Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8S-89-2019.pdf
PDF · 236.12 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/89/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka v právnej veci žalobcu: Transport Systeme & Industrie Service, spol. s r.o., Kováčska 38, Medzev, pr. zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.101544619/2019 zo dňa 25.06.2019 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 30. augusta 2019 sa žalobca domáha podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 101544619/2019 zo dňa 25. júna 2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102662427/2018 zo dňa 28. decembra 2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol žalobcovi určený rozdiel v sume 88.343,11 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2017 (nepriznaný nadmerný odpočet v sume 43.539,99 eura a vyrubená daň v sume 44.803,12 eura).
I. Administratívne konanie
2. Žalovaný rozhodnutím 25. júna 2019, č. 101544619/2019 rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane - Daňového úradu Košice zo dňa 28. decembra 2018, č. 102662427/2018 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorý svojim rozhodnutím vyrubil rozdiel v sume 88.343,11 euro na DPH za tretí štvrťrok 2017. Konštatoval dôvodne nepriznaný nadmerný odpočet v sume 43.539,99 euro a vyrubenú daň v sume 44.803,12 euro.
3. Správca dane Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2017 a zistil pochybenia žalobcu v súvislosti s faktúrami, ktoré boli vystavené pre zahraničných odberateľov v súvislosti s dodaním služieb „montáž technológie triediacej linky“. Jedná sa o 9 faktúr pre odberateľa FIVES Intralogistics S.A.S., Rue Fleury Jay, Grigny 69520, France, VAT No.: FR83344165659 (ďalej len „FIVES"): a 1 faktúru č. VF/20170010 vystavenú
dňa 04.10.2017 pre odberateľa NPSG EUROPE B.V., Prins Bernardplein 00200, 1097 JB Amsterdam, Holandské kráľovstvo, VAT No.: NL857418671B0 (ďalej len „NPSG“); dátum splatnosti 19. októbra 2017, dátum dodania 30. septembra 2017, predmet fakturácie: Fakturujeme Vám montáž pracovných stolov
- AMAZON Sereď, suma 71.872,50 eur.
4. Žalovaný rozhodoval o odvolacích námietkach žalobcu. Žalobca namietal po vykonanej daňovej kontrole nedostatočne a neúplne preskúmaný skutkový stav, nesprávne právne posúdenie veci a mal za to, že správca dane porušil ustanovenia zákona o konaní, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane a s pripomienkami a dôkazmi označenými žalobcom-protokol z daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní sa nevysporiadal náležite správca dane ani žalovaný, ktorý na základe odvolania rozhodnutie správcu dane potvrdil a nevzal na zreteľ relevantné rozsudky Európskeho súdneho dvora. Žalovaný uviedol, že žalobca v zdaňovacom období 3. štvrťrok 2017 nedodal tovar a služby s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ale dodal služby s miestom dodania v tuzemsku - „AMAZON Sereď“, ktoré dostatočne úzko súvisia s nehnuteľným majetkom, v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a pri tomto dodaní bol povinný uplatniť daň, nakoľko sa jednalo o dodanie služieb v zmysle § 9 citovaného zákona. Žalobca tak porušil ustanovenia § 19 ods. 2 citovaného zákona, v zmysle ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Pri posudzovaní správnosti režimu dane uplatneného žalobcom pre jeho zákazníkov správne orgány vychádzali z dohodnutých podmienok, charakteru dodávky a pri určení miesta dodania poskytovaných služieb týkajúcich sa montáže technológie triediacej linky (pozostávajúcich z jednotlivých na seba nadväzujúcich fáz, mechanickej montáže, elektromontáže a oživovania technológie triediacej linky) z charakteristických znakov pre vymedzenie priamej súvislosti služieb s nehnuteľným majetkom, ktoré sú definované v článku 31a ods. 1 Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013.
5. Žalovaný k dôvodom žalobcu, ktoré sa týkajú nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a nepreskúmateľnosti rozhodnutia, poukazuje na skutočnosť, že pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty pri poskytnutí služby za protihodnotu je potrebné v prvom rade určiť, kde je miesto dodania služby.
6. Pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty pri službách je potrebné určiť miesto dodania preto, aby bolo zrejmé, daň ktorého štátu sa uplatní. Odkazuje na zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje miesto dodania služby v § 15 a § 16, pričom v § 15 ods. 1 a 2 stanovuje základné pravidlo pre určenie miesta dodania služieb, ktoré je založené na postavení príjemcu služby (či je služba dodaná zdaniteľnej osobe alebo osobe inej ako je zdaniteľná osoba). V § 16 zákon upravuje odchýlne postupy určenia miesta dodania služby v prípade vybraných druhov služieb, medzi ktoré patria aj služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť. Miestom dodania služby, vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
7. Žalovaný poukázal na Smernicu 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v článku 47 (§ 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.), podľa tohto miestom poskytovania služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom je miesto, kde sa daný nehnuteľný majetok nachádza. Výbor pre DPH ako poradný orgán Európskej komisie, vydal v roku 2011 usmernenie týkajúce sa služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť. V záujme zabezpečenia väčšieho súladu, účinnosti a istoty v súvislosti so zaobchádzaním na účely DPH, ktoré sa uplatňuje na poskytovanie služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom nachádzajúcim sa v EÚ, boli usmernenia k službám súvisiacim s nehnuteľným majetkom, ktoré boli schválené vo Výbore pre DPH, začlenené do ustanovení Vykonávacieho nariadenia a od 1. januára 2017 sú záväzné a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Od 1. januára 2017 nadobudli platnosť články 13b, 31a a 31b Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o poskytovanie služieb, ktoré boli do tohto nariadenia doplnené Vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 1042/2013 zo 7. októbra 2013.
8. Uviedol, že k uplatňovaniu článkov 13b, 31a a 31b Vykonávacieho nariadenia vydala Európska komisia Vysvetlivky k pravidlám EÚ v oblasti DPH týkajúcim sa miesta poskytovania služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom (ďalej len „vysvetlivky“), ktoré obsahujú praktické a neformálne usmernenie
o tom, ako sa má uplatňovať právo EÚ podľa názoru Generálneho riaditeľstva Komisie pre dane a colnú úniu, pričom nie sú právne záväzné a nemajú vyčerpávajúci charakter. V čl. 13b Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) sú uvedené štyri kategórie tovarov, ktoré sa na účely uplatňovania Smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty považujú za nehnuteľný majetok. Na určenie toho, či služba súvisí s nehnuteľným majetkom, je potrebné skúmať, či patrí aspoň do jednej z týchto štyroch kategórií (bod 46 vysvetliviek). Za nehnuteľný majetok sa považuje: a/ akákoľvek určitá časť zeme, na povrchu alebo pod ním, ku ktorej možno založiť vlastnícke právo a držbu; b/ akákoľvek budova alebo stavba pripevnená k zemi alebo v zemi nad úrovňou mora alebo pod ňou, ktorá sa nemôže jednoducho rozobrať alebo premiestniť; c/ akýkoľvek prvok, ktorý sa inštaloval a tvorí neoddeliteľnú súčasť budovy alebo stavby, bez ktorého by budova alebo stavba nebola úplná, ako napríklad dvere, okná, strechy, schodiská a výťahy; d/ akýkoľvek prvok, vybavenie alebo prístroj trvalo namontovaný v budove alebo stavbe, ktorý nemožno premiestniť bez zničenia alebo úpravy budovy alebo stavby.
9. Žalovaný vychádzal ako správca dane z definície nehnuteľného majetku v zmysle čl. 13b písm. c) Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ), pretože je nesporné, že žalobca triediacu linku montoval a oživoval jej technológiu a že tieto činnosti vykonával v budove areálu AMAZON v Seredi, ktorá bola určená práve na tento účel (a nie na účel skladiska, ani na iné účely). Žalovaný reagoval na žalobcu, ktorý opakovane prezentuje názor, že aj v prípade vynesenia triediacej linky z budovy, plní budova aj naďalej svoj účel logisticko-skladovej haly a upozornil na skutočnosť, že predmetné kolaudačné rozhodnutie a stavebné povolenie neboli predložené správcovi dane počas daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní, ani v odvolacom konaní.
10. Podrobne uviedol, že Sereď Logistics and Industry, s.r.o., Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 50 780 247 v zastúpení andrássy, s.r.o., Hlavná 838/19, 931 01 Šamorín, IČO: 36 728 951, podala dňa 24. apríla 2018 návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu „ Priemyselný park - Logistické centrum a ľahká priemyselná výroba Sereď“, a uviedol stavebné objekty na pozemku pare. č. 3977/1 v k.ú. Sereď, pre ktorú bolo vydané stavebným úradom príslušným podľa § 117 ods. l zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, Mestom Sereď stavebné povolenie pod č. 19398/ ÚPaSP 846/2017 dňa 24. augusta 2017, právoplatné dňa 20. septembra 2017. Zmenu stavby pred jej dokončením vydalo Mesto Sereď, pod č. 20358/ÚPaSP 1188/2017 dňa 20.12.2017, právoplatným dňa 18. januára 2018 ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 ods. l zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) dňa 21. júna 2018 vydalo kolaudačné rozhodnutie č. 2802/ÚPaSP na stavbu „Priemyselný park - Logistické centrum a ľahká priemyselná výroba Sereď“, na uvedené stavebné objekty a podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona a § 20 vyhlášky č.453/2000 Z. z., a povolilo užívanie stavby „Priemyselný park - Logistické centrum a ľahká priemyselná výroba Sereď“ na pozemku parc. č. 3977/1, k.ú. Sereď, mesto Sereď (po zameraní geometrickým plánom č. 6/2018 hala DC31 na parc. č. 3977/32, hala DC32 na parc. č. 3977/33, vrátnica na parc. č. 3977/34, strojovňa pre SHZ na parc. č. 3977/41, nádrž na parc. č. 3977/40).
11. Podľa žalovaného Stavba „Logistické centrum a ľahká priemyselná výroba Sereď“ a tvrdenia o vlastníckych vzťahoch k budove nepreukazujú nesprávnosť záverov správcu dane a žalovaného. Triediaca linka, ktorú montoval a oživoval žalobca v budove centra reverznej logistiky AMAZON v Seredi, (je jedným z technologicky najvyspelejších reverzných centier a využíva najvyspelejšie technológie a moderné hardvérové a softvérové riešenia) je takým prvkom, ktorý bol namontovaný v konkrétnej na to určenej budove a bez ktorého by táto budova nebola úplná, ako to vyplýva z čl. 13b písm. c) Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ). Triediaca linka v centre reverznej logistiky je jednoznačne taký prvok, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť budovy, v ktorej dochádza k triedeniu vrátených zásielok a je takou jej súčasťou, bez ktorej by bola budova logistického centra neúplná.
12. Podľa žalovaného z Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) vyplýva, že triediaca linka, ktorú žalobca montoval a oživoval v budove centra reverznej logistiky, je dôležitým prvkom tejto budovy a tvorí jej neoddeliteľnú súčasť v zmysle bodu 83 Vysvetliviek („a neoddeliteľnú“ znamená, že bez tohto prvku by bola budova alebo stavba neúplná). Podľa 84. bodu vysvetliviek účinkom tohto ustanovenia je, aby sa každý prvok, ktorý by bol inak hnuteľným tovarom, pokladal za nehnuteľný majetok len z dôvodu, že tvorí neoddeliteľnú súčasť budovy alebo stavby. Vo Vysvetlivkách je tiež podrobne rozobraté, kedy tvorí prvok namontovaný v budove alebo stavbe jej neoddeliteľnú súčasť (2.2.3.1), keď napr. v bode 86 je uvedené, že inštalácia prvku v budove alebo stavbe podľa čl. 13b písm. c) znamená, že je umiestnený alebo pripevnený v polohe pripravenej na použitie v tejto budove alebo stavbe. Zvyčajne je primontovaný alebo
pripevnený k budove alebo stavbe, alebo môže byť jednoducho umiestnený v nej a vo všeobecnosti sa dá odstrániť alebo nahradiť. To či by sa namontované prvky mali vnímať ako prvky, bez ktorých by sa budova alebo stavba považovala za neúplnú, bude samozrejme závisieť od povahy budovy alebo stavby (87).
