Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobcu: E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ul. A. N. XX/XXX, XX-XXX K., Poľská republika, zastúpený právnym zástupcom: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, za účasti: WEBUNG, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 201, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 12918-3/2018-BA zo dňa 10. októbra 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave číslo: 12918-3/2018-BA zo dňa 10. októbra 2018, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca číslo: 50401-1/2013-CA zo dňa 11. decembra 2013 a v e c v r a c i a orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: 50401-1/2013-CA dňa 11. decembra 2013 rozhodla, že žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. dňa 07.09.2013 podľa slovenskej legislatívy. V odôvodnení poukázala na Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16. septembra 2009 (ďalej len „základné nariadenie“) vykonávacie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004. Pracovníci Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca vykonali dňa 26. februára 2013 kontrolu v sídle zamestnávateľa zameranú na overenie reálneho výkonu činnosti jeho zamestnancov. Kontrolní zamestnanci v sídle spoločnosti na Palárikovej ulici č. 76, 022 01 Čadca v čase vykonania kontroly nezistili prítomnosť žiadneho zamestnanca, taktiež nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti a nebola zaznamená ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Kontrolní zamestnanci vypočuli aj D.. F.. F. V., LL.M, Q. č. XXX, konateľa spoločnosti ACARTUS Slovakia, s.r.o., IČO: 46 095 136 (táto obchodná spoločnosť má sídlo na Palárikovej ulici č. 76 v Čadci). Podľa jeho vyjadrenia sa dňa 26. februára 2013 v sídle spoločnosti nenachádzal žiaden zamestnanec a ani konateľ spoločnosti. Kontrolou nebolo preukázané, že žalobca reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základného nariadenia. Žalobcovi tak zaniklo povinné nemocenské, povinné dôchodkové a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. dňa 07.09.2013 podľa slovenskej

legislatívy, a preto Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

2. Na základe podaného odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím číslo: 12918-3/2018-BA dňa 10. októbra 2018 rozhodol tak, že odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo doručené aj zamestnávateľovi WEBUNG, s.r.o., ktorý je podľa účastníkom konania. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že zamestnávateľ je od 01. februára 2012 prihlásený v registri zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou od 01. marca 2012. Žalovaný poukázal na vyššie uvedené nariadenia Európskeho parlamentu a Rady s tým, že tieto normy v situácii, kedy fyzické osoby zvyčajne vykonávajú svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, t.j. ak ide o súbeh poistení, uplatňujú sa na určenie príslušnosti k právnym predpisom tzv. osobitné pravidlá upravené v článku 13 základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale najmä reálny výkon činnosti. Formálne založenie pracovnoprávneho vzťahu, t.j. pracovnou zmluvou ešte nezakladá zamestnancovi automaticky právo na aplikáciu článku 13 základného nariadenia. Samotná skutočnosť, že fyzická osoba má uzatvorenú pracovnú zmluvu ešte neznamená, že na území Slovenskej republiky činnosť zamestnanca aj reálne vykonáva. Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov, na základe článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Preto inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a v nadväznosti na to Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na uplatnenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Kontrolu so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území Slovenskej republiky vykonala Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca v období od 26. februára 2013 do 07. marca 2013. V rámci vykonanej kontroly Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca zistila, že v registrovanom sídle spoločnosti zamestnávateľ samostatnú kanceláriu nemá, doklady zamestnávateľa sa nachádzajú na adrese Palárikova 76, 022 01 Čadca. Pracovné zmluvy so zamestnancami sú uzatvorené na 10 hodín mesačne. Zamestnanci zamestnávateľa roznášajú letáky na požiadanie poľských firiem po rôznych mestách na území Slovenskej republiky. Zamestnávateľ zadáva prácu telefonicky, e-mailom alebo poštou. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca vykonala kontrolu so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnávateľa aj 05. novembra 2013, pričom nezistila žiadne nové skutočnosti v tejto veci. Vykonanými kontrolami sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ani splnenie základných kritérií registrovaného sídla spoločnosti. Taktiež neboli predložené doklady preukazujúce reálny výkon práce zamestnanca na určenom mieste v určený deň napr. vyúčtovanie cestovných nákladov alebo cestovné príkazy. Žalovaný citoval článok 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších predpisov s tým, že vychádzajúc z prezumpcie správnosti poskytnutých údajov zo strany ZUS a berúc do úvahy skutočnosť, že nedisponovala v tomto čase žiadnymi informáciami, ktoré by boli v rozpore s tvrdeniami príslušnej ZUS, súhlasila s určením uplatniteľnej legislatívy Slovenskej republiky a vystavila dňa 20. novembra 2012 formulár PD A1 číslo: 12-00063250-010-000-A-1736426 na obdobie od 01. marca 2012 do 07. septembra 2013. Následne Sociálna poisťovňa spomínanou kontrolou zistila, že nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca, avšak z dôvodu zachovania právnej istoty nevyhlásila vystavený formulár PD A1 v celom rozsahu za neplatný, ale v rámci vzájomnej komunikácie so ZUS dospela k záveru, že ak prihlásenie na povinné sociálne poistenie zamestnanca bude trvať aj po uplynutí platností vystavených formulárov PD A1, nebude možné so zreteľom na zistené skutočnosti vystaviť nový (pokračujúci) formulár PD A1. Zamestnanec nemôže byť prihlásený do poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami. Skončením doby platnosti formulára PD A1 zanikol dôvod na registráciu zamestnanca v systéme sociálneho poistenia Slovenskej republiky. Z dôvodu skončenia platnosti príslušného formuláru, Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca vydala rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia zamestnanca, ktorým deklarovala, že zamestnancovi zaniklo povinné sociálne poistenie dňa 07. septembra 2013. Po vydaní napadnutého rozhodnutia naďalej prebiehali medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS rozsiahle rokovania za účelom doriešenia sporných situácií, týkajúcich sa určovania uplatniteľnej legislatívy v prípadoch, ktoré vzbudzovali dôvodné obavy, že zo strany osôb s bydliskom v Poľskej republike dochádza k obchádzaniu právnych predpisov sociálneho

