Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-44-2020.pdf
PDF · 191.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/44/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcov: Ing. X. M., P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, XXX XX W., proti žalovaným: 1/ G.. Q. M., I.., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L. XXXX/ XX, XXX XX W. a 2/ TRADIHAJ, s.r.o., so sídlom Radničné námestie 35, 085 01 Bardejov, IČO: 36 448 699, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 14.07.2020 č.k. 9C 2/2019-94 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému 1/ a žalovanému 2/ sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ spoločne a nerozdielne priznal voči žalobcovi 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 28.02.2019 sa žalobca domáhal voči žalovaným určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 01.03.2017 medzi žalovaným 2/ (TRADIHAJ, s.r.o.) ako predávajúcim na jednej strane a žalovaným 1/ (Ing. Q. M., I..) ako kupujúcim na strane druhej, vo veci prevodu vlastníckeho práva kúpo- predajom k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom W., katastrálny odbor (ďalej len „katastrálny úrad“), pre okres W., obec W. a katastrálne územie W. na LV XXXXX (pôvodne evidovaných na LV XXXXX) a to konkrétne:
- parcely CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 882 m2;
- parcely CKN XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2;
- parcely CKN XXXX/X - zastarané plochy a nádvoria o výmere 3129 m2;
- parcely CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 402 m2;
- parcely CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2;
- parcely CKN XXXX/X - zastarané plochy a nádvoria o výmere 76 m2;
- parcely CKN XXXX/XX - zastarané plochy a nádvoria o výmere 563 m2;
- parcely CKN XXXX - vodné plochy a nádvoria o výmere 249 m2;
- vrátnice so súpisným č. XXXX;
- budovy so súpisným č. XXXX;
- dielne so súpisným č. XXXX;
- skladu so súpisným č. XXXX (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“).
3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je menšinovým spoločníkom žalovaného 2/, t.j. spoločnosti TRADIHAJ, s.r.o. a to s 25% podielom na jeho základnom imaní, pričom žalovaný 2/ bol výlučným vlastníkom označených sporných nehnuteľností evidovaných pôvodne na LV XXXXX, ktoré žalovaný 1/ ako väčšinový spoločník a súčasne konateľ žalovaného 2/, previedol do svojho výlučného vlastníctva a to kúpnou zmluvou z 01.03.2017, uzavretou jednako bez vedomia žalobcu, ako taktiež spoločníka žalovaného 2/, o uzavretí ktorej sa žalobca dozvedel iba z internetového portálu katastra nehnuteľností kde bola na LV XXXXX vyznačená plomba V-XXX/XXXX a jednako za kúpnu cenu ktorou mala byť, podľa kamarátom žalovaného 1/ spracovaného znaleckého posudku, značne podhodnotená skutočná trhová cena sporných nehnuteľností a navyše spôsob splatnosti ktorej (rozumej „kúpnej ceny“) bol dojednaný v tzv. Dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok z 31.12.2016 (na inom mieste žaloby je uvedený dátum „21.12.2016“; ďalej len „Dohoda o započítaní“), ktorá Dohoda o započítaní podľa žalobcu cit. „... bola určená rozsudkom Okresného súdu W. za neplatnú“. Podľa žalobcu, žalovaný 1/ ako majoritný spoločník a súčasne konateľ žalovaného 2/, konal pri prevode sporných nehnuteľností špekulatívne, keďže v postavení štatutárneho orgánu žalovaného 2/ uzavrel sám so sebou jednako 02.01.2016 Dohodu o urovnaní a uznaní záväzku a taktiež 31.12.2016 aj Dohodu o započítaní, ktorej obsahom malo byť započítanie v účtovníctve žalovaného 2/ neevidovanej pohľadávky žalovaného 1/, čím žalovaný 1/ podľa žalobcu konal zneužijúc postavenie väčšinového spoločníka bez možnosti zásahu menšinového spoločníka, pretože cit. „... disponoval a nakladal s vlastníckymi právami na nehnuteľnom majetku spoločnosti v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka.“ a to konkrétne v rozpore s § 135a a § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka, v ktorom dôsledku došlo k zníženiu majetku žalovaného 2/, ktorého je žalobca taktiež spoločníkom. Podľa žalobcu cit. „... konateľ spoločnosti nekonal pri nakladaní s nehnuteľným majetkom spoločnosti s odbornou starostlivosťou, úkony konateľa spoločnosti nie sú v súlade so záujmami spoločnosti, v súlade so záujmami žalobcu ako menšinového spoločníka spoločnosti, a znižujú majetok spoločnosti na úkor iných. O zneužití väčšiny v obchodnej spoločnosti TRADIHAJ,s.r.o. rozhodol a v odôvodnení rozsudku uviedol aj Okresný súd W. v konaní pod sp. zn. 1Cb/33/2017, keď rozsudkom Okresného súdu zo dňa 06.02.2019 rozhodol, že Uznesenie valného zhromaždenia žalovaného z 28.02.2017 v časti, ktorým valné zhromaždenie vzalo na vedomie Správu o výsledku hospodárenia spoločnosti za rok 2016 a Dohodu o urovnaní a uznaní záväzku z 02.01.2016 a tiež schválilo Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok z 31.12.2016 je neplatné.“
4. Podľa žalobcu sa podanou určovacou žalobou podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) domáha určenia právnej skutočnosti podľa osobitného predpisu, keďže cit. „...nárok na určenie neplatnosti zmluvy je svojou podstatou nárokom na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ C.s.p.“, pričom podľa žalobcu v danom prípade cit. „... právnym predpisom, ktorý výslovne umožňuje domáhať sa určenia neúčinnosti právneho úkonu je § 42a Občianskeho zákonníka.“ Okrem toho však kvalifikovane právne zastúpený žalobca pripúšťa, že v danom prípade by sa mohlo jednať aj o žalobu na určenie podľa § 137 písm. c) CSP, pri ktorej žalobe je nevyhnutné preukazovať naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, v ktorej súvislosti žalobca v žalobe sám tiež uviedol cit. „Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, (...) ... Naliehavý právny záujem je preukázaný aj skutočnosťou, že jedine žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu je možné dosiahnuť spravodlivý právny stav, nakoľko samotná neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného v 2. rade, ktorá bola vyhlásená rozsudkom OS W. sp. zn. 1Cb/33/2017 zo dňa 06.02.2019, nezakladá neplatnosť zmluvy.“ Prílohou žaloby bol iba rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 Cb 33/2017 zo 06.02.2019.
5. Žaloba s prílohami bola za účelom vyjadrenia doručená žalovanému 1/ dňa 28.03.2019 a žalovanému 2/ dňa 01.04.2019, ku ktorej sa v mene žalovaného 2/ (TRADIHAJ s.r.o.) ako jeho konateľ vyjadril žalovaný 1/ podaním doručeným okresnému súdu 12.04.2019 v ktorom v prvom rade ozrejmil akým spôsobom vznikala pohľadávka žalovaného 1/ ako spoločníka voči spoločnosti, tj. voči žalovanému 2/ s tým, že objekt pekárne žalovaný 2/ kúpil od spoločnosti Šarišské pekárne a cukrárne Prešov a.s. a to kúpnou zmluvou z 30.09.2010, ktorej predchádzala Zmluva o budúcej kúpnej zmluve z 08.06.2010, v ktorom objekte chcel žalovaný 1/ vykonávať podnikateľskú obchodnú činnosť v oblasti umelých hnojív, avšak keďže jej vykonávanie nebolo možné bez vlastných a úverových zdrojov, preto
žalovaný 1/ celý svoj zisk nechával na účte spoločnosti ako „obratové finančné prostriedky“, ktoré slúžili ako garancia pre banky pri poskytovaní spoločnosti revolvingových úverov, takto sa žalovanému 1/ u žalovaného 2/ kumulovali jeho vlastné finančné prostriedky, ktoré si žalovaný 1/ nevyplácal a takto mu vznikla voči žalovanému 2/ (spoločnosť) pohľadávka. Žalovaný 1/ konštatoval, že tvrdenia žalobcu, že jeho pohľadávka nebola evidovaná v účtovníctve žalovaného 2/ je špekulatívnou, pričom v tej súvislosti predložil ako dôkaz obraty na účtoch žalovaného 2/ na ktorých má byť evidovaná pohľadávka žalovaného 1/ voči žalovanému 2/ kumulovaná za roky 2009 - 2018. Žalovaný 1/ tiež podotkol, že potom ako v roku 2010 skončil s obchodnou činnosťou s umelými hnojivami sa prestal u žalovaného 1/ vytvárať zisk z obchodnej činnosti, pričom v tom istom roku žalovaný 2/ kúpil objekt pekárne a začal s výstavbou polyfunkčného objektu, avšak keďže žalovaní 1/ neuvažuje o ďalšom rozvoji obchodnej činnosti a jej prevádzkovanie sa nedá očakávať ani od žalobcu, ako ďalšieho spoločníka žalovaného 2/, žalovaný 1/ mal za to, že jedinou možnosťou ako mohol uspokojiť svoju pohľadávku voči žalovanému 2/ bolo jej započítanie proti hodnote nehnuteľného majetku žalovaného 2/. Žalovaný 1/ poukázal na to, že v roku 2016 predal zrekonštruovanú halu „Garáže“ žalobcovi (svojmu synovi) a to na naliehanie žalobcu, pričom túto halu „Garáže“ žalovaný 1/ najsamprv vyčlenil z objektu pekárne a to tak, že Dohodou o urovnaní a uznaní záväzku z 02.01.2016 a Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok z 31.12.2016 žalovaný 1/ túto nehnuteľnosť formou zápočtu previedol najprv na seba, ktoré dohody aj v tom čase žalovaný 1/ podpisoval „sám medzi sebou“ a vzápätí túto halu „Garáže“ kúpnou zmluvou z 22.02.2016 predal za sumu 3,- Eur žalobcovi, pričom príslušná správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva pre žalobcu k tejto nehnuteľnosti 15.03.2016. Navyše žalovaný 1/ podotkol, že jeho ústretovosť voči synovi (žalobcovi) bola veľkorysá aj v tom smere, že spolu s uvedeným predajom previedol k tejto hale na žalobcu aj podpísanú nájomnú zmluvu uvedenej haly s nemeckým partnerom za mesačný nájom 1 000,- Eur a to napriek tomu, že sám žalovaný 1/ potreboval existenčne finančné prostriedky, takže týmto spôsobom v podstate žalovaný 1/ daroval žalobcovi na nájom 37 000,- Eur. Okrem toho žalovaný 1/ podotkol, že rovnakým postupom kúpnou zmluvou z 26.11.2018 predal halu Dielne so súpisným č. XXXX druhému synovi H. za cenu taktiež 3,- Eur, na základe čoho príslušná správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva 16.01.2019. Napokon v súvislosti so žalobou žalovaný 1/ uviedol, že cit. „Je poľutovania hodné, že žalobca sa uchýlil k tak nízkym obvineniam, že ako konateľ som konal v rozpore s dobrými mravmi, že som postupoval špekulatívne, že som dokonca nekonal s odbornou starostlivosťou.