13. Podľa žalovaného využívanie a účel stavby určujú prvky ktorú ju tvoria a sú jej súčasťou. Napríklad keď sa budova využíva ako obydlie, prvky, ako sú napr. dvere a okná tieto namontované do tejto budovy sa považujú za jeden celok s touto budovou, pretože sú potrebné na to, aby sa táto budova považovala za obydlie. Prvky nemusia byť nevyhnutne rovnaké ako tie, ktoré sú potrebné v sklade alebo na stavbách, ako sú elektrárne, mosty alebo tunely. Aby sa teda prvky mohli považovať za nehnuteľný majetok, je potrebné overiť, či by sa v prípade neexistencie týchto prvkov (t.j. ak by boli odstránené) povaha budovy, alebo stavby sama o sebe zmenila tak, že by sa nemohla využívať v súlade s funkciou, na ktorú bola navrhnutá (89).
14. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentoval proti odvolacím námietkam žalobcu súvisiacimi s klasifikovaním montáže triediacej linky ako služby vymenovanej v čl. 31a ods. 2 písm. m) Vykonávacieho nariadenia. Pretože však pri určení miesta dodania poskytnutých služieb, ktorá sa týkala montáže technológie triediacej linky táto pozostávala z jednotlivých na seba nadväzujúcich fáz (mechanickej montáže, elektromontáže a oživovania technológie triediacej linky), správca dane podľa žalovaného správne vychádzal z charakteristických znakov pre vymedzenie priamej súvislosti týchto služieb s nehnuteľným majetkom, ktoré sú definované v čl. 31a ods. 1 Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013. Výpočet služieb, ktoré sa vzťahujú na nehnuteľný majetok, je uvedený v čl. 31a ods. 2 a služieb, ktoré sa nevzťahujú na nehnuteľný majetok, je uvedený v čl. 31a ods. 3 Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ).
15. Služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť sú v nadväznosti na čl. 31a ods. 2 Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) také služby, ktoré sa považujú za služby súvisiace s nehnuteľným majetkom, t. j. pri ich dodaní sa miesto dodania posudzuje podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Preto posudzovanú nehnuteľnosť a zoznam služieb uvedených v tomto článku je ich zoznam orientačný a poskytuje len príklady konkrétnych služieb, ktoré sa považujú za služby súvisiace s nehnuteľným majetkom. Napr. písmeno m) zahŕňa do tejto kategórie inštaláciu, alebo montáž prístrojov alebo vybavenia, ktoré sa po inštalácii alebo montáži klasifikujú ako nehnuteľný majetok. Z uvedeného článku potom vyplýva, že inštalácia a montáž hnuteľného tovaru, ktorý sa po inštalácii alebo montáži klasifikuje ako nehnuteľný majetok, sa považujú za služby súvisiace s nehnuteľným majetkom. Ide o montážne a inštalačné práce prístrojov a vybavenia, ako napríklad elektrotechnických zariadení pri výstavbe elektrárne, montáž technologických liniek, kotlov, dopravníkového systému, kamerového systému, zabezpečovacieho systému a pod., ktoré sa po montáži alebo inštalácii klasifikujú ako nehnuteľný majetok a ktoré sú trvalo inštalované v budove alebo na stavbe, kedy nemôžu byť premiestnené alebo úpravy budovy alebo stavby, sa posudzujú podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Služby, ktoré nevyhnutne súvisia s inštaláciou alebo montážou takýchto prístrojov alebo vybavenia, sa posudzujú ako služby spojené s nehnuteľnosťou.
16. Z dokazovania vykonaného správcom dane a z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného je zrejmé, že montáž triediacej linky v centre reverznej logistiky a budova, v ktorej bola linka zmontovaná a oživená vykazujú dostatočnú priamu súvislosť. Správca dane preto podľa žalovaného dostatočne preukázal, že služby montáže, elektromontáže a oživenia technológie triediacej linky vykonané žalobcom boli zamerané na zmenu fyzických vlastností nehnuteľného majetku - budovy, ktorá až namontovaním triediacej linky mohla plniť funkciu centra reverznej logistiky, čím bol naplnený účel stavby a jej využívanie.
17. Žalobca v odvolaní, proti rozhodnutiu správcu dane poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ Heger Rudi GmbH, ku ktorému sa žalovaný vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia a prihliadal naň, pretože uvedený rozsudok sa stal podkladom a dôvodom na vypracovanie Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013 a Vysvetliviek. Žalovaný uviedol, že uvedený rozsudok, ovplyvnil štruktúru usmernenia Výboru pre DPH vydaného v roku 2011, týkajúceho sa služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť. V záujme zabezpečenia väčšieho súladu, účinnosti a istoty v súvislosti so zaobchádzaním na účely dane z pridanej hodnoty, ktoré sa uplatňuje na poskytovanie služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom, ktorý sa nachádza v EÚ, boli usmernenia k službám súvisiacich s nehnuteľným majetkom,
schválené vo Výbore pre DPH, začlenené do ustanovení Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) a od 01.01.2017 sú záväzné a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Záver Súdneho dvora EÚ v rozhodnutí C-166/05 Heger Rudi GmbH možno zovšeobecniť tak, že pokiaľ samotné poskytovanie služieb dostatočne úzko súvisí s nehnuteľným majetkom, patrí do pôsobnosti čl. 9 ods. 2 písm. a) šiestej smernice (čl. 47 Smernice 2006/112/ES, § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). V prípade žalobcu správca dane preukázal správne na to, že medzi triediacou linkou a budovou existuje dostatočná priama súvislosť a jeho postup nebol v rozpore s výkladom uvedeným v označenom rozsudku. Postupom žalovaného a správcu dane neboli porušené základné práva a slobody žalobcu a rozhodnutie žalovaného nie je nedôvodné, svojvoľné, arbitrárne a dáva odpoveď na podstatu veci.
18. Na základe uvedeného žalovaný uzavrel, že v prípade žalobcu správca dane správne a odôvodnene určil miesto dodania služieb podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov tam, kde sa nehnuteľnosť nachádza, a jeho postup bol v súlade so Smernicou Rady 2006/112/ES (čl. 47) a v nadväznosti na Vykonávacie Nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011, ktoré bolo zmenené Vykonávacím Nariadením Rady (EÚ) č. 1042/2013. Postup správcu dane a žalovaného bol v súlade s platnými právnymi predpismi.
19. Žalovaný zastával názor, že v odôvodnení rozhodnutia sa dostatočne vysporiadal aj s námietkami žalobcu, ktoré sa týkali nesprávneho vyhodnotenia nedostatočne zisteného skutkového stavu. Pretože v postupe správcu dane nezistil pochybenia tieto námietky žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené. Správca dane v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia poukázal nielen na konkrétne ustanovenia a legislatívu, v zmysle ktorej postupoval, ale uvádzal aj dôvody pre ktoré aplikoval konkrétne ustanovenia na prejednávanú vec a zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov, aby mohol objektívne posúdiť skutkový stav a vyvodiť právne závery vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že žalobca vo vyjadrení k protokolu žiadal o doplnenie dokazovania a že správca dane sa týmto vyjadrením zaoberal, ale skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s postupom správcu dane, ktorý nevyhovel jeho požiadavkám ešte neznamená, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci a že sa s pripomienkami žalobcu dostatočne nevysporiadal ak v skutočnosti svoj postoj dostatočne odôvodnil.
20. Na žiadosť žalobcu o vykonanie miestneho zisťovania, správca dane požiadal miestne príslušného správcu dane - Daňový úrad Trnava o vykonanie miestneho zisťovania a o preverenie skutočností požadovaných v dožiadaní č. 102198586/2018 zo dňa 8. novembra 2018 (dôkaz č. 44), preverenie ekonomickej činnosti spoločnosti Amazon Fulfillment Slovakia s.r.o., jej prevádzky, zmluvných vzťahov, obhliadky triediacej linky a pracovných staníc v areáli AMAZON - Sereď a jej vlastníctva.
21. Miestne príslušný správca dane dňa 13. decembra 2018 vykonal miestne zisťovanie (Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 102581742/2018 - dôkaz č. 46), pri ktorom od splnomocneného zástupcu spoločnosti Amazon Fulfillment Slovakia s.r.o. zistil, že hlavným predmetom činnosti spoločnosti Amazon Fulfillment Slovakia s.r.o. je poskytovanie logistických služieb (triedenie, skladovanie tovaru, vybavovanie reklamovaného tovaru z krajín EÚ). Spoločnosť Amazon Fulfillment Slovakia s.r.o., má prevádzku na adrese sídla spoločnosti Amazonská 4753/1, Sereď. Spoločnosť FIVES vystavila faktúry za sledované obdobie na Amazon Slovakia s.r.o., nakoľko spoločnosť Amazon Fulfillment Slovakia s.r.o., IČO: 51029600, DIČ: 2120585357, IČ DPH: SK2120585357, Amazonská 4753/1, Sereď nebola v tom čase registrovaná v obchodnom registri. Následne spoločnosť Amazon Fulfillment Slovakia s.r.o., nadobudla majetok v rámci prevodu časti podniku od Amazon Slovakia s.r.o.. Montáž technológie vykonala fyzicky spoločnosť Transport Systeme & Industrie Service, spol. s r.o., spoločnosť Amazon Slovakia s.r.o., sa stala vlastníkom predmetnej triediacej linky v priebehu roka 2017. Podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu, je triediaca linka v súčasnosti vedená v účtovníctve spoločnosti Amazon Fulfillment Slovakia s.r.o.. Spoločnosť sídli v priestoroch, ktoré má v prenájme od spoločnosti 92601 BTS, s.r.o., Pribinova 6, Bratislava, IČO: 50794680. Počas miestneho zisťovania bola vykonaná fyzická obhliadka triediacej linky a pracovných staníc a vykonaný zber fotodokumentácie. Triediaca linka je umiestnená v budove ako pevne spojená s podlažím. Pozostáva z jednotlivých pracovných staníc, na ktorých prebieha triedenie a kontrola reklamovaného tovaru. Linka je tvorená zo systémov dopravníkových pásov. Spoločnosť Amazon Fulfillment Slovakia s.r.o., zamestnáva približne 3 000 zamestnancov.
22. Miestne príslušný správca dane dňa 17. decembra 2018 (dôkaz č. 51) uviedol, že spoločnosť Amazon Fulfillment Slovakia s.r.o. potvrdila dodanie tovaru od spoločnosti FIVES, ktorého predmetom bola triediaca linka na triedenie a kontrolu reklamovaného tovaru. Montáž technológie fyzicky vykonal žalobca. Vykonal fyzickú obhliadku predmetnej linky a vyhotovil jej fotodokumentáciu, ktorá je súčasťou zápisnice č. 102581742/2018. Správca dane vykonané miestne zisťovanie vyhodnotil tak, že tento dôkaz potvrdzuje jeho záver o tom, že predmetná linka, ktorá je inštalovaná v budove, s ňou úzko súvisí a bez tohto článku by budova alebo stavba nebola úplná, neplnila by funkciu, na ktorú je určená vzhľadom na charakter poskytovanej služby.
23. Podľa žalovaného je miestne zisťovanie jedným zo základných procesných nástrojov na získavanie informácií potrebných pri správe daní a inštitút dožiadania umožňuje miestne a vecne príslušnému správcovi dane požiadať o vykonanie jednotlivých procesných úkonov správy daní iného príslušného správcu dane, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie.
