Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/52/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky: K.. N. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX, t.č. bytom A., U. 8, XXX XX (ďalej v texte aj „navrhovateľka"), zastúpenej Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen a manžela navrhovateľky: K.. M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX (ďalej v texte aj „manžel navrhovateľky" alebo „odporca"), zastúpeného R.. X. U., advokátom so sídlom M. XXX, XXX XX, adresa na doručovanie F. rad XX, XXX XX A., v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -56 zo dňa 01.07.2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 26.09.1998, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Zvolen, vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom 226 (prvý výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (druhý výrok). 1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že vychádzajúc z ustanovení , , o rodine (ďalej v texte aj len „ZoR“ alebo „Zákon o rodine“) po vykonaní dokazovania konštatoval trvalý rozvrat v manželstve účastníkov, keďže navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť v novembri 2020 z dôvodu dlhodobých vzťahových problémov, od ktorej doby manželia spolu nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú, každý vedie samostatný život; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a rozvrátené z dôvodu dlhodobého nezáujmu odporcu vyriešiť samostatné bývanie, oddelené od domácnosti jeho rodičov a z dôvodu odlišných názorov manželov na výchovu detí a na trávenie spoločného času, na zmysel života, z dôvodu nedostatku vzájomnej komunikácie, čo viedlo k postupnému odcudzeniu manželov. Hoci odporca pripustil problémy v manželstve, s rozvodom manželstva nesúhlasil, pretože o rodinu sa počas 23-ročného manželstva riadne staral a konanie navrhovateľky vnímal ako neuvážený krok a predčasné rozhodnutie, pretože ide len o dočasnú krízu a dôvod na rozvod manželstva neexistuje. 1.2 Súd prvej inštancie návrh na rozvod akceptoval, vyhovel mu a manželstvo účastníkov konania rozviedol, pretože z vyjadrení manželov a najmä navrhovateľky mal za to, že po narušení vzájomnej dôvery a úcty sa účastníci vzájomne odcudzili, nedokážu komunikovať ani neprejavujú vôľu vyriešiť manželské problémy a obnoviť spolužitie. Navrhovateľka v priebehu celého súdneho konania zotrvala na návrhu na rozvod manželstva aj na svojich argumentoch o nefunkčnosti manželstva; zo zisteného skutkového stavu okresný súd záveroval formálnosť manželstva účastníkov konania s tým, že nemožno nikoho nútiť zotrvať v nefunkčnom manželstve proti jeho vôli. 1.3 Okresný súd zadefinoval manželstvo ako formálnu, právnu a spoločenskú inštitúciu, tvoriacu legislatívny základ rodiny, predstavujúcu zväzok muža a ženy, plnohodnotne napĺňajúci ich po citovej a