“ Napokon v spojitosti s konaní vedeným okresným súdom pod sp. zn. 1 Cb 33/2017 žalovaný 1/ uviedol cit. „...konania č. 1 Cb/33/2017-109 som sa nezúčastňoval nie z dôvodu ľahostajnosti, ale preto, že som o ňom nemal žiadne informácie nakoľko všetka korešpondencia zo súdu mi bola posielaná do elektronickej schránky, ktorú som nemal certifikovanú. Certifikáciu elektronickej schránky som previedol až 1.4.2019.“ Prílohou vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ boli: Dohoda o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy uzavretá 18.11.2010 medzi Šarišské pekárne a cukrárne, a.s. na jednej strane a žalovaným 2/, ako predmet kúpy preberajúcim na strane druhej, spolu s prílohou, ako aj s rozhodnutím príslušného katastrálneho úradu č. V XXXX/XX z 08.11.2010 o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy na základe tejto kúpnej zmluvy v prospech žalovaného 2/; obraty na účtoch žalovaného 2/ za obdobie rokov 2009 - 2018 s evidenciou vkladov žalovaného 1/ do spoločnosti (žalovaného 2/); ďalej rozhodnutie príslušného katastrálneho úradu č. V XXX/XXXX z 15.03.2016, ktorým na základe kúpnej zmluvy z 22.02.2016 uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným 1/ ako predávajúcim bol povolený vklad vlastníckeho práva k stavbe garáží a priľahlým pozemkom v prospech žalobcu; taktiež rozhodnutie príslušného katastrálneho úradu č. V XXXX/XXXX zo 16.01.2019, ktorým na základe kúpnej zmluvy z 26.11.2018 uzavretej medzi H. M. ako kupujúcim a žalovaným 1/ ako predávajúcim bol povolený vklad vlastníckeho práva k stavbe dielne a priľahlým pozemkom v prospech H. M.; kópia katastrálnej mapy z 15.05.2013 k sporným nehnuteľnostiam; rozhodnutie Mesta W. č. ŽP XXXX/XXXXX zo 07.05.2013 o povolení na odstránenie stavby skladu a archívu; potvrdenie z 01.04.2019 o aktivácii el. schránky žalovaným 1/; ďalej Dohoda o urovnaní a uznaní záväzku uzavretá 02.01.2016 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a na túto dohodu nadväzujúca Dohoda vzájomnom započítaní pohľadávok z 31.12.2016 a napokon prvá a posledná strana Znaleckého posudku č. X/XXXX z 09.01.2017.
6. K vyjadreniu žalovaného 2/ zaujal svoje stanovisko (replika) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným okresnému súdu 24.09.2019 v ktorom v prvom rade proklamoval, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, pretože má za to, že dostatočne preukázal jednako aktívnu ako aj pasívnu vecnú legitimáciu sporových strán a jednako aj danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy z 01.03.2017, ktorú žalobca považuje za neplatnú jednako z dôvodu podhodnotenia kúpnej ceny a jednako z dôvodu jej nezaplatenia v prospech žalovaného 2/ a jej započítania proti neexistujúcej pohľadávke žalovaného 1/ voči žalovanému 2/. Okrem
toho žalobca tiež poukázal, že tým, že vyjadrenie žalovaného 2/ k žalobe je podpísané len žalovaným 1/ ako jeho konateľom, že aj z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 1/ sa plne identifikuje so žalovaným 2/, takže vystupuje len ako jeden subjekt, pričom tiež uviedol že vyjadrenie žalovaného 1/ ohľadom prevodu majetku žalovaného 2/ najprv na žalovaného 1/ a následne na jeho synov, že toto vyjadrenie s prejednávanou vecou nesúvisí a ide len o emocionálny výlev žalovaného 1/. Podľa žalobcu konflikt medzi ním a žalovaným 1/ (jeho otcom), ako spoločníkmi v spoločnosti žalovaného 2/ vznikol v dôsledku toho, že žalovaný 1/ sa ako majoritný spoločník správal ako keby bol jediným spoločníkom žalovaného 2/, obchádzal žalobcu ako minoritného spoločníka a nebral na neho ohľad, cit. „… viedol spoločnosť len v prospech seba ...“, čo začalo žalobcovi prekážať.
7. K stanovisku žalobcu sa žalovaní 1/ a 2/ vyjadrili (duplika) v podaniach doručených okresnému súdu 26.11.2019. Žalovaný 2/ uviedol, že zotrváva na svojom skoršom písomnom vyjadrení k žalobe s tým, že nie je pravdou, žeby sa žalovaný 1/ identifikoval s osobou žalovaného 2/ v jedno, pretože žalovaný 1/ podpísal vyjadrenie žalovaného 2/ k žalobe ako jeho konateľ, na čo mal plné právo a pokiaľ ide o žalovaného 1/, ako žalovanú fyzickú osobu, je a bolo len na ňom či využije svoje právo a k žalobe sa vyjadrí alebo nevyjadrí. Za cieľavedomé zavádzanie súdu označil žalovaný 2/ vyjadrenie žalobcu o neúčinnosti započítania kúpnej ceny z kúpnej zmluvy z 01.03.2017 proti pohľadávke žalovaného 1/ z dôvodu neexistencie tejto pohľadávky žalovaného 1/, pretože žalovaný 2/ poukázal, že na rozdiel od žalobcu predložil k svojmu vyjadreniu k žalobe aj písomný dôkaz a to obraty na účtoch žalovaného 2/, kde je pohľadávka žalovaného 1/ voči žalovanému 2/ riadne evidovaná. Podľa žalovaného 2/, keďže žalobca nepredložil žiadny dôkaz svedčiaci o neplatnosti kúpnej zmluvy z 01.03.2017, je žaloba nedôvodná a preto ju navrhuje ako celok zamietnuť. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení uviedol, že sa plne stotožňuje s vyjadrením žalovaného 2/ a taktiež navrhuje žalobu zamietnuť.
8. Na pojednávaní 14.07.2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu tak ako bola podaná, stotožňuje sa s právnym názorom súdu, že v danom prípade sa žalobca nedomáha plnenia, ale domáha sa určenia danosti právnej skutočnosti. Poukazuje na to, že určovacia žaloba v zmysle svojej preventívnej funkcie má zabrániť, aby sa predišlo porušovaniu práv, ktoré sú v prípade žalobcu porušované, keďže žalobca je obmedzený vo svojom práve nakladať s majetkom žalovaného 2/. Pokiaľ ide o neplatnosť kúpnej zmluvy, žalobca má za to, že jej neplatnosť možno vyvodiť z § 42a Občianskeho zákonníka a jej neplatnosť napáda jednako z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny, ktorá bola započítaná na neexistujúcu pohľadávku žalovaného 1/ a jednako z dôvodu, nereálneho určenia tejto kúpnej ceny. Pokiaľ ide o započítanie kúpnej ceny na neexistujúcu pohľadávku žalovaného 1/ voči žalovanému 2/, žalobca má za to, že táto otázka bola riešená už v konaní okresného súdu sp. zn. 1 Cb/33/2017, v ktorom súd vyslovil neplatnosť uznesenia Valného zhromaždenia a teda neplatnosť dohody o započítaní pohľadávok. Pokiaľ ide o určenie kúpnej ceny, táto je jednako netransparentnou, pretože bola určená znalcom Ing. P., ktorý je blízkym priateľom žalovaného 1/ a to znaleckým posudkom, ktorý v zmysle § 27 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. pre určenie reálnej hodnoty majetku prichádza do úvahy až v prípade, ak cenu tohto majetku nie je možné určiť jeho trhovou cenou, ktorá podľa žalobcu sa v tomto prípade dala určiť. Pokiaľ ide o otázku obohatenia sa žalovaného 1/ na úkor žalovaného 2/ uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 01.03.2017, boli predmetom nájmu, z prenájmu ktorých mal žalovaný 2/ príjem cca 2 500,- Eur mesačne, takže v dôsledku ich predaja sa tento príjem stal výlučným príjmom žalovaného 1/ na úkor jednako spoločnosti, t.j. žalovaného 2/, ako aj na úkor žalobcu ako minoritného s spoločníka žalovaného 2/. Uviedol, že § 125 ods. 3 Obchodného zákonníka jasne vymedzuje rozsah kompetencii Valného zhromaždenia s.r.o. s tým, že Valné zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovať o veciach patriacich do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti, pričom z uznesenia Valného zhromaždenia z 28.02.2017 vyplýva, že Valné zhromaždenie rozhodovalo o schválení dohody o urovnaní ako aj dohody o započítaní, uznesenie z ktorého bolo vyhlásené za neplatné rozsudkom Okresného súdu W. 1Cb/33/2017, ktorým bola konštatovaná teda aj neplatnosť samotnej dohody. Žalobu považuje za dôvodnú, žalobca preukázal, že sporové strany majú vecnú, aj procesnú legitimáciu a preukázal aj existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení tak ako to ukladá zákon.