24. Žalovaný mal za to, že správca dane získaval informácie o spoločnosti Amazon Fulfillment Slovakia s.r.o. a o jej činnosti nielen od žalobcu, ale aj z verejne dostupných zdrojov (internet) a z informačného systému finančnej správy, z ktorého zistil, že v uvedenej spoločnosti už bolo vykonané miestne zisťovanie Daňovým úradom Trnava (Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 100604599/2018 zo dňa 21. marca 2018), a bola vykonaná obhliadka priestorov na adrese Amazonská 4753/1, Sereď, pri ktorej boli zamestnanci správcu dane oboznámení s pracovnými postupmi spoločnosti (dôkaz č. 45). Zistenia sú aj v odôvodneniach rozhodnutí správcu dane a žalovaného.
25. Podľa žalovaného dožiadaný správca dane vykonal miestne zisťovanie v zmysle § 37 až § 39 Daňového poriadku a o miestnom zisťovaní spísal zápisnicu v zmysle § 19 Daňového poriadku. Hoci žalobca nemal právo byť pri vypočutí svedka a klásť mu otázky v zmysle § 25 Daňového poriadku, lebo podľa § 39 Daňového poriadku daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia. Dožiadaný správca dane preveroval ekonomickú činnosť spoločnosti, jej zmluvné vzťahy a vykonal obhliadku triediacej linky a pracovných staníc, preveroval priamo v areáli reverzného logistického centra AMAZON konkrétne vzťahy, zmluvy, majetok a vykonal fyzickú obhliadku triediacej linky a je logické, že okrem dokladov, požadoval aj potrebné vysvetlenia, čo vyplýva aj z § 39 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Miestne zisťovanie je určitý druh ohliadky, pri ktorej správca dane vlastným pozorovaním zisťuje, preveruje alebo objasňuje skutočnosti relevantné pre zákonný a efektívny výkon správy daní.
26. Žalovaný uzavrel, že zápisnica o miestnom zisťovaní nemá znaky zápisnice z vypočutia svedka, (neobsahuje poučenie svedka, pomer svedka k prejednávanej veci, k daňovému subjektu, prípadne iné okolnosti významné pre zistenie jeho hodnovernosti, poučenie svedka o náhradách a ich uplatnení, vyjadrenie poučených o tom, že porozumeli obsahu poučenia), zápisnica o miestnom zisťovaní nemá povahu svedeckej výpovede, správca dane nedôvodne kládol otázky pri miestnej ohliadke. K ich obsahu sa v protokole žalobca mal možnosť potom čo sa s nimi oboznámil vyjadriť, nie klásť už otázky.
27. Žalovaný tak ako aj správca dane v súlade so Smernicou Rady 2006/112/ES (čl. 47) a v nadväznosti na Vykonávacie Nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011, zmenené Vykonávacím Nariadením Rady (EÚ) č. 1042/2013, v súlade s uvedenou legislatívou dospeli k záveru, že v prípade žalobcu sa jedná o dodanie služieb s miestom dodania podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov tam, kde sa nachádza nehnuteľnosť, v ktorej žalobca dodal služby montáže, elektromontáže a oživovania technológie triediacej linky a montáže pracovných staníc k triediacej linke zahraničným odberateľom FIVES Intralogistics S.A.S. a NPSG EUROPE B.V. Žalobca tak podľa nich nedôvodne uplatnil režim oslobodenia od dane, preto jeho postup nebol v súlade s platnými právnymi predpismi a záver správcu dane o porušení § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a vyčíslenie rozdielu v sume 88.343,11 eura zodpovedalo platnej právnej úprave.
28. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, je podľa žalovaného zrejmé, z akých skutočností vychádzal a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Preto jeho posúdenie skutkového stavu veci a prijaté právne závery vo veci boli vecne správne a sú v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti v zmysle ustanovenia
§ 63 Daňového poriadku a že v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku.
II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika a duplika
29. Správnou žalobou žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného č. 101544619/2019 zo dňa 25. júna 2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 102662427/2018 zo dňa 28. decembra 2018 zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. e/,c,/d/,g/ Správneho súdneho poriadku. 30. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, ako aj následnom vyrubovacom a odvolacom konaní poukazoval na skutočnosť, že poskytnuté služby svojmu odberateľovi považuje za služby na hnuteľnom majetku, pri ktorých dochádza k prenosu daňovej povinnosti na zahraničného odberateľa podľa § 15 ods. 1 zákona č.222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty s miestom zdaniteľného plnenia mimo Slovenskej republiky, v sídle zahraničného odberateľa a teda za služby bez uplatnenia dane z pridanej hodnoty na území Slovenskej republiky. Žalobca považoval za správny záver, že triediacu linku nie je možné priradiť ani k jednému bodu článku 13b Vykonávacieho nariadenia Rady Európy č. 282/2011 v znení Vykonávacieho nariadenia Rady Európy č. 1042/2013 v znení platnom k 01. januára 2017. Z uvedeného je preukázané, že správca dane nesprávne právne vec posúdil. Predmetné služby sa totiž podľa žalobcu vykonali na triediacej linke, ktorú nie je možné považovať za „určitú časť zeme" ani za pôdu či pozemok. Triediaca linka nie je budova (nemá strechu, múry a nie je ani stavba (napr. stavebno-inžinierske dielo, pevne spojené so zemou, a pod). Budovy a stavby nie je možné jednoducho rozobrať a premiestniť, zatiaľ čo triediacu linku áno. Triediaca linka je zariadením umiestneným v budove, je však možné ju demontovať a bez výraznejších stôp na budove v ktorej je namontovaná, premiestniť do iných priestorov, resp. do inej krajiny. Nepredstavuje pevnú súčasť budovy ako napr. schody, okná, dvere. Bez triediacej linky bude budova naďalej úplná, tak ako tomu bolo pred montážou. Budova, v ktorej je umiestnená triediaca linka, je budovou s triediacou linkou. Jej hlavnou úlohou je chrániť pred poveternostnými podmienkami zariadenia a tovar v nej umiestnený a chrániť činnosť, ktorá sa v nej uskutočňuje. Budova sama o sebe nemá triediacu funkciu. Triediaca linka nie je súčasťou budovy, bez ktorej by budova nebola úplná. Vzhľadom na konštrukciu budovy nedôjde pri premiestnení jednotlivých rozobraných prvkov triediacej linky ani k zničeniu budovy, nedôjde k takej škode, v dôsledku ktorej by budova už neexistovala, alebo sa nedala opraviť. Nie je pripevnená trvalo k budove, v prípade potreby výmeny triediacej linky nedôjde k zničeniu budovy. Triediaca linka teda nie je nehnuteľnosť ani prvok a ani súčasť nehnuteľnosti podľa článku 13b bodov a) b) c) d) Vykonávacieho nariadenia Rady Európy č. 282/2011 v znení Vykonávacieho nariadenia Rady Európy č. 1042/2013 v znení platnom k 1. januára 2017.
31. Podľa názoru správcu dane ako aj žalovaného, je montáž triediacej linky službou, ktorá je poskytnutá na nehnuteľnom majetku. Žalobca vo svojom odvolaní poukazoval na článok 13b Vykonávacieho nariadenia Rady Európy č. 282/2011 v znení Vykonávacieho nariadenia Rady Európy č. 1042/2013 v znení platnom k 1. januáru 2017 ktoré charakterizuje 4 kategórie tovarov, ktoré možno pre daň z pridanej hodnoty považovať za nehnuteľnosti. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na bod 132 vysvetliviek k Vykonávaciemu nariadeniu Rady Európy č. 282/2011 v znení Vykonávacieho nariadenia Rady Európy č. 1042/2013 v znení platnom k 01. januáru 2017 v ktorom sa uvádza: „ To či by sa namontované prvky mali vnímať ako prvky, bez ktorých by sa budova alebo stavba považovala za neúplnú, bude samozrejme závisieť od povahy budovy alebo stavby. ...Využívanie a účel stavby určujú, ktoré prvky tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. ...Aby sa teda prvky mohli považovať za nehnuteľný majetok, je potrebné overiť, či by sa v prípade neexistencie týchto prvkov povaha budovy, alebo stavby sama o sebe zmenila tak, že by sa nemohla využívať v súlade s funkciou na ktorú bola navrhnutá." Žalovaný aj napriek tejto skutočnosti nesprávne právne posúdil vec, nesprávne interpretoval a aplikoval príslušné právne predpisy.
32. Žalobca uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného uvedeného na strane 23 rozhodnutia vyplýva, že odvolací orgán poukazuje na článok 13b písm. c) Vykonávacieho nariadenia: „Na účely uplatňovania smernice 2006/112/ES sa za nehnuteľný majetok považuje akýkoľvek prvok, ktorý sa inštaloval a tvorí neoddeliteľnú súčasť budovy alebo stavby, bez ktorého by budova alebo stavba nebola úplná, ako napríklad dvere, okná, strechy, schodiská, výťahy." Uvedené však nemožno aplikovať na klasifikáciu predmetnej triediacej linky. Žalobca považuje za potrebné dať do pozornosti skutočnosť, že vlastníkom predmetnej triediacej linky nie je osoba totožná s vlastníkom budovy. Podľa verejne
dostupného výpisu z katastra nehnuteľností je v zmysle výpisu z LV č. 6279, katastrálne územie Sereď vlastníkom budovy v ktorej je triediaca linka umiestnená spoločnosť BTS s.r.o.. Správca dane žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenie žalobcu, a síce že predmetná budova je budovou úplnou, a bude ňou aj po odmontovaní a vynesení triediacej linky z priestorov budovy, kedy táto môže aj naďalej slúžiť na účel na ktorý bola postavená. (V Kolaudačnom rozhodnutí Mesta Sereď, ako aj Stavebnom povolení Mesta Sereď pre stavbu Logistické centrum a ľahká priemyselná výroba Sereď k príslušnej budove je ako účel stavby uvedená výstavba dvoch logisticko - skladových hál). Logistickú činnosť nemusí nevyhnutne zabezpečovať triediaca linka, túto činnosť môžu aj po vynesení vykonávať manuálne poverení pracovníci spoločnosti, k skladovacím účelom bezpochyby taktiež nie je potrebná triediaca linka. Preto tvrdenia správcu dane sú v rozpore so zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania ako aj vysvetlivkami k vyššie uvedenému ustanoveniu Vykonávaciemu nariadeniu Rady Európy č. 1042/2013 v znení platnom k 1. januára 2017. Správca dane nesprávne právne klasifikoval montáž triediacej linky ako službu vymenovanú v článku 31a odsek 2 písm. m), ktorý znie: Článok 3l a/ 2, odsek. 1 sa vzťahuje najmä na inštaláciu alebo montáž prístrojov alebo vybavenia, ktoré sa po inštalácii alebo montáži klasifikujú ako nehnuteľný majetok".
