Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/43/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO : 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - Petržalka, zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - Petržalka, IČO : 53255739 proti žalovanej V. S., nar. X. X. XXXX, bytom Z. W. XXX/XX, R. V., o zaplatenie 3.000 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000 eur od 23. 3. 2019 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 62,50 eur splatných vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica 21. 5. 2020, a následne postúpenou na tunajší súd 9. 9. 2020 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal (vtedajších) žalovaných 1. a 2. rade (V. S., nar. X. X. XXXX, bytom S. Č.. XXX a V. S., nar. X. X. XXXX, bytom Z. W. XXX/XX, R. V.) na zaplatenie sumy 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000 eur od 23. 3. 2019 do zaplatenia. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej 22. 3. 2019 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO : 00151653 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tejto žalobe. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v čase postúpenia pohľadávky napriek predchádzajúcej písomnej výzve postupcu nepretržite v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 17. 4. 2015 zmluvu č. 5070529789, na základe ktorej im poskytol peňažné prostriedky. Žalovaní však neplnili v dojednaných termínoch splátky, čím porušili povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním z 1. 3. 2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (k 28. 2. 2018), pričom vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu bola ku dňu jej postúpenia vo výške 25.360,57 eur, pričom táto suma pozostávala z istiny vo výške 18.194,09 eur, riadneho (zmluvného) úroku vo výške 5.804,78 eur, z úroku z omeškania vo výške 1.326,35 eur a z poplatkov vo výške 35,35 eur. Žalovaní po postúpení pohľadávky do podania žaloby nevykonali žiadne úhrady. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavuje 3.000 eur, pričom pozostáva len z neuhradenej istiny úveru vo výške 3.000 eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 22.360,57 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 15.194,09 eur, z neuhradeného zmluvného úroku vo výške 5.804,78 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 1.326,35 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 35,35 eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania podľa , a to počnúc od 23. 3. 2019, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

2. Dňa 17. 6. 2020 Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní pod sp. zn. : platobný rozkaz, ktorým zaviazal (vtedajších) žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 3.000 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 23. 3. 2019 do zaplatenia, resp. podať proti tomuto platobnému rozkazu odpor.

3. Vo vyjadrení k žalobe z 28. 7. 2020 (odpor proti platobnému rozkazu - č.l. 105) (vtedajší) žalovaný v 1. rade (V. S., nar. X. X. XXXX, bytom S. Č.. XXX) namietol, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa a nasl. , ktorá obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok s poukazom na , a tiež poukázal na to, že súd podľa nevydá platobný rozkaz, ak ide o spotrebiteľský spor, kde žalovaným je spotrebiteľ a spotrebiteľská zmluva obsahu množstvo neprijateľných podmienok, ktoré bol súd povinný preskúmať ex offo.

4. V replike (z č.l. 117 a nasl.) žalobca k vyjadreniu k žalobe (vtedajšieho) žalovaného v 1. rade uviedol, že žalovaný síce vo svojom vyjadrení namieta existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, avšak neuviedol konkrétne ktoré zmluvné dojednania v tejto zmluve by mali byť neprijateľné. Vzhľadom na to žalobca naďalej trval na závere, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a dodal, že aj keď je súd povinný ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok, neznamená to, že má povinnosť preskúmať každé ustanovenie predloženej zmluvy, a k posudzovaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok ex offo má pristúpiť len keď posudzuje určité zmluvné ustanovenie súvisiace s uplatneným nárokom na plnenie. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje nižšiu sumu ako je rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a úhradami vykonanými zo strany žalovaných. Preto, ak by aj súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je potrebné považovať podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, tak na výšku uplatneného plnenia by táto skutočnosť nemala žiadny vplyv. Žalobca odmietol, že by uplatnený nárok mohol byť premlčaný. Žalovaní v 1. a 2. rade uhradili sumu v celkovej výške 5.195,78 eur, a to nasledovnými úhradami (ktoré sú priložené v platobnej histórii označené ako „Debetné transakcie - úvery - dummy“) : dňa 25. 5. 2015 - 304,24 eur, dňa 25. 6. 2015 - 304,24 eur, dňa 25. 7. 2015 - 304,24 eur, dňa 25. 8. 2015

- 304,24 eur, dňa 25. 9. 2015 - 304,24 eur, dňa 25. 10. 2015 - 304,24 eur, dňa 25. 11. 2015 - 304,24 eur, dňa 25. 12. 2015 - 285,67 eur, dňa 28. 12. 2015 - 18,57 eur, dňa 25. 1. 2016 - 304,24 eur, dňa 25. 2. 2016 - 304,24 eur, dňa 25. 3. 2016 - 304,24 eur, dňa 25. 4. 2016 - 2,4 eur, dňa 9. 5. 2016 - 0,1 eur, dňa 16. 5. 2016 - 301,74 eur, dňa 25. 5. 2016 - 148,26 eur, dňa 22. 7. 2016 - 460,22 eur, dňa 25. 7. 2016 - 8,2 eur, dňa 25. 7. 2016 - 39,78 eur, dňa 28. 7. 2016 - 256,26 eur, dňa 25. 8. 2016 - 304,24 eur, dňa 25. 9. 2016 - 57,34 eur, dňa 6. 10. 2016 - 0,1 eur, dňa 27. 11. 2016 - 119,1 eur, dňa 27. 11. 2016