9. Na pojednávaní 14.07.2020 žalovaný 1/, ktorý je súčasne konateľom žalovaného 2/ uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení k veci, ktoré podal ako osoba kompetentná, tieto vyjadrenia považuje za kompletné a ich sa dovoláva. S majetkom žalovaného 2/ nakladal oprávnene, v súlade so zákonom, ako jeho konateľ. Má za to, že zákon nezakazuje nakladať s majetkom s.r.o. bez schválenia Valným zhromaždením. Pokiaľ ide o určenie ceny, má za to, že zákon vymedzuje štyri možnosti jej
určenia, pričom žiadnu z nich neuprednostňuje. Určenie ceny znaleckým posudkom bolo v tomto prípade jedinou objektívnou možnosťou určenia ceny tak veľkého predmetu predaja ako je objekt pekárni, ktorý objekt nebolo možné predať ako celok a preto znalecký posudok bol jedinou objektívnou možnosťou určenia jeho ceny. Nie je pravdou, že by znalec bol blízkym priateľom žalovaného 1/, ide o znalca, ktorý je v okolí všeobecne známy a v takej miere ako ho pozná žalovaný 1/, ho pozná aj sám žalobca. Takisto nie je pravdou, že kúpna cena nebola zaplatená, pretože forma jej úhrady bola v kúpnej zmluve jasne zadefinovaná a to započítaním pohľadávok zmluvných strán, ktorý spôsob je bežným spôsobom používaným v obchodno-záväzkových vzťahoch. Za priame klamstvo označil tvrdenie žalobcu, že kúpna cena bola započítaná proti neexistujúcej pohľadávke žalovaného 1/ voči žalovanému 2/, pretože žalovaný 1/ predložil o existencii tejto svojej pohľadávky voči žalovanej spoločnosti jej 10 ročnú históriu z účtovníctva spoločnosti, takže tvrdenia o jej neexistencii sú klamlivé. Poukázal, že podstata veci je podľa žalovaného 1/ v tom, že spoločnosť žalovaného 2/ viedol žalovaný 1/ sám až do roku 2011 a všetok majetok, ktorý v rámci tejto spoločnosti nadobudol, bol iba jeho osobným zainteresovaním. To, že prijal do spoločnosti ďalšieho spoločníka a to žalobcu, ktorý je jeho synom, bolo iba z dôvodu, že žalobca v tom čase mal problémy v svojom bývalom zamestnaní a preto ho žalovaný 1/ ako jeho otec, ktorému ho bolo ľúto a nechcel, aby skončil na úrade práce, prijal do spoločnosti ako minoritného spoločníka s 25 % podielom na jej majetku. Vzhľadom na tieto okolnosti žalovaný 1/ vníma tento súdny spor iba ako snahu syna (žalobcu) okradnúť svojho otca (žalovaného 1/). Súčasne podotkol, že keď 01.01.2016 identickým spôsobom, ako to bolo aj v prípade napádanej kúpnej zmluvy z 01.03.2017, teda identickým spôsobom taktiež žalovaný 1/ uzavrel so žalovaným 2/ kúpnu zmluvu, ktorou na seba previedol majetok žalovaného 2/ a to dielňu, a to taktiež bez schválenia Valným zhromaždením a ktorú následne previedol na žalobcu (syna), teda jednalo sa o identický spôsob prevodu majetku, aký sa udial aj v tomto sporom dotknutom prípade, preto považuje za nemorálne tvrdenie žalobcu, že v tomto prípade žalovaný 1/ konal na úkor žalovaného 2/ ako aj na úkor žalobcu ako minoritného spoločníka, ktorý postup však žalobca nenapádal v roku 2016, kedy tým istým spôsobom nadobudol skrz žalovaného 1/ do svojho vlastníctva dielňu, ktorá bola taktiež pôvodne majetkom žalovaného 2/.
10. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého z výpisu z obchodného registra na žalovaného 2/ vyplýva, že spoločníkom žalovaného 2/, ktorý bol založený Spoločenskou zmluvou z 29.05.1997, je od 08.03.2005 žalovaný 1/ (Ing. Q. M.. CSc.) s výškou vkladu od 18.02.2011 v sume 4 979,- Eur, ktorý je zároveň od 21.01.1998 a od 08.03.2005 aj konateľom žalovaného 2/ a od 18.02.2011 je spoločníkom aj žalobca (Ing. X. M.) s výškou vkladu v sume 1 660,- Eur.
11. Z Okresným úradom W., katastrálnym odborom, pre okres W., obec W. a katastrálne územie W. vedeného LV XXXXX (v stave vyhotovenia k 03.07.2020) vyplýva, že na tomto LV sú evidované: parcely registra „C“ a to parcela CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12305 m2; parcela CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2; parcela CKN XXXX/X - zastaraná plocha a nádvorie o výmere 3129 m2; parcela CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2; parcela CKN XXXX/X - zastaraná plocha a nádvorie o výmere 76 m2; parcela CKN XXXX/XX - zastaraná plocha a nádvorie o výmere 563 m2 a parcela CKN XXXX - vodná plocha o výmere 249 m2; ako aj budovy a to vrátnica so súpisným č. XXXX postavená na parcele CKN XXXX/X a priemyselná budova so súpisným č. XXXX postavená na parcele CKN XXXX/X, ktorých výlučným vlastníkom je žalovaný 1/ (Ing. Q. M., CSc., nar. XX.XX.XXXX) a to titulom kúpnej zmluvy z 01.03.2017 - V XXX/ XXXX zo dňa 13.04.2017. V časti “B“ LV XXXXX je na žiadosť žalobcu uvedená poznámka cit. „...že bola podaná žaloba Okresnému súdu W. o určenie neplatnosti valného zhromaždenia spoločnosti a o určenie neplatnosti zmluvy vedeného pod sp. zn. 1Cb/33/2017, v súvislosti so zmluvou o prevode práv k nehnuteľnostiam na LV XXXXX, vyznačená plomba vkladu V -XXX/XXXX. P XXX/XXXX.“ V časti “C“ LV XXXXX je zapísané (i) vecné bremeno v prospech žalobcu ako oprávneného z vecného bremena spočívajúce v práve prechodu a prejazdu osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami a pešo cez parcelu CKN XXXX/X a to na základe zmluvy o zriadení vecného bremena - V XXXX/XXXX zo 04.08.2016; ako aj (ii) zmena výmery na parcele CKN XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12654 m2 na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo 17.12.2019
- V XXXX/XXXX z 28.01.2020 a napokon aj zápis (iii) vecného bremena v prospech vlastníka parciel CKN XXXX/XX, CKN XXXX/X a CKN XXXX/XX ako oprávneného z vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami a pešo cez parcelu CKN XXXX/X a to na základe kúpnej zmluvy z 20.12.2019 a dodatku č.1 z 27.01.2020 - V XXXX/XXXX z 28.01.2020.
12. Z Okresným úradom W., katastrálnym odborom, pre okres W., obec W. a katastrálne územie W. vedeného LV XXXXX (v stave vyhotovenia k 03.07.2020) vyplýva, že na tomto LV je evidovaná stavba a to polyfunkčný dom so súpisným č. XXXX postavenom na parcele č. XXX/X, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný 1/ (Ing. Q. M., CSc., nar. XX.XX.XXXX) a to titulom kúpnej zmluvy zo 17.12.2018 - V XXXX/ XXXX z 03.01.2019. Časť „C“ tohto LV - bez zápisu.
13. Zo žalobcami, v konaní vedenom okresným súdom pod sú. zn. 1 Cb 33/2017 (viď bod 9 rozsudku, pozn.) predloženého LV XXXXX, vedeného pre katastrálne územie W. vyplýva, že ku dňu 31.03.2017 boli na tomto LV XXXXX evidované tieto nehnuteľnosti: parcela CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 882 m2; parcela CKN XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 91 m2; parcela CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3129 m2; parcela CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere o výmere 402 m2; parcela CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2; parcela CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2; parcela CKN XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 563 m2; parcela CKN XXXX - vodné plochy a nádvoria o výmere 249 m2; vrátnica so súpisným č. XXXX; budova so súpisným č. XXXX; dielne so súpisným č. XXXX a polyfunkčný dom so súpisným č. XXXX, postavený na parcele č. XXX/X, pričom výlučným vlastníkom všetkých označených nehnuteľností bol žalovaný 2/ (TRADIHAJ s.r.o.). Vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam na uvedenom LV bola, okrem polyfunkčnej budovy so súpisným č. XXXX, vyznačená plomba na základe V- XXX/XXXX.
