Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoPr/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: R. U., O.. XX.XX.XXXX, M. XX, V., zastúpeného H. F. T. V., F..E..D.., R. M., B. XX, V., C.: XX XXX XXX, proti žalovanému: U. - R., F.. F. E..D.., B. X, O., C.: XX XXX XXX, K. R. U.. P. U., V. XX, O., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolania žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -116, zo dňa 4.4.2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 1/3.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným dňa 18.8.2017 žalobcovi podľa je neplatné (výrok I.); žalobu o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 2.11.2016 naďalej trvá, zamietol (výrok II.); žalobu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru od 23.10.2017 až do 31.10.2017 vo výške 184,14 eura, spolu s 5,00% ročným úrokom z omeškania od 30.11.2017 až do zaplatenia, zamietol (výrok III.); konanie v časti náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 634,27 eura/mesiac odo dňa 1.11.2017 až do času, keď žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, alebo do právoplatnosti rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru, a konanie v časti, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu poistného do Sociálnej poisťovne za obdobie od 28.8.2017 do 4.9.2017, zastavil (výrok IV.); žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% (výrok V.).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa v konaní po pripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 15.11.2018 domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.8.2017, určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 2.11.2016 naďalej trvá, uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu poistného do Sociálnej poisťovne za obdobie od 28.8.2017 do 4.9.2017, uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 634,27 eura s prísl. mesačne od 24.10.2017 až do času, keď žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, alebo do právoplatného rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru.

3. Podaním zo dňa 5.2.2019 vzal žalobca žalobu späť v časti náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 634,27 eura odo dňa 1.11.2017 až do času, keď žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, alebo do právoplatného rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru, a v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu poistného do Sociálnej poisťovne

za obdobie od 28.8.2017 do 4.9.2017. Žalovaný so späťvzatím žaloby v uvedenej časti súhlasil. O čiastočnom späťvzatí žaloby súd prvej inštancie rozhodol podľa . Žalobca ďalej uviedol, že mu vznikol nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru dňom doručenia oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní, teda od 23.10.2017 až do uplynutia doby trvania pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú, t.j. do dňa 31.10.2017; za obdobie 9 dní v mesiaci októbri 2017 uvedený nárok predstavuje 184,14 eura.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 2.11.2016 pracovnú zmluvu na dobu určitú - od 2.11.2016 do 31.10.2017. Žalovaný dal žalobcovi dňa 18.8.2017 okamžité skončenie pracovného pomeru podľa . Zrušovací prejav bol písomný, podpísaný osobou oprávnenou konať za žalovaného. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol skutkovo riadne vymedzený tak, že žalobca dňa 16.8.2017, 17.8.2017 a 18.8.2017 nenastúpil do práce, neprítomnosť v práci nenahlásil svojmu nadriadenému, ani ju neospravedlnil, za čo mal neospravedlnenú absenciu, čo považoval žalovaný za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 21.8.2017.

5. Žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 12.10.2017, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, nakoľko od 31.7.2017 do 16.8.2017 čerpal riadnu dovolenku a od 17.8.2017 do 25.8.2017 mal ošetrovanie člena rodiny; doklad o ošetrovnom zaslal žalovanému dňa 21.8.2017 e- mailom aj poštou; z uvedeného dôvodu trval na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný nenamietal žalobcom predložený dôkaz o ošetrovaní člena rodiny a táto skutočnosť nebola v konaní sporná. V danom prípade ide o dôležité osobné prekážky v práci a povinnosťou zamestnávateľa bolo ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas ošetrovania chorého člena rodiny ( ); zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení ( ).

6. Žalobca tak v konaní preukázal ospravedlnenie svojej neprítomnosti v práci dňa 16.8.2017, kedy čerpal riadnu dovolenku a v dňoch 17.8.2017 a 18.8.2017 ospravedlnil svoju neprítomnosť v práci ošetrovaním chorého člena rodiny. Súd prvej inštancie preto považoval žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenie pracovného pomeru daného žalovaným dňa 18.8.2017 podľa , za dôvodne podanú.

7. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu mzdy vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom ďalším okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017 podľa . Dôvodom uvedeného okamžitého skončenia bola skutočnosť, že žalobca v dňoch 28.8.2017, 30.8.2017 a 31.8.2017 nenastúpil do práce, svoju neprítomnosť nenahlásil svojmu nadriadenému, ničím ju neospravedlnil; za uvedené mal neospravedlnenú absenciu, čo považoval žalovaný za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným dňa 31.8.2017 bolo doručené žalobcovi dňa 8.9.2017. Súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko žalobca neoznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nepodal žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017 na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť podľa , tak pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným sa skončil podľa tohto právneho úkonu dňa 8.9.2017. Po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty sa súd nemôže zaoberať otázkami platnosti rozväzovacieho úkonu a to ani ako predbežnou otázkou.