- 25 eur, dňa 1. 3. 2017 - 76,4 eur, dňa 24. 5. 2017 - 50 eur. Z týchto úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma 1.805,91 eur, na poplatky suma 321,63 eur, na riadny úrok suma 3.061,12 eur a na úrok z omeškania suma 7,12 eur. Postúpená istina predstavuje súčet položiek „čerpanie úveru“ po odpočítaní úhrad žalovaných započítaných na istinu (20.000 eur - 1.805,91 eur ? 18.194,09 eur.) Žalovaná suma vo výške 3.000 eur pozostáva len z neuhradenej istiny úveru vo výške 3.000 eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 22.360,57 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 15.194,09 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 5.804,78 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 1.326,35 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 35,35 eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

5. V duplike (vtedajšieho) žalovaného v 1. rade z 3. 11. 2020 (č.l. 131) tento oznámil, že 5. 8. 2020 bol na neho vyhlásený konkurz, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku pod č. 149/2020.

6. Vo vyjadrení (vtedajšej) žalovanej v 2. rade (aktuálne len žalovanej - V. S., nar. X. X. XXXX, bytom Z. W. XXX/XX, R. V.) k žalobe zo 6. 2. 2020 (č.l. 177 a nasl.) táto vyhlásila, že neuznáva uplatnený dlh, pričom uviedla, že 1. 4. 2015 sa uskutočnilo na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. : rozvodové konanie medzi ňou a V. S. (pôvodným žalovaným v 1. rade), na ktorom súd rozviedol ich manželstvo a ich cesty sa rozišli. Bezprostredne po rozvode žalovaná odišla do zahraničia a vrátila sa 16. 4. 2015. Dňa 17. 4. 2015 ju kontaktoval bývalý manžel za účelom stretnutia. Všetko mal vopred pripravené a dohodnuté v B. B. v Liptovskom Mikuláš, a keďže rozvod bol pre oboch veľmi emocionálny, žalovaná po návrate zo zahraničia s návrhom žalovaného v 1. rade súhlasila. Podľa záznamov z banky začal žalovaný v 1. rade vybavovať tento úver už 2. 4. 2015 a schválený mu bol 7. 4. 2015, a keď sa žalovaná v 2. rade vrátila zo zahraničia, mal už všetko pripravené na podpis. Na základe ich ústnej dohody, pretože mu žalovaná uverila, a na základe jeho viacnásobného zdôrazňovania, že

úver bude platiť len on, a že je jej podpis na zmluve len formalita, pričom voči nej žiadne záväzky zo zmluvy nevyplynú, došla žalovaná v 2. rade k záveru, že tu došlo k zneužitiu jej osoby, jej dobrej viery, ako aj zneužitiu jej situácie a emocionálneho rozpoloženia, v ktorom sa vtedy nachádzala. Bola uvedená do omylu, pričom nebola informovaná o obsahu ani o prípadných následkoch, bola postavená pred hotovú vec, iba s informáciou, kde má umiestniť svoj podpis, pričom v banke nestrávili dokopy viac ako 10 minút. Všetky zmluvné a celú agendu si potom zobral so sebou bývalý manžel, a žalovaná ich tak k dispozícii nemala, a to ani na nahliadnutie, pričom nemala ani žiaden prístup k účtu a k financiám. Z vypožičanej sumy neobdržala ani časť. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že peniaze z úveru potrebuje na prerobenie bývania, nakoľko si založil vlastnú rodinu, s novou partnerkou, ešte počas ich manželstva so žalovanou. Dôvod, prečo žalovaná súhlasila s podpisom na zmluve bol ten, že partnerka jej bývalého muža bola v tom čase tehotná a tak predpokladala, že ju v banke za ručiteľa úveru neuznajú. Žalovaná pritom vyjadrila počudovanie nad tým, prečo uznali ako ručiteľku ju, pretože jej bonitu si nikto nepreveril. Po tomto stretnutí s bývalým manželom sa ich cesty rozišli, keďže žalovaná nebola schopná v Liptovskom Mikuláši viesť pokojný život, a odišla do Anglicka, kde si po 3 mesiacoch našla prácu a zostala tam až do roku 2016. S V. S. neboli v osobnom kontakte až do roku 2016, pričom dovtedy mala za to, že všetko je v poriadku, a že on všetko platí. No nebolo to tak, a žalovanú začala kontaktovať spoločnosť Cetelem Slovensko, a.s., a vtedy žalovaná pochopila, že niečo nie je v poriadku. Keďže vyporiadanie BSM prebehlo medzi nimi len na základe ústnej dohody, mala žalovaná v tom čase (v roku 2016) potrebu kontaktovať pani Q.. Q., ktorá jej na niekoľkých sedeniach pripravila návrh vyporiadania BSM. Spoločného stretnutia sa zúčastnil aj V. S. a tiež mediátor, ktorého oslovil bývalý manžel. Na stretnutí sa žalovaná s bývalým manželom dohodla, že tento záväzok bude platiť on a V. S. to slovne uznal. Na základe tohto stretnutia mala právnička pripraviť návrh vyporiadania BSM, ktorý mal prísť V. S. podpísať, no ten sa jej začal vyhýbať, nekomunikoval so žalovanou a mal vypnutý mobilný telefón. Žalovaná v tom čase preto prostredníctvom emailu kontaktovala jeho partnerku. Žalovaná následne navrhla súdu, aby nahliadol do spisu sp. zn. : , nakoľko v danom prípade takisto išlo o pôžičku, o ktorú požiadal V. S. bez jej vedomia, keď bola odcestovaná a jej podpis získal rovnakou manipuláciou a takisto ju nesplácal. Z vypožičanej sumy 25.000 eur zostalo na splatenie 23.281,90 eur a tu sa jednalo o prvý prípad, kedy dlžník V. S. chcel prenechať platenie dlžnej sumy na jej osobu, rovnako ako v tomto prípade. Vo veci sp. zn. : však bola žaloba voči nej zamietnutá. Zo správania bývalého manžela, a to konkrétne zo spôsobu splácania tohto úveru (po centoch) vyplýva, že už v tom čase sa snažil vyhnúť plateniu svojich záväzkov a rovnako to vyplýva aj z jeho krokov nasledujúcich po zosplatnení časti úver. V. S. zámerne manipuloval situáciu, podnikal kroky, aby sa vyhol akýmkoľvek finančným záväzkom z minulosti, o čom svedčí aj fakt, že bol na neho dňa 5. 8. 2020 vyhlásený konkurz (vedený v Obchodnom vestníku pod č. 149/2020), ktorý však bol 14. 1. 2021 zrušený pre nemajetnosť (Obchodný vestník č. 7/2021.) Časový sled podniknutých krokov V. S. dokazuje zámer vyhnúť sa splácaniu aj tohto úveru.