14. Z kúpnej zmluvy z 01.03.2017 (bola súčasťou pripojeného spisu Okresného súdu W. vedeného pod sp. zn. 1 Cb 33/2017) vyplýva, že bola uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, medzi žalovaným 2/ (TRADIHAJ, s.r.o. W.) ako predávajúcim na jednej strane a žalovaným 1/ (Ing. Q. M., CSc.) ako kupujúcim na strane druhej, pričom jej predmetom bol predaj na LV XXXXX vedených jednako parciel evidovaných ako zastavené plochy a nádvoria a parcelnými číslami: XXXX/X o výmere 12 882 m2; XXXX/ 2 o výmere 91 m2; XXXX/X o výmere 3129 m2; XXXX/X o výmere 402 m2; XXX/X o výmere 124 m2; XXXX/X o výmere 76 m2; XXXX/XX o výmere 563 m2; ďalej parcely so súpisným č. XXXX - vodné plochy o výmere 249 m2, ako aj stavieb a to konkrétne vrátnice so súpisným č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX/X; priemyselnej budovy so súpisným č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX/X a dielne so súpisným č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX/X a to za v čl. III. tejto zmluvy dohodnutú kúpnu cenu v sume 476 000,- Eur bez DPH určenú znaleckým posudkom (bez jeho bližšej identifikácie, pozn.) pričom cit. „V súlade s Dohodou o urovnaní a uznaní záväzku medzi Predávajúcim a Kupujúcim zo dňa 2.1.2016 sa Zmluvné strany dohodli na úhrade kúpnej ceny nefinančnou formou započítaním vzájomných pohľadávok a záväzkov. Záväzok Predávajúceho voči Kupujúcemu bude tak znížený o kúpnu cenu Predmetu kúpy. Podpísaním Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi Kupujúcim a Predávajúcim sa Kúpna cena považuje za uhradenú.“ Podľa čl. IV., bodu 4 tejto kúpnej zmluvy cit. „Zmluvné strany sa dohodli, že Predávajúci odovzdá Predmet kúpy Kupujúcemu dňa 18.2.2017. Dokladom o odovzdaní Predmetu kúpy bude Protokol o prevzatí a odovzdaní Predmetu kúpy podpísaný oboma Zmluvnými stranami. Súčasne s odovzdaním Predmetu kúpy odovzdá Predávajúci Kupujúcemu technickú dokumentáciu týkajúcu sa Predmetu kúpy.“
15. Zo zápisnice z Valného zhromaždenia žalovaného 2/ (TRADIHAJ s.r.o.) konaného 28.02.2017 (bola súčasťou spisu Okresného súdu W. vedeného pod sp. zn. 1 Cb 33/2017) vyplýva, že sa ho zúčastnili žalobca (25 % podiel) a žalovaný 1/ (75 % podiel), ako spoločníci žalovaného 2/ a taktiež prizvaná zapisovateľka, pričom v zmysle spoločníkmi schváleného programu rokovania pod bodom 2., boli prerokované záväzky žalovaného 2/ voči jeho spoločníkom, t.j. voči žalobcovi a voči žalovanému 1/. V zmysle zápisu predseda Valného zhromaždenia (bol ním žalovaný 1/) oznámil, že žalovaný 2/ voči žalovanému 1/ (Ing. Q. M., CSc.) eviduje cit. „... záväzok v sume 832 246,13 €. Tento záväzok spoločnosti vznikol ako peňažný vklad spoločníka na kúpu objektu Pekárne v W.e a na výstavbu polyfunkčného domu na ul. Stocklova 16/A v W.e.“ a voči žalobcovi (Ing. X. M.) eviduje cit. „... záväzok v sume 13 160,60 €. Tento záväzok spoločnosti vznikol ako peňažný vklad spoločníka na zaplatenie projektu na výstavbu polyfunkčného domu na ul. Stocklova v W.e vo výške 11 790,00 € a na prepravu bágra vo výške 1 370,60 €.“ Následne, v spojitosti s uvedeným, predseda Valného zhromaždenia cit. „... oboznámil s Dohodou o urovnaní a uznaní záväzku zo dňa 2.1.2016, na základe ktorej výška záväzku spoločnosti, podľa čl. 1/ predmetnej dohody, bola voči spoločníkovi Ing. Q.ovi M., CSc., k 31.12.2015, vo výške 862 466,86 €. Keďže k 31.12.2016 nedošlo v zmysle vyššie predmetnej dohody k finančnému vyrovnaniu v prospech spoločníka Ing. Q.a M., CSc., v súlade s čl. 2 ods. 2.1.3. dohody o urovnaní a uznaní záväzku zo dňa
2.1.2016, spoločník spoločnosti Ing. Q. M., CSc., ako veriteľ dlžníka spoločnosti TRADIHAJ, s.r.o. W., predkladá Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok v tomto znení: Výška pohľadávky spoločníka voči spoločnosti k 31.12.2016 predstavuje hodnotu 832 322,32 € - istina. Vzhľadom k tomu, že dlžník - spoločnosť TRADIHAJ, s.r.o. W. nemá dostatok finančných prostriedkov na zníženie či vyrovnanie svojho záväzku, strany pristúpili k jeho vyrovnávaniu započítaním nehnuteľnosti a to objektu Pekárne v W.e na základe Kúpnej zmluvy, kde výška nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru stavebníctva.“ Po oboznámení predmetnej Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok (ďalej len „dohoda o započítaní“) žalobca (Ing. X. M.) ako spoločník žalovaného 2/ cit. zo zápisnice o konaní Valného zhromaždenia „... vyslovil nesúhlas s Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok. Poukázal na to, že jeho pohľadávka voči spoločností je vyššia ako 13 160,60 €. Dlh (záväzok) spoločnosti voči nemu ako spoločníkovi je v hodnote minimálne 40 000,00 €, ktorý pozostáva z finančných prostriedkov, ktoré boli po častiach poskytované spoločnosti pri výstavbe Polyfunkčného domu a rekonštrukcií Pekárni. Nakoľko účtovníctvo spoločnosti bolo jednostranne vedené bez jeho zásahu, je možné, že finančné prostriedky poskytnuté spoločnosti neboli riadne zaevidované, ako dlh spoločnosti voči nemu ako spoločníkovi. Spoločník spoločnosti - Ing. Q. M., CSc., poukázal na to, že domnienky spoločníka Ing. X.a M. sú neopodstatnené. Poukázal na to, že okrem uvedenej pohľadávky 13.160,60 € neposkytol spoločnosti jeho spoločník žiadne iné finančné prostriedky. Drobné nákupy materiálov spojených s výstavbou Polyfunkčného domu a rekonštrukcie Pekárne, ktoré jeho spoločník kupoval, vyplácal mu z vlastných finančných prostriedkov hneď po predložení takýchto dokladov o zaplatení, ktoré osobne prevzal. Spoločník Ing. X. M. poprel, že mu boli poskytnuté peňažné úhrady za poskytnuté finančné prostriedky pri výstavbe polyfunkčného domu a rekonštrukcií Pekárni. Predseda VZ predložil návrh na vyrovnanie záväzku spoločnosti voči spoločníkovi Ing. X.ovi M. vo výške 13 160,60 € v dvoch alternatívach takto: 1. Pri zahájení obchodnej činnosti spoločnosti s hnojivami alebo inými komoditami pri dostatku finančných prostriedkov, bude záväzok spoločnosti voči spoločníkovi Ing. X.ovi M. okamžite jednorázovo vyrovnaný. 2. Jednorázové vyrovnanie záväzku spoločnosti voči spoločníkovi Ing. X.ovi M. sa uskutoční pri podpise zmluvy o bezodplatnom prevode 25% obchodného podielu spoločníka Ing. X.a M. ako prevodcu na iného spoločníka - Ing. Q.a M., CSc., ako nadobúdateľa. Svoj návrh v 2. alternatíve označil predseda VZ ako max. ústretový voči spoločníkovi. Akceptovaním tohto návrhu by sa značne eliminovali silne narušené pracovné aj osobné vzťahy nie len medzi spoločníkmi ale aj medzi súrodencami. Tu predseda VZ zdôraznil, že 25% svojho podielu dal Ing. X.ovi M.ovi bezodplatne a okrem toho mu v 2/2016 daroval taktiež bezodplatne zrekonštruovanú halu v objekte Pekárne zároveň aj Nájomnou zmluvou na jej využívanie. Na základe tejto zmluvy dostáva mesačne 1.000,- € bez akejkoľvek práce. Je to dostatočne nato, aby bol povďačný jeho návrhu. Spoločník Ing. X. M. k navrhovanej 1. alternatíve nezaujal žiadne stanovisko a k 2. alternatíve sa vyjadril, že súhlasí s prevodom svojho 25% obchodného podielu na iného spoločníka, ale za kúpnu cenu 100 000.- €. Spoločník Ing. Q. M., CSc., nemá záujem o nadobudnutie obchodného podielu spoločníka Ing. X.a M. za kúpnu cenu 100 000.- €. Túto ponuku hodnotí ako chamtivosť a stratu vedomia a svedomia Ing. X.a M. jak k majoritnému vlastníkovi tak aj k jeho otcovi.“ Následne po uvedenej diskusii k tomuto bodu programu spoločníci pristúpili k hlasovaniu o k schvaľovaní Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok, pričom za hlasovalo 75%, proti 25 %, zdržal sa 0, takže cit. „Predseda VZ konštatoval, že Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi dlžníkom TRADIHAJ, s.r.o. W. a veriteľom Ing. Q.om M., CSc., bola schválená.“ V zmysle záverečného uznesenia Valné zhromaždenie žalovaného 2/ jednako „zobralo na vedomie“ Správu o výsledku hospodárenia spoločnosti za rok 2016, ako aj Dohodu o urovnaní a uznaní záväzku a jednako „schválilo“ Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok z 31.12.2016, ako aj Zmluvu o nájme bytu z 02.01.2017.