zabezpečenia a k zneužívaniu slovenského systému sociálneho zabezpečenia. V uvedenom kontexte je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že Sociálnej poisťovni bolo dňa 12. februára 2014 zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, Oddzial w Rybniku, v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov doručené oznámenie č. /UBS-OM/83012820233/C-PM, ktorým ZUS určila, že pán E. A. podlieha od 08. septembra 2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie ďalej nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym.

3. V zákonnej lehote podal voči vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu žalobca. Žalobca napadnutému rozhodnutiu vytýkal nedostatočne zistený skutkový stav veci, pretože žalovaný nezískal dostatočné podklady na to, aby sa mohol podľa platných právnych noriem stotožniť so záverom, že žalobcovi za vymedzené časové obdobie nevznikla účasť na povinnom sociálnom poistení na území Slovenskej republiky. Mal za to, že žalovaný nedostatočne použil vykonávacie nariadenia, pritom základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa budú v konkrétnych prípadoch v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby podľa výkonu ich činnosti. Citoval v žalobe článok 16 vykonávacieho nariadenia, v ktorom je upravený procesný postup pri určení príslušnej legislatívy v zmysle ustanovení základného nariadenia. Žalovaný bol pred vydaním svojho rozhodnutia povinný vyhľadať a preskúmať všetky rozhodujúce skutočnosti pre prijatie záveru o nevzniku účasti žalobcu na povinnom sociálnom poistení na území Slovenskej republiky. Žalovaný mal tak aspoň získať podklady týkajúce sa predbežného určenia rozhodnej legislatívy príslušnou poľskou Sociálnou poisťovňou, ktoré nemohlo byť už v žiadnom prípade žalobcom napadnuté v správnom alebo súdnom konaní podľa právnych predpisov Poľskej republiky. Táto povinnosť vyplýva nielen podľa ustanovení koordinačných nariadení, ktoré žalobca citoval v žalobe, ale aj podľa slovenskej vnútroštátnej úpravy zákona o sociálnom poistení, ktorý v § 195 ods. 1 ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupovať v zmysle zásady úplného a presného zistenia skutočného stavu veci, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti. V žalobe namietal žalobca záver, v zmysle ktorého došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného o neexistencii povinného poistenia žalobcu v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, ktorý záver považoval za nezákonný, lebo nerešpektoval právnu úpravu príslušných koordinačných nariadení Európskej únie v oblasti sociálneho zabezpečenia a súčasne rozhodnutie I, ako aj rozhodnutie II nespĺňajú základné zákonné obsahové náležitosti v zmysle príslušnej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení. Článok 16 ods. 2 a 3 vykonávacieho nariadenia určujú postup, akým by mala byť definitívne určená rozhodná legislatíva vo vzťahu k žalobcovi. Rozhodnutie I, ako i rozhodnutie II nespĺňajú zákonné obsahové náležitosti v zmysle príslušnej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení. Citoval žalobca z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.04.2018, ako i z rozhodnutia sp. zn. zo dňa 12.12.2017. V nadväznosti na túto judikatúru mal žalobca za to, že žalovaný konal v rozpore s právnymi predpismi Európskej únie, keď napriek postupu stanovenému článku 16 vykonávacieho nariadenia vydal predčasné rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia žalobcu bez ohľadu na definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia. Napadnuté rozhodnutie tak bolo podľa právneho názoru žalobcu vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho je nezákonné. Na základe výsledkov vykonanej kontroly vo vzťahu k posúdeniu reálnej zamestnaneckej činnosti žalobcu na území Slovenskej republiky nebolo preukázané, že žalobca vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, čo vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného. Uvedené je podľa žalobcu založené výlučne na skutkovej dedukcii, že v prípade zamestnávateľa žalobcu ide o fiktívneho zamestnávateľa. Žalovaný preto podľa žalobcu pochybil, keď oprel svoj právny záver vo svojom rozhodnutí o skutočnosti, ktoré súvisia s vyhodnocovaním kritérií rozhodných pre určenie uplatniteľnej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré je oprávnená vyhodnocovať podľa článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia výlučne inštitúcia sociálneho zabezpečenia v mieste bydliska žalobcu (ďalej len ako ZUS). Žalovaný preto podľa žalobcu neposudzoval skutočnosti rozhodné pre prijatie záveru o neexistencii povinného poistenia. Žalobca mal za to, že v danom prípade nedošlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy ZUS-om, hoci žalovaný na strane 6 odôvodnenia svojho rozhodnutia uvádzal, že „Sociálnej poisťovni bolo dňa 12. februára 2014 zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, Oddzial w Rybniku, v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, doručené oznámenie č. /UBS-OM/83012820233/C-PM, ktorým ZUS určila, že pán E. A. podlieha od 08. septembra 2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky“, pričom na tej istej strane Rozhodnutia II deklaruje: „Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého

členského štátu, toto určenie ďalej nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, definitívnym.“ V žalobe ďalej žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všeobecné dodatočné odôvodnenie vydaného rozhodnutia, postup Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca a žalovaného, ktorý vydal rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi bez dostatočného preukázania vyššie uvedených okolností bez riadneho preukázania definitívneho určenia uplatniteľných právnych predpisov, vzťahujúcich sa v oblasti sociálneho zabezpečenia na žalobcu, je v rozpore so základným cieľom koordinačných nariadení, ktoré majú za cieľ zosúladiť vzájomné systémy sociálneho zabezpečenia a zabrániť vzniku situácií, kedy by na tú istú osobu v oblasti sociálneho zabezpečenia sa vzťahovala legislatíva viacerých štátov Európskej únie, resp. by sa na dotknutú osobu žiadna legislatíva nevzťahovala. Žalobca ďalej poukázal na článok 16 ods. 2, ods. 3 vykonávacieho nariadenia a mal za to, že žalovaný nie je v žiadnom prípade oprávnený vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia zamestnanca žalobcu v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení. „Postup žalovaného, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého Rozhodnutia II o neexistencii povinného poistenia žalobcu v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) zákona o SP, je z právneho hľadiska nezákonný, lebo nerešpektuje právnu úpravu príslušných koordinačných nariadení Európskej únie v oblasti sociálneho zabezpečenia, a to najmä nie však výlučne právnu úpravu vo vzťahu k určeniu príslušnej inštitúcie oprávnenej na posudzovanie kritérií rozhodných pre určenie uplatniteľných právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Rozhodnutie I ako i Rozhodnutie II naviac nespĺňajú základné zákonné obsahové náležitosti v zmysle právnej úpravy § 209 ods. 1 zákona o SP, pretože obe rozhodnutia s ohľadom na vyššie uvádzané skutočnosti nevychádzajú podľa právneho názoru Žalobcu z dostatočne zisteného skutočného stavu veci, ktorý by bol logicky vyhodnotený, preskúmateľný a riadne právne posúdený.“