vzťahovej stránke. Manželstvo účastníkov konania v súčasnosti nenapĺňa poslanie a účel manželstva; absentuje v ňom citová, ekonomická, sexuálna i výchovná funkcia. 1.4 O trovách konania rozhodol podľa (ďalej v texte aj len „C.m.p.“) s tým, že každý z účastníkov si znáša trovy, vzniknuté v súvislosti s konaním sám.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Z vykonaného dokazovania a z rozsudku nie je zistiteľný skutkový stav, predpokladaný zákonom o rodine, z ktorého by vyplýval taký hlboký a trvalý rozvrat manželských vzťahov, ktorý je nezvrátiteľný a nenapraviteľný. Situáciu nepovažuje za bezvýchodiskovú vzhľadom na bezproblémový priebeh manželstva. On jej kardiologický pacient pod pravidelným lekárskym dohľadom, po operácii chlopne a jeho stav sa po tejto celej situácii zhoršil. Ošetrujúcim lekárom mu bolo odporučené nezúčastniť sa ani súdneho konania a nechať sa právne zastupovať. 2.1 Zotrval na všetkých svojich vyjadreniach k návrhu pred okresným súdom a zdôraznil, že nemožno konštatovať trvalý rozvrat manželstva. Namietol, že by bol pôvodcom hádok a nedorozumení a za klamstvo považoval aj obvinenie z vulgárneho nadávania a psychického týrania. Nemá vedomosť o žiadnych problémoch v komunikácii s manželkou a v tomto nevidel dôvod na rozvod. Názory jeho rodičov neboli prvoradé, on sa nimi v živote ani neriadil. Poprel, že by od manželky žiadal vydať kľúče od domu pri jej odchode zo spoločnej domácnosti, pretože on požiadal len o kľúče od brány a od garáže. 2.2 Podľa neho manželstvo malo bezproblémový priebeh, on pomáhal v domácnosti v rozsahu, ako to muži zvyčajne robia a rodine sa venoval, spolu cestovali na výlety, na ryby, k manželke sa správal primerane. Vyjadril neporozumenie z rozhodnutia manželky rozviesť sa s ním, keď sa o ňu primerane a riadne stará, poskytuje jej všetko, čo si zaželá. Nesúhlasil s rozvodom manželstva, pretože je zodpovedný a podľa neho nejde o trvalý rozvrat bez perspektívy. U manželky ide o dočasnú krízu, hoci jej sa zdá, že už nechce žiť s ním v spoločnej domácnosti, a preto ide o neuvážený krok. Deti sú dospelé a nemajú vplyv na manželstvo; názory na výchovu sú teda pre rozhodnutie nepodstatné. 2.3 Poukázal na to, že syn po odchode manželky zostal bývať s ním, ich bytová jednotka je v rodinnom dome rodičov samostatná. Súhlasil však s kúpou spoločného bytu vo Zvolene, ako to manželka chcela, boli spolu aj na ohliadke, on jej vyhovel vo všetkom, manželku si vždy vážil a naďalej váži. Voči okoliu fungovali ako šťastná rodina a rozvod je prekvapením. Manželke chce vyhovieť a vzťahy napraviť. 2.4 Navrhol, aby odvolací súd správne vyhodnotil skutkový stav a právne posúdenie veci a aby vyslovil, že nie sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva; navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť, návrh na rozvod manželstva zamietnuť a náhradu trov konania nikomu nepriznať; žiadal vypočuť ako svedkov jeho rodičov.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu sa nestotožnila s odvolaním po skutkovej ani po právnej stránke, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, súd vykonal potrebné dokazovanie výsluchom strán, podrobne sa oboznámil s písomnými podaniami a z nich vyvodil správne právne závery. Okresný súd odročil pojednávanie na žiadosť manžela, ktorý sa údajne chcel pojednávania osobne zúčastniť, čo ale napokon neurobil. Dodatočné dokazovanie výsluchmi tretích osôb súd správne nevykonal, neboli by relevantné, účelné ani hospodárne. Dôvody na rozvod manželstva podľa Zákona o rodine sú dané, vyjadrenia manžela k návrhu a ani podané odvolanie ju o opaku nepresvedčili. 3.1 Maloleté deti už nemajú, preto je významné len to, či je manželský vzťah obojstranne funkčný a či obaja manželia v ňom chcú zotrvať. Ona v nefunkčnom vzťahu zotrvávať nemieni a ani ju k tomu donútiť nemožno. Vyjadrila nepochopenie, prečo manžel nesúhlasí s rozvodom, keď ju v odvolaní znova opísal ako voči deťom nezodpovednú matku, voči nemu zlú manželku a voči jeho rodičom ako nevďačnú nevestu. Podľa jej názoru z jeho podaní a z odvolania vyplýva, že ide o trvalý rozvrat bez perspektívy: nemajú rovnaké názory na výchovu detí, na trávenie voľného času, na zmysel života, nemajú rovnaké priority, ako partneri sa odcudzili, nie sú schopní spolu komunikovať, nič ich nespája. 3.2 V podstate manžel aj sám potvrdil svojím vlastným popisom fungovania manželstva, že neboli zjavne ich problémom len nezhody ohľadom výchovy, ale aj všetko ostatné - bývanie u jeho rodičov, odlišné trávenie času, odlišné záujmy, peňažné hospodárenie atď. Príčina rozvratu vzťahu bola na obidvoch stranách. 3.3 Na niektoré tvrdenia z odvolania doplnila svoje vysvetlenia, napríklad ohľadom manželovho tvrdenia o jej prístupe k spoločnému účtu, alebo ohľadom kľúčov od domu; uviedla, že jej aj dcére, ktorá s ňou odišla zo spoločnej domácnosti, od mája XXXX bol zrušený na adrese M. 54 trvalý pobyt, hoci nie sú ešte ani právoplatne rozvedení, pričom sa túto skutočnosť dozvedeli obe len náhodou v júli 2021.