33. Podľa článku 31 a Vykonávacieho nariadenia Rady Európy č. 282/2011 v znení Vykonávacieho nariadenia Rady Európy č. 1042/2013 v znení platnom k 1. januára 2017 služby dostatočne súvisia s nehnuteľným majetkom: a/ v prípade, že sú odvodené z nehnuteľného majetku a že daný majetok tvorí základnú časť služby a pre poskytovanie služby je hlavný a nevyhnutný, b/ v prípade, že sú poskytované na nehnuteľnom majetku a ich cieľom je právna alebo fyzická zmena majetku. Žalovaný v tomto smere nepreukázal ani že sa jedná o nehnuteľnú vec, ani dostatočnú súvislosť služieb s nehnuteľným majetkom. Triediaca linka pred montážou pozostávala z jednotlivých dielcov, súčastí a modulov, ktoré vlastnil a priviezol zahraničný odberateľ FIVES Intralogistics. Žalobca montoval a oživoval v priestore, ktorý bol určený odberateľom. Budova v ktorej bola triediaca linka montovaná v tomto mieste už stála, bola skolaudovaná, a teda funkčná a úplná. Žalobca dodal službu - montáž triediacej linky. Jeho práce sa týkali len triediacej linky, službou nezasahoval do parametrov, respektíve konštrukcie budovy, ktorá v tom čase už bola postavená. Budova bola vo vlastníctve inej spoločnosti, triediaca linka bola aj po montáži naďalej vo vlastníctve spoločnosti FIVES Intralogistics. Montáž triediacej linky nie je možné klasifikovať ako službu odvodenú z nehnuteľného majetku a ani službu poskytovanú na nehnuteľnom majetku, nakoľko triediaca linka je hnuteľnou vecou. V tomto prípade sa má uplatniť článok 31a odsek 1 písm. í) v zmysle ktorého: „Článok 3la/3 odsek 1 sa vzťahuje najmä na inštaláciu alebo montáž, údržbu a opravu, inšpekciu alebo kontrolu prístrojov alebo vybavenia, ktoré nie sú súčasťou nehnuteľného majetku ani sa ňou nestanú. "
34. Žalobca ďalej v predmetnom odvolaní poukazoval na ustálenú rozhodovaciu prax Európskeho súdneho dvora, najmä na Rozsudok ESD C-l66/05 Heger Rudi Gmbh (viď časť C bod 8) a tiež článok 132 vysvetliviek k vykonávaciemu nariadeniu. Žalovaný odmietol na uvedený judikát prihliadať. Žalovaný neprihliadal na námietku žalobcu ohľadom nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko či vykonaným dokazovaním vyšlo najavo a porušilo sa ust.§ 24 ods. 2 Daňového poriadku : ,,Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. "zmysle § 24 ods. 3, druhá veta Daňového poriadku: Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi z jeho činnosti. "V zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku: ,,Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 35. V zmysle vyššie uvedeného tak mal správca dane za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu preveriť skutočnosti podstatné pre výsledok kontroly, a síce kto je vlastníkom triediacej linky a kto je vlastníkom predmetnej budovy, a či predmetná budova bola v zmysle stavebného povolenia určená výlučne a len na účely logistického skladu. Podľa verejne dostupného výpisu z katastra nehnuteľností je v zmysle výpisu z LV č. 6279, katastrálne územie Sereď vlastníkom budovy v ktorej je triediaca linka umiestnená spoločnosť BTS s.r.o.. Vlastníkom triediacej linky je podľa zistení správcu dane uvedených v rozhodnutí Amazon Fulfillment Slovakia s.r.o.. Je v rozpore so zásadami logického myslenia považovať vec, na ktorej boli služby vykonané, a ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby ktorá vlastní budovu, v ktorej sa vec nachádza, za súčasť tejto budovy. Rovnako je v rozpore so zásadami logického myslenia, aby po následnom odmontovaní triediacej linky a vynesení tejto veci z budovy, bola predmetná budova považovaná za neúplnú alebo za budovu, ktorá neplní svoj účel. Demontážou triediacej linky nedochádza k fyzickej ani právnej zmene predmetného majetku. V danom prípade nemožno aplikovať
správcom dane uvádzaný článok 31a Vykonávacieho nariadenia Rady EU č. 282/2011 zmenené Vykonávacím Nariadením Rady č. 1042/2013. 36. Podľa žalobcu v predmetnom prípade na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané), z čoho ďalej vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva sú orgány verejnej moci povinné zachovávať podstatu a zmysel základných práv a slobôd a pri pochybnostiach sú povinné postupovať miemejšie - „in dubio mitius".
37. Napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy pokladal žalobca za nepreskúmateľné, pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a uvedené zakladá dôvody pre jeho zrušenie. Žalobca považuje vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného za nesprávne, nezákonné a navyše aj arbitrárne. Podľa názoru žalobcu sú výsledkom zjavnej svojvôle a trpia aj nepreskúmateľnosťou. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom skutočnosti, že uvedené rozhodnutie správcu dane je v rozpore so zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že nie je v tomto smere zrejmé aký postup majú následne zvoliť zahraničné subjekty ktoré by v končenom dôsledku túto daň mali uhradiť a teda či si vrátenie tejto dane majú žiadať následne od Slovenskej republiky. Takýto postup orgánu verejnej správy vníma žalobca rozpore s garanciou právnej istoty. Žalobca má za to, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu, kedy na strane 25 rozhodnutia k námietkam žalobcu týkajúcim sa nesprávnej aplikácie právnych ustanovení správcom dane len všeobecne konštatuje, že tieto považuje za neopodstatnené. Predmetné rozhodnutie tak nie je presvedčivé, nakoľko neobsahuje dostatočné odôvodnenie v dôsledku čoho sa javí ako zmätočné a nepreskúmateľné. Žalovaným uvádzané odôvodnenie zamietnutia námietok ohľadom nesprávneho posúdenia skutkového stavu nemožno považovať za postačujúce, nakoľko z neho nie je zrejmé, akými úvahami sa žalobca pri zamietnutí predmetných námietok spravoval a ktoré konkrétne dôkazy ho k tomuto záveru doviedli. 38. Napadnutými rozhodnutiami bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch tým, že správca dane zaslal miestne príslušnému správcovi dane, žiadosť o vykonanie miestneho zisťovania. Ten zaslal správcovi dane dňa 13. decembra 2018 odpoveď na dožiadanie spolu so Zápisnicou z miestneho zisťovania č. 102581742/2018. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že správca dane kládol daňovému subjektu otázky, takýto postup správcu dane má potom povahu svedeckej výpovede. Daňový poriadok umožňuje daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi v zmysle § 25 právo byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky. Ide o legálne právo daňového subjektu, ktoré vyplýva aj zo zásady súčinnosti pri správe daní, podľa ktorej správca dane je povinný pri správe daní postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Správca dane musí o výsluchu svedka písomne informovať daňový subjekt, resp. jeho zástupcu. Ak by tak neurobil, a to v dostatočnom časovom predstihu, bolo by porušené právo daňového subjektu klásť svedkovi otázky, t.j. bolo by porušené základné procesné právo daňového subjektu v rámci dokazovania. O predmetnom úkone nebol daňový subjekt upovedomený a pri ňom prítomný, v dôsledku čoho nemal možnosť svedkom klásť otázky. V prípade, ak by mohol byť kontrolovaný daňový subjekt prítomný pri výsluchu predmetných osôb, mohol im klásť otázky týkajúce sa dôležitých skutočností pre výsledok daňovej kontroly, najmä týkajúce sa vlastníctva nehnuteľnosti a následne vedenia budovy v účtovníctve ako aj účelu na ktorý bola budova určená v zmysle stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia. Nakoľko mu toto právo bolo odopreté, máme za to, že správca dane porušil ustanovenia § 25 Daňového poriadku, takýto dôkaz nemôže byť podkladom rozhodnutia a v tomto prípade je rozhodnutie daňového úradu nezákonné. V tejto súvislosti si dovoľujeme dať do pozornosti Rozsudok Krajského súdu v Českých Budějoviciach z 28. januára 1998, sp. zn. 10 Ca 371/97-29:. Že dôkazy v podobe výsluchu svedkov uskutočnených v rámci daňovej kontroly bez súčinnosti daňového subjektu, u ktorého sa daňová kontrola prevádza, nemožno považovať za dôkazy v súlade so zákonom. Ide o procesne vadné úkony, ktoré sa v zmysle ust. § 31 ods. 4 z. č. 337/1992 Sb., o správe daní a poplatkov, nestali dôkazmi. Nerešpektovanie práva daňového subjektu klásť svedkom otázky, je rovnako v rozpore so zásadou súčinnosti, zakotvenou v ust. § 2 ods. 2 citovaného zákona." Ďalej poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 3Sžf/12/2012“. Senát odvolacieho súdu z predloženého daňového spisu nezistil, či uvedený dožiadaný daňový úrad predvolal alebo upovedomil o termíne ústneho pojednávania aj žalobcu, ak v spise sa nenachádza predvolanie ani doručenky (a to ani v kópii). Na základe uvedeného možno preto konštatovať, že správca dane i žalovaný použili svedeckú výpoveď v rozpore so zákonom."
39. Žalobca argumentoval, že podľa čl. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov. V predmetnom prípade nemožno tiež obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané), z čoho ďalej vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva sú orgány verejnej moci povinné zachovávať podstatu a zmysel základných práv a slobôd a pri pochybnostiach sú povinné postupovať miernejšie „in dubio mitius" a tiež dodržiavať zásadu „in dubio pro reo" - v pochybnostiach v prospech veci. Zvýraznil, že správca dane v konaní postupoval v rozpore so zákonom, porušil práva daňového subjektu, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol predmetom daňovej kontroly, správca dane nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 až 3 a § 24 ods. 2 a 3 daňového poriadku, správca dane nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral pri vedení dokazovania a na druhej strane dokazovanie nebolo vykonané tak, aby správca dane objasnil a zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo najúplnejšie. Uviedol i ti, že v Náleze sp. zn. III. US 119/03-30. Ústavný súd Slovenskej republiky už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranu proti takému uplatneniu ( viď Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenského republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03.)