8. Na uvedenom základe, keď pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným sa skončil okamžitým skončením zo dňa 31.8.2017, doručeným žalobcovi dňa 8.9.2017, súd prvej inštancie žalobu v časti určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 2.11.2016 naďalej trvá, zamietol. Skončením pracovnoprávneho vzťahu zanikol záväzok zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu a poskytovať mu mzdu. Žalovaný po skončení pracovného pomeru nemal povinnosť poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy od 23.10.2017 do 31.10.2017; súd prvej inštancie preto žalobu o zaplatenie 184,44 eura s prísl. zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , nakoľko každá strana sporu mala vo veci úspech len čiastočný. Pomer úspechu určil porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku. Žalobca mal úspech v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru zo dňa 18.8.2017 a neúspech v časti určenia trvania pracovného pomeru a zaplatenia náhrady mzdy; zároveň žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania. Pri úspechu žalobcu v rozsahu 25% a úspechu žalovaného 75% priznal súd prvej inštancie žalovanému pomerný nárok na náhradu trov konania vo výške 50% (75% - 25% = 50%).

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietajúcich výrokov (výroky II. a III.) a v časti náhrady trov konania (výrok V.) podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a určiť neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017, určiť, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 2.11.2016 skončil dňa 31.10.2017 uplynutím doby trvania pracovného pomeru dohodnutej v pracovnej zmluve, uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy 358,05 eura s prísl. a nahradiť mu trovy konania; resp. žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, že napadnutý rozsudok je nezákonný, nesprávny, zmätočný, nezrozumiteľný, neurčitý, vágny a v konečnom dôsledku aj nepreskúmateľný a teda arbitrárny, a súčasne že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, a ).

11. V súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom ( ) mal žalobca za procesne nesprávny postup, keď súd prvej inštancie nepripustil zmeny žaloby na základe jeho návrhu zo dňa 5.2.2019 a nedodržal lehoty na prípravu na pojednávanie pri elektronickom doručení vyjadrenia žalovaného iba deň pred pojednávaním nariadeným na 4.4.2019.

12. Rozhodnutie nepripustiť zmenu žaloby nebolo odôvodnené, pričom ani jeden z dôvodov na nepripustenie zmeny žaloby podľa , nebol naplnený; uvedené rozhodnutie mal preto žalobca za vecne nesprávne a nezákonné. Žalobca uviedol, že návrhom na zmenu žaloby zo dňa 5.2.2019 reagoval na doplnenie dokazovania žalovaným, ktorý po pojednávaní dňa 15.11.2018 predložil mzdový list za rok 2017, doručený žalobcovi 2.1.2019, z ktorého vyplynuli skutočnosti odôvodňujúce zmenu žaloby (nárok žalobcu na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku); žalobca predložil návrh na zmenu žaloby na najbližšom pojednávaní konanom 5.2.2019. V dôsledku uvedených procesných pochybení pri posudzovaní a rozhodovaní o návrhu na zmenu petitu žaloby tak bolo žalobcovi znemožnené relevantne sa k predmetnému rozhodnutiu vyjadriť, a teda aj poukázať na jeho nedostatky ako aj domáhať sa časti náhrady mzdy v rámci predmetného konania a zároveň určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 2.11.2016 skončil dňa 31.10.2017 uplynutím doby trvania pracovného pomeru dohodnutej v pracovnej zmluve. Nakoľko v dôsledku uvedeného súd prvej inštancie ďalej konal o návrhu na určenie, že pracovný pomer naďalej trvá, došlo k zmenšeniu pomeru úspešnosti žalobcu v konaní, čo malo následne vplyv aj na rozhodovanie o náhrade trov konania.

13. Účelom je umožnenie účastníkovi konania relevantne sa pripraviť na pojednávanie a jeho význam nie je možné obmedzovať iba na doručovanie predvolania na pojednávanie, ale je nutné ho aplikovať aj na doručovanie akéhokoľvek procesného podania účastníkov konania; v opačnom prípade by bol potretý význam uvedeného ustanovenia.

14. Súd prvej inštancie dňa 3.4.2019 elektronicky doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného k podaniu žalobcu zo dňa 5.2.2019, t.j. iba deň pred pojednávaním nariadeným na deň 4.4.2019, pričom zároveň nariadené pojednávanie neodročil. Žalobcovi tak bolo znemožnené kvalifikovane sa pripraviť na pojednávanie konané dňa 4.4.2019, na ktorom bolo rozhodnuté vo veci samej. Súd prvej inštancie mu mal doručiť vyjadrenie žalovaného takým spôsobom, aby bola zachovaná jeho možnosť relevantne sa pripraviť na nariadené pojednávanie a relevantne sa k predmetnému podaniu žalovaného vyjadriť, alebo mal nariadené pojednávanie odročiť; iba uvedený postup súdu by bolo možné považovať za procesne správny.