4. V reakcii na vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu manžel zotrval na názore, že okresný súd nevykonal potrebné dokazovanie výsluchom svedkov, podrobne sa neoboznámil s písomnými podaniami a z nich nevyvodil správne právne závery o dôvodnosti jeho podania. Dodatočné dokazovanie výsluchmi tretích osôb súd nesprávne nevykonal, hoci boli relevantné, účelné a hospodárne. Dôvody na rozvod manželstva podľa Zákona o rodine nie sú dané a to nielen na jeho strane. Zotrval na tom, že manželstvo malo bezproblémový priebeh, nezhody neviedli k operácii jeho srdca v roku 2017, ale jeho stav sa zhoršil v dôsledku odchodu manželky zo spoločnej domácnosti. 4.1 Manželstvo sa dá sfunkčniť a mieni v ňom zotrvať. Manželka pochopila jeho vyjadrenie, kde ju mal opísať ako voči deťom nezodpovednú matku, voči nemu zlú manželku a voči jeho rodičom ako nevďačnú nevestu, nesprávne. Z podaní a odvolania nevyplýva, že ide o trvalý rozvrat bez perspektívy. 4.2 Nemajú síce rovnaké názory na výchovu detí, na trávenie voľného času, ale celkovo majú rovnaké priority; iba ako partneri sa prechodne odcudzili. 4.3 Navrhovateľka uvádza niektoré skutkové tvrdenia z odvolania, ktoré nesprávne pochopila, lebo nedokresľujú reálnu situáciu. Obviňuje ho, že účelovo súd zavádza v snahe oddialiť právoplatné rozhodnutie vo veci; napríklad tvrdí, že údajne nemá prístup k spoločnému účtu. On tvrdí opak a ak by aj nemala, tak si ho môže zriadiť. 4.4 Vysvetlil zo svojho pohľadu situáciu ohľadom zriaďovania prístupu manželky k jeho účtu, ohľadom odhlásenia jej pobytu na adrese u jeho rodičov, ako aj ohľadom kľúčov od rodinného domu v M.. 4.5 Je potrebné umožniť im manželské problémy dočasného charakteru prekonať a domnieval sa, že zákonné podmienky na rozvod nie sú dané, ide iba o prejav vôle o tom, že manželka nechce zostať v manželstve s ním.

5. Navrhovateľka odmietla sa už vyjadriť k vyjadreniu manžela a navrhla predložiť spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom , bez nariadenia pojednávania v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne a právne správny v plnom rozsahu potvrdil.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie manžela navrhovateľky nie je dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne, a z toho vyvodil aj správny právny záver. S dôvodmi jeho rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje ich správnosť a v podrobnostiach na ne odkazuje.

9. Na zhrnutie a zvýraznenie podstatných skutočností odvolací súd uvádza: 9.1 zn obsahu spisu vyplýva, že účastníci uzatvorili manželstvo 26.09.1998. Z manželstva pochádzajú dve, v súčasnosti plnoleté deti. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo; posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo vo Zvolene. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2020; dovtedy žili v samostatnej bytovej jednotke v rodinnom dome rodičov manžela navrhovateľky. Navrhovateľka tvrdila, že práve v tomto spočíval zásadný problém v ich vzťahu, pretože manžel nemal záujem sa osamostatniť a odsťahovať sa od rodičov. Z tohto pramenili aj ďalšie nezhody - odlišné názory na trávenie voľného času, výchovu detí, hospodárenie s financiami, ktoré vyústili do citového odcudzenia a následného opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľkou spolu s dcérou.

