Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Csp-15-2020.pdf
PDF · 100.61 KB
Case nature
Area
Subarea
62Csp/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna č. 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna č. 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Š. V., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Q. (O. X. B.), o zaplatenie istiny 3.068,37 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti pohľadávky v sume 453,49 € z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi pohľadávku v sume 2.614,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.614,88 € od 21.02.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy č. 1, Bratislava, IČO: 31 320 155) sa žalobou doručenou súdu dňa 30.03.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia pohľadávky v sume 3.068,37 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.068,37 € od 21.02.2020 do zaplatenia titulom porušenia platobnej povinnosti žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. Žalobu odôvodnil vecne tým, že právny predchodca žalobcu dňa 13.09.2011 uzatvoril so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej poskytol žalovanému úver - úverový rámec v sume 1.350,- € s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 % a žalovaný bol povinný platiť žalobcovi štandardnú mesačnú splátku v sume 45,- €. Žalovaný si napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu nesplnil svoje zmluvné povinnosti a pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie žalobca ku dňu 11.02.2020 vystavil nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.01.2020, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu v sume 3.068,37 €. V lehote splatnosti do 20.02.2020 si žalovaný nesplnil svoj peňažný záväzok a tak žalobcovi vznikol zákonný nárok na úhradu úrokov z omeškania. Právny predchodca žalobcu (banka) svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne zmluvou o vydaní kreditnej platobnej karty zo dňa 13.09.2011, žiadosťou o zvýšenie úverového rámca zo dňa 12.06.2013, predžalobnou upomienkou zo dňa 04.03.2017, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 02.04.2017, výpismi z bankovej knihy ku dňu 11.02.2020, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a. s., cenníkom banky, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017, žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 11.05.2020 a oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 02.06.2020
2. Žalovaný sa k žalobe, doručenej mu dňa 29.11.2020 (č. l. 33 spisu), v súdom stanovenej lehote ani neskôr písomne nevyjadril.
3. Na základe procesného návrhu právneho predchodcu žalobcu a súčasného súhlasu žalobcu súd uznesením č. k. 62Csp/15/2020 - 55 zo dňa 04.02.2021 pripustil, aby na miesto pôvodného žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) vstúpila do konania spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna č. 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, nakoľko rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 a žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 11.05.2020 mal súd preukázanú singulárnu sukcesiu - právne nástupníctvo žalobcu a jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Právny predchodca žalobcu upovedomil žalovaného o postúpení svojej pohľadávky oznámením zo dňa 02.06.2020 s tým, že od prevzatie tohto oznámenia je povinný plniť svoje zmluvné záväzky výhradne postupníkovi (žalobcovi).
4. Podaním zo dňa 09.07.2021 žalobca vzal žalobu bez uvedenia dôvodu späť v časti pohľadávky týkajúcej sa úroku z omeškania v sume 262,45 € a poplatkov v sume 191,04 €, t. j. v celkovej sume 453,49 € a žiadal konanie v uvedenej časti zastaviť.
5. Súd prejednal spor s nariadením pojednávania podľa § 297 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav sporu:
6. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) ako veriteľ dňa 13.09.2011 uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o aktivácii kreditnej platobnej karty č. 0040753293, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver s predschváleným úverovým rámcom v sume 900,- €, štandarnou mesačnou splátkou v sume 30,- € a úrokovou sadzbou vo výške 22,80 % ročne s tým, že deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 45. deň od 1. dňa predchádzajúceho mesiaca.
7. Podľa čl. V. bod 32. veta prvá Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a. s. (ďalej len „Obchodné podmienky banky“), klient je povinný uhradiť povinnú splátku vo výške uvedenej vo Výpise s použitím variabilného symbolu identifikujúceho kartový účet tak, aby úhrada bola pripísaná na kartový účet najskôr v deň nasledujúci po dni uzávierky a najneskôr v deň splatnosti.
8. Žiadosťou zo dňa 12.06.2013 žalovaný požiadal veriteľa (banku) o zvýšenie úverového rámca k vyššie uvedenej zmluve tak, že nový úverový rámec činil maximálnu možnú sumu čerpania 1.350,- € a nová štandarná minimálna mesačná splátka predstavovala 45,- €.
9. Predžalobnou upomienkou zo dňa 04.03.2017 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k bezodkladnému uhradeniu nedoplatku na splátkach revolvingového úveru vedeného ku kartovému účtu v sume 181,- € s tým, že ak do 14.03.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci január 2017, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť.