15. V súvislosti s namietanou inou vadou konania ( ) vzhliadol žalobca pochybenie súdu prvej inštancie pri koncipovaní výrokovej časti rozsudku ako aj pri jeho odôvodnení. Vo výrokovej časti totiž nebolo rozhodnuté o tom, že pracovný pomer skončil, ako ani o tom, ku ktorému dňu pracovný pomer skončil; iba v odôvodnení sa konštatuje, že pracovný pomer skončil okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 8.9.2017, t.j. že

pracovný pomer skončil dňa 8.9.2017. Výroková časť rozsudku tak trpí vadami, ktoré nie je možné nijako „právne zhojiť“ (napraviť), a ktoré sami o sebe spôsobujú „non-perfektnosť“ a „absolútnu vadnosť“ celej výrokovej časti rozsudku. V nadväznosti na uvedené mal žalobca za to, že rozsudok je ako celok nezákonný, nesprávny, zmätočný, nezrozumiteľný, neurčitý, vágny a v konečnom dôsledku aj nepreskúmateľný, a teda arbitrárny.

16. Žalobca ďalej namietol, že súd prvej inštancie sa v priebehu konania, ako ani v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, na ktorú žalobca počas celého priebehu konania nepretržite poukazoval, a to že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 8.9.2017, je absolútne neplatné, a preto na jeho neplatnosť musel súd prvej inštancie v konaní prihliadať ex offo. Uviedol, že podanou žalobou sa nemohol domáhať určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017, ktoré mu bolo doručené dňa 8.9.2017, nakoľko tento právny úkon bol absolútne neplatný pre jeho nulitnosť. Na predmetný právny úkon pre jeho nulitnosť nemožno prihliadať, nespôsobuje žiadne právne účinky a nemožno od neho odvodzovať žiadne právne dôsledky, je nutné na neho nazerať, ako keby nebol uskutočnený, a preto jeho platnosť ani nie je možné (a ani potrebné) napádať na súde žalobou o určenie jeho neplatnosti.

17. Žalobca mal za to, že k skončeniu pracovného pomeru nedošlo ani na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017, ktoré mu bolo doručené dňa 8.9.2017. Okamihom obdržania okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.8.2017 mal totiž žalobca za to, že pracovný pomer skončil, a to bez ohľadu na prípadnú platnosť, resp. neplatnosť predmetného jednostranného právneho úkonu žalovaného, ktorú žalobca nemal možnosť a ani dôvod nijakým spôsobom overovať. Vzhľadom na uvedené nebolo od žalobcu možné spravodlivo očakávať, že po obdržaní okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.8.2017 nastúpi do práce. Žalovaný ho žiadnym spôsobom neinformoval o tom, že si je vedomý neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.8.2017, že od neho naďalej požaduje, aby chodil od práce, že mu bude prácu naďalej prideľovať a že mu umožní ďalej pracovať.

18. Slovné spojenie „pracovný pomer sa nekončí“, uvedené v , vyjadruje podľa žalobcu spätnú účinnosť (konkrétne ku dňu neplatného skončenia pracovného pomeru) rozhodnutia súdu o tom, že pracovný pomer v dôsledku jeho neplatného skončenia neskončil, teda že pracovný pomer trvá. Ak súd rozhodne, že pracovný pomer napriek jeho neplatnému skončeniu naďalej trvá, potom sa na taký pracovný pomer bude nazerať tak, ako keby trval nepretržite od neplatného skončenia pracovného pomeru až po právoplatnosť rozhodnutia súdu o tom, že pracovný pomer trvá. Vzhľadom na uvedené nie je od skončenia pracovného pomeru až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o žalobe o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru možné nazerať na pracovný pomer ako na trvajúci či skončený, a teda v uvedenom časovom intervale ho nie je možné ani platne skončiť tak, ako sa o to pokúsil žalovaný doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017. Žalobca preto považuje aj okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017 za absolútne neplatné. Napadnutý rozsudok podľa žalobcu neobsahuje právne posúdenie tejto skutočnosti, t.j. absolútnej neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017. Odôvodnenie napadnutého rozsudku tak mal žalobca za nedostatočné, čím je rozsudok ako celok nezákonný, nesprávny, zmätočný, nezrozumiteľný, neurčitý, vágny a v konečnom dôsledku aj nepreskúmateľný a teda arbitrárny; rovnako tak v dôsledku absencie odôvodnenia nepripustenia zmeny žaloby na základe návrhu zo dňa 5.2.2019.

