Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoCsp/3/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu P., proti žalovaným 1/ Z., 2./ N., o zaplatenie 4.634,92 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 3. septembra 2020, č. k. -318, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 3. septembra 2020, č. k. -318 súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 4.054,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.054,76 Eur od 09.05.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. konanie v časti o zaplatenie 580,16 Eur s príslušenstvom zastavil. Žalobcovi výrokom III. priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 05.04.2018 žalobca a žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili zmluvu o dielo. Predmetom zmluvy bolo zhotovenie diela - prerobenie bytu za cenu v celkovej výške 5.352,20 Eur. Žalovaní 1/ a 2/ na základe faktúry zo dňa 03.04.2018 splatnej dňa 05.04.2018 uhradili žalobcovi zálohu za vykonané práce vo výške 2.050,57 Eur. Žalobca sa so žalovanými 1/ a 2/ dohodli na ďalších prácach podľa objednávky zo dňa 14.05.2018. Podľa žalobcu práce mali prebiehať od 03.05.2018 do 23.05.2018. Reklamáciou zo dňa 25.05.2018 sa žalovaní 1/ a 2/ domáhali odstránenia vád diela, a to nerovnosti uloženej keramickej podlahy v priestore kuchyne v mieste uloženia kuchynskej linky, nerovnosť zhotovenej priečky susediacej s kuchynskou linkou voči nosnému betónovému múru a nesprávne umiestnenie vyústenia plynového ventila. Žalobca dňa 26.05.2018 reklamáciu uznal a navrhol odstránenie vád diela. Na odovzdaní žalovaní 1/ a 2/ poukázali na skutočnosť, že v kúpeľni na podlahe sa nachádza voda a dielo neprevzali. Následne žalobca spolu s inštalatérom urobil šetrenia, zatekanie vody nezistil, vyzval žalovaných 1/ a 2/ na prevzatie diela dňa 03.06.2018. Žalovaní 1/ a 2/ dňa 03.06.2018 informovali žalobcu, že v byte vyteká voda, ktorá zaplavila spoločné priestory bytového domu. Žalobca sa na odstraňovaní vytečenej vody nepodieľal a žalovaní 1/ a 2/ oznámili žalobcovi odstúpenie od zmluvy. Žalovaní doručili žalobcovi písomné odstúpenie od zmluvy zo dňa 04.06.2018 z dôvodu nedodržania termínu vyhotovenia diela a z dôvodu, že práce boli vykonané v rozpore s platnými technickými normami a technologickými postupmi. Žalobca listom zo dňa 04.06.2018 vyzval žalovaných na prevzatie diela dňa 08.06.2018 a vyfakturoval vykonané práce na sumu 6.984,49 Eur. Žalovaní si dali vypracovať znalecký posudok T.. C.. Ten v znaleckom posudku č. XXX/XXXX stanovil výšku nákladov na sanáciu zistených vád spôsobených stavebnými prácami na sumu 580,16 Eur. Z doplnenia č. 1 k znaleckému posudku č. XXX/XXXX vypracovaného T.. C. dňa 12.04.2019 vyplýva, že žalobca svojimi prácami spôsobil vady diela konkrétne v kúpeľni žalovaných, ktoré si žalovaní dali odstrániť novým zhotoviteľom. Z doplnenia č. X k znaleckému posudku č. XXX/ XXXX vypracovaného dňa 09.03.2020 T.. C. vyplýva, že ten zistil ďalšie vady v kuchyni a chodbe bytu spojené s keramickou dlažbou. Žalovaní reklamáciou zo dňa 27.03.2020 vyzvali bezodkladne žalobcu na

