Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-40-2021.pdf
PDF · 91.32 KB
Case nature
Subarea
9Co/40/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX N., proti žalovanému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX I., o zrušenie darovacej zmluvy - neúplné podanie, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 19C/17/2021-6 zo dňa 12.08.2021, takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol takto: ,,I. Podanie žalobcu vo veci samej zo dňa 30.03.2021 odmieta. II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“
V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňa 30.03.2021 bolo Okresnému súdu Prešov doručené písomné podanie žalobcu, označené ako ,,Návrh na zrušenie darovacej zmluvy“, avšak toto podanie nespĺňa zákonné požiadavky riadneho podania vo veci samej tak, ako to vyžaduje § 129 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako ani žaloby v zmysle § 132 CSP. Ďalej uviedol, že nakoľko toto podanie nespĺňalo všetky zákonom stanovené záležitosti riadneho podania vo veci samej, predvolal žalobcu na informatívny výsluch za účelom doplnenia podania na deň 12.05.2021, avšak žalobca sa na výsluch bez ospravedlnenia nedostavil. Poukázal na to, že uznesením sp. zn. 19C/17/2021 zo dňa 20.05.2021, vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní doplnil toto podanie, kde zároveň vo výroku, ako aj v odôvodnení tohto uznesenia konkretizoval vady, ktorými podanie vo veci samej (žaloba) trpelo, a to síce opísanie rozhodujúcich skutočností, predloženie či označenie dôkazov, rovnako ako samotný žalobný návrh. Žalobca bol v zmysle § 129 ods. 3 CSP poučený, že v prípade, ak svoje podanie v stanovenej lehote nedoplní alebo neopraví, a pre uvedené nedostatky nebude možné v konaní pokračovať, súd také podanie odmietne. Taktiež žalobcu upozornil na možnosť obrátiť sa s právnym problémom na Centrum právnej pomoci v Prešove. Toto uznesenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 01.06.2021. Poznamenal, že žalobca na výzvu súdu reagoval podaním, doručeným tamojšiemu súdu dňa 07.06.2021, kde uviedol, že je insolventný a žiadal súd, aby mu pridelil advokáta, ktorý zabezpečí náležitosti podania, a preto ho opätovne dňa 12.07.2021 odkázal na Centrum právnej pomoci. Uzavrel, že nakoľko žalobca podanie nedoplnil, zostáva pre súd prvej inštancie aj naďalej podanie zmätočné, nejasné a neúplné, žalobca svoje podanie riadne nedoplnil a tým neodstránil vady, na ktoré súd prvej inštancie poukazoval v uznesení sp. zn. 19C/17/2021 zo dňa 20.05.2021, pričom v tomto uznesení bol poučený o dôsledkom nedoplnenia svojho podania. Nakoľko ide o také nedostatky, pre ktoré nie je možné v konaní pokračovať, rozhodol s poukazom na ust. § 129 CSP tak, že podanie žalobcu zo dňa 11.02.2020 odmietol. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu, nakoľko skutočnosti ním uvádzané nie sú pravdivé. Z predvolania sa ospravedlnil neskôr, pretože je ZŤP a absolvoval ďalšiu operáciu. Žiadal o náhradný termín informatívneho výsluchu, čo mu nebolo umožnené bez dôvodu. Ďalej uviedol, že prostredníctvom svojho podania navrhol, aby súd určil psychiatra, ktorý posúdi svojprávnosť žalovaného, lebo to nie je v jeho moci. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa k celej veci postavil veľmi liknavo a odporúčané centrum právnej pomoci mu povedalo, že takéto prípady rieši advokát, ktorého nemá. Uviedol, že jeho odvolacím dôvodom je laxný prístup súdu, ktorý mu opätovne v jeho ťažkej životnej situácii neumožnil ďalší informatívny výsluch
3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
4. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu voči rozhodnutiu súdu prvej inštancii o odmietnutí jeho podania, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 30.03.2021, ktoré by mohlo byť žalobou, a to z dôvodu nezrozumiteľnosti a neúplnosti podľa § 129 CSP.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 30.03.2021 na súde prvej inštancie podanie označené ako ,,Návrh na zrušenie darovacej zmluvy“, v ktorom žiadal súd prvej inštancie zrušiť darovaciu zmluvu, pričom sa domnieval, že táto bola podpísaná žalovaným pod nátlakom a nie pri zdravom rozume. Ďalej navrhol uložiť žalovanému povinnosť spísať závet, ktorým dedičstvo prerozdelí medzi šesť vnúčat rovným dielom. Taktiež žiadal uložiť Okresnému úradu Sabinov, Katastrálny odbor, predložiť úplný spis týkajúci sa predmetných nehnuteľností.