16. Z rozsudku Okresného súdu W. č. k. 1 Cb 33/2017-109 zo 06.02.2019 je zrejmé, že predmetom tohto konania bol nárok žalobcu voči v tomto konaní žalovanému 2/ (TRADIHAJ s.r.o.) jednako (i) nárok na určenie neplatnosti uznesenia Valného zhromaždenia žalovaného 2/ konaného 28.02.2017 a jednako (ii) nárok žalobcu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 01.03.2017 medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúci. Z označeného rozsudku je zrejmé, že pokiaľ ide o prvý určovací nárok žalobcu, ten bol okresným súdom vyhodnotený ako žaloba podľa § 137 písm. d) CSP, t.j. ako žaloba na určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, ktorým
osobitným právnym predpisom bol v tomto prípade Obchodný zákonník a konkrétne jeho ustanovenie § 131 umožňujúce spoločníkovi obchodnej spoločnosti podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Pričom pokiaľ ide o určenie neplatnosti uznesenia Valného zhromaždenia žalovaného 2/ z 28.02.2017 okresný súd žalobe vyhovel v rozsahu určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia z 28.02.2017 v časti, ktorým valné zhromaždenie zobralo na vedomie Správu o výsledku hospodárenia spoločnosti za rok 2016 a Dohodu o urovnaní a uznaní záväzku z 02.01.2016 a tiež v časti, ktorou Valné zhromaždenie schválilo Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok z 31.12.2016, takže uznesenie Valného zhromaždenia z 28.02.2017 v týchto častiach vyhlásil okresný súd za neplatné. Pričom pokiaľ ide o toto uznesenie v časti, ktorou Valné zhromaždenie zobralo na vedomie Správu o výsledku hospodárenia spoločnosti za rok 2016, okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovi ako spoločníkovi žalovaného 2/ neboli pred hlasovaním o tejto správe poskytnuté všetky relevantné informácie o hospodárení spoločnosti, pričom okresný súd v tejto spojitosti v rozsudku tiež uviedol cit.: „S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca na konanom valnom zhromaždení nedostal žiadne konečné, účtovníctvom žalobcu overiteľné informácie, resp. správu o hospodárskej činnosti a hospodárskych výsledkoch žalovaného, čím nepochybne na konanom valnom zhromaždení došlo k porušeniu práva žalobcu vyplývajúceho z jeho postavenia spoločníka obchodnej spoločnosti daného mu ustanovením § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a to na valnom zhromaždení, kde spoločníci v zmysle § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka vykonávajú svoje práva na riadení a kontrole obchodnej spoločnosti. Pokiaľ bolo na valnom zhromaždení napriek tomu prijaté uznesenie, ktorým bola takáto v skutočnosti neexistujúca správa o hospodárení spoločnosti za rok 2016 zobratá na vedomie, čím sa nepochybne myslí, že najneskôr v priebehu konania valného zhromaždenia boli všetci zúčastnení spoločníci žalovaného oboznámení s jej obsahom (resp. mali relevantnú možnosť sa s ňou oboznámiť), takýmto uznesením valného zhromaždenia bolo porušené zákonom garantované právo spoločníka oboznámiť sa s výsledkami hospodárenia žalovaného, čo napĺňa podmienku stanovenú § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedený záver súdu posilňuje tiež skutočnosť vyvodená z obsahu zápisnice z valného zhromaždenia, že počas a ani pred týmto valným zhromaždením nebola valnému zhromaždeniu predložená žiadna riadna ani mimoriadna účtovná závierka o hospodárení spoločnosti za rok 2016 a tiež absencia akéhokoľvek záznamu o výsledku hlasovania k tomuto bodu programu, čo je nielen v rozpore s § 127a ods. 2 písm. e) Obchodného zákonníka, ale vedie súd k dôvodným pochybnostiam v tom smere, či o tomto bode uznesenia bolo vôbec na valnom zhromaždení žalovaného hlasované a teda či takýto bod uznesenia bol v konečnom dôsledku spoločníkmi obchodnej spoločnosti prijatý. Z uvedených dôvodov súd v prvom výroku tohto rozsudku vyslovil, že uznesenie valného zhromaždenia, ktorým valné zhromaždenie vzalo na vedomie správu o výsledku hospodárenia spoločnosti za rok 2016 je neplatné.“ Pokiaľ išlo o vyslovenie neplatnosti uznesenia Valného zhromaždenia z 28.02.2017 v časti, ktorou bola vzatá na vedomie Dohoda o urovnaní a uznaní záväzku z 02.01.2016 okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo zápisnice z Valného zhromaždenia nevyplývalo, žeby o tomto bode prebehlo na Valnom zhromaždení voľajaké hlasovanie pričom v tejto spojitosti okresný súd v rozsudku tiež uviedol cit.: „Pokiaľ ide o tú časť obsahu napádaného uznesenia valného zhromaždenia, ktorým valné zhromaždenie vzalo na vedomie Dohodu o urovnaní a uznaní záväzku z 2.1.2016 súd prihliadajúc na preukázaný obsah zápisnice z valného zhromaždenia v prvom rade poznamenáva, že z jej obsahu nevyplýva žiadne hlasovanie vzťahujúce sa k tejto dohode, len oboznámenie jej obsahu s poukazom na záväzok spoločnosti voči majoritnému spoločníkovi Ing. Q.ovi M., CSc. vyčíslený v sume 862.466,86 Eur. V tejto súvislosti je s poukazom na § 127a ods. 2 písm. e) Obchodného zákonníka aj pri tomto bode napádaného uznesenia valného zhromaždenia potrebné konštatovať dôvodné pochybnosti, či takýto bod uznesenia bol vôbec na valnom zhromaždení žalovaného prijatý.“ V súvislosti s vyhlásením za neplatnú tej časti uznesenia Valného zhromaždenia z 28.02.2017, ktorou Valné zhromaždenie schválilo Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok z 31.12.2016 okresný súd svoje rozhodnutie, v nadväznosti aj na predchádzajúcu Dohodu o urovnaní a uznaní záväzku z 02.01.2016, odôvodnil tým, že pri hlasovaní o týchto dohodách došlo jednako k disproporcionalite v postavení oboch spoločníkov žalovaného 2/, pretože na tomto Valnom zhromaždení aj napriek konštatovanou o existencii záväzkov spoločnosti voči obom spoločníkom, bol napokon na tomto Valnom zhromaždení schválený iba postup ohľadom vyrovnania tohto záväzku voči majoritnému spoločníkovi nie však voči minoritnému spoločníkovi a jednako schválený spôsob uspokojenia pohľadávky majoritného spoločníka voči spoločnosti mal výrazne zasiahnuť do majetku spoločnosti čo je v rozpore so zásadou
lojality spoločníkov medzi sebou navzájom a súčasne voči obchodnej spoločnosti, pričom okresný súd v tejto súvislosti tiež uviedol cit.: „... valné zhromaždenie rozhodlo o čiastočnom uspokojení záväzku žalovaného voči majoritnému spoločníkovi, ktorého výška bola žalobcom namietaná ako nereálna bez toho, aby súčasne došlo k relevantnému rozhodnutiu o spôsobe a uspokojení záväzku žalovaného voči žalobcovi vzniknutého z obdobného titulu, t.j. realizovania vkladov v prospech žalovaného, a to napriek tomu, že existencia takéhoto záväzku je v zápisnici konštatovaná nielen konateľom žalovaného, ale aj žalobcom (hoci vo väčšom rozsahu ako pripúšťal majoritný spoločník žalovaného), čo je potrebné vo vzťahu k žalobcovi vyhodnotiť za rozporné so zásadou zákazu uprednostňovania jedného spoločníka na úkor iného spoločníka,
- obsahom Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok z 31.12.2016 bolo zjavne započítanie pohľadávky žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva majoritného spoločníka žalovaného s vyššie uvádzanou pohľadávkou tohto spoločníka voči spoločnosti, preto tento právny úkon nepochybne prispel k zmenšeniu majetku žalovaného a prinajmenšom negatívnemu dosahu na celkové príjmy žalovaného pri jeho ďalšom hospodárení (v konaní sa ukázalo medzi stranami ako nesporné, že tento majetok mal byť zdrojom príjmu žalovaného z jeho prenájmu), čím sa javí napádané uznesenie v tejto časti ako rozporné s princípom lojality spoločníkov medzi sebou navzájom a súčasne voči obchodnej spoločnosti ako takej, pretože na úkor menšinového spoločníka môže takáto dohoda v konečnom dôsledku viesť až k insolventnosti obchodnej spoločnosti bez zákonom preferovaného spôsobu ukončenia jej činnosti a účasti spoločníkov v nej napríklad rozhodnutím o jej zrušení a likvidácii. Tieto zistenia vedú súd k záveru, že presadením uvedených dvoch bodov uznesenia valného zhromaždenia väčšinovým spoločníkom proti vôli žalobcu ako menšinového spoločníka postupom opísaným v zápisnici z valného zhromaždenia došlo k zneužitiu práv väčšinového spoločníka na úkor žalobcu ako menšinového spoločníka, ktorého zákaz je zakotvený v § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže opísané konanie a rozhodnutie väčšinového spoločníka má voči žalobcovi nespochybniteľné diskriminačné prvky (väčšinový spoločník váhou svojej väčšiny rozhodoval o veciach dotýkajúcich sa menšinového spoločníka iným spôsobom ako o veciach dotýkajúcich sa väčšinového spoločníka) a následky tohto rozhodnutia možno vyhodnotiť vo väčšej miere ako prínosné len pre väčšinového spoločníka, nie však pre obchodnú spoločnosť ako celok. Preto aj v tejto časti súd prvým výrokom tohto rozsudku určil neplatnosť tej časti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného, ktorým bola vzatá na vedomie Dohoda o urovnaní a uznaní záväzku z 2.1.2016 a následne schválená Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok z 31.12.2016 a to pre rozpor s § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka obsahujúcim kogentnú právnu normu zakazujúcu zneužitie práv spoločníka voči ostatným spoločníkom, najmä zneužitie väčšiny hlasov v spoločnosti.