAST, s.r.o. správny súd zdôrazňuje, že odpočítanie DPH nenastáva priamo zo zákona podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je zároveň spojené so splnením jeho dôkaznej povinnosti. Ľahká zneužiteľnosť takéhoto práva je vo všeobecnosti dobre známa, preto každý podnikateľsky subjekt musí byť pri svojom podnikaní dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr, v ktorých si uplatňuje právo na odpočítanie, mohol preukázať. Uplatnenie nároku na odpočítanie dane vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Subjektom povinným predkladať dôkazy alebo ich návrhy je v prvom rade daňový subjekt, ktorý existenciu takéhoto práva tvrdí. Daňový subjekt si však nemôže túto svoju povinnosť vysvetľovať ako právo požadovať od správcu dane, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní ním uplatnených nárokov. Ak daňový subjekt nebol schopný predložiť dôkazy na preukázanie, že v týchto faktúrach označené plnenia dodal deklarovaný dodávateľ, resp. dodávatelia, preukázanie nároku na odpočet dane nemožno nahradiť tvrdením, že ani správca dane nepreukázal, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane. V zmysle vyššie uvedeného tak právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.
62. Správny súd poukazuje aj na právne názory vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/42/2012, v ktorom súd uvádza: „V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislostiach s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu SR č. k. ÚS 104/2012-89 z 01.03.2012, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/25/2011 z 27.10.2011 a sp. zn. 4SŽC25/2011 z 13.09.2011).“ Zákon ponecháva na zvážení každého daňového subjektu, akým spôsobom si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. Následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými subjektmi sa však prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní.
63. V tej súvislosti sa správny súd stotožňuje so závermi žalovaného vyplývajúcimi z preskúmavaného rozhodnutia, že správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybnil uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného dodávateľom tak, ako to bolo deklarované predloženými dokladmi, a preto možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), a bolo opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom tak došlo v procese dokazovania v daňovom konaní k presunutiu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom.
64. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.
65. Z rozhodovacej činnosti SD EÚ nepochybne vyplýva, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, je uznaný a podporovaný Smernicou Rady č. 2006/112/ES (bod 41). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Z judikatúry SD EÚ vyplýva, že členské štáty sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty (medzi inými pozri rozsudky SD EÚ zo 17.07.2008 vo veci Komisia vs. Taliansko, C-132/06, Zb. s. I-5457, bod 37; z 29.07.2010 F. O., C., U., E., C-188/09, Zb. s. I-7639, bod 21; z 21.06.2012 P., C-C-80/11, C 142/11, body 63, 64). Každá zdaniteľná osoba je povinná viesť dostatočne podrobné účtovníctvo s cieľom umožniť uplatnenie DPH a jej kontrolu daňovým orgánom. Určenie opatrení, ktoré možno požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolnosti uvedeného prípadu vo veci samej.
66. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.
67. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť byť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.
68. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý
obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.
69. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, L. D. Y. M. L., C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, M., a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).
70. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach S. F.. a spol., C-409/04, Q. E. NV, C-499/10).
71. Súd považuje za správny záver žalovaného, ako aj správcu dane, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že služby deklarované na faktúre č. 047 použil ako platiteľ a takto postupoval v rozpore s ust. § 49 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodu deklarovaného spornou faktúrou, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Z obsahu administratívneho spisu vyplývajú jednoznačne závery správnych orgánov, že žalobca okrem faktúry č. 047, Zmluvy o dielo zo dňa 23.10.2011, rozporuplných tvrdení konateľov žalobcu, ako aj nepredloženie jednoznačných dôkazov zo strany konateľa spol. KOVMAST, s.r.o. preukazujúcich uskutočnenie služieb dozorovania a kontroly touto spoločnosťou tak, ako boli deklarované na predmetnej faktúre a teda žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, pretože nepreukázal uskutočnenie deklarovaných služieb na faktúre. Nepovažuje teda za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa nezrozumiteľnosti a nejasnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov.
72. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sžf 66/2016 z 31. mája 2018, podľa ktorého „ Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“
73. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
74. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.
75. Súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho tvrdením, že realizáciou zákazky bol dosiahnutý zisk 107.192,25 eur. Žalovaný sa zaoberal námietkou daňového subjektu, ktorý trval na stanovisku, že fakturované služby od spoločnosti KOVMAST, s.r.o., ktoré spoločnosť SCORP, spol. s.r.o. prijala, evidentne prispeli k hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov a s touto sa vysporiadal poukázaním na skutočnosť, že žalobca nevedel jednoznačne deklarovať, že každý zdaniteľný obchod bol použitý na vlastný zdaniteľný obchod, pretože rozpočet bol agregovaný (nie po položkách), čo žalobca potvrdil vo vyjadrení k výzve správcu dane zo dňa 23.09.2014. Poukázal na to, že faktúra č. 2012035 zo dňa 04.05.2012, ktorá bola spoločnosťou SCORP, spol. s.r.o. vystavená pre investora stavby spoločnosť FIN.M.O.S., a.s. neobsahuje žiadne fakturované služby od spoločnosti KOVMAST, s.r.o. a nie je o tieto služby navýšená, takže z uvedeného obchodu má spoločnosť SCORP, spol. s.r.o. stratu 90 000 eur, t.j. takýto obchod nenapĺňa ekonomický zmysel podnikania ako ho charakterizuje § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný poukázal aj na personálne prepojenie investora stavby so spoločnosťou KOVMAST, s.r.o. a spoločnosťou 1. slovenská úsporová, a.s. Konateľ žalobcu G.. U. X.Y.W. do zápisnice o ústnom pojednávaní podal vysvetlenie k obchodnému vzťahu investora a spoločnosti KOVMAST, s.r.o. tak, že spoločnosť KOVMAST, s.r.o. je nominovaným subdodávateľom spoločnosti FIN.M.O.S, a.s. za vopred dohodnutú cenu. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že celá výška rozpočtu (150 tis.), ktorý vyplýval z Dodatku č. 1 k zmluve, ktorý vypracovala 1. slovenská úsporová, a.s., bola použitá na činnosti a služby podľa čl. 2 Zmluvy o dielo zo dňa 23.10.2011 pre nominovaného subdodávateľa spoločnosti FIN.M.O.S., a.s. Žalovaný uviedol, že daňový subjekt jednoznačne nepreukázal, že služby deklarované na faktúre č. 047 použil ako platiteľ, čím postupoval v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.
76. V závere správny súd poukazuje na to, že nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe správcu dane, resp. žalovaného, ktoré by boli takého charakteru a takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov.
77. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.
78. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
79. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).