19. Žalobca za nesprávne právne posúdenie veci ( ) považoval posúdenie jeho návrhu na pripustenie zmeny žaloby i otázky (ne)platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017 a tým aj otázky dátumu skončenia pracovného pomeru. Pri námietke nepripustenia zmeny žaloby zopakoval argumenty uvedené k odvolaciemu dôvodu podľa a doplnil, že pre neodôvodnenie tohto rozhodnutia nedokáže určiť, či nesprávne právne posúdenie spočívalo v použití nesprávneho právneho predpisu, alebo v nesprávnej interpretácii správne použitého právneho predpisu alebo vo vyvodení nesprávnych právnych záverov zo správnych skutkových záverov. Pri námietke týkajúcej sa (ne)platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017 zopakoval argumenty uvedené k odvolaciemu dôvodu podľa (absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu pre jeho nulitnosť, povinnosť súdu prihliadať na absolútnu neplatnosť ex offo, nemožnosť a nepotrebnosť napadnutia jeho neplatnosti na súde). Mal za to, že napriek uvedenému súd prvej inštancie vyvodil absolútne nesprávny právny záver ohľadom skončenia pracovného pomeru na základe okamžitého skončenia zo dňa 31.8.2017 doručeného dňa 8.9.2017;

tento záver mal žalobca za vecne nesprávny a nezákonný. Záverom žalobca uviedol, že v dôsledku uvedeného nesprávneho právneho posúdenia otázky (ne)platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017, a teda aj otázky dátumu skončenia pracovného pomeru, súd prvej inštancie nesprávne zamietol nárok na náhradu mzdy (v rozsahu výroku III.), v dôsledku čoho zároveň došlo k zmenšeniu pomeru jeho úspešnosti v konaní, čo malo následne vplyv aj na rozhodovanie o náhrade trov konania.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určujúceho výroku (výrok I.) a v časti náhrady trov konania (výrok V.) podal odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.8.2017 zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v plnom rozsahu, resp. rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

21. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že ku skončeniu pracovného pomeru nedošlo listinou označenou ako okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.8.2017, doručenou žalobcovi dňa 21.8.2017. Žalovaný akceptoval predložený doklad o ošetrovaní člena rodiny, ktorá bola ukončená dňa 26.8.2017. Prípisom zo dňa 28.8.2017 požiadal žalobcu o zaslanie ukončenia ošetrovania člena rodiny. Skutočnosť, že pracovný pomer neskončil listinou označenou ako okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.8.2017 preukázal aj registračným listom zo Sociálnej poisťovne, kde je uvedené, kedy a ku ktorému dátumu došlo k oznámeniu o skončení pracovného pomeru. Podporne predložil aj doklad o úhrade mzdy za mesiac august 2017; zároveň predložil aj mesačný výkaz za august 2017, z ktorého je zrejmé, že žalobca sa nedostavil do práce dňa 28.8.2017, 30.8.2017 a 31.8.2017 a z uvedeného dôvodu mu evidoval absenciu na pracovisku. Uvedené listiny podľa žalovaného preukazujú, že pracovný pomer trval aj ďalej po listine zo dňa 18.8.2017. Po uvedenom dátume je aj zo správania žalobcu a žalovaného zrejmé a nespochybniteľné, že obe strany sporu mali za to, že pracovný pomer aj naďalej trval.

22. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil listinou označenou ako okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017, doručenou žalobcovi dňa 8.9.2017, z dôvodu absencie žalobcu v dňoch 28.8.2017, 30.8.2017 a 31.8.2017. Samotný žalobca sa stotožnil so záverom a názorom žalovaného, že ku skončeniu pracovného pomeru nedošlo listinou zo dňa 18.8.2017; táto otázka preto nie je medzi stranami sporu sporná ( v spojení s ).

23. Vzhľadom na uvedené podľa žalovaného konajúci súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Nakoľko nedošlo ku skončeniu pracovného pomeru listinou zo dňa 18.8.2017, čo je aj medzi stranami sporu nesporné, nemohol súd prvej inštancie dospieť k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.8.2017 je neplatné, nakoľko táto listina nebola tým právnym úkonom, ktorým došlo ku skončeniu pracovného pomeru. S uvedenou argumentáciou súvisí aj nesprávnosť napadnutého výroku rozsudku o náhrade trov konania.

24. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu (č.l. 155-157) žiadal rozsudok v napadnutých častiach potvrdiť. Uviedol, že konajúci súd postupoval zákonne a správne, keď zmenu žalobného petitu po uplynutí prekluzívnej lehoty nepripustil. Podľa zápisnice z pojednávania z 15.11.2018 je zrejmé, že konajúci súd odôvodnil uznesenie, ktorým nepripustil zmenu žaloby.

25. Argumentáciu žalobcu ohľadom údajného porušenia mal žalovaný za účelovú a zavádzajúcu. Konajúci súd neporušil svojím postupom uvedené ustanovenie, nakoľko päťdňová lehota je lehotou poriadkovou; prípadné nedodržanie poriadkovej lehoty nemá žiaden vplyv na samotné konanie a vydané meritórne rozhodnutie. Konajúci súd mohol uvedené podanie doručiť aj krátkou cestou žalobcovi priamo na pojednávaní. Takýto postup by bol v súlade so zákonom a neznamenal by akékoľvek porušenie procesných práv žalobcu. Rovnako nedochádza k odročeniu pojednávania, ak v rámci ústneho prednesu právneho zástupcu je uvedená nová právna argumentácia a právny zástupca druhej strany sporu musí reagovať priamo na pojednávaní na prednesené vyjadrenia.