odstránenie týchto vád. K ich odstráneniu žalobcom nedošlo. Žalovaní listom zo dňa 29.05.2020 oznámili žalobcovi započítanie pohľadávky v celkovej výške 4.252,76 Eur (zaplatené sumy ďalším zhotoviteľom, korí odstraňovali vady diela) po odpočítaní ním uznanej škody vo výške 580,16 Eur, kompenzačnú námietku uplatnili v súdnom konaní. Žalovaní sa bránili tým, že vzhľadom na spôsobené vady považujú vyplatenú zálohu za dostatočnú na vyrovnanie ich nárokov. Žalobca pred prvým pojednávaním vzal žalobu v časti o zaplatenie 580,16 Eur späť z dôvodu uznania nákladov na sanáciu spôsobených vád. Vo svojom právnom posúdení súd prvej inštancie uviedol, že sa nezaoberal platnosťou odstúpenia od zmluvy, pretože aj v prípade platného odstúpenia od zmluvy by mal žalobca nárok na cenu vykonaných prác do odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia . K otázke hodnoty vykonaných prác uviedol, že vychádzal z posudku súdom ustanoveného znalca T.. B.G. zo dňa 27.02.2020, ktorý vyčíslil hodnotu vykonaných stavebných prác a pridružených prác žalobcom na sumu 6.788 Eur, ktorú považuje za relevantnú, keďže znalec určil skutočnú hodnotu vykonaných prác žalobcom, a nie bezvadnú hodnotu prác vykonaných žalobcom. Uviedol, že žalobca si uplatnil sumu nižšiu, ako je suma určená znalcom, preto považuje nárok žalobcu na cenu diela a výšku ceny diela za preukázaný. Kompenzačnú námietku žalovaných označil za nedôvodnú, pretože podľa neho uplatnená pohľadávka nespĺňa podmienky na započítanie podľa , nejde podľa neho o vzájomnú pohľadávku, pretože žalovaná pohľadávka vznikla z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými a pohľadávka uplatnená v rámci kompenzačnej námietky vznikla z právneho vzťahu medzi žalovanými a tretími osobami, ktoré práce vykonali. Uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.054,76 Eur. Keďže sú so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania podľa , a to vo výške podľa nar. vl. č. vo výške 5% ročne zo sumy 4.054,76 Eur od 09.05.2019 do zaplatenia. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov Z. C., V. K., B. Z., a T.. C., a to z dôvodu, že mal skutkový stav za dostatočne preukázaný.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. a III. podali žalovaní 1/ a 2/ včas odvolanie. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaní 1/ a 2/ sa nestotožňujú s právnym názorom súdu, že pohľadávka uplatnená v rámci kompenzačnej námietky nevznikla z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2 /, ale z právneho vzťahu medzi žalovanými 1/ a 2/ a tretími osobami, ktoré práce na odstránení vád vykonali. Poukazovali na zmluvné dojednanie medzi nimi a žalobcom čl. VII. bod 4 Zmluvy o dielo, podľa ktorého využili svoje právo, aby sa tieto náklady odrátali od doplatku za predmetné dielo. Práve z tohto právneho vzťahu (obsahu dohody medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/) vznikla vzájomná pohľadávka, ktorá je spôsobilá na započítanie. Ďalej namietali voči záverom súdu prvej inštancie, že sa platnosťou odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaných nezaoberal, pričom poukázal na ustanovenie , z ktorého vyplýva, že až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť, je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Voči tomuto záveru namietli, že od zmluvy neodstúpili bez uvedenia dôvodu, ale z dôvodov, ktoré boli dohodnuté priamo v zmluve (omeškanie s termínom dodania diela a nevykonanie diel podľa platných technických noriem - čl. XI. bod 1 a bod 2 Zmluvy o dielo). Žalovaní 1/ a 2/ zároveň odmietajú tvrdenie, že neumožnili zhotoviteľovi diela (žalobcovi) vykonať odstránenie týchto vád. Súd prvej inštancie podľa nich vôbec neprihliadol na okolnosti veci, a to, že zhotoviteľ napriek tomu, že chcel dielo odovzdať, dielo malo vážne nedostatky, ktoré okrem iného spôsobili aj zatečenie spoločných priestorov bytového domu (pod bytom žalovaných) z dôvodu netesnosti žalobcom vyhotovených spojov, ako aj z dôvodu, že spôsob umiestnenia a napojenia inštalácie vody, odtok vody a plynu) nielen, že nezodpovedá technickým normám, ale je aj z hľadiska bezpečnosti „nebezpečné a môže spôsobiť značné škody unikom plynu do uzavretého priestoru technologickej šachty, čo by mohlo spôsobiť haváriu v bytovom dome“, a preto prestali žalobcovi ako odborníkovi dôverovať. O tom, že žalobca nemal záujem na odstránení vád, svedčí aj jeho správanie na súde prvej inštancie, kde na pojednávaní dňa 11.06.2020 uviedol, že mu posledná reklamácia (reklamácia dlažby v kuchyni zo dňa 27.03.2020) nebola doručená, a preto nemohol pristúpiť k jej odstráneniu, pričom oni následne súdu doručili potvrdenie A., z ktorého vyplýva, že zásielka bola žalobcovi doručená dňa 02.04.2020. Vzhľadom na tieto skutočnosti využili ustanovenie čl. VII. bod 4 Zmluvy o dielo s tým, že v prípade vád diela, ktoré neodstráni žalobca, majú právo žiadať od žalobcu zaplatenie prác na odstránení vád diela, resp. sa náklady spojené s odstránením vád diela odrátajú od doplatku za predmetné dielo. Ide o nárok, ktorý si v rámci kompenzačnej námietky uplatnili.

3. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril. Stotožňuje sa s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne, a preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil. Namietol, že v odvolaní žalovaného nie je uvedené nič nové, čím by sa súd prvej inštancie nezaoberal, a odvolanie obsahuje aj vyjadrenia žalovaného týkajúce sa odbornosti žalobcu, ktoré mu z jeho pozície neprináleží hodnotiť, nakoľko nie je ani znalec ani expert v danej oblasti.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací spor preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § a 380 , (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu podľa zrušiť z týchto dôvodov:

5. Predmetom konania je nárok žalobcu zo zmluvy o dielo, ktorú strany sporu uzavreli v písomnej forme. Súd prvej inštancie vzťah medzi stranami posúdil podľa o zmluve o dielo. Podľa čl.2 ods. 2 zmluvy predmetom plnenia žalobcu voči žalovaným boli „stavebné a pridružené práce“, z výsluchu a listinných dôkazov vyplynulo, že šlo o rekonštrukciu bytu, preto tento právny vzťah možno posúdiť aj podľa o zmluve o oprave a úprave veci. Žalobca ako zhotoviteľ predmetom konania učinil nárok na zaplatenie ceny diela resp. doplatku ceny za dielo. Žalovaní 1/ a 2/ ako objednávatelia sa bránili poukazom na vadné plnenie žalobcu, na nimi realizované odstúpenie od zmluvy a zároveň vzniesli kompenzačnú námietku z dôvodu požadovanej náhrady vynaložených nákladov na odstránenie vád diela.

6. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní proti vyhovujúcemu rozsudku súdu prvej inštancie namietajú voči právnemu posúdeniu odstúpenia od zmluvy. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa nezaoberal platnosťou odstúpenia, čo odôvodňoval poukazom na . Citoval , podľa ktorého až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť, je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Ustanovenie upravuje tzv. odstúpenie bez uvedenia dôvodu. O daný prípad odstúpenia však nejde. Žalovaní 1/ a 2/ od zmluvy odstúpili na základe udania dôvodu, a to dôvodu dohodnutého účastníkmi zmluvy/stranami sporu v čl. IX body 1 a 2 zmluvy o dielo ( ). Nie je preto podľa názoru odvolacieho súdu správna aplikácia , na danú vec. Zároveň súd prvej inštancie uzaviera, že „aj v prípade platného odstúpenia od zmluvy by mal žalobca nárok na cenu skutočne vykonaných prác do odstúpenia podľa “. Citovaný však upravuje nielen osobitný prípad odstúpenia od zmluvy (bez udania dôvodu), ale zároveň upravuje aj osobitné následky tohto úkonu, a to osobitný spôsob vyporiadania sa strán pre tento prípad (zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané a náhradu účelne vynaložených nákladov). V prípade „bežného“ odstúpenia od zmluvy ( ) sa však pre vyporiadanie použijú všeobecné ustanovenia o výške náhrady z bezdôvodného obohatenia získaného plnením z dôvodu, ktorý dodatočne odpadol ( ). Pre určenie rozsahu bezdôvodného obohatenia platia iné pravidlá ( ). Podľa sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

