Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40P-16-2021.pdf
PDF · 99.82 KB
Case nature
Area
Subarea
40P/16/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, F., v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - I. H. I., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, F., otec - R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, T. S., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloleté dieťa: G. U., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, s účinnosťou od 26.02.2021. II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú G., nar. XX.XX.XXXX, v sume 250,- Eur mesačne, vždy do 20 - teho v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletej, s účinnosťou od 26.02.2021. III. Zročné výživné za obdobie od 26.02.2021 do 28.10.2021, spolu v sume 210,-Eur, súd povoľuje otcovi maloletej splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia dlžnej sumy, pod stratou výhody splátok, s účinnosťou od 28.10.2021. IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou G., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v nedeľu od 09.00 hod. do 19.00 hod., s účinnosťou od 28.10.2021. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava III dňa 26.02.2021, sa matka maloletého dieťaťa domáhala vydania rozsudku, ktorým by boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletej G.. Zatiaľ sa rodičia maloletej dohodli mimosúdne iba na výživnom, dohodou zo dňa 25.07.2012, v danom čase mala maloletá 5 rokov, kde bolo dohodnuté výživné v sume 130,- Eur mesačne, ktorou otec na výživu maloletej odvtedy pravidelne prispieval. Podľa jej vedomostí otec pracuje ako živnostník, je DJ, pracuje príležitostne na stavbách. Jeho majetkové pomery sa od posledného určenia výživného zmenili, vlastní rodinný dom v T. S.. Matka maloletej pracuje ako vychovávateľka v súkromnej škôlke, jej čistý mesačný príjem je 773,- Eur. Maloletá navštevuje Základnú školu M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji, podstatne sa zvýšili náklady spojené s výživou, návštevou školy, ošatenia a hygienických potrieb, zúčastňuje sa kurzov jazdectva, kde sú mesačné poplatky 200,- Eur. Z dôvodu zmeny pomerov od posledného určenia výživného mimosúdnou dohodou rodičov navrhovateľka žiada zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti, zaviazať otca prispievať výživným v sume 270,- Eur mesačne.
2. Otec sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.05.2021, kde navrhol súdu rozhodnúť tak, že určí výživné v sume 130,- Eur, pretože mu jeho pomery a zárobkové možnosti v súčasnosti nedovoľujú platiť vyššie výživné, a upraví styk otca s maloletou nasledovne: každý párny víkend v mesiaci vždy od piatka 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok, počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok, počas letných prázdnin do 01.07. do 15.07. a od
01.08. do 15.08.; počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin každý párny rok od 24.12. do 26.12. a od 29.12. do 04.01., každý nepárny kalendárny rok od 26.12. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov a obsahom predložených listinných dôkazov: potvrdenie o príjmoch rodičov, doklady o výdavkoch na dieťa, rodný list dieťaťa, a dospel k nasledovným právnym a skutkovým záverom.
4. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20170701> sa použijú primerane.
5. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
6. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
7. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 8. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
9. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť. 10. Podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
11. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
12. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
14. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
16. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
17. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie XXXX, S.. N.. H. C., C..).
19. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: 15CoP/62/2014, súd cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky,
majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
20. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu zo dňa 26.02.2021, jej čistý mesačný príjem je 810,- Eur, pracuje ako učiteľka v materskej škole ATM - TITUS, s. .r o. v Bernolákove. Maloletá G. sa vyjadrila, že by chcela k otcovi chodiť na celý deň každú druhú nedeľu, čo matka navrhla otcovi ako možno znenie ich dohody týkajúcej sa úpravy styku. Otec jej platí výživné vo výške 130,- Eur, preto sa chcela s otcom dohodnúť, aby platil vyššiu sumu, ktorú by mohol platiť priamo k rukám maloletej, pretože sa venuje jazdectvu a koňom a mohla by si z toho platiť jazdy, čo odmietol s odôvodnením, že túto jej záľubu nebude podporovať, pretože k ničomu do budúcna to nevedie. Kurzy jazdectva stoja mesačne 130,- Eur (10 jázd) + 100,- Eur mesačne ako nájomné za koňa, ktoré platia vlastníkovi koňa. G. si už urobila aj jazdeckú licenciu, náklady so skúškami a oblečením boli asi 120,- Eur. Táto licencia ju od 15 rokov oprávňuje venovať sa napr. drezúre koní, a mohla by si niečo teoreticky brigádnicky privyrobiť, už teraz sa môže zúčastňovať súťaží. Je žiačkou 7. ročníka Základnej školy M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji. Mesačné náklady spojené s výživou a výchovou maloletej sú nasledovné: strava 180,- Eur, hygienické potreby 40,- Eur, cestovné škola 15,- Eur, cestovné na krúžok 20,- Eur, lieky na alergiu 10,- Eur, vitamíny 15,- Eur, doučovanie z matematiky 4 - krát do mesiaca 60,- Eur, krúžok kone 230,- Eur, ošatenie, obuv 100,- Eur, výlety 50,- Eur, matka jej zaplatila tábor od 26.06.2021 do 03.07.2021 v R. v sume 270,- Eur, ide tam aj s kamarátkou. Matka býva rodinnom dome svojej matky, ktorý je vo vlastníctve jej matky a jej sestry, tety navrhovateľky, má zámer to odkúpiť, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Chce si zobrať hypotekárny úver a prerobiť si odkúpenú časť domu od tety - podkrovie, čo by malo byť aktuálne v júni 2021. Hypotéku si berie asi v sume 40.000,- Eur, s kúpnou cenou jej pomôže jej matka. Mesačne prispieva matke na vedenie spoločnej domácnosti asi sumou 60,- Eur, to je asi polovica nákladov spojené s užívaním domu. Nevlastní osobné motorové vozidlo, ale užívam auto mojej matky. Vlastní len ornú pôdu v F. podarovanú od tety, ale nemá z toho žiaden zisk. Otec prispel maloletej na trampolínu a dvakrát na doučovanie. Vzhľadom na jazdectvo, ktorému sa maloletá G. venuje, jej vek 14 rokov a celkové zdražovanie žiada matka určiť výživné v sume 250,- Eur, spätne od podania návrhu 26.02.2021. Dcéra s otcom komunikuje samostatne, preto matka navrhla upraviť styk každú druhú nedeľu v mesiaci od 09.00 hod. do 19.00 hod. a zvyšok ponechať na dohode.
21. Z výsluchu otca súd zistil, že brigáduje u známeho, kde robí pomocné stavebné práce, ale nie každý deň v týždni, asi 2 - 3 krát v týždni, predtým robil zvukového technika na konferenciách, z dôvodu, že prišlo Covid obdobie prišiel o túto prácu, pretože sa žiadne akcie neorganizovali. V období pred pandémiou si privyrábal ako DJ maximálne dvakrát mesačne. Chcel by byť s maloletou G. viac, pretože už 10 rokov funguje systém, aj keď na niečom vopred dohodnú, že sa to na poslednú chvíľu zmení a k stretnutiu nedôjde. S dcérou chodia na výlety, dovolenky, cez prázdniny pred pandémiou chodievali k moru. Tento rok 2021 chcel zobrať G. na dovolenku do X., ale v presne v tom istom čase jej matka zaplatila tábor v R., takže tam nebude môcť ísť. Čo sa týka vozenia na krúžok na kone, chce ju tam voziť a viackrát to dcére aj navrhoval, čo však zostalo bez odpovede. Vlastní rodinný dom spolu v manželkou v BSM v Novej Dedinke, úver splatil, ale musí si zobrať ďalší úver na dokončenie garáže - prístrešku. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou F. U., ktorá pracuje ako zdravotná sestra a so synom R., nar. XX.XX.XXXX, manželka zarába 400,- Eur, pracuje ako zdravotná sestra u súkromnej zubárky. Syn R. má 18 rokov a bude maturovať, náklady spojené s výživou syna sú asi 150,- Eur mesačne. Je schopný platiť výživné v maximálnej výške 150,- Eur, vzhľadom na jej vek sa rozhodol, že bude akceptovať návrh upraviť styk každú druhú nedeľu, ale bude jej navrhovať a snažiť sa o stretnutia aj nad rámec úpravy v rozsudku. Dcére dáva peniaze pri príležitosti sviatkov, vreckové, chodí s nimi na dovolenky. V období od júna do októbra 2021 bol ako DJ na štyroch svadbách, za každú si zarobil 150,- Eur.
22. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 07.06.2021, ktorý vykonal šetrenie v rodine matky maloletej, vyplýva, že neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú.
23. Súd postupoval podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Súd styk otca s maloletou upravil tak, ako sa rodičia dohodli, rešpektujúc vôľu maloletej G., a to každú párnu nedeľu v mesiaci od 09.00 hod. do 19.00 hod., a otec sa môže po dohode rodičov s maloletou stretávať kedykoľvek nad rámec tejto úpravy. Zároveň určil, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
24. Bez akýchkoľvek pochybností možno na základe záverov dokazovania zhrnúť, že súd zveril dieťa do výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o neho riadne stará od jeho narodenia a zabezpečuje všetky jeho potreby. Proti zvereniu maloletej od osobnej starostlivosti matky nemal otec žiadne výhrady.
25. Súd pri určení výživného vychádzal zo zákonnej domnienky uvedenej v ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keď si ani napriek opakovaným výzvam súdu nesplnil svoju povinnosť riadne preukázať svoje príjmy, preto sa predpokladá, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, t. j. 218,06 Eur x 20, t. j. suma 4.361,20 Eur. Z dôvodu, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči synovi R. ktorý žije spolu s ním a jeho manželkou v spoločnej domácnosti, na čo súd pri rozhodovaní prihliadol, stanovil výšku výživného v súlade s návrhom matky prednesenom na pojednávaní v sume 250,- Eur, aplikujúc citované ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Matka maloletého dosahuje priemerný čistý mesačný príjem asi 810,- Eur, bude splácať hypotekárny úver vo výške 40.000,- Eur mesačne v súvislosti so zámerom odkúpiť si podkrovie rodinného domu vo vlastníctve jej matky a tety na prerobenie si bývania pre seba a dcéru G. Zatiaľ matke s výživou maloletej finančne vypomáha jej matka, ktorá jej poskytuje aj ubytovanie, ale nie je dôvodné a spravodlivé ďalej od nej žiadať, aby stará matka dieťaťa nahrádzala rodiča/otca maloletej v plnení povinností pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletú. Určená suma výživného zodpovedá polovici nákladov na výživu maloletého dieťaťa, zabezpečenie jeho bývania a potrieb, pričom matka maloletej sa o dcéru osobne stará a zabezpečuje všetky jej základné potreby, na čo súd zo zákona prihliada. Okrem toho sa maloletá na profesionálnej úrovni venuje jazdectvu, za čo platí matka maloletej mesačne 230,- Eur. Súd apeluje na otca, aby maloletú podporoval v jej záujmoch, pomáhal jej osobnou účasťou na tréningoch, odvozom z tréningov a prejavovaním záujmu o jej aktivity si takýmto spôsobom budoval puto medzi rodičom a dieťaťom.
26. Zročné výživné za obdobie od 26.02.2021 (deň podania návrhu na súd) do 28.10.2021 (deň rozhodnutia súdu) vo výške 210,- Eur, súd povolil otcovi maloletej splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, čo znamená, že nezaplatením jednej zo splátok sa stáva splatnou celá zostávajúca dlžná suma. Do sumy zaplateného výživného súd započítal mimoriadne sumy, ktorými otec prispel maloletej navyše ( narodeniny, dovolenka).
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.