7. V replike doručenej na tunajší súd 25. 3. 2021 (č. l. 195 a nasl.) žalobca k vyjadreniu žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade) k žalobe uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla žiadne objektívne dôvody neplatnosti zmluvy o úvere. Naopak uviedla, že uvedenú zmluvu podpísala dobrovoľne. Netvrdila žiadne skutočnosti (a ani nepredložila dôkazy), ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy, a nakoľko si žalovaná svoj záväzok neplnila riadne, veriteľ legitímne uplatnil svoj nárok žalobou. K preverovaniu bonity žalovanej žalobca vysvetlil, že primárna návratnosť bola overená vo vzťahu ku klientovi č. 1 príjmom deklarovaným týmto klientom vo výške 672 eur a vo vzťahu ku klientovi č. 2 príjmom deklarovaným klientom, ktorý bol overený dopytom na sociálnu poisťovňu vo výške 670 eur, a ďalej aj zisťovaním nákladov na domácnosť vo výške 604 eur a výškou existujúcich záväzkov vo výške 410 eur.

8. V duplike žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade) doručenej na tunajší súd 23. 4. 2021 (č.l. 218 a nasl.) táto znovu poukázala na to, že vo vzťahu k rovnakej pôžičke, v tom istom období (len v inej bankovej inštitúcii) bola žaloba voči jej osobe zamietnutá, keďže jej podpis ako ručiteľa získal bývalý manžel rovnakým zneužitím a manipuláciou ako v tomto prípade. Zopakovala, že bola k svojmu podpisu zneužitá, pričom nešlo z jej strany o informovaný a dobrovoľný podpis ručiteľa. Zmluva bola uzatvorená pod psychickým nátlakom, v citovej tiesni a v uvedení do omylu. Ohľadom preverovania jej bonity uviedla, že od 1. 3. 2015 žila v samostatnej domácnosti (V. S. sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v priebehu februára 2015), pričom jej mesačný príjem bol vtedy 621,39 eur, a iba jej mesačné náklady v tomto období boli nájomné vo výške 245 eur, úrazové poistenie vo výške 33,50 eur, splátka v prospech Consumer Finance Holding vo výške 18,94 eur, mesačná splátka vo výške 80 eur v prospech Home Credit a ďalšia mesačná splátka v prospech tejto spoločnosti vo výške 69,67 eur,

ďalej splátka v prospech M. vo výške 10 eur a druhá splátka v prospech tejto spoločnosti vo výške 28,13 eur, splátka vozidla vo výške 126 eur, čo však nezodpovedá žalobcom uvádzaným parametrom preverovania návratnosti, resp. schopnosti splácania. Bývalý manžel žil samostatne v domácnosti so svojou tehotnou partnerkou, takže príjem na jednu domácnosť, ktorý uviedla protistrana ako ich spoločný príjem, nezodpovedal skutočnosti, a preto ho nemožno brať ako preverený spoločný príjem. Nesprávne uvedený mesačný príjem jej osoby ako ručiteľa tiež dokazuje, že sa žiadosti o úver nijakým spôsobom nezúčastňovala. Mesačný príjem vo výške 670 eur (uvedený vo vyjadrení protistrany) je nepravdivý. Zároveň v tom čase bola už ústne dohodnutá na výpovednej dobe u svojho zamestnávateľa a tieto skutočnosti si nikto neoveroval. Ak by sa overovala jej bonita, bol by kontaktovaný zamestnávateľ a zistila by si aj skutočnosť, či je riadnym zamestnancom firmy. v období, kedy V. S. žiadal o pôžičku však už žalovaná nebola riadnym zamestnancom, bola na odchode z republiky, teda tu nebola žiadna garancia jej mesačného príjmu. Žalovaná znovu poukázala na fakt, že vyhlásením konkurzu sa V. S. chcel de facto úmyselne vyhnúť platenie žalovaného nároku, ako aj iných splatných záväzkov voči jeho osobe.