6. Zároveň je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že súd prvej inštancie považoval predmetné podanie žalobcu za nezrozumiteľné a nejasné, a preto predvolal žalobcu na informatívny výsluch za účelom doplnenia podania na deň 12.05.2021, na ktorý sa žalobca bez ospravedlnenia nedostavil. Následne uznesením sp. zn. 19C/17/2021 zo dňa 20.05.2021, vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní doplnil toto podanie, kde zároveň vo výroku, ako aj v odôvodnení tohto uznesenia konkretizoval vady, ktorými podanie vo veci samej/žaloba trpelo, a to síce opísanie rozhodujúcich skutočností, predloženie či označenie dôkazov, rovnako ako samotný žalobný návrh. Žalobca bol v zmysle § 129 ods. 3 CSP poučený, že v prípade, ak svoje podanie v stanovenej lehote nedoplní alebo neopraví, a pre uvedené nedostatky nebude možné v konaní pokračovať, súd také podanie odmietne. Taktiež žalobcu upozornil na možnosť obrátiť sa s právnym problémom na Centrum právnej pomoci v Prešove. Toto uznesenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 01.06.2021. Žalobca na výzvu reagoval podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.06.2021, v ktorom žiadal o dodatočné ospravedlnenie svojej neúčasti na informatívnom výsluchu, ktorý sa mal konať dňa 12.05.2021, a to z dôvodu choroby, kvôli ktorej si neskoro všimol predvolanie na pojednávanie. Zároveň uviedol, že je insolventný a žiadal súd, aby mu pridelil advokáta, ktorý zabezpečí náležitosti podania. Z týchto dôvodov mu súd prvej inštancie v podaní zo dňa 12.07.2021 oznámil, že súd prvej inštancie v civilnom sporovom konaní nemá v kompetencii prideliť mu zástupcu z radov advokátov, a preto ho opätovne odkázal na Centrum právnej pomoci.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
8. Podľa ust. § 124 ods. 1, 2 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
9. Podľa ust. § 127 CSP, všeobecné náležitosti podania, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa s ním sleduje a c) podpis.
10. Podľa ust. § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
11. Podľa ust. § 129 od. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
12. Podľa ust. § 129 ods. 3, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
13. Podľa ust. § 129 ods. 4, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
14. Podľa ust. § 130 CSP, súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.
15. Podľa ust. § 132 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
16. Podľa Čl. 11 ods. 1, 2 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu podanie žalobcu zo dňa 29.03.2021 doručené súdu prvej inštancie dňa 30.03.2021 spĺňa všeobecné náležitosti podania podľa ust. § 127 CSP. Žalobca svoje podanie označil ako ,,Návrh na zrušenie darovacej zmluvy“ a navrhol zrušiť darovaciu zmluvu týkajúcu sa podielov žalovaného k nehnuteľnostiam, ktoré špecifikoval. Strany sporu sú označené identifikačnými údajmi ako fyzické osoby. Darovaciu zmluvu žiadal zrušiť, pretože sa domnieval, že žalovaný (otec žalobcu) daroval predmetné nehnuteľnosti svojej dcére pod nátlakom a navyše v zlom zdravotnom stave.
18. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva aj vzhľadom na uznesenie, ktorým súd prvej inštancie vyzval žalobcu na doplnenie podania, ktoré podstatné náležitosti absentujú v podanej žalobe, bez ktorých nie je možné vo veci ďalej konať.