40. Žalobca má za to, že správca dane ani žalovaný nie sú orgánmi príslušnými na posúdenie technickej stránky veci. V priebehu daňovej kontroly žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt správcovi dane predložil okrem účtovných dokladov, dokumenty preukazujúce ním tvrdené skutočnosti a to najmä podklady k triediacej linke a Vyhlásenie odberateľa predmetnej služby, spoločnosti FIVES Intralogistics zo dňa 12. januára 2018 a dňa 03. októbra 2018, históriu komunikácie s odberateľom, ponuku, popis montáže, fotodokumentáciu. Uvedené skutočnosti potvrdil aj výsluch konateľa zástupcov kontrolovaného daňového subjektu. Rovnako tak žalobca s poukazom na § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku navrhoval doplnenie dokazovania a to dôkazmi, ktoré sám zabezpečiť nemôže a ktoré môžu mať podstatný vplyv na výsledok kontroly, a to najmä vykonanie obhliadky predmetnej triediacej linky formou miestneho zisťovania, vypracovanie znaleckého posudku v príslušnom odbore, preverenie vedenia triediacej linky v účtovníctve odberateľa služby, a teda či odberateľ žalobcu eviduje predmetnú triediacu linku ako hnuteľný majetok, alebo nehnuteľnosť. Z rozhodnutia správcu dane a následného rozhodnutia Finančného riaditeľstva nie je zrejmé, aké úvahy viedli žalovaného k zamietnutiu návrhov na doplnenie dokazovania. Uvedený postup je jednoznačne v rozpore s § 24 Daňového poriadku a s § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
41. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly, alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Žalovaný postupoval v rozpore s § 45 ods. 1 písm. c), § 24 ods. 2 Daňového poriadku a v rozpore so základnými zásadami správy daní kedy sa v rámci daňovej kontroly nezaoberal každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, nepoužil najvhodnejšie prostriedky, ktoré by viedli k správnemu určeniu a vyrubeniu dane a nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. II. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe a replika žalobcu
42. Žalovaný 16. januára 2020 podal vyjadrenie k správnej žalobe a uviedol, že žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2017 vykázal nadmerný odpočet v sume 43.539,99 eura (dôkaz č. 4). Správca dane Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2017 a zistil pochybenia žalobcu v súvislosti s 10 faktúrami, ktoré boli vystavené pre zahraničných odberateľov v súvislosti s dodaním služieb „montáž technológie triediacej linky“. Jedná sa o 9 faktúr pre odberateľa FIVES Intralogistics S.A.S., Rue Fleury Jay, Grigny 69520, France, VAT No.: FR83344165659 (ďalej len „FIVES“) 1 faktúru č. VF/20170010
vystavenú dňa 04. októbra 2017 pre odberateľa NPSG EUROPE. Na základe získaných informácií od žalobcu, fotodokumentácie, verejne dostupných zdrojov (internet) a kontrolou predložených dokladov správca dane preveroval jednotlivé dodania služieb v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a zistil, že sa nejedná o dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 a 4 citovaného zákona, ale o dodanie služieb v zmysle § 9 citovaného zákona, a z tohto dôvodu na základe predložených faktúr určil základ dane vo výške 441.715,58 eura a daň vo výške 88.343,11 eura. Správca dane konštatoval, že žalobca porušil ustanovenia § 19 ods. 2 citovaného zákona, v zmysle ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby a sa jedná o dodanie služieb s miestom dodania v tuzemsku - „AMAZON Sereď“ v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a žalobca bol povinný pri tomto dodaní uplatniť daň, nakoľko sa jednalo o dodanie služieb v zmysle § 9 citovaného zákona. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 101146014/2018 zo dňa 12. júna 2018 (dôkaz č. 32), ktorý spolu s výzvou č. 101146479/2018 zo dňa 12. júna 2018 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil žalobcovi dňa 14. júna 2018 (dôkaz č. 33). Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 04. júla 2018 elektronicky predložil správcovi dane vyjadrenie k protokolu (dôkaz č. 35). Dňa 20. decembra 2018 správca dane prerokoval so žalobcom predložené pripomienky (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102648726/2018 - dôkaz č. 49) a dňa 28. decembra 2018 vydal rozhodnutie č. 102662427/2018 (dôkaz č. 53), ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume 88.343,11 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2017. Žalobca sa dňa 14. februára 2019 odvolal proti rozhodnutiu správcu dane (dôkazy č. 54 a 55) a žalovaný rozhodnutím č. 101544619/2019 zo dňa 25. júna 2019 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane (dôkaz č. 58). Z odôvodnenia rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR a Daňového úradu Košice, ako aj z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že zo zistení správcu dane vyplynulo, že žalobca v zdaňovacom období 3. štvrťrok 2017 nedodal tovar a služby s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ale dodal služby s miestom dodania v tuzemsku - „AMAZON Sereď“, ktoré dostatočne úzko súvisia s nehnuteľným majetkom, v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a pri tomto dodaní bol povinný uplatniť daň, nakoľko sa jednalo o dodanie služieb v zmysle § 9 citovaného zákona. Žalobca porušil ustanovenia § 19 ods. 2 citovaného zákona, v zmysle ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Správca dane a následne aj odvolací orgán pri posudzovaní správnosti režimu dane uplatneného žalobcom pre jeho zákazníkov vychádzali z dohodnutých podmienok, charakteru dodávky a pri určení miesta dodania poskytovaných služieb týkajúcich sa montáže technológie triediacej linky (pozostávajúcich z jednotlivých na seba nadväzujúcich fáz, mechanickej montáže, elektromontáže a oživovania technológie triediacej linky) z charakteristických znakov pre vymedzenie priamej súvislosti služieb s nehnuteľným majetkom, ktoré sú definované v článku 31a ods. 1 Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013. Žalovaný k žalobným dôvodom žalobcu, ktoré sa týkajú nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a nepreskumateľnosti rozhodnutia, poukazuje na skutočnosť, že pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty pri poskytnutí služby za protihodnotu je potrebné v prvom rade určiť, kde je miesto dodania služby. Pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty pri službách je potrebné určiť miesto dodania, aby bolo zrejmé, daň ktorého štátu sa uplatní. Zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje miesto dodania služby v § 15 a § 16, pričom v § 15 ods. 1 a 2 stanovuje základné pravidlo pre určenie miesta dodania služieb, ktoré je založené na postavení príjemcu služby (či je služba dodaná zdaniteľnej osobe alebo osobe inej ako je zdaniteľná osoba). V § 16 zákon upravuje odchylné postupy určenia miesta dodania služby v prípade vybraných druhov služieb, medzi ktoré patria aj služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť. Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v článku 47 (§ 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) ustanovuje, že miestom poskytovania služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom je miesto, kde sa daný nehnuteľný majetok nachádza. Výbor pre DPH ako poradný orgán Európskej komisie, vydal v roku 2011 usmernenie týkajúce sa služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť usmernenia k službám súvisiacim s nehnuteľným majetkom, ktoré boli schválené vo Výbore pre DPH, začlenené do ustanovení Vykonávacieho nariadenia a od 01.01.2017 sú záväzné a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch a to články 13b, 31a a 31b Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o poskytovanie služieb, ktoré boli do tohto nariadenia doplnené Vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 1042/2013 zo 07.10.2013. K uplatňovaniu článkov 13b, 31a a 31b Vykonávacieho nariadenia vydala Európska Komisia Vysvetlivky k
pravidlám EÚ v oblasti DPH V čl. 13b Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) sú uvedené štyri kategórie tovarov, ktoré sa na účely uplatňovania Smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty považujú za nehnuteľný majetok. Na určenie toho, či služba súvisí s nehnuteľným majetkom, je potrebné skúmať, či patrí aspoň do jednej z týchto štyroch kategórií (bod 46 vysvetliviek). Za nehnuteľný majetok sa považuje: c/ akýkoľvek prvok, ktorý sa inštaloval a tvorí neoddeliteľnú súčasť budovy alebo stavby, bez ktorého by budova alebo stavba nebola úplná, ako napríklad dvere, okná, strechy, schodiská a výťahy. Správca dane a žalovaný vychádzali z definície nehnuteľného majetku v zmysle čl. 13b písm. c) Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ), pretože je nesporné, že žalobca triediacu linku montoval a oživoval jej technológiu, že tieto činnosti vykonával v budove areálu AMAZON v Seredi, ktorá bola určená práve na tento účel stavby. Žalovaný zastáva názor, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa dostatočne vysporiadal aj s námietkami žalobcu súvisiacimi s klasifikovaním montáže triediacej linky ako služby vymenovanej v čl. 31a ods. 2 písm. m) Vykonávacieho nariadenia, pretože pri určení miesta dodania poskytnutých služieb, ktoré sa týkali montáže technológie triediacej linky a pozostávali z jednotlivých na seba nadväzujúcich fáz (mechanickej montáže, elektromontáže a oživovania technológie triediacej linky), správca dane a žalovaný vychádzali z charakteristických znakov pre vymedzenie priamej súvislosti týchto služieb s nehnuteľným majetkom, ktoré sú definované v čl. 31a ods. 1 Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013. Výpočet služieb, ktoré sa vzťahujú na nehnuteľný majetok, je uvedený v čl. 31a ods. 2 a služieb, ktoré sa nevzťahujú na nehnuteľný majetok, je uvedený v čl. 31a ods. 3 Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ). Z čl. 31a ods. 1 Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) vyplýva, že k službám súvisiacim s nehnuteľným majetkom podľa čl. 47 Smernice 2006/112/ES (§ 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) patria len tie služby, ktoré s daným majetkom dostatočne priamo súvisia. Služby dostatočne priamo súvisia s nehnuteľným majetkom v týchto prípadoch: a/ v prípade, že sú odvodené z nehnuteľného majetku a že daný majetok tvorí základnú súčasť služby a pre poskytované služby je hlavný a nevyhnutný; b/ v prípade, že sú poskytované na nehnuteľnom majetku alebo sú naň zamerané a ich cieľom je právna alebo fyzická zmena uvedeného majetku. Služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť sú v nadväznosti na čl. 31a ods. 2 Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) také služby, ktoré sa považujú za služby súvisiace s nehnuteľným majetkom, t. j. pri ich dodaní sa miesto dodania posudzuje podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov tam, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Zoznam služieb uvedených v tomto článku je orientačný. Z dokazovania vykonaného správcom dane a z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného je zrejmé, že montáž triediacej linky v centre reverznej logistiky a budova, v ktorej bola linka zmontovaná a oživená vykazujú dostatočnú priamu súvislosť. Správca dane dostatočne preukázal, že služby montáže, elektromontáže a oživenia technológie triediacej linky vykonané žalobcom boli zamerané na zmenu fyzických vlastností nehnuteľného majetku - budovy, ktorá až namontovaním triediacej linky mohla plniť funkciu centra reverznej logistiky, čím bol naplnený účel stavby a jej využívanie. Majetkové vzťahy k budove, na ktoré žalobca poukazuje až v žalobe, teda nad rámec odvolacích námietok, nemajú vzťah k účelu stavby a k preukázaniu súvislosti služieb s nehnuteľným majetkom. Záver Súdneho dvora EÚ v rozhodnutí C-166/05 Heger Rudi GmbH možno zovšeobecniť tak, že pokiaľ samotné poskytovanie služieb dostatočne úzko súvisí s nehnuteľným majetkom, patrí do pôsobnosti čl. 9 ods. 2 písm. a) šiestej smernice (čl. 47 Smernice 2006/112/ES, § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). V prípade žalobcu správca dane preukázal, že medzi triediacou linkou a budovou existuje dostatočná priama súvislosť a jeho postup nebol v rozpore s výkladom v uvedenom rozsudku. Postupom žalovaného a správcu dane neboli porušené základné práva a slobody žalobcu a rozhodnutie žalovaného nie je nedôvodné, svojvoľné, arbitrárne a dáva odpoveď na podstatu veci. Na základe uvedeného žalovaný zastáva názor, že v prípade žalobcu správca dane správne a odôvodnene určil miesto dodania služieb podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov tam, kde sa nehnuteľnosť nachádza, a jeho postup bol v súlade so Smernicou Rady 2006/112/ES (čl. 47) a v nadväznosti na Vykonávacie Nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011, ktoré bolo zmenené Vykonávacím Nariadením Rady (EÚ) č. 1042/2013. Postup správcu dane a žalovaného bol v súlade s platnými právnymi predpismi. V replike žalobca k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe zopakoval podstatu svojej argumentácie.
III. Právne názory a dôvody rozhodnutia správneho súdu
43. Senát správneho súdu konštatuje, že preskúmal po vykonaní pojednávania celý obsah súdneho aj administratívneho spisu, podrobne sa oboznámil s obsahom napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto podľa § 190 správneho súdneho poriadku zamietol, keďže žiadnu zo žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 citovaného zákona nepokladal za dôvodnú.
44. Žalobca podal správnu žalobu a namietal proti rozhodnutiu žalovaného, ako aj správcu dane, ktoré boli vydané po vykonanej daňovej kontrole, v súvislosti s uplatnením odpočtu dane z pridanej hodnoty žalobcom, podľa § 43 ods. DPH, za obdobie III. štvrťroka 2017. Hlavnou podstatou námietok žalobcu bolo nesprávne právne posúdenie miesta dodania služby, pretože faktúry, ktoré sa týkajú celkovej sumy odpočtu sa týkajú služieb poskytnutých zahraničnému odberateľovi na technologickom zariadení logistického centra, v budove Logistického centra na území Slovenskej republiky.
45. Správny súd opiera svoje závery o aplikáciu § 16 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Predmetom dodania žalobcom boli odborné služby súvisiace s montážou technologického a logistického zariadenia, ktoré sa vzťahovali na nehnuteľnosť priamo, a tam boli aj poskytované, a nehnuteľnosť bola využívaná pre dodávku technologického zariadenia v budove pripravenej poskytnúť priestor pre vykonanie logistických služieb technologickým zariadením, ktoré namontoval žalobca ako službu poskytujúcu svojmu odberateľovi (v zahraničí).
46. Správca dane v rozhodnutí vychádzal po vykonanej daňovej kontrole zo zistení oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za uvedené obdobie III. štvrťroka 2017 žalobcom na dani z pridanej hodnoty, z dôsledku jeho dodaní intrakomuntálneho charakteru podľa § 43 Zákona o DPH, tým že mu vystavil faktúry pre dvoch zahraničných odberateľov a to 9 faktúr pre odberateľa vo Francúzku a jednu faktúru pre odberateľa v Holandsku.