26. K odvolacej námietke týkajúcej sa inej vady pre nerozhodnutie o tom, že pracovný pomer medzi stranami sporu skončil, ako ani o tom, ku ktorému dňu pracovný pomer skončil, žalovaný uviedol, že konajúci súd je viazaný žalobným petitom. Výroky napadnutého rozsudku korešpondujú so zmenou žaloby pripustenou na pojednávaní dňa 15.11.2018.

27. K tvrdeniu žalobcu, že po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.8.2017 (doručeného dňa 21.8.2017) nemal dôvod chodiť ďalej do práce, nakoľko sa domnieval, že jeho pracovný pomer skončil, žalovaný uviedol, že akceptoval žalobcom predložený doklad o ošetrovaní člena rodiny, ktorá bola ukončená dňa 26.8.2017. Prípisom zo dňa 28.8.2017 požiadal žalovaný žalobcu o zaslanie ukončenia ošetrovania člena rodiny. Zároveň ho žiadal o vysvetlenie neprítomnosti na pracovisku odo dňa 28.8.2017, čo bol prvý pracovný deň po ukončení ošetrovania člena rodiny. Žalobca tak mal vedomosť o tom, že žalovaný akceptoval ošetrovanie člena rodiny a preto mal žalobca jednoznačne vedomosť o tom, že pracovný pomer neskončil vyššie uvedenou listinou zo dňa 18.8.2017. Z dôvodu absencie žalobcu na pracovisku v dňoch 28.8.2017, 30.8.2017 a 31.8.2017 s ním žalovaný okamžite skončil pracovný pomer dňa 31.8.2017.

28. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného (č.l. 164-166) uviedol, že ak podal návrh na zmenu žaloby 5.2.2019, nie je zrejmé, ako konajúci súd mohol už dňa 15.11.2018 odôvodniť nepripustenie zmeny žaloby. Poukázal na zápisnicu z pojednávania zo 4.4.2019, na ktorom súd vyhlásil uznesenie, ktorým navrhovanú zmenu žaloby písomným podaním žalobcu zo dňa 5.2.2019 nepripustil. Akékoľvek bližšie zdôvodnenie konajúceho súdu však absentuje. Žalobca mal preto za nepochybné, že uvedeným konaním došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces; uvedené aj v tom zmysle, že ako strana sporu má právo na riadne, zrozumiteľné a právne presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia (t.j. i uznesenia o nepripustení zmeny žaloby). Konajúci súd uvedený nedostatok neodstránil ani v napadnutom rozsudku.

29. K tvrdeniu žalovaného, že konajúci súd mohol pri doručovaní podania postupovať aj tak, že by ho krátkou cestou doručil žalobcovi na pojednávaní, žalobca uviedol, že je nepochybné, že konajúci súd má právo krátkou cestou doručiť písomnosti druhej strane priamo na pojednávaní. Rešpektujúc všetky princípy na ktorých je postavený je však zrejmé, že ide o situácie, kedy jedna strana konania predloží písomnosť/či dôkazy konajúcemu súdu priamo na pojednávaní a následne súd tieto krátkou cestou doručí druhej sporovej strane. Následne ak to druhá sporová strana považuje za potrebné, si zvyčajne vyhradí právo v lehote poskytnutej súdom sa vyjadriť k predloženým skutočnostiam, pretože nie je možné spravodlivo žiadať, aby strana priamo bez možnosti dostatočnej prípravy reagovala na podstatné skutočnosti uvádzané v predložených listinách. Uvedený postup však neprichádza do úvahy v prípade, kedy konajúci súd má podanie k dispozícii dlhšie časové obdobie, toto v dostatočnom časovom predstihu nedoručí protistrane, čím z dôvodu nečinnosti súdu je strane sporu odopreté právo zachovania dostatku času na prípravu pojednávania.

30. Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobcu (č.l. 173-175) uviedol, že konajúci súd rozhodol aj o opätovnom návrhu na zmenu žaloby na pojednávaní dňa 4.4.2019; v rámci ústneho odôvodnenia svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil, čo je nepochybne zrejmé aj z audiozáznamu predmetného pojednávania. V súlade s nebolo povinnosťou konajúceho súdu vyhotoviť predmetné uznesenie písomne. Výsledky konania do okamihu podania návrhu na zmenu žaloby nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, čo konajúci súd v rámci ústneho odôvodnenia riadne a zrozumiteľne uviedol. Žalobcom vykonaná zmena žaloby nastala až podaním zo dňa 29.6.2018, ako aj podaním z 5.2.2019, čo je viac ako rok od skončenia pracovného pomeru. Nakoľko uvedená zmena žaloby a nárok, ktorého sa chcel žalobca domáhať bol prekludovaný, nebolo možné o tomto nároku konať, pretože súd prihliada na preklúziu nároku z úradnej povinnosti.

31. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (, ) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výrok IV. nebol napadnutý odvolaniami), prejednal odvolania žalobcu a žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil v zmysle v spojení s .

32. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( a ).