9. Dňa 28. 4. 2021 tunajší súd vydal uznesenie č. k. : - 236, ktorým zastavil konanie voči (vtedajšiemu) žalovanému v 1. rade (V. S..) Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. 5. 2021. Dôvodom na zastavenie konania bolo, že na majetok žalovaného v 1. rade bol vyhlásený konkurz, pričom v konaní sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze ( psím. a) o konkurze a reštrukturalizácii), a preto súd podľa tohto zákona zastavil konanie v časti vedenej voči žalovanému v 1. rade.

10. Na pojednávaní 2. 9. 2021 žalobca uviedol, že námietky žalovanej by mohli znamenať maximálne bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy, avšak keďže požaduje len sumu 3.000 eur, pričom žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 20.000 eur a splatené bolo niečo vyše 5.000 eur, tak stále tento rozdiel by aj pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti predstavoval 14.000 eur. Úver bol poskytnutý vo výške 20.000 eur. Celková suma úhrad žalovaných v 1. a 2. rade v prospech právneho predchodcu žalobcu (Slovenskej sporiteľne), teda všetkých úhrad, ktoré boli uskutočnené ako na istinu, tak aj na úroky, na poplatky a iné platby bola 5.195,78 eur, pritom išlo o úhrady, ktoré sú v platobnej histórii označené ako debetné transakcie - úvery - dumy. Išlo o platby za obdobie od 25. 5. 2015 do 24. 5. 2017. K samotnému výpisu z platobnej histórie, na ktorý odkazoval sa (po doplňujúcej otázke súdu) nevedel vyjadriť, pretože ako substitučný zástupca pre účely tohto pojednávania tento platobný výpis nevidel.

11. Na pojednávaní 2. 9. 2021 žalovaná zopakovala, že úverová zmluva bola podpísaná pod psychickým nátlakom, v citovej tiesni a v uvedení do omylu jej bývalým manželom, pričom bola k podpisu zneužitá. V čase, keď sa zmluva podpisovala bola citovo rozrušená kvôli tomu, že ich 1. 4. rozviedli. Po rozvode, v čase keď bola žalovaná v zahraničí, jej bývalý manžel uzatvoril bez jej vedomia ešte jednu zmluvu o pôžičke a súd jej dal za pravdu, že k tomu došlo podvodným spôsobom. Preto mala žalovaná za to, že aj v tomto prípade k tomu došlo rovnako. Potom ako sa vrátila 16. 4. 2017 zo zahraničia bývalý manžel ju kontaktoval, či môže podpísať pôžičku, hoci o tej predchádzajúcej ani nevedela. Požiadal ju preto, že jeho priateľka, kvôli, ktorej sa rozviedli, a ktorá bola tehotná, nemohla byť využitá ako ručiteľ na tento úver. Úver mal byť zobratý za účelom, aby si mohol V. S. s priateľkou prerobiť dom, kde bývali a založiť si rodinu. Preto žalovaná prišla do banky, podpísala zmluvu a odišla s tým, že nemala žiadne papiere a ani žiadne prostriedky z tejto pôžičky, ale chcela len pomôcť V. S.. Nikto nepreveroval jej bonitu, pritom ona už bola vtedy vo výpovednej dobe, resp. bola dohodnutá na výpovedi a v práci vedeli, že chce odísť. Nikto si teda nepreveril, že či je riadnym zamestnancom a keby áno, tak by jej tá pôžička neprešla. Mesačné náklady uvádzané žalobcom pri preverovaní jej bonity, teda že mala mať príjem 670 eur, nie sú pravdivé. Takisto nie je pravda, že bývala v tom čase s V. S. v spoločnej domácnosti. V. S. zámerne vyhlásil na seba konkurz, aby sa dostal do bankrotu a aby sa tak vyhol všetkým týmto podlžnostiam. Žalovaná (na doplňujúcu otázku súdu) nevedela povedať, v akej výške im bol poskytnutý úver a v akej celkovej výške boli uskutočnené úhrady na základe predmetnej zmluvy o úvere, pretože to považovala za záležitosť jej bývalého manžela.

