Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoCsp-31-2021.pdf
PDF · 87.17 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/31/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu: F., trvale bytom U., zast. Centrom právnej pomoci Michalovce, so sídlom Topolianska 2829, Michalovce, proti žalovanému: auctio, s.r.o., so sídlom Kmeťkova 30, Nitra, IČO: 36 765 121, zast. Advokátska kancelária AKMB, s.r.o., so sídlom Štefánikova 9, Nitra, IČO: 52 360 458, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. júna 2021, č.k. 27Csp/99/2019-108, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala (i) určenia, že úver zo zmluvy o poskytnutí úveru Triangel rekonštrukcie č. U 04048-05 zo dňa 17.10.2005, uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je bezúročný a bez poplatkov, (ii) určenia, že úver zo zmluvy o poskytnutí úveru Hypopôžička č. U 13759-07 zo dňa 20.8.2007, uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je bezúročný a bez poplatkov, (iii) určenia, že dohoda zo dňa 31.3.2016 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, (iv) uloženia povinnosti žalovanému vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 4.684,44 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5 % ročne od 1.2.2019 do zaplatenia, a (v) určenia, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. L. - byt č. X na X. p. vo vchode č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpis. č. XXX, na parcele reg. „C“ č. 1XXX/XXX a k nemu prislúchajúci podiel na spoločných častiach spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XX/XXX-ín k celku, nie je zaťažený záložným právom, ktoré je na príslušnom LV zapísané v prospech žalovaného na základe zmlúv o zriadení záložného práva. Žalobu odôvodnila tým, že zmluvy o poskytnutí úveru, ktoré uzatvárala s právnym predchodcom žalovaného - VÚB, a.s., sú spotrebiteľskými zmluvami, nemohla ich obsah ovplyvniť, obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávok z týchto zmlúv na žalovaného. Žiadala, aby súd podrobil dohodu zo dňa 31.3.2016 uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným súdnej kontrole, nakoľko má za to, že je neplatná, a preto sa mal žalovaný na jej úkor obohatiť sumou splátok, ktoré mu uhradila v celkovej výške 4.684,44 eur. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.
3. K určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na zabezpečenie úverov záložným právom k nehnuteľnostiam nejde o
spotrebiteľský úver [§ 1 ods. 3 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch], preto možnosť podať žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti týchto úverov nemožno založiť na ustanovení § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, t.j. táto možnosť spotrebiteľa podať žalobu na určenie neplatnosti zmluvy sa viaže výlučne vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere. V tomto prípade zmluvy uzavreté medzi žalobkyňou a spoludlžníkom na jednej strane a právnym predchodcom žalovaného na druhej strane nie sú spotrebiteľskými úvermi, preto nie je možné aplikovať ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré umožňuje domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie nezistil, že by z iného osobitného predpisu vyplývala možnosť žalobkyne domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti týchto úverov. V súvislosti s tým súd prvej inštancie prijal záver, že žalobkyňa nemá oprávnenie vyplývajúce jej z osobitného predpisu na podanie takej žaloby podľa § 137 písm. d) CSP.
4. Za ďalší dôvod zamietnutia žaloby bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné označiť i procesný nedostatok, a to nesplnenie podmienok vecnej legitimácie na strane žalobcu. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný len pre strany sporu, preto v konaní o určenie, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, musia byť sporovými stranami všetci účastníci dotknutého právneho úkonu, pretože tvoria nútené procesné spoločenstvo. Nie je možné podľa súdu prvej inštancie samostatne posudzovať nárok na bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy vo vzťahu k jednému z dlžníkov ako dôvodný, a vo vzťahu k druhému z dlžníkovi ako nedôvodný. Nakoľko na strane žalobcu vystupuje len jeden z dlžníkov, ktorý úverovú zmluvu uzatváral - a to žalobkyňa -, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobu je potrebné zamietnuť v časti žalobného návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z oboch úverových zmlúv.