“ Okresný súd žalobu žalobcu zamietol pokiaľ išlo o určenie neplatnosti uznesenia Valného zhromaždenia z 28.02.2017 v časti, ktorou bola schválená Zmluva o nájme bytu z 02.01.2017, pričom v tejto spojitosti okresný súd tiež uviedol cit.: „Pokiaľ na predmetnom valnom zhromaždení došlo k schváleniu zmluvy o nájme tohto bytu, nepochybne tak ešte týmto rozhodnutím takáto zmluva uzavretá nebola, došlo len k právne relevantnému vyjadreniu vôle väčšiny spoločníkov žalovaného upraviť právne vzťahy s užívateľom tohto bytu.“ A napokon v súvislosti s tou časťou žaloby, ktorou sa žalobca (rovnako, ako aj v tomto konaní, pozn.) domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 01.03.2017, okresný súd konštatoval, že v tejto časti sa jedná o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, pričom žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu jednako nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení a jednako z dôvodu, že žalobca neoznačil za žalovaných všetky subjekty, ktoré boli zmluvnými stranami označenej kúpnej zmluvy, pričom na tomto mieste okresný súd tiež uviedol cit.: „Pokiaľ ide o druhý žalobu uplatnený nárok na určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvorenej medzi žalovaným a treťou osobou, na základe ktorej bola vyznačená v katastri nehnuteľností plomba pod sp. zn. V XXX/XXXX na LV č. XXXXX (z vykonaného dokazovania vyplýva že ide o kúpnu zmluvu z 1.3.2017 uzavretú medzi žalovaným a Ing. Q.om M., CSc.), vyššie uvádzanú procesnú podmienku existencie osobitného hmotnoprávneho predpisu pre uplatnenie nároku na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku nemožno považovať za splnenú. Zo žiadneho právneho predpisu nie je možné vyvodiť naplnenie tejto podmienky pre procesnú prípustnosť žaloby na určenie neplatnosti žalobou napádanej zmluvy. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že za platnosti skoršieho procesného predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov) sa takéto žaloby spravidla subsumovali pod prípady žalôb dnes upravených v § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, pričom sa skúmala len existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože táto konkrétna žaloba bola podaná dávno po nadobudnutí účinnosti nového procesného kódexu. Okrem tohto dôvodu pre zamietnutie žaloby na určenie neplatnosti v žalobe označeného právneho úkonu, ďalším dôvodom je skutočnosť, že účastníkmi toho konania nie sú všetci účastníci žalobou napádaného právneho úkonu. Ako žalobca správne v žalobe poukázal, ak má byť určená neplatnosť zmluvy (napr. kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy,... predmetom ktorej je nehnuteľnosť), musia byť účastníci konania všetci, ktorí ju uzavreli (rozhodnutia NSSR sp. zn. 3Cdo 122/2002, 1Cdo 11/2003). Žalobca však za žalovaného v konaní označil len jedného účastníka predmetnej zmluvy a to predávajúceho, avšak osobu kupujúceho v žalobe vôbec neoznačil a to či už na strane žalobcu, alebo na strane žalovaného.“
17. Z Dohody o urovnaní a uznaní záväzku uzavretej 02.01.2016 medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalovaným 2/ ako dlžníkom vyplýva, že žalovaný 1/ má voči žalovanému 2/ k 31.12.2015 pohľadávku v sume 862 466,86 Eur, ktorá sa postupne kumulovala od roku 2009 do roku 2015 a ktoré prostriedky žalovaný 1/ postupne v označených rokoch požičal žalovanému 2/ na kúpu objektu pekárne a na výstavbu polyfunkčného domu. Podľa čl. 2 tejto dohody sa zmluvné strany dohodli, že ak v roku 2016 žalovaný 2/ obnoví obchodnú činnosť s umelými hnojivami, tak z dosiahnutého zisku bude splátkami splácať svoj dlh voči žalovanému 1/ a to podľa svojich možností, avšak ak do konca roku 2016 žalovaný 2/ tento svoj dlh nesplatí aspoň v rozsahu 30%, zmluvné strany sa dohodli, že pristúpia k vyporiadaniu dlhu žalovaného 2/ voči žalovanému 1/ započítaním hodnoty nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalovaného 2/, ktorého hodnota mala byť určená znaleckým posudkom s tým, že bude zohľadnená skutočnosť, že žalovaný 1/ ako veriteľ si po celú dobu trvania svojej pohľadávky voči žalovanému 2/ neuplatňoval žiadne úroky, s tým, že nehnuteľnosť bude z majetku žalovaného 2/ prevedená do vlastníctva žalovaného 1/ ako veriteľa kúpnou zmluvou. V zmysle dojednaní sa podľa uvedených kritérií malo pristúpiť k vyhodnoteniu plnenia tejto dohody 31.12.2016 a to v podobe Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok.
18. Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok z 31.12.2016 uzavretou medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalovaným 2/ ako dlžníkom, došlo k vyhodnoteniu plnenia Dohody o urovnaní a uznaní záväzku uzavretej 02.01.2016 s tým, že zmluvné strany konštatovali, že žalovaný 2/ ako dlžník na splatenie svojho dlhu voči žalovanému 1/ neučinil žiadnu úhradu a preto sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný 2/ z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov uhradí svoj dlh prevodom svojho majetku a to konkrétne objektu pekárne do vlastníctva žalovaného 1/ a to za kúpnu cenu určenú znaleckým posudkom.
19. Z prvej a poslednej strany Znaleckého posudku č. X/XXXX z XX.XX.XXXX vyplýva, že na zadanie žalovaného 2/, ho vypracoval znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností Ing. U. P., a to na určenie hodnoty bývalého areálu Šarišských pekární s príslušenstvom, ktorého hodnota bola určená sumou 476 000,- Eur.
20. Následne súd prvej inštancie po uvedení zákonných ustanovení, podľa ktorých vec právne posúdil, uviedol, že v danom prípade je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 01.03.2017 uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/, a to z dôvodu ním tvrdeného podhodnotenia kúpnej ceny, ako aj z dôvodu neúčinnosti započítania proti kúpnej cene pohľadávky žalovaného 1/ voči žalovanému 2/, k započítanou ktorých malo dôjsť na základe Dohody o započítaní z 31.12.2016, ktorá podľa žalobcu cit. „... bola určená rozsudkom Okresného súdu W. za neplatnú.“, v ktorom dôsledku táto kúpna cena nebola vyplatená žalovanému 2/ ako predávajúcemu, t.j. spoločnosti, ktorej je so svojou majetkovou účasťou aj žalobca spoločníkom a ktorá spoločnosť a teda aj na jej majetku sa podieľajúci spoločníci (t.j. aj žalobca) boli ukrátení.
21. V súvislosti s uvedeným okresný súd v interakcii na, v tomto prípade, formuláciu žalobného petitu, v prvom rade konštatuje, že v danom prípade sa nejedná o žalobu podľa cit. § 137 písm. d) CSP, t.j. nejedná sa o žalobu na, cit. „… určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu“, pretože zo žiadneho ustanovenia osobitného hmotnoprávneho predpisu nevyplýva resp. nie je explicitne zakotvená možnosť vyslovene takúto žalobu „na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy pre podhodnotenie kúpnej ceny resp. pre neplatnosť Dohody o započítaní“ podať, tak, ako je tomu napr. v prípade podania žaloby na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru [v § 77 Zákonníka práce, zákonodarca vyslovene uvádza cit. „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na
súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.“] alebo v prípade určenia neplatnosti dražby [v § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, zákonodarca vyslovene uvádza cit. „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.“] alebo v prípade určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu [v § 711 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zákonodarca vyslovene uvádza cit. „Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede.“] alebo v prípade určenia neúčinnosti právneho úkonu [v § 42a Občianskeho zákonníka, zákonodarca vyslovene uvádza cit. „Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.“] poprípade v prípade určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným [v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, zákonodarca vyslovene uvádza cit. „Každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami.“].
22. Inými slovami, o žalobu na cit. „… určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu“ podľa § 137 písm. d) CSP, sa jedná iba v prípade, že konkrétny hmotnoprávny predpis vyslovene (explicitne) určuje (zakotvuje, deklaruje), že sa možno určenia určitej konkrétnej právnej skutočnosti domáhať na súde, ktoré ustanovenie zároveň upravuje prípadné ďalšie podmienky uplatnenia tohto práva, napríklad pomenúva osobu/osoby oprávnenú/oprávnené na podaniu takejto žaloby. Pri týchto žalobách teda z konkrétneho hmotnoprávneho predpisu vyplýva logický dôvod, kvôli ktorému je potrebné, aby súd tú ktorú právnu skutočnosť určil, pretože rozhodnutie súdu je osobitným predpokladom, aby sa na právny úkon mohlo hľadieť ako na neplatný. V danej veci však o takýto prípad nejde.