12. Dňa 11. 10. 2021 bolo na tunajší súd doručené doplňujúce vyjadrenie žalobcu z 8. 10. 2021, v ktorom uviedol, že 17. 4. 2015 uzatvoril postupca so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol týmto žalovaným úver vo výške 20.000 eur. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu 25.360,57 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 18.194,09 eur, z riadneho úroku vo výške 5.804,78 eur, z úrokov z omeškania vo výške 1.326,35 eur a z poplatkov vo výške 35,35 eur. K dlžnej istine vo výške 18.194,09 eur uviedol, že žalovaní v 1. a 2.

rade 18. 4. 2015 čerpali peňažné prostriedky v sume 20.000 eur a z poskytnutého úveru uhradili celkovo sumu 5.195,78 eur, pričom tieto úhrady sú v priloženej platobnej histórii označené ako splátka, resp. splátka poplatku, a takto teda uhradili (žalovaný v 1. rade) : dňa 25. 5. 2015 splátku vo výške 304,24 eur, dňa 25. 6. 2015 splátku vo výške 304,24 eur, dňa 25. 7. 2015 splátku vo výške 304,24 eur, dňa 25. 8. 2015 splátku vo výške 304,24 eur, dňa 25. 9. 2015 splátku vo výške 304,24 eur, dňa 25. 10. 2015 splátku vo výške 304,24 eur, dňa 25. 11. 2015 splátku vo výške 304,24 eur, dňa 25. 12. 2015 splátku vo výške 285,67 eur, dňa 28. 12. 2015 splátku vo výške 18,57 eur, dňa 25. 1. 2016 splátku vo výške 304,24 eur, dňa 25. 2. 2016 splátku vo výške 304,24 eur, dňa 25. 3. 2016 splátku vo výške 304,24 eur, dňa 25. 4. 2016 splátku vo výške 2,40 eur, dňa 9. 5. 2016 splátku vo výške 0,10 eur, dňa 16. 5. 2016 splátku vo výške 301,74 eur, dňa 222. 7. 2016 5. 5. 2016 splátku vo výške 148,26 eur, dňa 22. 7. 2016 splátku vo výške 155,98 eur, dňa 22. 7. 2016 splátku vo výške 304,24 eur, dňa 25. 7. 2016 splátku vo výške 39,78 eur, dňa 25. 7. 2016 splátku vo výške 8,20 eur, dňa 28. 7. 2016 splátku vo výške 256,26 eur, dňa 25. 8. 2016 splátku vo výške 304,24 eur, dňa 25. 9. 2016 splátku vo výške 57,34 eur, dňa 6. 10. 2016 splátku vo výške 0,10 eur, dňa 27. 11. 2016 splátku poplatku vo výške 25 eur, dňa 27. 11. 2016 splátku vo výške 119,10 eur, dňa 1. 3. 2017 splátku vo výške 76,40 eur a dňa 24. 5. 2017 splátku vo výške 50 eur. Z týchto úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma 1.805,91 eur, na poplatky suma 321,63 eur, na riadny úrok suma 3.061,12 eur a na úroky z omeškania suma 7,12 eur. Postúpená istina predstavuje čerpanie úveru (20.000 eur) - úhrady žalovaného započítané na istinu (1.805,91 eur), t.j. 18.194,09 eur. Žalobca si však v rámci svojho dispozičného oprávnenia uplatnil v tomto konaní len časť neuhradenej istiny úveru vo výške 3.000 eur.

13. Na pojednávaní 28. 10. 2021 žalobca uviedol, že sa stotožňujeme s predbežným právnym posúdením súdu a navrhol, aby súd žalobe vyhovel. K otázke výšky splátok súhlasil so splátkami vo výške 150 eur, teda tak, aby bola dlžná suma splatená do dvoch rokov.

14. Na pojednávaní 28. 10. 2021 žalovaná uviedla, že si uvedomuje, že právne uspieť nemôže na základe dôkazov, ktoré dodala na súd, ale má za to, že V. S. zneužil jej city. J. B., družka jej bývalého manžela, ktorá tiež sčasti splácal tento dlh banke jej v mailovej komunikácii už dávno napísala, že tento dlh bude platiť, aj keď vedela, že peniaze sú pre nich. Jej bonitu si v banke neoverili, pretože keby vedeli, že má podpísanú výpoveď úver by jej nedali. Nevie ako by sumu mala zaplatiť, nakoľko jw nezamestnaná, nemá žiaden príjem. Síce si hľadá, resp. rozmýšľa o práci v Nemecku, ale momentálne žijem v podnájme, nevlastní žiadne veci väčšej hodnoty ani nehnuteľnosti. Myslím si, že viac ako 50 eur by nebola schopná hradiť.

15. Na pojednávaní 28. 10. 2021 súd vykonal dokazovanie na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

16. Zo zmluvy o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) zo 17. 4. 2015 (č.l. 17 a nasl.) súd zistil, že uvedeného dňa uzatvoril právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO : 00151653) ako banka s V. S., nar. X. X. XXXX, bytom Z. W. XXX/XX, R. V. a žalovanou (ako spoludlžníkmi) zmluvu, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť týmto spoludlžníkom bezúčelový úver vo výške 20.000 eur, ktorý sa mal splácať v mesačných splátkach po 304,24 eur, so splatnosťou prvej splátky 25. 5. 2015 a konečnou splatnosťou 25. 4. 2024, pričom splácať sa mal odpisovaním z účtu pre splácanie.