10. Právny predchodca žalobcu Oznámením zo dňa 02.04.2017 upovedomil žalovaného, že nakoľko dlžné splátky v predžalobnej upomienke stanovenej lehote neuhradil, dlh z kreditnej karty sa stal splatným v celom rozsahu naraz, navrhujúc ako ústretový krok uzavrieť dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní najneskôr do 22.04.2017.
11. Z Výpisu z bankovej knihy označeného ako „Výpis z Bankomatky Quatro“ vyplýva, že povinná žalovaným neuhradená splátka kreditnej karty ku dňu 11.02.2020, za zúčtovacie obdobie od 27.09.2011 do 31.01.2020, predstavovala sumu 3.068,37 € a termín splatnosti dlhu bol stanovený na 20. februára 2020.
Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):
12. Podľa § 39 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 30.06.2011 do 30.11.2011 (v čase vzniku predmetného záväzkového vzťahu), banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť bankovú knihu, v ktorej denne zaznamenávajú obchody a pozície, ktoré sa nezaznamenávajú v obchodnej knihe podľa odsekov 1 až 6.
13. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
14. Vzhľadom na to, že predmetom posudzovaného sporu je záväzkový vzťah založený medzi bankou ako veriteľom a žalovaným ako klientom, súd bez ohľadu na existenciu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzatvorila banka ako postupca so žalobcom ako postupníkom, právne posudzoval splnenie zákonných podmienok vyžadovaných ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné a účinné postúpenie pohľadávky banky na žalobcu, ktorý bankovým subjektom nie je a zistil, že pred postúpením svojej pohľadávky (pred 29.05.2020) právny predchodca žalobcu (banka) dňa 04.03.2017 písomne vyzval žalovaného na zaplatenie neuhradenej splátky úveru, splatnej v mesiaci január 2017 (konkrétne splatnosť nastala dňa 20.01.2017), ktorý dlh však žalovaný ani čiastočne dodatočne nesplnil a dňom 21.04.2017 sa ocitol v omeškaní so svojím peňažným záväzkom dlhšie ako 90 kalendárnych dní, preto od 22.04.2017, resp. bezprostredne po uzavretí rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 banka bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Vzhľadom na to, že k postúpeniu - prijatiu pohľadávky došlo prevzatím žiadosti žalobcu (postupníka) o postúpenie a prevod dňom 29.05.2020 a k uvedenému dátumu bol žalovaný nepretržite v omeškaní so svojím záväzkom oveľa dlhšie ako 90 kalendárnych dní, pričom na splnenie dlhu bol písomne vyzvaný bankou, je nepochybné, že právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku na žalobcu účinne a žalobca sa stal legitímnym veriteľom žalovaného.
15. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.07.2011 do 29.02.2012 (v čase vzniku predmetného záväzkového vzťahu) (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 54a veta prvá Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť;
17. Podľa prechodného ustanovenia § 879v Občianskeho zákonníka, účinného od 05.12.2018, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
18. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty konala banka v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, t. j. ako dodávateľ a naopak žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, t. j. má status spotrebiteľa a s prihliadnutím na skutočnosť, že konanie začalo dňa 30.03.2020, teda po nadobudnutí účinnosti ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, súd skúmal premlčanie žalobcom uplatneného nároku ex offo - z úradnej povinnosti.
19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. Vychádzajúc z citovaných ustanovení možno konštatovať, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Táto právna skutočnosť vyplýva tak zo znenia právnej úpravy, ako aj z legislatívneho vývoja a je v súlade so zmyslom premlčania, avšak inak je tomu pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, pri ktorých s prihliadnutím na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, pretože až vtedy sa veriteľ môže obrátiť na súd po prvý raz.
24. Súd mal na základe predžalobnej upomienky a vyjadrenia žalobcu preukázané, že žalovaný neuhradil splátku splatnú dňa 20.01.2017, s ktorou sa dostal do omeškania viac ako tri mesiace dňa 22.04.2017, kedy veriteľ mohol celý úver, resp celý dlh na splátkach revolvingového úveru zosplatniť a od nasledujúceho dňa, t. j. od 23.04.2017 mu začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky, ktorá uplynula dňa 23.04.2020. Z uvedeného je zrejmé, že právny predchodca žalobcu, ktorý podal žalobu na súd dňa 30.03.2020, uplatnil svoje majetkové právo včas - počas plynutia premlčacej doby, preto súd prejednal a rozhodol spor jeho meritórnym preskúmaním.