4. K doručenej žalobe sa vyjadril žalovaný (č. l. 48 spisu), ktorý uviedol, že podľa článku 11 ods. 3a zákonného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Tiež citoval článok 13 ods. 3 základného nariadenia. Konštatoval, že pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúce postavenie osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale predovšetkým reálny výkon činnosti. Formálne založenie pracovnoprávneho vzťahu, t.j. pracovnou zmluvou ešte automaticky nezakladá dôvod pri určovaní uplatniteľnej legislatívy aplikovať článok 13 ods. 3 základného nariadenia. Samotná skutočnosť, že fyzická osoba má uzatvorenú pracovnú zmluvu ešte neznamená, že na území Slovenskej republiky činnosť zamestnanca aj reálne vykonáva. Skutočnosť, že výkon práce musí byť reálny, je vyjadrená v článku 13 ods. 3, ktorý pojednáva o osobe, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec a vykonáva ju ako skutočnú a efektívnu činnosť. Ďalším rozhodujúcim kritériom je určenie miesta výkonu práce a posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Na určenie uplatniteľných právnych predpisov je príslušná inštitúcia sociálneho zabezpečenia v mieste bydliska dotknutej fyzickej osoby, ktorá žiada o určenie uplatniteľnej legislatívy. Ak inštitúcia príslušná na určenie uplatniteľnej legislatívy nadobudne pochybnosti ohľadom určenia uplatniteľných právnych predpisov, môže tieto pochybnosti riešiť v súčinnosti s inštitúciou sociálneho zabezpečenia iného členského štátu. Ďalej poukázal na rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. V predmetnom prípade pre správnu aplikáciu základného nariadenia a kľúčové vyriešenie základnej otázky, či zamestnanci zamestnávateľa reálne vykonávajú pracovnú činnosť na území Slovenskej republiky a vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou zamestnávateľa prípadne žalobcu predložiť alebo navrhnúť v preskúmavacom konaní také dôkazy, ktoré by nespochybniteľným spôsobom preukazovali, že žalobca na území Slovenskej republiky skutočne aj vykonával prácu dojednanú v pracovnej zmluve. V súlade s článkom 76 ods. 4 základného nariadenia Sociálna poisťovňa oznámila predmetné skutočnosti poľskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia ZUS a táto stanovisko Sociálnej poisťovne akceptovala. Sociálna poisťovňa potom vychádzajúc z prezumpcie správnosti poskytovaných údajov zo strany ZUS a berúc do úvahy skutočnosť, že v tom čase nedisponovala žiadnymi informáciami, ktoré by boli v rozpore s tvrdeniami ZUS, súhlasila s určením slovenskej legislatívy ako uplatniteľnej a dňa 20. novembra 2012 vystavila formulár PD A1 č. 12-00063250-010-000-A-1736426 na obdobie od 01. marca 2012 do 07. septembra 2013. Následne Sociálna poisťovňa vyššie spomínanou kontrolou zistila, že nebol preukázaný reálny výkon činnosti žalobcu na území Slovenskej republiky, avšak z dôvodu zachovania právnej istoty nevyhlásila vystavený formulár PD A1 v celom rozsahu za neplatný, ale v zmysle povinností ustanovených koordinačnými nariadeniami informovala o zistených skutočnostiach príslušnú ZUS. Uvedené inštitúcie následne v rámci vzájomnej komunikácie dospeli k záveru, že ak prihlásenie na povinné sociálne poistenie žalobcu bude trvať aj po uplynutí platnosti

vystaveného formulára PD A1 nebude možné so zreteľom na zistené skutočnosti vystaviť nový pokračujúci formulár PD A1, pričom skončením doby platnosti formulára PD A1 zanikne dôvod na registráciu žalobcu v systéme sociálneho poistenia Slovenskej republiky. „Následne bolo Sociálnej poisťovni dňa 12. februára 2014 v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov doručené oznámenie poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, Oddzial w Rybniku č. /UBS-OM/83012820233/C-PM zo dňa 06. februára 2014, ktorým ZUS určila, že žalobca v súlade s článkom 11 ods. 3a základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov podlieha od 08. septembra 2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.“ Bolo prioritne povinnosťou ZUS ako inštitúcie príslušnej na určenie uplatniteľných právnych predpisov preskúmať situáciu žalobcu skôr ako predbežne určila uplatniteľnú legislatívu. Z koordinačných nariadení totiž nevyplýva pre Sociálnu poisťovňu povinnosť pred prijatím definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy opätovne preskúmavať a preverovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre ZUS na toto určenie. Tieto skutočnosti boli uvedené aj v napadnutom rozhodnutí. Zároveň si dovolila poukázať na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa napadnutým rozhodnutím žalobcovi neurčila uplatniteľnú legislatívu, ale rozhodla vo veci zániku sociálneho poistenia žalobcu podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca vydala rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia žalobcu z dôvodu skončenia platnosti príslušného formulára PD A1, v dôsledku ktorého zanikol dôvod na pokračovanie registrácie žalobcu v systéme slovenského sociálneho poistenia. Vydanie napadnutého rozhodnutia v praxi znamená, že na žalobcu sa vzťahuje výlučne legislatíva jedného členského štátu, t.j. legislatíva Poľskej republiky v zmysle článku 11 ods. 3a základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov.

5. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by vyvrátili právny názor v podanej správnej žalobe. Najzásadnejším tvrdením, o ktoré opiera žalobca svoj právny názor, je v bode 14. správnej žaloby, podľa ktorého: „V nadväznosti na vyššie citovanú právnu úpravu je zrejmé, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca a žalovaný boli povinní pred vydaním rozhodnutia II preskúmať všetky rozhodujúce skutočnosti pre prijatie záveru o nevzniknutí účasti žalobcu na povinnom sociálnom poistení na území Slovenskej republiky, a to najmä, nie však výlučne za tým účelom získať podklady týkajúce sa predbežného určenia rozhodnej legislatívy príslušnou poľskou Sociálnou poisťovňou, ktoré nemohlo byť už v žiadnom prípade žalobcom napadnuté v správnom alebo súdnom konaní podľa právnych predpisov Poľskej republiky...“ Zároveň poukázal na právny názor žalobcu, v zmysle ktorého gramaticky aj teleologický výklad právnej normy čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len ako vykonávacie nariadenie) „Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.“ Akákoľvek iná interpretácia citovaného článku vykonávacieho nariadenia by mala v rozpore s cieľmi koordinačných nariadení logicky za následok, že by mohli nastať situácie, že v súvislosti s konaním o určení rozhodnej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia podľa koordinačných nariadení Európskej únie vo vzťahu k akejkoľvek fyzickej osobe, by súbežne mohli nastať dve správne alebo vnútroštátne konania. „S ohľadom na všetko uvedené podľa právneho názoru žalobcu citovanú právnu normu je potrebné vykladať tak, že v konaní o určení rozhodnej legislatívy podľa príslušných koordinačných nariadení v oblasti sociálneho zabezpečenia, je inštitúcia, ktorá rozhoduje o prijatí alebo odmietnutí určenia rozhodnej legislatívy povinná, vždy pred vydaním rozhodnutia ( v zmysle zásady úplného a presného zistenia skutočného stavu veci, o ktorom nie sú žiadne pochyby) si zaobstarať všetky dôkazné podklady (vrátane podkladov týkajúcich sa právoplatnosti a vykonateľnosti určenia rozhodnej legislatívy).“ A zároveň doplnil správnu žalobu o argumentáciu spojenú s poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu sp. zn. , v zmysle ktorého „...určenie uplatniteľnej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia v prípadoch súbehu výkonu zamestnaneckej a podnikateľskej činnosti na území viacerých členských štátov Európskej únie od určitého dátumu podľa článku 16 ods. 3 alebo dohodou podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Na základe vyššie uvedeného, ak bolo vo vzťahu k fyzickej osobe súbežne vykonávajúcej zamestnaneckú a podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky a Poľska určená v súlade s príslušnými koordinačnými nariadeniami Európskej únie v oblasti sociálneho zabezpečenia (základné a vykonávacie

nariadenie) rozhodná legislatíva Poľskej republiky, nie je viac možné vo vzťahu k tejto osobe aplikovať legislatívu Slovenskej republiky, teda o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa preto nie je oprávnená vo vzťahu k týmto osobám, a to ani v prípadoch, kedy si tieto osoby podali prihlášku do slovenského systému sociálneho poistenia, rozhodovať o vzniku alebo zániku ich účasti v systéme sociálneho poistenia a povinnosťou Sociálnej poistenie bude podanie - prihlášku, ktorým sa začalo konanie, zaslať poľskej inštitúcií.“ (obdobne aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.02.2019 sp. zn. , body 32 až 34).