17. Z výpisu úveru č. 5070529789 za účtovné obdobie od 18. 4. 2015 do 29. 4. 2019 (č.l. 258 až 264) mal súd za preukázané, že výška čerpaného úveru bola 20.000 eur a že celkovo bola za uvedené obdobie na záväzky z tejto zmluvy uhradená suma 5.195,78 eur.

18. Z výzvy z 18. 12. 2018 (na č.l. 48 spisu) vyplynulo, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) vyhotovila písomnú výzvu, v ktorej žalovanú upozorňuje na to, že pohľadávka z predmetnej zmluvy o úvere je splatná v celom rozsahu, a že žalovaná je v omeškaní viac ako 3 mesiace, pričom jej oznámila výšku splatnej pohľadávky s upozornením, že ak dlžnú sumu neuhradí, tak bude Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka oprávnená postúpiť túto pohľadávku tretej osobe.

19. Z fotokópie poštovej obálky (na č.l. 202 až 203 spisu) mal súd za preukázané, že táto výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej najneskôr 27. 12. 2018.

20. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky č. 0216/2019/CE z 22. 3. 2019, uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľnou a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO : 00151653 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (v spojení s jej prílohou na č.l. 16) vyplynulo, že uplatnená pohľadávka bola postúpená z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, čím bola založená jeho aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.

21. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 30. 3. 2019 (č.l. 60, zadná strana) vyplynulo, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) vyhotovil písomné oznámenie, v ktorom ako postupca oznámil žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0216/2019/CE, uzatvorenej 22. 3. 2019 došlo k postúpeniu uplatnenej pohľadávky z postupcu na žalobcu, čím takisto došlo k preukázaniu aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.

22. Z podacieho lístku č. EPH 157856288 (na č.l. 204 spisu) súd zistil, že toto oznámenie o postúpení pohľadávky bolo pre žalovanú odoslané na poštovú prepravu 2. 4. 2019.

23. Z výzvy z 27. 1. 2018 (na č.l. 51 spisu) vyplynulo, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) vyhotovila písomnú výzvu pre žalovanú, v ktorej jej oznamuje, že ku 27. 1. 2018 je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 5.038,45 eur, pričom ju súčasne vyzval, aby do 15 dní od doručenia tejto výzvy uhradila túto sumu a upozornila ju, že ak dlžnú sumu neuhradí v určenej lehote bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane pohľadávka zo zmluvy o úvere splatnou v celom rozsahu.

24. Z podacieho hárku č. EPH 118490130 (na č.l. 205 až 206 spisu) ma súd za preukázané, že 5. 2. 2018 bolo do dispozičnej sféry žalovanej odoslaná výzva z 27. 1. 2018, upozorňujúca na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru pre žalovanú.

25. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 1. 3. 2018 (č.l. 23 spisu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) vyhotovil písomné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere k 28. 2. 2018 (adresované žalovanej) aj s výzvou na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 dní.

26. Z doručenky (na č.l. 201 spisu) súd zistil, že toto oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti prevzala žalovaná 8. 3. 2018.

27. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

28. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo 17. 4. 2015, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

29. Podľa § 1 ods. 2, prvej vety zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

30. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 31. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo 17. 4. 2015, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Z. E. A. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Zmluva o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) zo 17. 4. 2015 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatvoril právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a (pôvodní) žalovaní v 1. a 2. rade (žalovaná v 2. rade ako aktuálna žalovaná) ako spotrebitelia podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ani povolania, a pretože išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru.

35. Vzhľadom na to, že úver bol poskytnutý (vtedajším) žalovaným v 1. 2. rade vo výške 20.000 eur, pričom celkovo z ich strany bolo doteraz uhradené na záväzky z tejto zmluvy 5.195,78 eur (nie je podstatné na aké účely boli tieto jednotlivé úhrady žalovanými určené, resp. právnym predchodcom žalobcu započítané), pričom žalobca si voči žalovanej (pôvodnej žalovanej v 2. rade) uplatňuje v tomto konaní len nárok na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 3.000 eur, nemali preto žiaden zmysel námietky žalovanej (vrátane námietok pôvodného žalovaného v 1. rade) uplatnené v tomto konaní, v ktorých poukazovali na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré by eventuálne mohli viesť k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru (vrátane námietky žalovanej ohľadne nedôsledného zisťovania jej bonity), pretože žalobca si tu neuplatňoval nárok na zmluvné úroky a ani na poplatky. Z uvedeného dôvodu preto nebolo hospodárne ani ex offo skúmať existenciu neprijateľných podmienok, ktoré by viedli k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Súd ex offo nezistil žiaden dôvod pre neplatnosť tejto spotrebiteľskej zmluvy ako celku a takisto ex offo posudzujúc podľa premlčanie uplatneného práva, dospel k záveru, že právo premlčané nie je.