7. Súd prvej inštancie zrejme vedený svojím právnym posúdením veci podľa dal vyhotoviť znalecký posudok, pričom znalcovi uložil zistiť hodnotu skutočne vykonaných stavebných a pridružených prác vykonaných žalobcom na diele, z ktorej hodnoty napokon vychádzal ako rozhodnej pre posúdenie nároku žalobcu a uložil žalovaným zistenú hodnotu zaplatiť. Žalovaní sa voči takto zistenej hodnote bránili poukazom, že reálne neodzrkadľuje hodnotu riadne vykonaných prác žalobcom, ale len cenu vykonaných prác v prípade, ak by tieto boli vykonané riadne a včas, pretože znalec vyčíslil práce a dodávky bez toho, aby posudzoval ich kvalitu. K tejto námietke súd prvej inštancie uviedol, že znalcom zistenú hodnotu považuje za relevantnú, keďže znalec určil skutočnú hodnotu vykonaných prác žalobcom, a nie bezvadnú hodnotu prác vykonaných žalobcom.

8. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie odvolací súd nesúhlasí z vyššie uvedeného dôvodu nesprávnej aplikácie na danú vec, ako aj z dôvodu osobitného spôsobu vyporiadania strán sporu. V tejto súvislosti poukazuje na v minulosti prijaté stanovisko „K některým otázkám rozhodování soudů ve věcech služeb (zhotovení věcí na zakázku a opravy nebo

úpravy věcí)“ v publikácii „Ze zhodnocení rozhodování soudů ve sporech ze zhotovení věci na zakázku a z opravy nebo úpravy věci, projednaného a schváleného občanskoprávním kolegiem Nejvyššího soudu České socialistické republiky z 20. 10. 1988 Cpj 39/88“, publikované pod R 12/1989, ktoré je stále aktuálne (viď napr. citáciu uvedeného stanoviska In: Bajánková, Jana a kol. II. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019). V ňom sa uvádza, že cit. ... „ Jestliže poskytnuté plnění není dobře možné vrátit, nepřísluší podniku, který poskytl služby, právo na zaplacení služby, ale jen právo na zaplacení peněžní náhrady odpovídající skutečnému majetkovému prospěchu zákazníka ( o. z.) (teraz bezdôvodné obohatenie -pozn. odvolacieho súdu). Při posouzení výše této peněžité náhrady je třeba vycházet z nejnižších nákladů, které by zákazník v daném místě a čase musel vynaložit na dosažení stejného plnění. Zároveň musí soud přiměřeně přihlédnout i k případné vadnosti poskytnutého plnění, pokud má za následek snížení skutečného majetkového prospěchu zákazníka. Práve takémuto posúdeniu zodpovedala citovaná námietka žalovaných 1/ a 2/ k znaleckému zisteniu (nezohľadnenie kvality vykonaných prác). Uvedeným hľadiskom pri vyporiadavaní sa súd prvej inštancie pri zadávaní úlohy znalcovi neriadil, napriek tomu, že žalovaní 1/ a 2/ navrhli položiť znalcovi otázky, resp. vykonať odborné zistenia v tomto zmysle (viď č.l.191 spisu), tomuto návrhu nevyhovel a otázky znalcovi nepoložil.

9. Odvolací súd však upozorňuje, že uvedenému právnemu posúdeniu rozsahu nároku žalobcu predchádza posúdenie, či skutočne došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, ktoré súd prvej inštancie z dôvodu nesprávnej aplikácie § 642 ods. 1 na prejednávaný prípad nevykonal.

10. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na stanovisko , ktoré jednoznačne stanovilo, že ak dôjde k účinnému odstúpeniu od zmluvy alebo k zrušeniu zmluvy pre vady, zanikajú práva a povinnosti účastníkov vyplývajúce z tejto zmluvy vrátane práv občana zo zodpovednosti organizácie za vady. Zároveň sú účastníci v rámci zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech (teraz bezdôvodné obohatenie - pozn. odvolacieho súdu) získaný plnením na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol ( o. z.; teraz - pozn. odvolacieho súdu), povinní si vzájomne vrátiť všetko, čo na základe zaniknutej zmluvy dostali ( o. z.). Pokiaľ nie je vrátenie prijatého plnenia dobre možné (napr. pri oprave alebo úprave veci, ak spočívalo plnenie v určitých výkonoch), je účastník vzhľadom na ustanovenie 458 ods. 1 o.z. povinný poskytnúť peňažnú náhradu za toto plnenie.

11. Ak však nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy (a tým k zániku práv zo zodpovednosti za vady), zostávajú žalovaným 1/ a 2/ práva zo zodpovednosti za vady zachované. Tu odvolací súd upozorňuje na čl. VII zmluvy o dielo, ktorý upravuje osobitné práva žalovaných zo zodpovednosti za vady diela (osobitne bod 4.) a v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. zo dňa 28.02.2013, podľa ktorého strany môžu v zmluve o dielo platne dohodnúť, že si objednávateľ - pri splnení dohodnutých podmienok - môže nechať vady diela odstrániť na náklady zhotoviteľa treťou osobou.

12. Odvolací súd nesúhlasí s právnym zdôvodnením nedôvodnosti kompenzačnej námietky súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná pohľadávka vznikla z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými a pohľadávka uplatnená v rámci kompenzačnej námietky vznikla z právneho vzťahu medzi žalovanými a tretími osobami, ktoré práce vykonali, preto nejde o vzájomné pohľadávky. Uvedené právne posúdenie nie je správne. Zo vzťahu k tretím osobám, ktoré vykonali pre žalovaných práce za účelom podľa ich tvrdenia odstránenia vád diela spôsobených žalobcom, vznikli žalovaným záväzky (nie pohľadávky) zaplatiť im (tretím osobám) cenu za vykonané práce. Po uhradení týchto záväzkov sa domáhajú ich náhrady od žalobcu, teda ich klasifikujú ako nároky, pohľadávky proti žalobcovi z dôvodu podľa čl. VII bod 4. zmluvy o dielo. Pohľadávky uplatnené voči žalobcovi teda spĺňajú predpoklad podľa , ide o vzájomné pohľadávky medzi tými istými osobami.

13. Právne posúdenie veci vykonané súdom prvej inštancie je zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nesprávne, pričom správne právne posúdenie vyžaduje vykonanie ďalších dôkazov, čo zakladá zrušovací dôvod podľa Odvolací súd preto podľa zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie najskôr riešiť predbežnú otázku platnosti odstúpenia žalovaných 1/ a 2/ od zmluvy o dielo, najmä či existujú dôvody (zákonné alebo zmluvné) pre dané

odstúpenie. Za tým účelom vyžiadať vyjadrenia strán sporu a zaoberať sa návrhmi strán sporu na vykonanie dôkazov k tejto otázke. V závislosti od spôsobu vyriešenia tejto predbežnej otázky vykonať následné posúdenie veci (spôsob vyporiadania práv) vo vyššie naznačených smeroch, pričom niektoré z nich vyžadujú doplnenie dôkazov (viď otázky pre znalca). Pred novým rozhodnutím vo veci bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s procesnými návrhmi strán sporu, ktoré sú zastúpené advokátmi, a rozhodujúce skutočnosti vyhodnotí podľa zásad uvedených v

15. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov (§ 396 ods. 3 C.s.p).

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).