47. Z fotodokumentácie z verejných zdrojov z vykonaného dokazovania, ktoré je zakomponované do protokolu vyplynulo, že podľa § 43 ods. 1 až 4 Zákona o DPH je uplatnené nesprávne, a že došlo k dodaniu služieb v zmysle § 9 cit. Zákona, a to pri základe dane vo výške 441.715,57 eur. Správca dane uzavrel, že žalobca porušil § 19 ods. 2 cit. Zákona, a že jeho služby sú dodaním služieb s miestom dodania v tuzemsku, v objekte Amazon Sereď, a to podľa § 16 ods. 1 Zákona o DPH a žalobca bol povinný pri tomto uplatniť daň, nakoľko sa jednalo o danie služieb podľa § 9 Zákona o DPH.
48. Pokiaľ ide o procesné otázky o výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol zo dňa 12. júna 2018, ktorý bol doručený žalobcovi s výzvou na vyjadrenie a ktorý sa aj vyjadril k uvedenému protokolu dňa 04. júla 2018. Ten bol prerokovaný so žalobcom s predloženými pripomienkami dňa 20. decembra 2018.
49. Prioritnou otázkou v konaní bolo určiť miesto dodania služieb, na čo bolo sústredené dokazovanie správcu dane a jeho závery sú v rozpore s názorom žalobcu, podľa ktorého fakturované služby s týkajú hnuteľného majetku a dochádza k prenosu daňovej povinnosti na zahraničného odberateľa, podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH s miestom zdaniteľného plnenia mimo územia Slovenskej republiky pre zahraničného odberateľa. Montáž elektronického zariadenia a oživovanie technológie triediacej linky, ktorá bola dodaná do budovy nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky, vychádza z charakterizovania znakov pre vymedzenie služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom definovaných v článku § 31 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Rady EÚ č. 1042/2013. V smernici z roku 2006/112 S o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, jeho článku č. 47, od ktorého je odvodený § 16 ods. 1 zákona o DPH, vydal výbor pre DPH ako poradný orgán EÚ usmernenie pre uplatňovanie uvedenej smernice aj k službám, ktoré nadobudlo účinnosť vykonávacie nariadenia od 01.01.2017, je záväzné a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Správny súd poukazujúc na ustálenú judikatúru súdneho dvora Európskej únie má za to, že právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov inkaso na daň z pridanej hodnoty je daná za podmienok zamedzenia zneužívania jednotného systému DPH a to je dané s prihliadnutím na zásadu proporcionality a s cieľom zamedziť neprimeraný zásah do práv platiteľov tejto dane a to v súvislosti s nimi uplatneným odpočtom. Uvedená judikatúra je odzrkadlením predovšetkým smernice a vykonávacieho nariadenia, ktoré boli transponované do Slovenského právneho poriadku v podobe § 15
a § 16 zákona o dani z pridanej hodnoty. V posudzovanej veci správne orgány verejnej správy aplikovali ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty.
50. Ustanovenia článku 13 písm. b, 31 písm. a, 31 písm. b vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ide o poskytovanie služieb a ich uplatnenie boli vysvetlené a majú pragmatický a neformálny rámec, ktorý sa má uplatňovať v súvislosti s aplikáciou práv EÚ, aj podľa názoru Generálneho riaditeľstva komisie pre dane pre EÚ. Podľa článku 13 písm. b vykonávacieho nariadenia, zo štyroch kategórii tovarov, ktoré sa na účely uplatnenia smernice 2006/112/ S o spoločnom systéme dane z DPH považujú za nehnuteľný majetok, správca dane dospel k záveru, že je potrebné uplatniť bod c/, t. j., ak ide o akýkoľvek prvok, ktorý sa nainštaloval a tvoril súčasť budovy alebo stavby, bez ktorého by budova, alebo stavba nebola úplná, ako napr. dvere, okná, strecha, schodiská a výťahy. Správny súd konštatuje, že právna formulácia tejto právnej vety vychádza z definovania stavby mimo rámca jeho definovania v právnej úprave Slovenskej republiky ako objektu pevne spojeného so zemou, a vychádza aj z demonštratívneho výkladu, čo je súčasťou stavby, (ak hovorí o dverách, oknách streche atď.).
51. Pre účely posudzovania miesta plnenia o dodanej službe zahraničnému subjektu - odberateľovi, (ktorý podniká na území Slovenskej republiky, a má tu svoje obchodné aktivity) je potrebné konštatovať, že stavba a budova logistického centra a ľahkej priemyselnej budovy Sereď je objektom, kde bola vykonaná dodávka technologického zariadenia, ktorú montoval a oživoval žalobca v budove centra reverznej logistiky AMAZON v Seredi, čo bolo zistené z verejne zistených informácii. AMAZON v Seredi, je jedným z technologicky najvyspelejších reverzných centier, využívajúcich technológie a moderné hardvérové a softvérové riešenia a služby. Bol namontovaný v budove na to určenej, bez ktorého technologického zariadenia, a teda aj montáže by nebola budova úplná, nielen v faktickom, ale aj právnom význame definovanom viac alebo menej v kolaudačnom rozhodnutí a tiež v stavebnom povolení pre výstavbu a užívanie uvedenej nehnuteľnosti, teda tvorí prvok tejto nehnuteľnosti, je s ňou spojený, je jej súčasťou, bez ktorej by táto budova logistického centra nebola úplnou a neplnila by svoj účel. Fakt, že služby žalobcu sú integrálnou súčasťou technologického zariadenia jeho fungovania v budove nato určenej, teda budove pre potreby poskytovania logistického centra, kde má byť umiestnená ľahká priemyselná výroba, definuje uvedenú nehnuteľnosť ako takú, v ktorej je technologické zariadenie aj služba spojené, teda podstatou je to, že služby a hnuteľný majetok v nehnuteľnosti sú jeho súčasťou v tom význame slova, že každý prvok, aj keď je hnuteľný a služba s ním súvisiaca, treba pokladať za nehnuteľný majetok s miestom zdaniteľného plnenia, ako je z hora uvedené, lebo tvorí neoddeliteľnú súčasť budovy a stavby.
52. Podľa názoru správneho súdu námietky žalobcu, že odmontovaním technologického zariadenia budova nestratila svoj účel, nie sú správne, vychádzajúc z užívania logistického centra bez akékoľvek technologického zariadenia, aj služby jeho montáže, nie je budova úplnou. Je úplná v právnom zmysle vtedy, ak je definovaná z hľadiska svojho užívania, súvisiaca s dodávkami technologického zariadenia a služieb montáže. Preto využívanie a účel stavby určujú, že tieto hnuteľné veci sú neoddeliteľnou súčasťou stavby. Teda, aby bola budova vhodná pre konkrétne svoje využitie, pre logistické služby musí obsahovať technologické zariadenie tohto charakteru, ktoré je tam namontované v súvislosti so službou žalobcu.
53. Pri overení či existuje nehnuteľnosť, aj po odňatí technologického zariadenia, a či stavba, resp. budova zmenila svoj charakter, bolo vykonané dokazovanie, a správny súd uzatvára, že bez služby by stavba neplnila daný účel. Správny súd sa tu opiera o znenie textu rozhodnutí o stavebnom povolení a o kolaudačnom rozhodnutí, ktoré rozoberiem na inom mieste odôvodnenia svojho rozsudku.
54. K dodaniu služby došlo podľa článku 31 ods. 2 písm. m, Vykonávacieho nariadenia, miesto dodania služby sa týka montáže a technologickej triediacej linky, vychádzajúc z mechanickej, elektronickej a oživovacej činnosti a montáže technologickej triediacej linky, a znakov pre vymedzenie priamej súvislosti služieb z hnuteľným majetkom technologickej linky v nehnuteľnosti vychádzajúc z článku 31 ods. 1 písm. a, vykonávacieho nariadenia.
55. Z tohto vyplýva, že k službám ktoré súvisia s majetkom podľa článku 47 smernice 2006/112/S a tým aj § 16 Zákona o DPH, patria len tie služby, ktoré s daným majetkom dostatočne priamo súvisia. Dostatočne priamo súvisia služby s majetkom vtedy, ak sú odvodené z nehnuteľného majetku, a daný majetok tvorí základnú súčasť služby, a pre poskytovanie služby je hlavný a nevyhnutný, a tiež v prípade
ak sú služby poskytované na nehnuteľnom majetku, a sú zamerané naň, a ich cieľom je právna a fyzická zmena uvedeného objektu. Uvedené kritéria pod označeným písm. a/ zahŕňajú služby, v prípade ktorých výsledok pochádza z nehnuteľného majetku. Službu nie je možné vykonať bez základného majetku, to znamená, že služba sa musí vykonať vzhľadom na určitý nehnuteľný majetok. Pokiaľ ide o záver vyplývajúci z rozhodnutia Súdneho dvora EU vo veci C-166/05 HEGER RUDY Gmbh, (poznámka správneho súdu - ide o spoločnosť s ručením obmedzeným), je možné zovšeobecniť, že poskytovanie služieb dostatočne úzko súvisí s nehnuteľným majetkom vtedy, ak patrí do pôsobnosti článku 9 ods. 2, písm. a/ šiestej smernice (podľa článku 47 smernice 2006/112/S a § 16 ods. 1 Zákona o DPH). / konštatácia posudzuje predbežnú otázku/.
56. Správny súd konštatuje, že majetkové vzťahy k budove nie sú významnými pre posudzovanie charakteru tejto nehnuteľnosti a pre fakt, že služby sú poskytované na technologickom zariadení montovaným do tejto budovy, ktorá má charakter a súvisí s poskytovanými službami a dodaním tovaru. Bola preukázaná úzka súvislosť medzi triediacou linkou a budovou, teda právny postup a aplikácia právnych predpisov a aktov smernice vykonávacieho nariadenia správcu dane a žalovaným boli správne, a tak nemohli byť porušené základné práva a slobody žalobcu, a ani jeho práva týkajúce sa rozhodnutia žalovaného, ktoré nie je ani svojvoľné, ani arbitrárne a dáva odpoveď na všetky podstatné otázky vyčerpávajúcim spôsobom. Uzatvára otázku, že montáž triediacej linky v centre reverznej logistiky a budova, v ktorej bola linka montovaná, oživená vykazujú súvislosť so službami žalobcu, a týka sa tak nehnuteľnosti. Vychádza sa pri tom, z vykonaného dokazovania, kde správca dane zisťoval akým spôsobom došlo k dodávke technologického zariadenia pre spoločnosť AMAZON Fullfilmend Slovakia, s.r.o.. Vychádza sa z vykonanej obhliadky zo dňa 21. marca 2018, so sídlom Amazonská 4753/1, Sereď. S uvedeným miestnym zisťovaním bolo zistené, že prevedená ekonomická činnosť spoločnosti, jej prevádzka a zmluvné vzťahy aj obhliadka triediacej linky a pracovných staníc v areáli AMAZON Sereď sa dotýkajú nehnuteľnosti, a činnosti spoločnosti AMAZON Fullfilmend Slovakia, s.r.o.. Hlavným predmetom činnosti tejto spoločnosti je poskytovanie logistických služieb, prevádzku má v sídle AMAZON Fullfilmend Slovakia, s.r.o. Amazonská 4753/1, Sereď. Dodávateľ technologického zariadenia spoločnosť FIVES, faktúry vystavila na AMAZON Fullfilmend Slovakia, s.r.o., ktorá neskôr majetok nadobudla v rámci prevodu časti tohto podniku a v čase dodávky nebola registrovaná v registri. Montáž technológie vykonal žalobca. Vlastníkom technologického zariadenia je spoločnosť AMAZON Fullfilmend Slovakia, s.r.o., a je vedená v účtovníctve tejto spoločnosti.