33. Pokiaľ žalobca v odvolaní žiadal rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a určiť neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017, určiť, že pracovný pomer medzi žalobcom

a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 2.11.2016 skončil dňa 31.10.2017 uplynutím doby trvania pracovného pomeru dohodnutej v pracovnej zmluve, uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy 358,05 eura s prísl., tak odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

34. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa , t.j. že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky, v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa stranám sporu znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Odvolací dôvod podľa a teda nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie žalobca uplatnil pre nepripustenie zmeny žaloby na základe jeho návrhu zo dňa 5.2.2019 a pre nedodržanie lehoty na prípravu na pojednávanie v súvislosti s doručením písomnej reakcie žalovaného na zmenu žaloby dňa 3.4.2019, t.j. deň pred pojednávaním dňa 4.4.2019.

35. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nemožno zahrnúť pod iné odvolacie dôvody, za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací dôvod podľa žalobca uplatnil pre vadu výroku napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie nerozhodol o skončení pracovného pomeru ani dátume tohto skončenia, pre nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku ohľadom absolútnej neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017 a pre absenciu odôvodnenia nepripustenia zmeny žaloby na základe jeho návrhu zo dňa 5.2.2019.

36. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa , t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací dôvod podľa žalobca uplatnil pre neprávne právne posúdenie jeho návrhu na zmenu žaloby zo dňa 5.2.2019 a pre nesprávne právne posúdenie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017.

37. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že žalobca sa po pripustení zmeny žaloby uznesením súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.11.2018 domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.8.2017, trvania pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 2.11.2016 naďalej, uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť poistné do Sociálnej poisťovne za obdobie od 28.8.2017 do 4.9.2017 a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy 634,27 eura mesačne od 24.10.2017 s prísl. Na uvedenom pojednávaní súd prvej inštancie zároveň uznesením nepripustil zmenu žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017. Žalobca následne podaním zo dňa 5.2.2019 zobral žalobu v časti náhrady mzdy 637,27 eura mesačne od 1.11.2017 a v časti poistného do Sociálnej poisťovne za obdobie od 28.8.2017 do 4.9.2017 späť. Zároveň navrhol zmenu žaloby tak, aby súd určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.8.2017, skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 2.11.2016 uplynutím doby trvania pracovného pomeru dohodnutej v pracovnej zmluve dňa 30.10.2017 a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy 358,05 eura (184,14 eura ako náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a 173,91 eura ako náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku za mesiace september a október 2017) s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 242,05 eura od 30.11.2017 do zaplatenia. Súd prvej inštancie

na pojednávaní dňa 4.4.2019 navrhovanú zmenu žaloby uznesením nepripustil. Žalobca následne na uvedenom pojednávaní špecifikoval požadovaný nárok na náhradu mzdy za obdobie od 23.10.2017 do 31.10.2017 sumou 184,14 eura s 5% úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 30.11.2017 do zaplatenia.

38. Po čiastočnom späťvzatí žaloby (konanie v týchto častiach súd prvej inštancie zastavil vo výroku IV. napadnutého rozsudku) a nepripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 4.4.2019 teda súd prvej inštancie rozhodol o žalobe na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.8.2017, na určenie trvania pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 2.11.2016 naďalej a na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy 184,14 eura s prísl.

39. Podľa žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

40. Podľa súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

41. Podľa ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

42. Žalobca v odvolaní vo vzťahu k nepripusteniu zmeny žaloby na pojednávaní dňa 4.4.2019 namietol, že nepripustením zmeny žaloby došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a rovnako tým došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci; konkrétne namietol skutočnosť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil a jednak skutočnosť, že žiaden z dôvodov na nepripustenie zmeny žaloby v zmysle nebol naplnený.

43. Námietka neodôvodnenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby je nedôvodná, nakoľko podľa zvukového záznamu pojednávania súd prvej inštancie vyhlásené uznesenie odôvodnil (o.i. tak, že pokiaľ ide o neplatné skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného z 31.8.2017, ktoré bolo doručené žalobcovi 8.9.2017, žalobca v lehote stanovenej zákonom nepodal žalobu na súd o neplatné skončenie tohto druhého skončenia pracovného pomeru ani neoznámil žalobcovi (správne žalovanému - pozn. odvolacieho súdu), že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával).

44. Nedôvodná je aj námietka týkajúca sa neexistencie dôvodov pre nepripustenie zmeny žaloby. Odvolací súd uvádza, že „úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby, (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ je ním súd prvej inštancie, žalobca nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena žaloby, nie je prípustné (uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 26.11.2020 a sp. zn. , zo dňa 28.10.2010)“.

45. Okrem uvedeného však odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zmena žaloby je prejavom (jednou z foriem) dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie a umožňuje strane sporu vystupujúcej na strane žalobcu modifikovať svoj žalobný návrh. Možnosť meniť žalobu však nie je absolútna. Jedným z dôvodov pre nepripustenie zmeny žaloby je taký stav v konaní, ak by jeho doterajšie výsledky nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Uvedený dôvod vychádza zo zásady hospodárnosti konania, ktorú možno vzhliadnuť napr. v tom, že ak výsledky doterajšieho konania nie sú dostatočným predpokladom pre konanie o zmenenej žalobe, zmena predmetu sporu by bola nehospodárna a konanie by zbytočne predĺžila.

