Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Csp-307-2020.pdf
PDF · 95.59 KB
Case nature
Area
Subarea
37Csp/307/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnom spore žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, akciová spoločnosť, IČO: 001254524, so sídlom Poľská republika, Varšava, Senatorska 18, pobočka zahraničnej banky, mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, IČO: 36819638, so sídlom Bratislava, Pribinova 10, právne zastúpený MCGA legal, s.r.o, so sídlom Partizánska 2, Bratislava, proti žalovanému: E. R., W.. X.X.XXXX, F. H. XX, XXX XX V.-H.. Q., o zaplatenie 15.094,58 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.994,54 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.000,- Eur od 23.2.2019 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Konanie v časti 100,04 Eur s príslušenstvom zastavuje.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 99 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 15.094,58 EUR s príslušenstvom. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu tunajšiemu súdu ako príslušnému súdu na jej prejednanie v zmysle ust. § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku postúpil Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 19.11.2020, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní.
3. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 20.5.2014 zmluvu o povolenom prečerpaní č. HNN032888609/2013.
4. Na základe zmluvy poskytol žalobca žalovanému úverový limit vo výške 12.000 EUR, t. j. bezúčelový a nezabezpečený spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal neprekročiť dohodnutú výšku úveru a plniť všetky záväzky.
5. Žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a na svojom účte prekročil maximálny povolený úverový rámec a zároveň nevykonal žiadne kreditné operácie na zníženie negatívneho debetného zostatku na účte.
6. Žalobca v konaní uplatňuje sumu predstavujúcu negatívny zostatok na účte žalovaného a zároveň nesplatený zostatok úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov.
7. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 11.2.2020 na zaplatenie dlžnej sumy s tým, že žalovaný na výzvu nereagoval.
8. Žalovanú sumu predstavuje istina vo výške 12.000 EUR, nesplatený zostatok príslušenstva vo výške 3.082,58 EUR a nesplatený zostatok poplatkov vo výške 12 EUR spolu so zákonným úrokom z omeškania.
9. Žalovaný sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiava, vykonaním šetrením sa súdu nepodarilo zistiť iný jeho pobyt, preto mu súd žalobu spolu s procesnými poučeniami v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP doručil oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené dňa 21.6.2021.
10. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
11. Žalobca obchodná spoločnosť mBank SPÓLKA AKCYJNA a žalovaný uzavreli dňa 20.5.2014 Zmluvu o povolenom prečerpaní č. HNM032888609, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úverový limit vo výške 12.000 EUR, t. j. bezúčelový a nezabezpečený spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poskytol žalovanému úver pre účely žalovaného nesúvisiace s podnikaním, pričom čerpanie úveru sa malo účtovať na bežnom účte žalovaného č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v mBank. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal neprekročiť dohodnutú výšku úveru a plniť všetky záväzky. Zmluva bola uzatvorená na 12 mesiacov. A ročnou úrokovou sadzbou v stanovenej výške RPMN. 12. Žalobca výzvou zo dňa 15.11.2018 vyzval žalovaného na uhradenie sumy vo výške 2.464,42 EUR. Súčasne ho upozornil, že ak nedôjde k uhradeniu dlžnej pohľadávky je predmetná výzva aj vyhlásením mimoriadnej okamžitej splatnosti pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere mRezerva
- povolené prečerpanie, ako aj Zmluvy o vedení bankových bežných a sporiacich účtov zo dňa 20.5.2014.
13. Z poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy je zrejmé, že žalobca vyzval dňa 11.2.2020 žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 12.000,- EUR s prísl.
14. Žalobca uplatnený nárok preukázal históriou operácií na účte od 25.1.2013 do 11.3.2019 preukazujúcich konkrétne operácie žalovaným na jeho účte. Ku dňu 21.4.2017 žalovaný vyčerpal úverový limit 12.000,- EUR s tým, že už žiadne úhrady na účte neuskutočnil.