6. K uvedenému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý so žalobcom nesúhlasil. Zdôraznil, že „poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych (ďalej len „ZUS“), Oddzial w Rybniku, zaslala Sociálnej poisťovni oznámenie č. /UBS-OM/83012820233/C-PM, zo dňa 06. februára 2014, ktorým ZUS na základe analýzy získaných informácií a zhromaždených podkladov určila, že zamestnanec podlieha od 08. septembra 2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Keďže Sociálna poisťovňa súhlasila s určením poľskej uplatniteľnej legislatívy, námietky proti tomuto určeniu nepodala. Ak dotknutá inštitúcia v lehote dvoch mesiacov od doručenia oznámenia o určení uplatniteľnej legislatívy nepodá námietky, automaticky to znamená, že súhlasí s týmto určením, t.j. dotknutá inštitúcia nemusí svoj súhlas nijako osobitne potvrdiť napr. zaslaním listu, že nemá námietky proti určeniu uplatniteľnej legislatívy, resp. inou komunikáciou, keďže z koordinačných nariadení povinnosť takéhoto potvrdenia nevyplýva. V prejednávanej veci nemožno považovať situáciu ohľadom určenia uplatniteľných právnych predpisov za neistú, pretože medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS neexistovali žiadne nezhody, či rozdielne stanoviská v otázke určenia poľskej uplatniteľnej legislatívy pre zamestnanca. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by neistota ohľadom určenia uplatniteľných právnych predpisov v danej veci existovala, musela by niektorá z príslušných inštitúcií za účelom vyriešenia vzniknutej situácie požiadať o vzájomné rokovanie.“ Z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že vychádza z jednoznačných preukázaných skutočností, že vo vzťahu k zamestnancovi došlo zo strany ZUS ako príslušnej inštitúcie k individuálnemu určeniu poľskej uplatniteľnej legislatívy. Túto právomoc mala jedine poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS, ktorá po analýze zistených skutočností a zhromaždených dokladov určila zamestnancovi poľskú uplatniteľnú legislatívu. V prípade, že sú v registri poistencov uvedené nesprávne údaje, je Sociálna poisťovňa povinná urobiť také kroky, aby zosúladila skutkový stav veci so stavom právnym. Je pravdou, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už bolo v súlade s koordinačnými nariadeniami Európskej únie rozhodnuté o tom, že zamestnanec od 08. septembra 2013 podliehal právnym predpisom Poľskej republiky, avšak rozhodnutie sa týkalo obdobia, kedy zamestnanec podliehal právnym predpisom Slovenskej republiky.

7. Ďalší účastník sa k doručenej žalobe písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa pri skonštatovaní absencie dôvodu pre nariadenie pojednávania podľa až e) a za splnenia podmienok podľa vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.

9. K procesnému postupu krajského súdu ako súdu správneho, ktorý prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -88 zo dňa 20.10.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za rešpektovania ust. a .

10. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a pri tomto prieskume zákonnosti postupoval zohľadniac skutočnosť, že v danej veci ide o vec sociálnu podľa a nasl. ( - ďalej len ) a žaloba je podaná žalobcom fyzickou osobou, kedy správny súd podľa nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd skonštatoval, že žaloba je dôvodná. O zrušení rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa rozhodol podľa , , teda z dôvodu, že tieto rozhodnutia vydali orgány, ktoré na to neboli zo zákona oprávnené. Podľa vec vrátil orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

11. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

12. Podľa v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

13. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 14. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

15. Podľa o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej ,,“) Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

16. Podľa . do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

17. Podľa , , Z. z na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len ,,dávkové konanie“), b) iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“). Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále.

18. Podľa , , , Z. z organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania, b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.

Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva.

Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne.

Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.

19. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej ,,“) správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

20. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ,,základné nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

21. Podľa článku 11 ods. 1, ods. 3 písm. a) základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

22. S výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

23. Podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

24. Podľa článku 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej vykonávacie nariadenie) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.

25. Podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia.

Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie.

Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia.

26. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplývala skutočnosť vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú čo do podstatného obsahu identifikované

v odsekoch 1. a 2. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Ďalej je súčasťou pripojeného administratívneho spisu list subjektu Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Oddzial w Rybniku, č. 340000/511/93/2014/UBS- OM/83012820233/C-PM, zo dňa 06. februára 2014 vrátane jeho prekladu. Podľa tohto listu označený orgán informuje adresáta listu označeného žalovaného Sociálna poisťovňa, ústredie, že v súlade s čl. 16 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú.v. EÚ L 284 z 30.10.2009, str.1 v znení neskorších zmien), že pán Lukazs Kosicki v období od 08.09.2013 podlieha poľským právnym predpisom na základe článku 11 ods. 3 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je registračný list fyzickej osoby - žalobcu prihláška s vymedzeným dátumom prijatia formuláru prihlášky dňa 03.03.2012 a s vyznačením pracovného pomeru s dátumom vzniku poistenia 04.03.2012 u zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o..

27. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Z citovanej právnej úpravy vyplýva vymedzenie rozsahu prieskumu vykonávaného správnymi súdmi vo vzťahu ku postupom a rozhodnutiam správnych orgánov. Uvedený prieskum zákonnosti zahŕňa posudzovanie skutočností, či rozhodnutia správnych orgánov a procesné postupy vedúce k ich vydaniu sú v súlade s relevantnou procesno-právnou a hmotno-právnou úpravou.

28. V tomto konaní neboli sporné skutočnosti, v zmysle ktorých bol žalobca v relevantnej dobe fyzickou osobou s bydliskom na území Poľskej republiky, pričom vykonával súbežne samostatnú zárobkovú činnosť na území Poľskej republiky a zároveň bol zamestnancom zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o., so sídlom v Čadci, teda so zamestnávateľom majúcim formu obchodnej spoločnosti, sídliacou na území Slovenskej republiky (list ZUS, druhý odsek). Na základe uvedených skutočností sa na žalobcu priamo vzťahuje úprava vyplývajúca z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie). Úprava uvedených nariadení má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou členských štátov EÚ, čo vyplýva aktuálne z článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

29. Nesporná skutočnosť bydliska žalobcu na území Poľskej republiky odôvodňuje voči žalobcovi určenie uplatniteľnej legislatívy inštitúciou štátu jeho bydliska, t.j. v prejednávanej veci príslušnou poľskou inštitúciou. Uvedené vyplýva z článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Len takto určená inštitúcia, v danom prípade príslušná poľská inštitúcia určená na vykonávanie sociálneho zabezpečenia, je potom oprávnená, a teda má právomoc, posudzovať a vyhodnocovať splnenie podmienok pre aplikáciu článku 13 ods. 3 základného nariadenia vo vzťahu k žalobcovi. Takéto ustálenie inštitúcie vybavenej právomocou určovať uplatniteľné právne predpisy a posudzovať splnenie predpokladov podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia zabezpečuje napĺňanie účelu úpravy oboch uvedených koordinačných nariadení a cieľov týchto nariadení. Zároveň sa tým vylučuje, aby pri aktuálne a aj v relevantnej dobe častom jave výkonu činnosti osôb, majúcich bydlisko v členských štátoch EÚ, tieto v dôsledku voľného pohybu pracovnej sily v rámci EÚ ako zamestnané osoby a osoby samostatne zárobkovo činné súčasne v rôznych členských štátoch EÚ, podliehali systémom sociálneho zabezpečenia naraz viacerých štátov na jednej strane alebo žiadnemu z týchto systémov sociálneho zabezpečenia na druhej strane.

30. V pomeroch prejednávanej veci nebolo sporné, že príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia (Zakład Ubezpieczeń Społecznych - ďalej ako ZUS) žalobcovi určila v období od 08.09.2013 ako uplatniteľnú legislatívu poľskú legislatívu. Uvedené bolo v konaní preukázané v súlade s ustanovením článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na ustanovenie článku 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (podľa ktorého platí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné). Správny súd konštatuje, že v administratívnom a ani v konaní pred správnym súdom, neboli zo strany žalobcu ani ďalšieho účastníka produkované konkrétne skutkové tvrdenia ani označené konkrétne dôkazy preukazujúce opak (napr. podanie správnej žaloby v Poľskej republike, ktorou by žalobca a ďalší účastník namietal závery ZUS). Skutočnosti preukazujúce opak vo vzťahu k vyššie

uvedenému záveru správneho súdu o určení uplatniteľnej poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi neboli zistené ani samotným správnym súdom. V tejto časti poukazuje správny súd na list ZUS zo dňa 06. februára 2014 vrátane jeho prekladu, tak ako sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Podľa jeho obsahu žalobca v období od 08.09.2013 podlieha poľským právnym predpisom na základe článku 11 ods. 3 písm. a) v spojení s článkom 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004.

31. Žalovaný nenamietal po nespornom doručení dokladu ZUS zo dňa 06. februára 2014 Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 12.02.2014, ako vyplýva z prezentačnej pečiatky Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorou je tento doklad podľa obsahu administratívneho spisu opatrený, v lehote dvoch mesiacov v zmysle článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia uvedené určenie uplatniteľných právnych predpisov, teda poľskej legislatívy. V nadväznosti na to sa toto určenie stalo podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty, t.j. dňa 12.02.2014 konečným - definitívnym. Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov - poľskej legislatívy potom vylučuje aplikáciu článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vzhľadom na absenciu existencie neistoty vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver vyjadrený v rozsudku NS SR č. k. zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorého ... ,,Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné“, ako aj na závery v odseku 34. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého. ..,,Vo vzťahu k žalobcovi 1 a argumentom uvedeným v kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi 1 bola poľskou inštitúciou ZUS (príslušnou podľa nariadenia) určená uplatniteľná poľská legislatíva. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že im nie je zrejmé, ako došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy, kasačný súd poukazuje na list poľskej inštitúcie ZUS zo dňa 04.04.2013 č. /PUWU/UBS- OM/76063003346/JS, ktorým bolo žalobcovi 1 oznámené, že od 01.01.2013 naďalej podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia. Tým, že žalovaná nenamietala voči takémuto určeniu, stalo sa určenie poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi 1 konečné. Žalovaná je určením legislatívy príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska viazaná“.