10. Okresný súd konštatoval, a krajský súd s ním súhlasí, že manželstvo účastníkov je možné rozviesť vtedy, ak je rozvrat v manželstve neodstrániteľný a nenapraviteľný vzhľadom na hĺbku a trvalosť do budúcna, ktorý vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Kvalifikácia rozvratu je tiež posudzovaná aj podľa toho, ako sa vážny rozvrat prejavuje vo vzťahu k plneniu účelu manželstva, a to najmä vytváraním trvalého životného spoločenstva oboch manželov. Na rozvod manželstva neexistuje právny nárok, a to ani vtedy, keď s tým obaja manželia nesúhlasia. Taktiež pokiaľ jeden z manželov nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva, neexistuje nárok na zamietnutie takéhoto návrhu. Nezhody manželov sa musia týkať

podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody, týkajúce sa nepodstatných vecí, môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov.

11. V prejednávanom prípade okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú podmienky pre rozvod manželstva splnené. Dlhodobo neboli riešené nezhody a menej podstatné okolnosti vzájomného života. Manželia nevedú ani nebývajú v spoločnej domácnosti, nevytvárajú trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, medzi manželmi existuje vážne narušenie citových vzťahov a navrhovateľka úplne odmieta zotrvať v manželskom zväzku.

12. Krajský súd v zhode s okresným súdom je toho názoru, že dôvody na rozvod manželstva účastníkov sú dané. 12.1 Zákon o rodine vo svojich ustanoveniach (§22) uvádza, že k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch; tieto dôvody na zánik manželstva rozvodom upravuje §23 ods. 1 Zákona o rodine. Po preskúmaní spisu odvolací súd konštatuje, že v danom prípade existujú objektívne preukázané skutočnosti, ktoré vedú k jednoznačnému záveru, že vzťahy medzi manželmi účastníkov sú tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Objektívne preukázané skutočnosti de facto potvrdil aj samotný manžel navrhovateľky, ktorý ich žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil v priebehu prvostupňového ani odvolacieho konania. Inak povedané, manžel navrhovateľky počas celého konania nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo preukazoval opak, teda že s navrhovateľkou žije v spoločnej domácnosti, že vedú spoločné hospodárenie a spolu intímne žijú. 12.2 I keď sa krajský súd stotožňuje s odporcom v tom, že manželia sú si povinní navzájom pomáhať v zdraví i chorobe, aj tieto povinnosti majú svoje medze. Odvolací súd zdôrazňuje okresným súdom konštatované, že nemožno od navrhovateľky spravodlivo požadovať, aby zotrvala vo zväzku s manželom proti jej vôli. Za stavu, keď manželstvo už neplní dlhú dobu žiadnu zo svojich funkcií a keď navrhovateľka kategoricky odmieta obnovenie manželského spolužitia, ktoré skutočnosti zdôraznila nielen pred súdom prvej inštancie, ale aj vo vyjadreniach v odvolacom konaní, nemal okresný súd inú možnosť, ako manželstvo účastníkov rozviesť a odvolací súd tento rozsudok, považujúc ho za vecne správny, potvrdil.

13. Odvolaním manžela navrhovateľky bol napadnutý aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. V konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú v zásade právo na náhradu trov konania; súd im môže priznať náhradu trov konania, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Odvolací súd konštatuje, že na strane účastníkov nebola preukázaná existencia podmienok pre priznanie trov konania, ich náhradu ani účastníci nežiadali a z toho dôvodu je rozsudok okresného súdu správny aj v tomto výroku; preto ho odvolací súd potvrdil.

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia §52,§57 a §58 C.m.p.

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).