46. V predmetnom spore v súvislosti s rozhodovaním o zmene žaloby v podaní zo dňa 5.2.2017 nemožno nechať bež povšimnutia skutočnosť, že súd prvej inštancie o nej rozhodoval potom, čo na pojednávaní dňa 15.11.2018 uznesením pripustil špecifikovanú zmenu žaloby a uznesením nepripustil zmenu žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017. Na pojednávaní dňa 4.4.2019 teda uznesením nepripustil ďalšiu zmenu žaloby. Oproti zmene žaloby pripustenej na pojednávaní dňa 15.11.2018 sa po čiastočnom späťvzatí žalobca domáhal zmeny tak, že miesto požadovaného „určenia trvania pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa

2.11.2016 naďalej“ žiadal „určiť skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 2.11.2016 uplynutím doby trvania pracovného pomeru dohodnutej v pracovnej zmluve dňa 30.10.2017“; zároveň zmenou žaloby žiadal uloženie povinnosti zaplatiť mu 173,91 eura s prísl. titulom náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za mesiace september a október 2017.

47. Pokiaľ teda súd prvej inštancie uznesením nepripustil požadovanú zmenu žaloby pri poukaze na skutočnosť, že žalobca sa v zákonnej lehote nedomáhal neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017, mal za to, že je naplnený dôvod pre nepripustenie zmeny žaloby v zmysle . Záverom tejto časti je potrebné uviesť, že nepripustenie zmeny žaloby neovplyvnilo rozhodnutie vo veci samej vzhľadom k dátumu skončenia pracovného pomeru žalobcu.

48. Žalobca ďalej v odvolaní namietol nedodržanie lehoty na prípravu na pojednávanie v zmysle . Tohto tvrdeného nesprávneho úradného postupu sa mal súd prvej inštancie dopustiť tým, že mu dňa 3.4.2019, t.j. iba deň pred pojednávaním dňa 4.4.2019, elektronicky doručil vyjadrenie žalovaného k jeho podaniu zo dňa 5.2.2019; pojednávanie nariadené na deň 4.4.2019 zároveň neodročil. Žalobcovi tak malo byť znemožnené kvalifikovane sa pripraviť na pojednávanie dňa 4.4.2019.

49. Podľa predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

50. Uvedené ustanovenie, na ktoré poukázal žalobca, upravuje doručenie predvolania na pojednávanie a lehotu na prípravu naň. Žalobca nenamietol nedodržanie tejto lehoty v súvislosti s doručením predvolania na pojednávanie, ale s doručením podania žalovaného, v ktorom reagoval na zmenu žaloby v podaní zo dňa 5.2.2019. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že označené ustanovenie je nutné aplikovať aj na doručovanie akéhokoľvek procesného podania strán sporu. Pokiaľ totiž v predmetnom spore žalobca navrhol zmenu žaloby v podaní zo dňa 5.2.2019, ktoré súd prvej inštancie doručil žalovanému a jeho písomnú reakciu následne doručil žalobcovi dňa 3.4.2019, deň pred pojednávaním dňa 4.4.2019, na ktorom súd prvej inštancie o zmene žaloby rozhodol, tak uvedeným postupom súd prvej inštancie umožnil rozsiahlejšiu realizáciu procesných práv oboch strán, než pri striktnom dodržaní postupu pri rozhodovaní o zmene žaloby v zmysle , podľa ktorého o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

51. Žalobca v odvolaní taktiež namietol, že súd prvej inštancie v nadväznosti na doručenie podania žalovaného dňa 3.4.2019 neodročil pojednávanie nariadené na deň 4.4.2019. Na tomto pojednávaní však bol prítomný právny zástupca žalobcu, ktorý nežiadal o odročenie pojednávania z uvedeného dôvodu. Možnosť odročenia pojednávania je upravená v ; doručenie písomnej reakcie žalovaného na navrhnutú zmenu žaloby deň pred pojednávaním nemožno s poukazom na bez ďalšieho považovať za dôležitý dôvod pre jeho odročenie.

52. Pokiaľ žalobca v odvolaní ďalej namietol existenciu vady výrokovej časti napadnutého rozsudku v tom, že súd prvej inštancie nerozhodol o tom, že pracovný pomer skončil a ani o tom, ku ktorému dňu pracovný pomer skončil, tak odvolací súd opakovane uvádza, že po čiastočnom späťvzatí žaloby (konanie v týchto častiach súd prvej inštancie zastavil vo výroku IV. napadnutého rozsudku) a nepripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 4.4.2019 súd prvej inštancie rozhodol o žalobe na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.8.2017, na určenie trvania pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 2.11.2016 naďalej a na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy 184,14 eura s prísl. Žalobca sa v konaní nedomáhal rozhodnutia ohľadom skončenia pracovného pomeru či dátumu tohto skončenia. Súd prvej inštancie preto viazaný žalobným návrhom žalobcu ( ) správne rozhodoval výlučne o predmete konania, teda o tom, čoho sa žalobca v konaní domáhal (po pripustených či nepripustených zmenách žaloby a čiastočnom späťvzatí žaloby).

53. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu bolo nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie nevysporiadal s absolútnou neplatnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.8.2017. Súd prvej inštancie však k uvedenému okamžitému skončeniu pracovného pomeru uviedol, že nakoľko žalobca nepodal žalobu o určenie neplatnosti tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru (zo dňa 31.8.2017) na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,

keď sa mal pracovný pomer skončiť, tak pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným sa skončil podľa tohto právneho úkonu dňa 8.9.2017; zároveň uviedol, že po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty sa súd nemôže zaoberať otázkami platnosti rozväzovacieho úkonu a to ani ako predbežnou otázkou.

54. Právo účastníka pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu uvedeného v zaniká márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty. Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 11.12.2008, R 56/2009).

55. Z uvedeného je zrejmé, že žaloba podľa je výlučný spôsob, ktorým je možné dosiahnuť neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ak takáto žaloba v danej lehote podaná nebola, skončí sa pracovný pomer podľa tohto okamžitého skončenia, ktoré nebolo napadnuté, a to aj v prípade, ak by takéto okamžité skončenie pracovného pomeru bolo inak neplatné (nie je pritom podstatný dôvod neplatnosti). Dvojmesačná lehota na podanie žaloby je totiž uvedená v ako lehota prekluzívna, kedy pri neuplatnení práva v ustanovenej lehote dochádza k jeho zániku.

56. nevylučuje skončenie toho istého pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi, urobenými buď súčasne alebo postupne. Jednotlivé právne úkony je súd povinný posudzovať samostatne, keďže aj samostatne nastávali ich účinky. Vo všeobecnosti možno uviesť, že ak skončil pracovný pomer na základe skoršieho právneho úkonu, má to za následok, že neskorší právny úkon o skončení pracovného pomeru sa neuplatní (aj keby bol inak platný) ako dôvod zániku tohto pracovného vzťahu, neskorší neplatný právny úkon o skončení pracovného pomeru nemôže spôsobiť ani pokračovania pracovného pomeru (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 30.4.2008). Ak je však určená neplatnosť skoršieho právneho úkonu o skončení pracovného pomeru, pracovný pomer skončí na základe neskoršieho právneho úkonu o skončení pracovného pomeru, ktorého neplatnosť nebola uplatnená na súde.

57. Nakoľko teda žalobca neuplatnil na súde neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru dané žalovaným dňa 31.8.2017, doručeným žalobcovi dňa 8.9.2017, správny bol záver súdu prvej inštancie o skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného dňom 8.9.2017 (pri určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného dňa 18.8.2017). Námietka nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku v tomto smere je potom nedôvodná.

58. Žalovaný v odvolaní proti výroku I. napadnutého rozsudku namietol, že nakoľko ku skončeniu pracovného pomeru nedošlo listinou označenou ako okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.8.2017, doručenou žalobcovi dňa 21.8.2017, nemohol súd prvej inštancie dospieť k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.8.2017 je neplatné.

59. Odvolací súd k odvolaniu žalovaného uvádza, že žalobca sa žalobou domáhal o.i. určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalovaným dňa 18.8.2017; tohto určenia sa domáhal počas celého konania. Ako odvolací súd už uviedol vyššie, žaloba podľa je výlučný spôsob, ktorým je možné dosiahnuť neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to aj okamžitého skončenia pracovného pomeru daného dňa 18.8.2017. Ak by takáto žaloba v danej lehote podaná nebola, skončil by sa pracovný pomer podľa tohto okamžitého skončenia.

60. neumožňuje, aby zamestnávateľ po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancovi vzal tento svoj právny úkon akýmkoľvek spôsobom späť alebo iným jednostranným úkonom dosiahol jeho skončenie (na rozdiel od možnosti odvolať výpoveď v zmysle ). Odvolacia argumentácia žalovaného ohľadom akceptácie predloženého dokladu o ošetrovaní člena rodiny, registračného listu zo Sociálnej poisťovne, úhrady mzdy za august 2017 či mesačného výkazu za uvedený mesiac preto nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného dňa 18.8.2017, keď samotné dôvody neplatnosti žalovaným napadnuté neboli.

61. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s a . Pri celkovo napadnutých výrokov I., II. a III. (a súvisiaceho

výroku IV.) mal potvrdením výroku I., ktorý odvolaním napadol žalovaný, v odvolacom konaní úspech žalobca v rozsahu 1/3; potvrdením výrokov II. a III., ktoré odvolaním napadol žalobca, mal v odvolacom konaní úspech žalovaný v rozsahu 2/3. Na uvedenom základe preto odvolací súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 1/3 (2/3 - 1/3).

62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).