19. Odvolací súd uvádza, že neoznačenie dôkazov nie je vadou žaloby. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré súd podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, však neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci. (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajnánková, J., Tomašovič M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 486)
20. Prvoradou úlohou všeobecných súdov a zmyslom občianskeho súdneho konania je nachádzanie (hľadanie) hmotného práva a spravodlivé riešenie sporov medzi účastníkmi. S touto požiadavkou sa žalobca obracia na súd s návrhom na začatie konania (žalobou), a to isté od súdu očakáva aj strana žalovaná [porov. § 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“) a čl. 46 ods. 1 ústavy]. Opakom hľadania spravodlivosti býva prepiaty formalizmus, keď súd vyloží a použije procesné predpisy - avšak v rozpore s ich zmyslom a účelom ? tak, aby sa meritórnemu posúdeniu veci vyhol. V uvedených súvislostiach ústavný súd opakuje, že v zmysle § 42 ods. 3 v spojení s § 79 ods. 1 OSP obligatórnou náležitosťou návrhu na začatie konania je okrem iných nielen presné, určité a zrozumiteľné označenie, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha (petit), ale aj opísanie, akej veci sa návrh týka, resp. opísanie rozhodujúcich skutočností, o ktoré sa tento návrh na rozhodnutie opiera (odôvodnenie
petitu), ktorých opísanie je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia, teda povinnosti substancovať (vytvoriť materiálny základ) svoje skutkové tvrdenia tak, aby na ich základe mohol súd rozhodnúť. Inými slovami, tak ako všeobecný súd nie je spôsobilý konať a rozhodnúť o podaní, z ktorého nevyplýva návrh na rozhodnutie (absencia petitu), rovnako nie je spôsobilý rozhodovať ani o navrhovanom petite, ak nie je náležite odôvodnený (absencia odôvodnenia), ktoré zložky návrhu, t.j. petit aj jeho odôvodnenie, je nevyhnutné vnímať a posudzovať v ich vzájomnom súzvuku a jednote ako zložky jednoliateho celku (návrhu na začatie konania). Vzhľadom na uvedené tak vyvstáva požiadavka, aby všeobecný súd pri posudzovaní náležitostí podania nepristupoval k jeho hodnoteniu iba otrocky formalisticky z hľadiska výpočtu a kontroly jednotlivých jeho formálnych náležitostí (označenie súdu, označenie účastníkov konania, petit, odôvodnenie, označenie dôkazov, dátum, podpis a pod.), ale aby ich splnenie posudzoval s prihliadnutím na znenie podania ako celku, ktorého jednotlivé elementy sa navzájom dopĺňajú (napr. ak je označenie sídla odporcu uvedené iba v odôvodnení podania, nie však aj v jeho záhlaví, súd nebude vyzývať účastníka pod hrozbou nekonania o jeho podaní na odstránenie tohto, z hľadiska štruktúry podania formálneho nedostatku, pozn.). Avšak v prípade zistenia súdu o nejasnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti podania, prípadne niektorej jeho zložky v kontexte celého podania, súd vyzve navrhovateľa, aby tieto nedostatky doplnil alebo opravil s poučením, že v prípade neodstránenia týchto nedostatkov, kvôli ktorým nebude môcť pokračovať v konaní o podaní, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, takéto podanie odmietne. (nález Ústavného súdu I.ÚS 192/2015-29 zo dňa 07. októbra 2015).
21. Odvolací súd je toho názoru, že by bolo príliš formalistické a v rozpore s ústavným právom na súdnu ochranu, ak by súd odmietol podanie a nezačal vo veci konať napriek tomu, že na základe podaného návrhu vie, o čom má konať a rozhodovať. Odvolací súd upozorňuje, že takýmto postupom by bol strane zamedzený prístup k spravodlivosti a bolo by jej odňaté ústavné právo na súdnu ochranu.
22. Povinnosťou súdu je v každom jednotlivom prípade urobiť všetko pre jeho spravodlivé riešenie, aj keď okolnosti každého jednotlivého prípadu môžu byť komplikované a atypické. Primárnym hodnotovým činiteľom v procese aplikácie práva súdom musí byť spravodlivosť. Ide o princíp, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Výsledkom takejto aplikácie práva súdom musí byť rozhodnutie, ktoré nie je len zákonné, ale aj spravodlivé. Opačný záver by znamenal porušenie zákazu denegatio iustitiae, ktorý je obsahom ústavného práva každého sa domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR.
23. Právo na prístup k súdu môže na druhej strane podliehať rôznym procesnoprávnym obmedzeniam a formalitám (ako napríklad legislatívne upravenie náležitostí žaloby), avšak iba pri zachovaní jeho podstaty a pri rešpektovaní primeranosti obmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej miery, že by bol narušený jeho účel. Okrem uvedených kritérií je nevyhnutné, aby konkrétne obmedzenie sledovalo legitímny cieľ, t.j. aby nebolo svojvoľné (rozsudok ESĽP vo veci Ashingdane proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 28.05.1985).
24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bude úlohou súdu prvej inštancie v konaní o podanej žalobe pokračovať a vo veci rozhodnúť.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.