5. K nároku na určenie neplatnosti Dohody zo dňa 31.3.2016 a k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa uzavreli dňa 31.3.2016 dohodu o plnení dlhu v splátkach, ktorou dlžník uznal dlh s tým, že dlh uhradia aj v prípade, ak by tento bol premlčaný. Žalobkyňa sa žalobným návrhom domáhala určenia, že dohoda zo dňa 31.3.2016 je neplatná. Podmienkou prípustnosti takejto žaloby je, že možnosť podania takejto žaloby na určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa nemá oprávnenie vyplývajúce jej z osobitného predpisu na podanie takej žaloby podľa § 137 písm. d) CSP, a ani nepreukázala, že by mala na podanej žalobe naliehavý právny záujem. Preto súd prvej inštancie zamietol žalobu i v tejto časti.
6. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal, či na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie na úrok žalobkyne z titulu plnenia, ktoré žalobkyňa žalovanému poskytla na základe uvedenej dohody. Záväzok žalobkyňa žalovanému plnila jednak v zmysle dohody o uznaní dlhu, a jednak z dôvodu nevedomosti o premlčaní záväzku. K plateniu premlčaného záväzku súd prvej inštancie uviedol, že premlčaním záväzku záväzok nezaniká a ani právo veriteľa na zaplatenie dlhu, len sa oslabuje súdna vymožiteľnosť záväzku. Ak žalobkyňa plnila záväzok, nie je možné tvrdiť, že plnila bez právneho dôvodu, a veriteľ sa teda nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobkyne. Bez významu ostáva, či žalobkyňa vedela alebo nevedela o premlčaní nároku. Preto súd prvej inštancie zamietol žalobu i v časti, ktorou sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia.
7. K určenie, že záložné právo neexistuje, súd prvej inštancie konštatoval, že rovnako tak žaloba v časti o určenie, že špecifikovaná nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX nie je zaťažený záložným právom, ktoré je na príslušnom LV zapísané v prospech žalovaného na základe zmlúv o zriadení záložného práva, je postihnutá vadou v zmysle § 78 CSP. Záložnú zmluvu č. 1 a záložnú zmluvu č. 2 uzatváral na jednej strane právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) ako záložný veriteľ a na druhej strane žalobkyňa s manželom ako záložcovia. Ako vyplýva z LV č. XXXX žalobkyňa je bezpodielovou spoluvlastníčkou založených nehnuteľností spoločne so svojim manželom P. V tomto konaní sa domáha určenia neexistencie záložného práva len samotná žalobkyňa. Pre možný úspech takejto žaloby je však stanovené nútené spoločenstvo všetkých účastníkov hmotnoprávneho úkonu v konaní, pričom súd prvej inštancie zdôraznil, že táto podmienka nebola naplnená. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zamietol žalobu i v tejto časti.
8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobu zamietol, žalovaný bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu.
10. Žalobkyňa namietala, že zo sporných zmlúv je zrejmé, že nemohla individuálne ovplyvniť obsah jednotlivých ustanovení, nakoľko tieto boli už vopred predtlačené. Upozornila, že v tomto prípade medzi účastníkmi vznikol právny vzťah na základe spotrebiteľskej zmluvy. Na tento vzťah sa preto aplikuje špeciálna právna úprava v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Nie sú žiadne pochybnosti o tom, že tieto zmluvy sú zmluvami typovými a že nepoužila predmet plnenia na podnikanie.
11. Žalobkyňa poukázala ďalej na čl. 46 Ústavy SR, pričom mala za to, že vyššiu právnu moc, ako CSP má Občiansky zákonník, a najvyššiu Ústava SR, na základe ktorej sa môže svojho práva, aj bez účasti druhého dlžníka, domáhať.
12. Ďalej žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne skúmal platnosť dohody uzavretej dňa 31.3.2016. Podpísala ju pod psychickým nátlakom veriteľa, pod hrozbou vydraženia ich bytu. Zotrvala na tom, že takéto uznanie dlhu nie je platným právnym úkonom z toho dôvodu, že obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Vychádza z nekalej obchodnej praktiky navrhovateľa.