57. Podľa správneho súdu postup správcu dane aj žalovaného pri tomto hodnotení bol v súlade so smernicou Rady EU 2006/ s jej vykonávacím nariadením č. 282/2001, a vykonávacím nariadením č. 1042/2013, ide o miesto plnenia a dodania služieb, podľa § 16 ods. 1, Zákona 222/2004 Z. z., služba bola dodaná tam, kde sa nachádza nehnuteľnosť, lebo bola vykonávaná na dodanej technologickej montáži a oživovaní triediacej linky, dodanej zahraničným dodávateľom FIVES - intra logistics a firmy M P S G EUROPE B.V.
58. Žalobca v správnej žalobe namietal podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP nesprávne právne posúdenie veci žalovaným a správcom dane týkajúcich sa aplikácie § 16 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty a ustanovení čl. 46 Smernice o dani z pridanej hodnoty, ako aj článku 31 a vykonávacieho nariadenia k dani z pridanej hodnoty. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu nesprávne právne posúdenie veci judikatúra chápe ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je aj omyl pri aplikácii na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je i nesprávna interpretácia, z ktorej subjekt, alebo orgán verejnej správy vyvodí nesprávne právne závery.
59. Správny súd hodnotil rozhodnutia orgánov verejnej správy z hľadiska zákonnosti ich postupu v konaní a pri rozhodovaní o dôvodnosti oslobodenia žalobcu od povinnosti platenia dane z pridanej hodnoty zo služby žalobcu, /uplatnenú pre intrakomunitárne dodanie podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty (Daňového poriadku) označenému zahraničnému odberateľovi/, ako založené na dostatočne vykonanom dokazovaní, správnych skutkových a právnych záveroch a právnom zhodnotení ako je to zhora uvedené.
60. Súd dodáva pokiaľ ide o konkrétne uplatnenie zhora označených zákonných ustanovení dane z pridanej hodnoty, ustanovenia smernice a vykonávacieho nariadenia k smernici o dani z pridanej hodnoty, že žalovaný vec právne vec posúdil podľa § 16 Zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý je v tomto ohľade ich odrazom. Správny súd uvádza, že žalovaný správne posúdil vec dodania a určenia
miesta dodania služby podľa § 16 ods. 1, Zákona o DPH a žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a c/ SSP, nie je dôvodný.
61. Žalobcom označené faktúry pre zahraničného odberateľa sa v konkrétnom prípade týkali služby, ktorá bola vykonaná na súbore zariadení logistického centra v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky. Nie je pritom rozhodujúce, kto bol vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Rozhodujúcim je, že budova - nehnuteľnosť bola určená pre vykonávanie činnosti logistického centra, do ktorej bolo dodané technologické zariadenie pre činnosť logistického centra a montáž je službou žalobcu v nehnuteľnosti, v tej miere, že bola poskytnutá v súvislosti a pre logistické centrum v nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky. Táto skutočnosť nebola sporná, spornou sa stala vďaka interpretácii žalobcu pokiaľ ide o službu montáže tovaru-linky, ktorá je súčasťou nehnuteľnosti na to určenou. V tomto zmysle má význam právne hodnotenie určenia budovy.
62. Správne potom správca dane už vo svojom protokole, uzavrel z výsledkov vykonanej daňovej kontroly, že preukázané dodávky montáže strojného zariadenia logistického centra žalobcom odberateľskej zahraničnej spoločnosti, sú službou montáže zariadenia v nehnuteľnosti a v spojitosti s existenciou samotného technologického zariadenia umiestneného v nehnuteľnosti (presný názov v AS). Zistený skutkový stav je na prvý pohľad jednoduchý, mätúce sú demonštratívne nie taxatívne uvedené príklady paradoxov, kedy sa hnuteľné veci najmä pokladajú za súčasť budovy. V posudzovanej veci definovanej nehnuteľnosti je tak nie okno súčasťou nehnuteľnosti, ale v procese prispôsobenia budovy na službu logistického centra je služba montáže technologického zariadenia určujúcim prvkom, bez ktorého by budova logistického centra neplnila účel. Sporným predmetom dodávky žalobcu boli služby montáže logistického zariadenia, realizované na základe obchodnej zmluvy medzi zahraničným odberateľom a žalobcom, ktoré boli vykonané a poskytnuté na území SR v nehnuteľnosti, ktorá bola určená na vykonávanie uvedenej činnosti logistického centra.
63. Ako bolo z hora uvedené, rozhodujúcim je, že miesto vykonania služby súvisí s nehnuteľnosťou tak, že bola na určená na tieto služby a do nej bolo dodané strojné zariadenie a vybavenie logistického centra, ktoré žalobca montoval (služba montáže).
64. Argumentácia žalobcu o tom, že odňatím dodaného strojného zariadenie nehnuteľnosť - budova, nestráca svoj význam, a môže poskytovať svoje služby, resp. môže slúžiť na svoj účel, nie je významným. Poskytovanie služby súvisí s určitými podmienkami, a samotná technická realizácia tejto budovy nemohla nebyť konštruovaná tak, aby uvedené strojné zariadenie logistického centra mohlo byť v budove umiestnené. Naopak pozoruhodným je, že ako stavebné povolanie, tak aj kolaudačné rozhodnutie príslušného Okresného úradu, sa týka nehnuteľnosti určenej na poskytovanie služieb logistického centra.
65. Pokiaľ ide o chápanie nehnuteľnosti ako stavby pevne spojenej so zemou, táto nehnuteľnosť bez ohľadu na vlastnícke vzťahy, plní pre účely uplatnenia § 16 ods. 1 Zákona o daní z pridanej hodnoty ten význam, že definuje po dohode Európskej komisie a jej poradného výboru o vydanie príslušných aktov, že uvedené služby v záujme spravodlivého rozdelenia dane z pridanej hodnoty a zamedzenia dvojitému zdaneniu, definuje ako miesto plnenia (§ 16 ods. 1 Zákona o DPH). Inak je podľa § 15 je miesto plnenia definované sídlom subjektu odberateľa. Skutočnosť, že služby boli dodané v súvislosti s dodávkou strojného zariadenia logistického centra nebola sporná. Sporným bolo miesto poskytnutia služby montáže strojného zariadenia logistického centra a definovanie právneho opodstatnenia uplatnenia § 43 dane z pridanej hodnoty žalobcom, pretože jeho odberateľ služby je zahraničnou osobou.
66. Vo vzťahu k celkovému projektu výstavby a realizácie služieb logistického centra je potrebné povedať, že je neodmysliteľné, že nehnuteľnosť, kde sa vykonávajú činnosti logistického centra nevyhnutne potrebuje technologické zariadenie. Služba žalobcu, ktorá je predmetom posudzovania tak súvisí s nehnuteľnosťou využívanou na služby logistického centra.
67. Pokiaľ ide o námietku podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP námietka nie je dôvodná. Existencia nehnuteľnosti určenej na poskytnutie služieb je zákonnou podmienkou pre riadnu interpretáciu § 16 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty. Ak ide o službu poskytovanú pri plnení účelu nehnuteľnosti v tom zmysle, že v tejto nehnuteľnosti budú služby tým, čo je podstatným pre celok tejto budovy a platí, že
práve nehnuteľnosť je miestom plnenia. Bez služby montáže dodaného technologického zariadenia, by nehnuteľnosť nemohla plniť svoj účel. Podľa správneho súdu žalovaný správne aplikoval § 16 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty, lebo služba súvisela s nehnuteľnosťou, s miestom, kde logistické centrum pre žalobcu, resp. pre jeho odberateľa fungovalo v nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Napokon uplatnenie článku 31a vykonávacieho nariadenia Rady EÚ č. 10, 42/2013 zo 07.10.2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie EÚ 282/2011. Pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, bolo správne uplatnené ako účinné od 01.01.2017.
68. Skutkové závery žalovaného aj správcu dane sú správne, pokiaľ ide o dostatočné zistenie skutkového stavu, i právne posúdenie veci. Vyplýva totiž z obsahu administratívneho spisu a z jednotlivých postupov a procesov vykonaných správcom dane. Pokiaľ ide o námietku podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP námietka nie je dôvodná.
69. Pokiaľ ide o námietku podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP na ktorom založil žalobca nezákonnosť rozhodnutí žalovaného aj správcu dane, je treba konštatovať, že vykonané dokazovanie bolo postačujúce na skutkové závery, ktoré odzrkadľujú realitu poskytovaných služieb žalobcom zahraničnému odberateľovi na území SR v nehnuteľnosti tam sa nachádzajúcej.
70. Správca dane kontroluje v daňovom konaní následne realitu, ktorú daňový subjekt vykonal. Je zrejmé a bez pochybností, že každé tvrdenie daňového subjektu nie je možné v rozsahu ním mienenom vykonať ďalším dokazovaním, pretože vyrubovacie konanie nie je vyhľadávacím konaním. Správca dane na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že vykonané dokazovanie má schopnosť pre závery, s ktorých je možné vyvodiť právne posúdenie vecí.
71. Správca dane, aj žalovaný žalobcom uplatnené oslobodenie od povinnosti platiť daň z pridanej hodnoty, za poskytovanie služieb posúdili tak, že oslobodenie od platenia dane na území SR nie je dôvodné, pretože činnosť žalobcu bola dodaná v nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, bez ktorej by v konkrétnom posudzovanom prípade neplnila svoj účel. Preto aj ďalšie dokazovanie nebolo potrebné, ak bolo preukázané aj z miestneho zisťovania o dodávke samotného technologického zariadenia, že toto zariadenie má slúžiť na činnosti, ktoré sú spojené so službou a umiestnené logistické technologické zariadenie bolo v budove na území SR.
72. Preto žalobca nesprávnou aplikáciou a uplatnením oslobodenia od dane porušil ustanovenia § 19, § 49 a § 51 Zákona o dani z pridanej hodnoty a správca dane aj žalovaný dôvodne konštatovali, že jeho postup nebol správny. Bolo tak povinnosťou žalobcu postupovať v zmysle tých zákonných ustanovení, ktoré sú základom pre vyrubenie dane po vykonanej daňovej kontrole z obchodovania s poskytovanými službami, ktoré finančne vyjadril správca dane vo výroku svojho rozhodnutia, ako vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty.
73. Zhora uvedený záver pokiaľ ide o námietku podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, nasvedčuje názoru, že zdôvodnenie rozhodnutí žalovaného aj správcu dane nie sú stručné, ale sú zrozumiteľné a dostatočne majúce oporu vo vykonanom dokazovaní, a v obsahu administratívneho spisu a zodpovedajú zásadám logiky, tak ako ich správne orgány vyvodili z vykonaného dokazovania, skutkových záverov posudzovaných služieb podľa právnej úpravy § 16 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty. Samotné rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a ich dôvody sú logické, dostatočne odpovedajú na jednotlivé argumenty a konštatujúc, že žalobné dôvody týkajúce sa rozhodnutia žalovaného sú zrozumiteľné a dostatočne vysvetľujúce skutkové i právne okolnosti, ktoré boli východiskom pre rozhodovanie orgánu verejnej správy. Žalované správne orgány poverené uplatňovaním fiškálnych záujmov štátu považovali za prioritné sledovať tento záujem za zachovania práv a oprávnených záujmov žalobcu, na ktorý postup mal žalobca iný názor.