32. Dôsledkom definitívneho určenia uplatniteľných právnych predpisov je absencia právomoci správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného k momentu vydania ich rozhodnutí podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko ku dňu 12.02.2014, teda pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného nastali účinky určenia uplatniteľnej legislatívy voči žalobcovi s konečnou platnosťou v zmysle vyššie uvedeného (v tejto časti poukazuje správny súd na závery vyplývajúce z odôvodnenia podľa rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 25.11.2020, sp. zn. zo dňa 30. septembra 2020, sp. zn. zo dňa 25.11.2020, ako aj zjednocujúce závery vyplývajúce z rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. ).

33. Komunikáciu medzi poľským orgánom sociálneho zabezpečenia a žalovaným, v rámci ktorej bol žalovanému preukázateľne doručený list poľského subjektu ZUS zo dňa 06. februára 2014, hodnotí správny súd výlučne v rovine naplnenia úpravy podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia, teda ako naplnenie vzájomných informačných povinností orgánov sociálneho zabezpečenia jednotlivých štátov Európskej únie navzájom a nie v rovine postupu týchto orgánov pri odstraňovaní neistoty v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.

34. Na základe uvedených záverov správny súd dospel k záveru o existencii dôvodu pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného podľa , a to z dôvodu, že boli vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Zároveň správny súd podľa , súčasne so zrušením rozhodnutí správneho orgánu prvého i druhého stupňa vec vrátil na ďalšie konanie orgánu prvého stupňa. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neboli orgánmi, ktoré by mali právomoc na vydanie rozhodnutia podľa zákona o sociálnom poistení o nevzniknutí jednotlivých poistení žalobcu ako zamestnanca ďalšieho účastníka (WEBUNG, s.r.o.) v období od 08.09.2013 podľa slovenskej legislatívy. Uvedená skutočnosť

predstavuje neodstrániteľnú prekážku vo veci konať. V nadväznosti na to pri zohľadnení úpravy podľa § 194 zákona o sociálnom poistení, ktorý neumožňuje v takomto prípade konanie zastaviť podľa úpravy zákona o sociálnom poistení, pretože jeho aplikácia je v danej veci vylúčená z dôvodu skutočnosti, že žalobca v období od 08.09.2013 podlieha poľskej legislatíve, žalovaný nie je viazaný ani úpravou § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá vylučuje použitie všeobecného právneho predpisu o správnom konaní. Má možnosť, v danom prípade povinnosť, zastaviť konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným (čo zahŕňa i jeho právomoc) na konanie a vec nemožno postúpiť inému orgánu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. zo dňa 04.12.2018.

35. Podľa správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak po a) existujú dôvody hodné osobitného zreteľ

36. Podľa ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

37. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobca. Žalobca má v nadväznosti na to voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Správny súd však žalobcovi náhradu trov konania nepriznal na základe aplikácie úpravy . Za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nebola žalobcovi náhrada trov konania nepriznaná, považuje správny súd skutočnosť, že postavenie žalobcu v administratívnom konaní sa po naplnení postupu správnych orgánov podľa záväzného právneho názoru správneho súdu v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku nezmení a bude rovnaké ako v čase, keď bolo vydané preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, a teda sa jedná o situáciu, keď nie je možné skonštatovať skutočný reálny dopad rozhodnutí správnych orgánov na právne postavenie žalobcu a rozhodnutie správneho súdu v tejto veci malo vo väzbe na to povahu rozhodnutia o akademickej otázke.

38. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na úpravu podľa a pri zohľadnení skutočnosti nezistenia vzniku trov konania na strane ďalšieho účastníka v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu boli správnym súdom uložené a zároveň pri zohľadnení absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie ďalších trov konania ďalšiemu účastníkovi konania a absencie návrhu na takéto priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi, všetko v zmysle úpravy .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.