Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5CoCsp-46-2021.pdf
PDF · 90.29 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/46/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkyne: Q. E., G.. XX.XX.XXXX, E. K. K., K. Č.. XXX, zastúpenej Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou so sídlom kancelárie v Považskej Bystrici, Zakvášov 1519/55, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 886,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 29. decembra 2020 č. k. 24Csp/38/2018 - 177 takto
rozhodol:
M e n í výrok I/ napadnutého rozhodnutia tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 886,52 eur od 11.5.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania (výrok I/) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok II/).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 886,52 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 886,52 eur od 22.2.2017 do zaplatenia s tvrdením, že ako dlžník - spotrebiteľ požiadala žalovanú ako veriteľa a dodávateľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Veriteľ žalobkyni predložil na podpis formulár s názvom Žiadosť o poskytnutie úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300054336, ktorý vyplnil finančný agent žalovaného a žalobkyňa ho dňa 26.11.2012 podpísala, žalovaná následne schválila žalobkyni revolvingový úver a vyplatila v čiastke 821,86 eur, a pretože veriteľovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300054336 zaplatila za obdobie do 21.2.2017 sumu 1.708,38 eur, hoci zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, žiada vydať rozdiel vo výške 886,52 eur, a to potom, ako jeho predchádzajúci rozsudok zo dňa 5. marca 2019 č.k. 24Csp/38/2018 - 87, ktorým uložil žalovanej povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni istinu 886,52 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 886,52 eur od 22.2.2017 do zaplatenia a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, zrušil Krajský súd v Košiciach potvrdil vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni istinu 886,52 eur a rozsudok zrušil v
prevyšujúcej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd priznal žalobkyni nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 886,52 eur od 22.2.2017 do zaplatenia z dôvodu absencie jeho odôvodnenia.
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvoinštančný súd v bode 17 konštatoval, že žalobkyňa opomenula jasnejšie a detailnejšie odôvodnenie uplatnenia nároku na úroky z omeškania z priznanej istiny, pričom z predložených listinných dôkazov nezistil, prečo si žalobkyňa nárokuje úrok z omeškania presne od tejto doby, v dôsledku čoho súd nemohol daný nárok priznať. Poukázal pritom na skutočnosť, že žalobkyňa je zastúpená advokátkou kanceláriou, ktorá mala mať vedomosť o tom, že ako je potrebné jednoznačne a určito naformulovať nárok na úroky z omeškania a zároveň ho podporiť tvrdeniami, resp. dôkazmi. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a 3, a § 262 ods. 1 CSP s odôvodnením, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech vo výške istiny a príslušenstvo sa nemôže vzťahovať na vyjadrenie pomeru úspechu.
4. Proti výroku I/ rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP. Navrhla rozsudok zmeniť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 886,52 eur od 22.2.2017, resp. od 11.5.2018 a priznať jej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní namietla správnosť záveru súdu, ktorým dôvodil zamietnutie jej žaloby v časti úrokov z omeškania, pokiaľ súd jej nárok na úrok z omeškania v celom rozsahu zamietol len z dôvodu, že sa nestotožnil s jeho určením začiatku plynutia a výšky tak, ako to urobila žalobkyňa, pričom sám toto rozhodnutie odôvodnil nepresvedčivými a nezrozumiteľnými argumentmi. Tvrdila, že záver súdu v napadnutom rozsudku nezodpovedá skutočnému stavu veci, nakoľko v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 20.2.2020 žalobkyňa uviedla, že úrok z omeškania si uplatňuje odo dňa nasledujúceho po poslednej platbe žalobkyne, pričom ak súd v zmysle záverov vyslovených v rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 4.6.2020 sp. zn. 1Co/137/2019 považoval túto skutočnosť za spornú, mohol vyzvať žalobkyňu, aby tento nárok bližšie špecifikovala, a ak mal za to, že žalobkyňa nepreukázala alebo nesprávne právne vyhodnotila začiatok omeškania odo dňa nasledujúceho po poslednej platbe žalobkyne (22.2.2017), mal súd prihliadať na určenie začiatku omeškania s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka a ustálenú súdnu prax a určiť začiatok omeškania ako deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému (11.5.2018). Žalobkyňa zastúpená advokátom, majúc za to, že v zmysle zásady „iura novit curia“ je súdu známe ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a tiež § 563 Občianskeho zákonníka. Odkazujúc na ustálenú súdnu prax uviedol, že rovnaké účinky ako má výzva o plnenie však má aj doručenie žaloby žalovanému (napr. rozhodnutie NS ČR 33Odo 871/2005 z 15.12.2005), k čomu v danom prípade došlo 10.5.2018, tvrdila, že žalovaný sa s plnením svojho záväzku ocitol v omeškaní najneskôr dňa 11.5.2018.
5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne zdôraznil, že tvrdiť rozhodujúce skutočnosti je procesnou povinnosťou sporovej strany. Žalobkyňa však takéto skutočnosti netvrdil a preto súd nemal dôvod toto opomenutie nahradiť. Žalovaný konštatoval, že nesplnenie procesnej povinnosti tvrdenia nie je možné nahradiť ani v rámci aplikácie princípu „iura novit curia“, pretože ten sa vzťahuje na aplikáciu právnych predpisov a nie na doplňovanie skutkových tvrdení žalobkyne. Žalovaný preto považuje odvolanie žalobkyne za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd odvolaniu žalobkyne nevyhovel. Zároveň uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa nevyjadrila.
7. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk žalobkyňou uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodná.
8. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
10. Odvolací súd dospel k záveru, že tento žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod je naplnený.
11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, pokiaľ ale súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, t.j. v časti úrokov z omeškania z priznanej istiny, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje za opodstatnené.
12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení plynie, že záväzkové vzťahy, zakladajúce veriteľovi právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť, vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne, pri splnení zákonom stanovených podmienok, a teda okrem iného i z bezdôvodného obohatenia.
15. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný dlh podľa tejto úpravy je vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je teda kedy nastala splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkového vzťahu sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania.
18. V danom prípade je nesporné, že žalovaný je povinný žalobkyni vydať podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie vo výške 886,52 eur, čo bolo právoplatne judikované v rozsudku súdu zo dňa 5. marca 2019 č.k. 24Csp/38/2018-87. Je zrejmé, že žalovanému vzniklo na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať formou peňažného plnenia.
19. Bezdôvodné obohatenie predstavuje teda záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nie je v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania.
20. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
20. Doba splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom, ak nebola ani dohodnutá, platí podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, že dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie veriteľom požiadaný. Pokiaľ nebol dlžník vyzvaný k splneniu už skôr, za kvalifikovanú výzvu k plneniu sa považuje žaloba. Omeškanie začína prvý deň potom, čo bola žaloba žalovanému doručená.
21. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému bola žaloba doručená dňa 10.5.2018, žalovaný sa v zmysle vyššie uvedeného dostal dňom 11.5.2018 do omeškania, preto žalobkyni náleží nárok na úrok z omeškania od 11.5.2018, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, z priznanej istiny (bezdôvodného obohatenia).
22. Poukazom na uvedené je nutné učiniť záver, že žalobkyňa v odvolaní opodstatnene namietla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h/ CSP), preto odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 886,52 eur od 11.5.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci tak, že procesne úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).