25. Pokiaľ ide o právnu otázku možnosti veriteľa úver, resp. dlh na splátkach úveru predčasne zosplatniť, súd uvádza, že právo veriteľa vyhlásiť dlžný zostatok za okamžite splatný vyplýva z ust. čl. V. bod 37. veta tretia Obchodných podmienok banky a konštatuje, že ku dňu vyhotovenia Oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru (ku dňu 02.04.2017) síce žalovaný nebol v omeškaní s nesplnenou splátkou splatnou 20.01.2017 viac ako tri mesiace, ale ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravená doba omeškania dlžníka nastala dňa 22.04.2017, dokedy žalovaný podľa výzvy banky mohol pristúpiť na uzavretie dohody o splácaní dlhu, preto súd považoval práve termín 22.04.2017 za okamih účinného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Vzhľadom na uvedené súd zastáva názor, že veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru správne až po uplynutí trojmesačného omeškania žalovaného s plnením splatného záväzku a zároveň dodržal zákonnú 15 dňovú lehotu, v ktorej mal upozorniť dlžníka na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko predžalobnú upomienku, ktorej obsahom je i upozornenie na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, vyhotovil dňa 04.03.2017, teda takmer mesiac pred vyhotovením Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, preto je zrejmé, že žalovaný vzhľadom na predpokladaný čas doručovania písomností poštovým podnikom musel byť upovedomený o možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru včas.
26. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 30.11.2011 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
28. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
30. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný v priebehu súdneho konania neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany v zmysle ust. § 149 C.s.p., k žalobe sa nevyjadril a skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, súd považoval žalobcom opísané skutočnosti rozhodujúce pre opodstatnenosť jeho peňažného nároku v súlade s § 151 ods. 1 C.s.p. za nesporné, a preto dospel k záveru, že žalovaný si neplnil riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty, nakoľko od 13.12.2016 prestal platiť povinné mesačné splátky úveru - kreditnej karty, v dôsledku čoho na základe predčasnej splatnosti úveru vznikla žalovanému povinnosť uhradiť celú pohľadávku naraz, avšak svoj dlh veriteľovi ani jeho právnemu nástupcovi doposiaľ nesplnil. Svojím omisívnym konaním, keď žalovaný porušil základnú zmluvnú povinnosť splácať veriteľovi ním poskytnutý úverový rámec, založil peňažný nárok žalobcu, ktorý si tento správne v súlade s výpisom z bankovej knihy vyčíslil a náležite preukázal (č. l. 4 - 13 spisu).
31. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým až po doručení žaloby protistrane vzal žalobu čiastočne späť, súd konanie v časti pohľadávky v sume 453,49 € (sankčný úrok z omeškania v sume 262,45 € a poplatky v sume 191,04 €) postupom podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.07.2010 do 31.01.2013 (v čase vzniku predmetného záväzkového vzťahu), výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného (k 21.02.2020) predstavovala 0,00 %.
35. Podľa Výpisu z bankovej knihy banky, splatnosť dlhu žalovaného nastala dňa 20.02.2020, preto žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dlhu dňa 21.02.2020 a od uvedeného dátumu žalobcovi vznikol nárok na zákonné úroky z omeškania tak, ako si žalobca správne uplatnil a v súlade s vyššie citovaným vykonávacím predpisom percentuálne vyčíslil.
36. Z vyššie uvedených dôvodov, keď žalobca riadne preukázal právnu opodstatnenosť svojho peňažného nároku, ktorý si zároveň uplatnil v správnej výške istiny i zmluvného úroku, súd žalobe ako vecne dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.
37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
39. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní a zásady zodpovednosti za čiastočné zastavenie konania tak, že vzhľadom na procesný úspech žalobcu v časti pohľadávky v sume 2.614,88 € a zastavenie konania v časti pohľadávky v sume 453,49 €, keď zastavenie konania zavinil žalobca, nakoľko žalobu vzal čiastočne späť bez uvedenia dôvodu, zaznamenal žalobca procesný úspech z pôvodne žalovanej sumy 3.068,37 € v rozsahu 85 % a celkový percentuálny úspech (po odpočítaní procesného úspechu žalovaného v rozsahu 15 %) v rozsahu 70 %, preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.