23. Zo žaloby vyplýva, že kvalifikovane právne zastúpený žalobca sa síce snažil subsumovať svoju žalobu pod žaloby podľa § 137 písm. d) CSP, keď tvrdil, že sa jedná o žalobu podľa § 42a Občianskeho zákonníka o určenie neúčinnosti právneho úkonu, avšak tomuto tvrdeniu vôbec nekorešponduje formulácia v žalobe uvedeného žalobného petitu (žalobného návrhu), ktorého znením je podľa cit. § 216 ods. 1 CSP súd viazaný a tomuto tvrdeniu nekorešponduje ani odôvodnenie žaloby. A contrario, ak by sa v danom prípade malo jednať o žalobu podľa cit. § 42a Občianskeho zákonníka, v žalobnom petite (návrhu) by sa žalobca musel domáhať určenia nie neplatnosti kúpnej zmluvy z 01.03.2017, ale určenia, že tento právny úkon je voči nemu konkrétne ako veriteľovi majúcemu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, že je právne neúčinným a to samozrejme za predpokladu preukázania existencie veriteľsko- dlžníckeho vzťahu medzi sporovými stranami, preukázania existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu (veriteľa) voči žalovanému (dlžníkovi), preukázania dodržania lehoty na podanie žaloby a preukázania úmyslu žalovaného (dlžníka) ukrátiť svojho veriteľa. Okrem toho určenie neúčinnosti právneho úkonu neznamená, že tento právny úkon je vo všeobecnosti automaticky aj neplatným pre kohokoľvek iného, ale znamená to len to, že tento inak platný právny úkon je neúčinným len voči subjektu, ktorý sa jeho neúčinnosti voči sebe dovolal. V danom prípade sa však o takúto žalobu nejedná a napokon aj sám kvalifikovane právne zastúpený žalobca priamo v žalobe a neskôr aj vo svojom vyjadrení (replika) pripúšťa, že v danom prípade sa jedná o určovacou žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, pri ktorej je nevyhnutné žalobcom preukazovať naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ktorého danosť žalobca podľa jeho vyjadrení v danom prípade aj náležite preukázal.
24. Okresný súd teda uzatvára, že v danom prípade sa naozaj jedná o určovacou žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, čo napokon ustálil okresný súd aj v konaní o identickej žalobe žalobcu vedenom pod sp. zn. 1 Cb 33/2017, kedy okresný súd tiež konštatoval cit. „Pokiaľ ide o druhý žalobu uplatnený nárok na určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvorenej medzi žalovaným a treťou osobou, na základe ktorej bola vyznačená v katastri nehnuteľností plomba pod sp. zn. V XXX/XXXX na LV č. XXXXX (z vykonaného dokazovania vyplýva že ide o kúpnu zmluvu z 1.3.2017 uzavretú medzi žalovaným a Ing. Q.om M., CSc.), vyššie uvádzanú procesnú podmienku existencie osobitného hmotnoprávneho predpisu pre uplatnenie nároku na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku nemožno považovať za splnenú. Zo žiadneho právneho predpisu nie je možné vyvodiť naplnenie tejto podmienky pre procesnú prípustnosť žaloby na určenie neplatnosti žalobou napádanej zmluvy. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že za platnosti skoršieho procesného predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov) sa takéto žaloby spravidla
subsumovali pod prípady žalôb dnes upravených v § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, pričom sa skúmala len existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení...“
25. Keďže sa jedná o určovaciu žalobu, okresný súd zdôrazňuje, že elementárnou procesnou podmienkou každej určovacej žaloby podľa cit. § 137 písm. c) CSP, je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom otázku (ne)existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe musí súd riešiť prioritne a ak ju vyrieši záporne, musí byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá.
26. Zákon trvá na tom, aby v prípade určovacej žaloby išlo o právny záujem naliehavý, ktorý je daný spravidla v prípade, ak by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (napr. R 17/1972). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací žalobný petit (t.j. to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný určovací petit je vhodným, správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany jeho práva, t.j. či sa ním môže skutočne dosiahnuť odstránenie spornosti, alebo spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva súdne konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné súdne konanie. Určovací žalobný petit sa uplatní najmä v prípade, keď je určovací výrok potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom) alebo v prípade, keď výrok o určení je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. pred správou katastra nehnuteľností a pod.). Určovacia žaloba má skôr preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a jednak tam, kde určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu vzťahov, ktorá je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu a ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude daný ani právny záujem na takomto určení. Určovacia žaloba tak spravidla nebude úspešná tam, kde možno žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP.
27. Procesná povinnosť preukázať danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha t.j. v danom prípade žalobcu, ktorý svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení v tomto prípade odôvodňuje tým, že iba rozhodnutím súdu o ňom navrhovanom žalobnom návrhu môže dôjsť v operátoch katastra k zjednaniu nápravy a teda k navráteniu stavu pred uzavretím žalobou napádanej kúpnej zmluvy z 01.03.2017. V tejto spojitosti však okresný súd uvádza, že príslušný katastrálny úrad v zmysle katastrálneho zákona nevykonáva zo záznamov operátu katastra výmazy právnych úkonov, ktoré by boli súdom vyhlásené za neplatné, ale vykonáva zápis vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a to aj v prospech subjektov, ktorým bolo toto ich vlastnícke právo deklarované (určené) súdnym rozhodnutím. Inými slovami povedané, pre konanie katastrálneho úradu je nevyhnutným určenie vlastníckeho práva konkrétneho subjektu k nehnuteľnosti, v rámci ktorého konania súd môže riešiť otázku platnosti/neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo toto vlastnícke právo prevedené, iba ako otázku predbežnú. Napokon aj sám žalobca, ktorý je v tomto konaní kvalifikovane právne zastúpený, v žalobe správne uviedol, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný iba v prípade, ak sa navrhovaným určením nadobro odstráni spornosť práva a nebude sa jednať len o spor vyvolávajúci potrebu ďalšieho sporu. V danom prípade by sa však určovacím výrokom v žalobcom navrhovanom znení, ktorého znením je súd, ako už bolo uvedené, viazaný, spornosť práva (vlastníckeho práva) neodstránila a na základe tohto výroku by príslušný katastrálny úrad konať nemohol, ale bolo by potrebným vyvolať ďalší súdny spor o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, preto podľa okresného súdu v danom prípade kvalifikovane právne zastúpený žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a z tohto dôvodu musel okresný súd žalobu ako celok zamietnuť.
28. V uvedených súvislostiach okresný súd dopĺňa, že tomuto jeho záveru nie je možné vyčítať formalistický prístup, pretože jednako o týchto skutočnostiach bol žalobca v konaní o svojej identickej žalobe „poučený“ (inštruovaný) už aj v rozsudku okresného súdu č. k. 1 Cb 33/2017 - 109 zo 06.02.2019, ktorým bola žaloba v časti požadovaného určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 01.03.2017 zamietnutá nie len pre neoznačenie všetkých účastníkov (zmluvných strán) tohto právneho úkonu, ale aj pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na tomto požadovanom určení a jednako žalobca je v tomto súdnom konaní kvalifikovane právne zastúpený advokátom, t.j. osobou právne znalou, suplovanie činnosti ktorej nie je úlohou súdu.
29. Nad rámec okresný súd pre úplnosť veci podotýka, že aj keby bola žaloba žalobcom správne podaná a okresný súd by predbežne skúmal neplatnosť kúpnej zmluvy, treba mať na zreteli, že rozhodnutím okresného súdu č. k. 1 Cb 33/2017 - 109 zo 06.02.2019 nebola konštatovaná neplatnosť Dohody o urovnaní z 02.01.2016, ani neplatnosť Dohody o započítaní z 31.12.2016, tak ako to v žalobe uvádza žalobca a od čoho odvíja aj neplatnosť kúpnej zmluvy z 01.03.2017, ale týmto označeným rozsudkom bola konštatovaná iba neplatnosť uznesenia Valného zhromaždenia žalovaného 2/ z 28.02.2017, ktorým uznesením Valné zhromaždenie tieto dohody buď zobralo na vedomie (Dohodu o urovnaní z 02.01.2016) alebo ich schválilo (Dohodu o započítaní z 31.12.2016), takže inými slovami, v tomto prípade bola okresným súdom vyhlásená za neplatnú iba prejavená vôľa väčšiny spoločníkov žalovaného 2/ upraviť vzťah medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ vzájomným započítaním pohľadávok zhmotneným v predmetných dohodách, nebola však posúdená samotná vecná správnosť (platnosť) týchto dohôd a to obdobne, ako keď okresný súd v rozsudku č. k. 1 Cb 33/2017 - 109 zo 06.02.2019 v súvislosti s Valným zhromaždením schválenou zmluvou o nájme uviedol, že cit. „Pokiaľ na predmetnom valnom zhromaždení došlo k schváleniu zmluvy o nájme tohto bytu, nepochybne tak ešte týmto rozhodnutím takáto zmluva uzavretá nebola, došlo len k právne relevantnému vyjadreniu vôle väčšiny spoločníkov žalovaného upraviť právne vzťahy s užívateľom tohto bytu.“ A navyše keďže žalobca v konaní nepredložil ani úplné a v rozhodnom čase konania Valného zhromaždenia účinné znenie Spoločenskej zmluvy a ani znenie Stanov žalovaného 2/, z ktorých by bolo zrejmé či v spoločnosti žalovaného 2/ bola/ nebola interne upravená povinnosť schvaľovania akéhokoľvek nakladania s majetkom spoločnosti Valným zhromaždením, nie je ani zrejmé či pre účinnosť takéhoto právneho úkonu bolo takéto schválenie nevyhnutným alebo nie. Takže inými slovami, na spochybnenie zmluvného dojednania o kúpnej cene a jej splatnosti v kúpnej zmluve z 01.03.2017 by bolo nevyhnutným v prvom rade preukázať neplatnosť označených dohôd, ktorých neplatnosť doposiaľ deklarovaná nebola. Okresný súd označeným rozsudkom vyslovil iba neplatnosť uznesenia Valného zhromaždenia z 28.02.2017 a to podľa cit. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, pre jeho rozpor so zákonom a to konkrétne pre jeho rozpor s § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka. Okresný súd však nevyslovil neplatnosť uznesenia Valného zhromaždenia kvôli nezákonnosti samotných označených dohôd, toto je téma oddelená a v označenom súdnom konaní neriešená. Taktiež pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o neplatnosti kúpnej zmluvy z 01.03.2017 z dôvodu podhodnotenia kúpnej ceny, okresný súd podotýka, že okrem tohto tvrdenia žalobca o tejto skutočnosti nepredložil žiadny relevantný dôkaz (napr. iný znalecký posudok), pričom je nutné v tejto súvislosti poznamenať, že o pravdivosti autorizovaným znalcom (zapísaným odborníkom) vypracovaného znaleckého posudku súd nemá bez ďalšieho dôvod pochybovať. Pokiaľ ide o Dohodu o započítaní z 31.12.2016 táto nadväzuje na Dohodu o urovnaní z 02.01.2016, v ktorej bola konštatovaná výška pohľadávky žalovaného 1/ voči žalovanému 2/, ktorú sumu žalobca taktiež nijako relevantne (predložením dôkazu) nespochybnil a to ani na samotnom Valnom zhromaždení 28.02.2017, na ktorom žalobca vyjadril iba bližšie nezdôvodnený nesúhlas s Dohodou o započítaní z 31.12.2016 avšak argumentačne sa vyjadroval iba k výške svojej pohľadávky voči žalovanému 2/. Taktiež, ak by žalobca napádal neplatnosť kúpnej zmluvy z 01.03.2017 z dôvodu neuhradenia žalovaným 1/ v nej dojednanie kúpnej ceny v prospech žalovaného 2/, treba mať na zreteli, že ako už bolo uvedené, by bolo nevyhnutným preukázať neplatnosť v kúpnej zmluve dojednaného spôsobu jej zaplatenia, ale taktiež by bolo potrebným zvážiť, či žalobca, ako taktiež spoločník žalovaného 2/, by za tým účelom nemohol využiť žalobu podľa cit. § 122 ods. 3 ObchZ, na náhradu škody, ktorá by neuhradením kúpnej ceny mohla žalovanému 2/ vzniknúť, samozrejme po preukázaní už uvedených predpokladov, pretože samotný predaj majetku spoločnosti bez ďalšieho neznamená automaticky v tom dôsledku zmenšenie jej majetku, pretože hmotný majetok nahrádza v jej majetku cena za jeho predaj utržená. Suma sumárum, okresný súd podotýka, že aj v prípade, žeby na strane žalobcu bol preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení (čo vzhľadom na formulovaný žalobný petit nie je, pozn.), žalobca relevantne nepreukázal dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy z 01.03.2017. Na tomto mieste záverom okresný súd tiež podotýka, že týmto rozhodnutím a posúdením veci, žalobca nebol nijako ukrátený na svojich ani hmotných a ani procesných právach na podanie žaloby, ktorou by bola, samozrejme po preukázaní relevantných skutočností, vyriešená otázka vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, pretože vlastnícke právo sa nepremlčuje (§ 100 ods. 2 OZ).
30. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, resp. napádané rozhodnutie zmenil tak, že vyhovie žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu.
31. Ďalej uviedol, že má za to, že ako žalobca splnil všetky predpoklady určovacej žaloby. Nestotožňuje sa s úvahou prvostupňového súdu, že vo veci nebol preukázaný naliehavý právny záujem. Ďalej trvá na argumentácii v samotnom žalobnom návrhu, kde poukázal na skutočnosť, že pri skúmaní procesnej podmienky prerokovania žalobou uplatneného nároku, má za to, že z hľadiska obsahu žaloby a ňou uplatneného nároku, nárok na určenie neplatnosti zmluvy je svojou podstatou nárokom na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Táto žaloba je prípustná, nakoľko táto možnosť vyplýva priamo z právneho predpisu, to znamená, že konkrétny právny predpis určuje, že sa možno určenia určitej právnej skutočnosti domáhať. V tomto prípade právnym predpisom, ktorý výslovne umožňuje domáhať sa určenia neúčinnosti právneho úkonu, je § 42a Občianskeho zákonníka.
32. Odvolateľ súhlasí s názorom prvostupňového súdu, že zákon trvá na tom, aby v prípade určovacej žaloby išlo o právny záujem naliehavý, ktorý je daný spravidla v prípade, ak by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez takého určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Veď žalovaný 1/ ohrozil bez akéhokoľvek právneho dôvodu vlastnícke práva žalovaného 2/ a tým aj žalobcove vlastnícke práva ako 25 % -ného spoločníka žalovaného 2/.
33. Žalobca trvá na tom, že kúpna zmluva zo dňa 01.03.2017 uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je neplatná, osvojujúc si argumentáciu o tom, že tento právny úkon nespĺňa podmienky písomnej formy, keďže skutočná cena bola dohodnutá a aj plnená v sume inej, ako bola uvedená v samotnej kúpnej zmluve, ako aj z dôvodu obchádzania daňových predpisov. Žalovaný 1/ pri prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, o ktorých v konaní ide postupoval špekulatívne, kedy v postavení štatutárneho orgánu - konateľa žalovaného 2/ podpísal dňa 02.01.2016 „sám medzi sebou“ Dohodu o urovnaní a uznaní záväzku, následne podpísal opätovne „sám medzi sebou“ dňa 31.12.2016 Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok, ktorej obsahom mal byť zápočet v účtovníctve neevidovanej pohľadávky žalovaného 1/ voči žalovanému 2/ a nehnuteľnosti (objekt „Pekárne“) vo vlastníctve žalovaného 2/. To všetko si žalovaný 1/ plánoval a následne dal schváliť na Valnom zhromaždení spoločnosti (žalovaného 2/) za zneužitia postavenia konateľa a väčšinového spoločníka, bez možnosti zásahu menšinového spoločníka a v jeho neprospech. V konečnom dôsledku aj v neprospech samotnej spoločnosti, nakoľko kúpna cena bola stanovená znaleckým posudkom kamaráta žalovaného 1/, táto cena bola podhodnotená a nezodpovedala trhovej hodnote nehnuteľností.
34. K neexistencii započítanej pohľadávky žalovaného 1/ voči žalovanému 2/ svedčí aj fakt, že nehnuteľnosti - objekt „Pekárni“, o ktorých v konaní ide, boli zakúpené na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.2010 do výlučného vlastníctva spoločnosti TRADIHAJ, s.r.o. (žalovaného 2/) a kúpna cena bola zaplatená výlučne z finančných prostriedkov žalovaného 2/, nie z peňažného vkladu alebo finančných prostriedkov žalovaného 1/ požičané žalovanému 2/.
35. V zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. V tomto prípade sa nestretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, nakoľko pohľadávka žalovaného 1/ voči žalovanému 2/ neexistovala a nebola vedená v účtovníctve 2/. Započítaná pohľadávka je sporná a teda nespĺňa náležitosti a podmienky započítania. Ďalšou podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Tu odvolateľ uvádza, že pohľadávky neboli rovnakého druhu a pohľadávka žalovaného 2/ voči žalovanému 1/ na peňažné plnenie vznikla až momentom jej „spornej“ splatnosti v kúpnej zmluve, teda v čase započítania neexistovala.
36. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
37. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
38. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na dôvody, ktoré žalobcu viedli k podaniu žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a ktoré jeho právny zástupca špecifikoval na pojednávaní dňa 14.07.2020. „Žalobou sa má zabrániť, aby sa predišlo porušovaniu práv, ktoré sú v prípade žalobcu porušované, keďže žalobca je obmedzený vo svojom práve nakladať s majetkom žalovaného 2/.“
39. „V dôsledku predaja nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 01.03.2017 a ktoré boli predmetom prenájmu, z ktorých má žalovaný 2/ príjem cca 2.500,- Eur mesačne..., tento príjem sa stal výlučným príjmom žalovaného 1/ na úkor jednak spoločnosti, t.j. žalovaného 2/, ako aj na úkor žalobcu ako minoritného spoločníka žalovaného 2/.“ (bod 7. rozsudku).
40. Na základe uvedeného je možno prijať záver, že žalobca podanou žalobou sleduje odstrániť spornosť práva (vlastníckeho práva), k prevodu ktorého došlo na žalovaného v 1. rade kúpnou zmluvou zo dňa 01.03.2017.
41. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že odstrániť spornosť vlastníckeho práva možno súdnym rozhodnutím o určení vlastníckeho práva, ktoré je podkladom na vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je tak spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami sporu.
42. Otázku platnosti / neplatnosti právneho úkonu je v rámci konania o určenie vlastníckeho práva možné riešiť iba ako otázku predbežnú.
43. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil správny záver, s ktorým sa stotožňuje v celom rozsahu aj odvolací súd. V danom prípade by sa však určovacím výrokom v žalobcom navrhovanom znení, ktorého znením je súd, ako už bolo uvedené, viazaný, spornosť práva (vlastníckeho práva) neodstránila a na základe tohto výroku by príslušný katastrálny úrad konať nemohol, ale bolo by potrebné vyvolať ďalší súdny spor o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, preto podľa okresného súdu v danom prípade kvalifikovane právne zastúpený žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a z tohto dôvodu musel okresný súd žalobu ako celok zamietnuť (bod 36. rozsudku).
44. Čo sa týka odvolacích námietok, že súd prvej inštancie na danú vec neaplikoval ust. § 42a OZ, k tým treba uviesť, že sa s nimi súd prvej inštancie v celom rozsahu vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 32. rozsudku).
45. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
46. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaným v odvolacom konaní úspešným v súvislosti s týmto štádiom konania žiadne trovy nevznikli.
47. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).