36. Vzhľadom na to, že konanie vo vzťahu k pôvodnému v 1. rade bolo zastavené pre vyhlásenie konkurzu, bol žalobca oprávnený požadovať zaplatenie dlžnej sumy od žalovanej v 2. rade (aktuálnej žalovanej ako spoludlžníčky), a keďže žalobca poskytol žalovaným sumu 20.000 eur, a títo na úhradu záväzkov z tejto zmluvy doteraz zaplatili len sumu 5.195,78 eur, a keďže žalobca si uplatnil voči žalovanej iba sumu 3.000 eur z titulu dlžnej istiny, súd podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch priznal žalobcovi uplatnený nárok na dlžnú časť istiny vo výške 3.000 eur.

37. K námietke žalovanej, že jej bývalý manžel (žalovaný v 1. rade) ju deň po návrate zo zahraničia (17. 4. 2015) mal kontaktovať, a hoci v tom čase už bolo 17 dní od rozhodnutia o rozvode ich manželstva, a hoci už vtedy žalovaná vedela, že jeho partnerka je tehotná, avšak z dôvodu, že bývalého manžela ešte milovala, s ním šla do banky (Slovenskej sporiteľne, a.s.), kde v priebehu 10 minút podpísala zmluvu o splátkovom úvere ako jeho spoludlžníčka, aby mu pomohla získať peniaze na prerobenie bytu a založenie novej domácnosti s tehotnou partnerkou, ktorú zmluvu mal bývalý manžel ešte z predchádzajúceho dňa pripravenú na základe predbežného rokovania v banke, na základe predchádzajúcej ústnej dohody so žalovanou, nakoľko táto uverila jeho viacnásobnému ubezpečeniu, že dlh bude platiť len on, a že jej podpis je len formalita, a že žiadne záväzky z tejto zmluvy jej do budúcnosti nehrozia, čo s odstupom času žalovaná hodnotí ako zneužitie jej osoby, jej emocionálneho rozpoloženia po rozvode a jej dobrej viery ako uzatvorenie zmluvy v omyle, pod psychickým nátlakom a v citovej tiesni, súd uvádza, že tvrdenia žalovanej o psychickom nátlaku, citovej tiesni, či zneužití jej emocionálneho rozpoloženia zo strany bývalého manžela, ktoré by mohli byť relevantné z hľadiska (absolútnej) neplatnosti tejto zmluvy neboli žalovanou nijako preukázané, teda žalovaná vo vzťahu k nim v tomto konaní vôbec neuniesla dôkazné bremeno, a preto súd na ne nemohol prihliadať. Žalovaná v tejto súvislosti síce poukazovala na spis tunajšieho súdu sp. zn. : , v rámci ktorého konania, bola žaloba voči nej zamietnutá a kde malo ísť o obdobnú situáciu zneužitia jej osoby zo strany bývalého manžela v súvislosti s iným úverom, avšak z tohto spisu (z priloženého odôvodnenia rozsudku vyhláseného v danej veci) vyplynulo, že tu vôbec nešlo o obdobnú situáciu. Vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. : išlo zo skutkového hľadiska o prípad, kedy mal bývalý manžel dať žalovanej niekoľko mesiacov pred podpisom zmluvy o úvere na podpis tlačivo vytlačené

z internetu (ponuku nebankovej spoločnosti na úver), a v deň, keď mala žalovaná zmluvu podpísať, táto bola preukázateľne v zahraničí a teda ju nemohla podpísať. V tejto veci však bolo potvrdené samotnou žalovanou, že išla s bývalým manželom do banky dobrovoľne s vedomím, že ide podpísať úverovú zmluvu, a to z dôvodu, že mu chcela pomôcť pri založení si novej domácnosti, kde žije s tehotnou partnerkou, ktorá sa z dôvodu tehotenstva za úver nemohla „zaručiť“, a že pritom žalovaná uverila ústnemu ubezpečeniu bývalého manžela, že dlh z tejto zmluvy bude platiť len on. Takisto (v prospech žalovanej použitá) argumentácia z rozsudku sp. zn. : , že k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere malo dôjsť až po ich rozvode a bez vedomostí žalovanej o tom, že exmanžel má tehotnú družku, čo viedlo sudkyňu k ďalším pochybnostiam o tom, či v čase, keď mala byť zmluva žalovanou podpísaná, ju táto skutočne podpísala, už nemohla byť zohľadnená aj v tejto veci, keďže tu samotná žalovaná potvrdila, že v čase podpisu zmluvy v banke už vedela, že sú rozvedení, a že jej exmanžel má tehotnú priateľku, a že práve preto to urobila, aby im pomohla založiť si novú domácnosť, s vedomím, že jej ako tehotnej by nedali úver.

38. K námietke žalovanej, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi žalovanými v 1. a 2. rade (spoludlžníkmi) došlo tiež k vyporiadaniu tejto pohľadávky v zmysle, že ju mal platiť bývalý manžel, resp. k námietke, že k vyporiadaniu BSM medzi nimi vôbec nedošlo, súd uvádza, že ide o irelevantné okolnosti z pohľadu tohto konania, pretože vyporiadanie BSM (či už dohodou alebo súdnym rozhodnutím) sa vždy týka len vzťahu medzi manželmi, a nemôže ním byť dotknutý záujem tretích osôb (veriteľov, resp. jej právnych nástupcov), a preto aj ak by bola pohľadávka pri vyporiadaní BSM prikázaná jednému z manželov na úhradu, aj tak by mal veriteľ (Slovenská sporiteľňa, resp. žalobca ako právny nástupca) vždy právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky aj od druhého manžela, ktorému by nebola pri vyporiadaní prikázaná na úhradu táto pohľadávka.

39. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že vyhlásením konkurzu sa jej bývalý manžel snažil zámerne vyhnúť plateniu dlhu, a že toto je práve dôkazom jeho manipulácie a účelového správania, súd uvádza, že táto námietka takisto neobstojí, pretože ide o legálny inštitút, ktorý môže využiť každý, kto chce a spĺňa jeho podmienky a iba z tejto skutočnosti nemožno ešte vyvodzovať, že už v čase uzatvorenia úverovej zmluvy mal exmanžel záujem vyhnúť sa plateniu dlhu a preniesť ho na žalovanú.

40. Takisto argumentácia žalovanej, že nedostala ani časť z peňažných prostriedkov z úveru je nedôvodná. Žalovaná bola podľa obsahu zmluvy zaviazaná s exmanželom voči veriteľovi ako spoludlžník (spoločne a nerozdielne), preto veriteľ (právny nástupca veriteľa) mohol požadovať splnenie pohľadávky od ktoréhokoľvek z nich, bez ohľadu na to ako si spoludlžníci vo vzájomnom pomere rozdelili tieto spoločné prostriedky. Táto námietka žalovanej by mohla mať význam len v konaní, kde by ako strany sporu proti sebe vystupovali výlučne títo spoludlžníci.

41. Pokiaľ ide o určenie splatnosti uloženej peňažnej povinnosti, tak súd vychádzajúc z implicitnej žiadosti žalovanej o povolenie splátok realizovanej na pojednávaní 28. 10. 2021, s poukazom na jej finančné a majetkové pomery (zistené na základe ex offo vykonaného dokazovania podľa

- lustráciou žalovanej v Sociálnej poisťovni z 13. 1. 2021 z č.l. 156 spisu, z ktorej vyplynulo, že od novembra 2020 nedosahuje žiaden príjem, a nesporného skutkového tvrdenia, že nemá žiaden nehnuteľný majetok, resp. hnuteľný majetok vyššej hodnoty), ako aj s prihliadajúc na výšku priznanej sumy (3.000 eur), súd dospel k záveru, že sú tu naplnené podmienky podľa , kedy súd môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie ako je obvyklá zákonná 3 dňová lehota plynúca od právoplatnosti rozsudku, ktorej určenia sa domáhal žalobca, a preto povolil žalovanej výhodu splácať priznanú sumu v splátkach vo výške po 62,50 eur, nakoľko táto suma predstavuje splátku, ktorá nepredstavuje neprimeraný zásah do majetkových pomerov žalobcu ako dlhodobo na finančnom trhu etablovanej finančnej inštitúcie, a približuje sa k výške splátky, o ktorej žalovaná vzhľadom na svoje pomery vyhlásila, že ju je ešte schopná mesačne platiť, pričom umožňuje zaplatiť priznanú suma za 4 roky. Pre prípad, že by bola spochybňovaná existencia žiadosti žalovanej o splátky, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. : z 19. 6. 2018 (s ktorého závermi sa stotožňuje), že súd môže rozhodnúť o splátkach ako forme rozhodnutia o inej lehote na splnenie uloženej povinnosti (ako je obvyklá zákonná 3 dňová lehota) aj bez návrhu účastníka konania, teda aj bez žiadosti o splátky, čo súdu tiež umožňuje ex offo zisťovanie majetkových pomerov takejto osoby. Podľa súd súčasne rozhodol, že v prípade omeškania s plnením, čo i len jeden splátky nastane splatnosť celého dlžného plnenia.

42. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000 eur do 20. 3. 2019 do zaplatenia, tak súd podľa v spojení s nariadenia priznal žalobcovi uplatnený nárok na úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne z priznanej sumy istiny vo výške 3.000 eur za požadované obdobie od 20. 3. 2019 do zaplatenia, nakoľko súd je podľa viazaný rozsahom návrhu a nemôže ho prekročiť, a teda hoci by aj mal žalobca nárok na úroky z omeškania už od 24. 3. 2018, keďže oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 1. 3. 2018 bolo doručené žalovanej 8. 3. 2018 a 15 dňová lehota na plnenie uplynula 23. 3. 2018 ( ), a tým sa 24. 3. 2018 dostala žalovaná do omeškania, ale požadoval ho priznať až do 20. 3. 2019, musel súd rešpektovať tento žalobný návrh. Úroková sadzba vo výške 5 % ročne predstavuje úrokovú sadzbu o 5 % bodov vyššiu ako bola základná úroková sadzba Z., platná v čase vzniku omeškania (0 %), a preto súd priznal žalobcovi podľa v spojení s nariadenia nárok na úroky z omeškania v uplatnenej sadzbe.

43. Porovnajúc žalobný petit s výrokom rozsudku, súd dospel k záveru, že žalobca bol plne úspešnou stranou sporu, a preto mu podľa v spojení s priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom súčasne podľa vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.