74. Pokiaľ ide o námietku podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, k námietke podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorý by mohol mať za následok vydanie nezákonností rozhodnutí orgánu verejnej správy, súvisí s deklarovaným plnením, ktoré bolo uskutočnené - dodávka služieb a montáž technologického zariadenia. K poskytnutiu služieb pre osobu sídliacu v zahraničí, uvedenú na faktúrach, správny súd uvádza, že závery správneho súdu potvrdzujú, že došlo k splneniu povinnosti dodať medzi žalobcom a jeho odberateľom montáž zariadenia logistického centra a k dodaniu služby došlo s poukazom na § 2, 9, a 19 Zákona o dani z pridanej hodnoty, a nebolo možné uvažovať
o účinnom priznaní dane na výstupe z faktúr žalobcu pre svojich odberateľov v zahraničí. Pokiaľ ide o posudzovanie porušenia procesných ustanovení správny súd dodáva, že miestne zisťovanie dane, je v úradnom zázname zaznamenané a žalobca nesprávne tvrdí, že išlo o jeho oprávnenú účasť pri výsluchu svedka, kde tento prípad by bol oprávnený klásť otázky a zúčastniť sa tak tohto, resp. tejto časti dokazovania. Miestne zisťovanie je zachytené v zápisnici a je možné ho komentovať, čo sa aj stalo, a to dotknutými okolnosťami uvádzanými žalobcom vo vyjadrení k protokolu i v odvolacom konaní a totožne aj v žalobe doručenej správnemu súdu.
75. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nesplnil si dôkaznú povinnosť, a nevyvrátil zistenia správcu dane a sťažovateľa, že miestom dodania služieb nie je Slovenská republika, ako to vyplýva zo samotných faktúr, pretože plnil pre zahraničný subjekt, ale na území Slovenskej republiky v definovanej nehnuteľnosti. Preto námietky žalobcu podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP nie sú dôvodné.
76. Správny súd má zato, že bol preukázaný priamy súvis žalobcom poskytovaných služieb z nehnuteľnosťou, v zmysle § 16 ods. 1 Zákona o DPH. Správny súd tak z hľadiska právneho posúdenia analyzuje, že aplikácia článku 30 a vykonávacieho nariadenia, a pokiaľ ide o miesto poskytovaných služieb je správna. Neobstojí záver žalobcu, že služby nemali priamy súvis s nehnuteľnosťou, v zmysle uplatnenej judikatúry i právnej úpravy vnútroštátnej i Európskej únie, a že potom možno aplikovať článok 16 zákona o DPH. Správny súd dodáva k článku 31 vykonávacieho nariadenia, že pokiaľ ide o miesto dodania, zhora uvedená judikatúra sa týka rozhodovacej činnosti tiež Najvyššieho súdu SR v rozsudkoch 1Sžfk/47/2019 z 08.12.2020, rozsudku 1Sžfk 68/2019 z 08.12.2020, rozsudku 1Sžfk/47/2019 z 08.12.2020 i rozsudku č. k. 6Sžfk/69/2019 z 18.06.2020.
77. Podľa § 16 ods. 1 Zákona o DPH s miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť, vrátane realitnej činnosti znalcov účtovacích služieb, poskytnutia práva, na užívanie nehnuteľnosti služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto kde sa nehnuteľnosť nachádza, teda miestom dodania služby je miesto kde sa nehnuteľnosť nachádza.
78. Podľa § 15 ods. 1 miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo, alebo miesto podnikania, ak je služba dodaná prevádzkarmi zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby nemá určené miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko, alebo miesto kde sa obvykle zdržiava.
79. Podľa § 13 Zákona o DPH, miestom dodania tovaru v ods. 1 písm. b, ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom, alebo na jeho určené miesto kde je tovar inštalovaný, alebo zmontovaný, teda je jednoznačným miestom plnenia. Pokiaľ ide o dodávku technologického zariadenia bolo miesto v uvedenej nehnuteľnosti logistického centra v Seredi.
80. Správny súd konštatuje, že žalobca nesplnil režim oslobodenia podľa § 43 Daňového poriadku, správny je potom záver o porušení § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Podstatou činnosti - služby pre dodávateľa technologického zariadenia, bola jej montáž, ktorú mu poskytoval a zabezpečoval žalobca ako službu. Správny súd sa priklonil k názoru, že vykázaný nadmerný odpočet, tak ako ho hodnotil správca dane, po vykonanej daňovej kontrole je vyčíslený správne, vychádzajúc z toho, že pri preskúmaní obsahu dodania služieb na základe deviatich faktúr a jednej faktúry dodanej 2 zahraničným dodávateľom pristupovali orgány verejnej správy zákonne a dospeli k skutkovým záverom aj na základe preverovania zmluvnej dokumentácie. Nevychádzal len z toho, že ide službu technologického zariadenia dodaného na stavbu logistického centra, ale aj z technológie, ktorá bola vložená do logistického centra.
81. Žalobcom vykonaná služba t. j. montáž technológie do stavby - nehnuteľnosti, ktorú zaplatili zahraniční dodávatelia pokladal za dodanie, ktoré sa týka nehnuteľnosti, bez ktorej spoločne s technológiou by nehnuteľnosť nebola plnila svoj účel. Preto je miestom dodania služby miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
82. Orgány verejnej správy správne uzavreli, že v posudzovanom prípade bola zahraničným dodávateľom technologického zariadenia služba žalobcom vykonaná a dodaná na území Slovenskej
republiky, kde je miesto plnenia. Miesto plnenia je dané podľa § 16 ods. 1 Zákona o DPH. Vychádzali pritom aj zo zisťovaní o samotnej nehnuteľnosti.
83. Správny súd dodáva, preverujúc dodávky strojného a technologického zariadenia, hmotne zachytiteľného pre vykonanie služby, ktoré bolo definované a dodané do budovy logistického centra, že sa /správny súd/ oboznámil aj s argumentáciou, ktorá sa týka odňateľnosti dodanej hnuteľnej veci, a poskytnutej služby, /vec bola montovaná žalobcom pre zahraničného zákazníka/. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktoré sa týkali miesta dodania, t. j. nehnuteľnosti na území SR ako takej, táto mala byť schopná plniť činnosti „logistického centra“ už vzhľadom na stavebné povolenie a na kolaudačné rozhodnutie. Z vymedzenia služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom definovaným v článku § 31 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Rady EÚ č. 1042/2013 a v smernici z roku 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, jeho článku č. 47, od ktorého je odvodený § 16 ods. 1 Zákona o DPH, vydal výbor pre DPH ako poradný orgán EÚ usmernenie pre uplatňovanie uvedenej smernice aj k službám, ktoré nadobudlo účinnosť vykonávacie nariadenia od 01.01.2017, je záväzné a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
84. Správny súd konštatuje, že v intenciách rozsahu § 16 ods. 1 Zákona o DPH, ktorý je pretransponovaný zo Smernice EÚ, ktorá sa týka spolupráce na úseku dane z pridanej hodnoty, zamedzovaniu dvojitého zdanenia, ale aj správneho výberu dane na území členských krajín Európskej únie, je žalobcom poskytnutá služba vykonaná v nehnuteľnosti.
85. Ustanovenia článkov 13 písm. b/, 31 písm. a/, 31 písm. b/ vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ide o poskytovanie služieb, a k ich uplatneniu boli vydané vysvetlivky, ktoré majú pragmatický a neformálny rámec, ktorý sa má uplatňovať v súvislosti s aplikáciou práv EU, aj podľa názoru generálneho riaditeľstva komisie pre dane pre EÚ. Podľa článku 13 písm. b/ vykonávacieho nariadenia, zo štyroch kategórii tovarov, ktoré sa na účely uplatnenia smernice 2006/112/ S o spoločnom systéme dane z DPH považujú za nehnuteľný majetok, správca dane dospel k záveru, že je potrebné uplatniť bod, podľa ktorého sa na účely uplatnenia označenej smernice služby považujú za dodanie pre nehnuteľný majetok vtedy, ak ide o akýkoľvek prvok, ktorý sa nainštaloval a tvoril súčasť budovy alebo stavby, bez ktorého by budova, alebo stavba nebola úplná, ako /napr. dvere, okná, strecha, schodiská a výťahy/. Stavba určená na poskytovanie služieb „logistického centra“ je úplná iba s technologickým zariadením pre tento účel. Technologické zariadenie s týmto účelom bolo funkčné v dôsledku služby poskytnutej žalobcom na jeho existenciu.
86. Vychádzajúc z pravidiel, ktoré sú dané v smernici z roku 2012 Európskeho spoločenstva a tak isto aj v smernici, ktorá ju vykonáva, správca dane, aj žalovaný dôvodne poukázali na články 13b, 31a a 31b Vykonávacieho nariadenia, ktoré definujú, kedy aj hmotná vec pre daňové posúdenie je vecou nehnuteľnou, v tom zmysle, že zadáva miesto tohto plnenia.
87. Námietky, ktoré sa týkali otázky nesprávne zisteného a uzavretého skutkového stavu, správny súd neuznal a i právne posúdenie veci považuje za správne. Oslobodenie od dane pre žalobcu, dodávateľa na území Slovenskej republiky pri plnení služieb, nemá právne odôvodnenie a dáva ako správny záver o tom, že správca dane aj žalovaný dôvodne konštatovali, že ide o plnenie podliehajúce § 19 ods. 1 a § 9 Zákona o DPH, a že príjem žalobcu za vykonanie služby poskytovanej v nehnuteľnosti podlieha dani z pridanej hodnoty, podľa § 16 ods. 1 Zákona o DPH.
88. Správny súd sa oboznámil s mnohými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ako odvolacieho aj kasačného súdu), kedy sa namietala otázka správneho definovania označenia miesta dodania služby na území Slovenskej republiky. Dodanie služby nebolo poskytnuté v cudzine, ak služba patrila k nehnuteľnosti, pre ktorú táto bola úplná pre svoj účel. Podľa § 31 ods. 1 vykonávacieho nariadenia služby, ktoré sa vzťahujú na nehnuteľnosť v zmysle článku 31 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, sú také služby, ktoré sa považujú za služby súvisiace s nehnuteľným majetkom. Pričom nie je zavádzajúca ani interpretácia § 16 ods. 1 Zákona o DPH, ktorý len príkladom označuje dodávky okien a dverí za súčasti stavby, bez ktorých by táto nebola úplná. Tento výpočet nie je úplný.
89. Podľa právneho názoru správneho súdu služby montáže technologického zariadenia žalobcom pre zahraničného odberateľa do budovy logistického centra /vo vlastníctve aj tretej osoby/ definujú miesto plnenia, kde sa služba poskytuje a sú tak základom pre určenie miesta plnenia a dávajú základ
právneho posúdenia dôvodnosti uplatnenia oslobodenia žalobcu, pre účely zdaňovania jeho príjmov z dodávok jeho služieb do miesta kde sa nehnuteľnosť nachádza a táto sa nachádzala na území SR. S výsledkom preskúmania dodávky zariadenia do logistického centra miestnou obhliadkou samotného technologického zariadenia miestne príslušným správcom dane sa mohol oboznámiť žalobca, pretože bol súčasťou obsahu protokolu z vykonanej daňovej kontroly, ku ktorému protokolu sa žalobca vyjadril. Správny súd pokladá za najdôležitejšie na vysvetlenie neporušenia spomínaných pravidiel uviesť, že miestne zisťovanie iným správcom dane v procese daňovej kontroly, t. j. miestne zisťovanie podľa § 39 Daňového poriadku nie je svedecká výpoveď.
90. Správny súd nepovažuje žalobcom uplatnené námietky za také, ktoré by mali potenciál pre závažné porušenie predpisov v konaní pred orgánom verejnej správy, ktorý by mal za následok vydanie nezákonných rozhodnutí dotknutých orgánov verejnej správny. Pokiaľ ide o nedôvodnosť ďalšieho dokazovania vo veci, o tom, či nehnuteľnosť čo do jej definovania, pre určenie miesta plnenia poskytovanej služby súd už uviedol, že jej základ bol preukázaný a správne definovaný v zmysle § 16 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty pre posúdenia miesta plnenia služby poskytovanej žalobcom. Podľa § 190 SSP správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
91. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP a contrario a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Úspešný žalovaný si dôvodne uplatniteľné trovy nežiadal /§ 168 SSP/.
92. Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasom 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)