13. Následne žalobkyňa zdôraznila, že podstatou nároku bolo plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie mal ex offo prihliadnuť na neprijateľné zmluvné podmienky.
14. Podľa žalobkyne zároveň napadnuté rozhodnutie neposkytuje odpoveď na jej argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné. Napadnuté rozhodnutie považovala za rozporné s kogentnými normami a jeho interpretácia je v rozpore so zásadou spravodlivosti.
15. Na tomto základe žalobkyňa žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
17. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny a riadne odôvodnený. Podané odvolanie žalobkyne pokladal za nedôvodné, pričom k odvolacej argumentácii žalobkyne sa podrobne vyjadril.
18. Žalovaný odvolací súd požiadal, aby napadnutý rozsudok potvrdil z dôvodu vecnej správnosti a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
19. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
20. Podstatou odvolania žalobkyne je jej nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa žalobkyňa mohla domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov iba spoločne s druhým ostávajúcim dlžníkom. Žalobkyňa mala za to, že z Ústavy SR jej vyplýva právo domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov aj bez druhého spoludlžníka.
21. Odvolací súd sa s touto tézou žalobkyne nestotožňuje. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že rozhodnutie súdu sa musí vzťahovať na všetky zmluvné strany, teda i na zostávajúceho dlžníka. Preto bolo nutné, aby i tento zostávajúci dlžník v konaní figuroval. Konania sa musia zúčastniť všetci účastníci zmluvy, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie v konaní, ktorý vedie k zamietnutiu žaloby. V opačnom prípade by totiž mohol nastať stav, kedy by voči žalobkyni bol úver bezúročný a bezpoplatkový a voči zostávajúcemu dlžníkovi by tieto atribúty nespĺňal. Ide však o jeden úver, bezúročnosť a bezpoplatkovosť sa viaže k tomuto úveru, nie k účastníkom zmluvy, preto i všetci účastníci tohto právneho vzťahu musia byť v spore účastní (aby bol výrok rozhodnutia záväzný pre všetky strany sporu - 228 ods. 1 CSP). Správne potom súd prvej inštancie vyslovil, že dlžníci tak tvoria nútené procesné spoločenstvo podľa § 78
CSP. Nútené procesné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu (v tomto prípade účastníkov sporných zmlúv), pričom súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka tejto účasti všetkých subjektov právneho vzťahu.
22. Súd prvej inštancie preto správne žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, a učinil tak bez meritórneho zaoberania sa vecou, nakoľko tento postup by bol nadbytočný (beztak by žaloba musela byť zamietnutá z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie v konaní).
23. Nemožno tiež akceptovať námietku žalobkyne, že sa môže samostatne domáhať jej nároku i bez účasti zostávajúceho dlžníka, keďže jej toto právo plynie priamo z Ústavy SR. Ústava SR v čl. 46 ods. 3 zdôrazňuje, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. V tomto prípade je to CSP, ktorý konkretizuje podmienky, za ktorých sa možno domáhať súdnej ochrany. Tie žalobkyňa nesplnila, preto bola súdom prvej inštancie jej žaloba zamietnutá vecne správne.
24. Napokon neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie nedostatočne skúmal platnosť dohody uzatvorenej dňa 31.3.2016. Súd prvej inštancie v tejto časti založil zamietnutie žaloby na závere, že žalobkyňa nemá oprávnenie vyplývajúce jej z osobitného predpisu na podanie žaloby podľa § 137 písm. d) CSP a ani nepreukázala, že má na podanej žalobe naliehavý právny záujem. Tento záver súdu prvej inštancie žalobkyňa odvolaním nespochybňuje. Odvolací súd právne posúdenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Súd prvej inštancie preto žalobu v tejto časti zamietol správne, teda z procesných dôvodov, a nebolo nutné, aby sa zaoberal samotnými námietkami žalobkyne odôvodňujúcimi neplatnosť uvedenej spornej dohody. Pritom nie je sporu o tom, že žalobkyňa vystupuje v postavení spotrebiteľa, no dôvody pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol boli správne aj pri zohľadnení spotrebiteľskej povahy sporu.
25. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).