15. Žalobu pred začatím konania o veci samej zobral v časti uplatnenej pohľadávky vo výške 100,04 EUR s príslušenstvom späť, konanie žiadal v tejto časti zastaviť.
16. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:
17. V danom prípade niet pochýb, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.
18. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa ust. § 502 ods. 1 citovaného zákona od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
20. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva sú použité len vtedy, ak
neodporujú právnej úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi 3 zákonmi prichádzajúcimi do úvahy: 1) zákon o spotrebiteľských úveroch, 2) Občiansky zákonník a 3) Obchodný zákonník panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje, respektíve tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.
21. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa ust. § 52 ods. 2 citovaného zákona ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
23. Podľa ust. § 52 ods. 3 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa ust. § 52 ods. 4 citovaného zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa ust. § 53 ods. 1 prvá veta citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
26. Podľa ust. § 54 ods. 2 citovaného zákona v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (účinného v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
28. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
29. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
30. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
31. Podľa článku 8 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
32. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
33. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
34. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
35. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 36. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 37. Podľa ust. § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 38. Nakoľko žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti uplatnenej istiny 100,04 EUR s príslušenstvom pred začatím konania vo veci samej, súd konanie v súlade s jeho dispozičným úkonom a v zmysle citovaných zákonných ustanovení v uvedenej časti zastavil.
39. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobca mBank SPÓLKA AKCYJNA a žalovaný uzavreli dňa 20.5.2014 zmluvu o povolenom prečerpaní č. HNMO32888609/213, na základe ktorej zmluvy mu povolil prečerpanie na účte do limitu 12.000,- EUR, s tým, že čerpanie úveru sa bude účtovať na bežnom účte majiteľa účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. Z histórie operácií na účte od obdobia od 25.1.2013 do 11.3.2019 je nesporné čerpanie jednotlivých súm na uvedenom účte a podľa histórie operácií je zrejmé, že ku dňu 21.4.2017 žalovaný vyčerpal celú čiastku 12.000,- EUR s tým, že na účet žiadne úhrady nevyplácal.
40. Žalobca v konaní okrem istiny 12.000,- EUR uplatnil aj poplatky, a to za tri upomienky vo výške 3 x 4,- EUR, t.j. 12,- EUR, ako aj úroky z poskytnutého úverového prečerpania, o ktorej skutočnosti svedčí prehľad histórie operácii. Sčítaním všetkých týchto úrokov je nesporné, že úroky predstavujú sumu 2.982,54 EUR + 12,- EUR poplatky t.j. celková čiastka poplatkov a úrokov z prečerpaného úveru predstavuje sumu 2.994,54 EUR.
41. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný nesplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, ako aj povinnosti vyplývajúcich zo zmluvných podmienok, preto ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 14.994,54 EUR s príslušenstvom.
42. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
43. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
44. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
45. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013.
46. Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného nariadenia vlády výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
47. Základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, bola vo výške 0 %. Po zvýšení o 5 percentuálnych bodov je teda vo výške 5 % ročne.
48. Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplnil povinnosť a žalobcovi neuhradil cenu poskytnutých služieb, dostal sa do omeškania, teda žalobca má nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Okrem priznanej istiny bolo teda dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v zákonnej výške vychádzajúc z citovaných ust. § 517 ods. 1, ods. 2 OZ v spojení s vykonávacím predpisom, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
49. Na základe uvedeného úrok z omeškania priznal súd žalobcovi vo výške 5 % zo sumy 12.000,- EUR od 23.2.2019 do zaplatenia, t.j. tak, ako požadoval žalobca. (vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa 15.11.2018 žalovaný prevzal 23.11.2018, pričom dlžnú čiastku mal uhradiť do 15 dní od doručenia)
50. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 2 CSP.
51. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
53. V danom prípade mal žalobca úspech v časti 99,33 %, žalovaný mal úspech v časti 0,66%, z čoho vyplýva, že celkový úspech žalobcu je 98,67%., t. j. 99%. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania vo výške 99 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.