Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-126-2023.pdf
PDF · 76.27 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/126/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. XXXXX/XX, zastúpeného JUDr. Martinom Kundrátom, advokátom so sídlom v Prešove, Vajanského 47 proti žalovanému: Správa ciest Košického samosprávneho kraja, so sídlom v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 68/1, IČO: 35 555 777, o zaplatenie 766,37 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 2.5.2023 č.k. 38C/4/2022-179 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 766,37 eur s prísl. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaný zaplatí na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol vo veci samej, v ktorej sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 766,37 eur s prísl. titulom úhrady nájomného. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 451, § 489, § 492, § 559 ods. 1, 2, § 563, § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená, preto jej vrátane príslušenstva vyhovel.
3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z pomeru úspechu strán sporu, keď uzavrel, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
4. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania neprizná. S poukazom na § 251 C.s.p. a § 257 C.s.p. má žalovaný za to, že súd prvej inštancie mal využiť moderačné právo a výnimočne náhradu trov konania úspešnému žalobcovi nepriznať. Mal tak urobiť s prihliadnutím na predmet konania a tiež na to, že žalovaný je subjektom verejného práva a priznaním náhrady trov konania žalobcovi by mohlo dôjsť k neprimeranej tvrdosti a neúmernosti vo vzťahu k vymáhanému nároku žalobcu.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dôvody uvedené žalovaným v odvolaní nemožno považovať za relevantné. V danom prípade nebola naplnená žiadna podmienka pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. na daný prípad. Naopak žalobca mal záujem pred podaním žaloby sa so žalovaným dohodnúť,
tento však na výzvy nereagoval. Žalovaný sám zavinil vznik trov konania na strane žalobcu podávaním absurdných podaní (vzájomnou žalobou, ktorú neskôr vzal späť), trval na nariadení pojednávania aj keď nemal žiadne zásadné tvrdenia k žalobe. Vzhľadom na správanie a postoj žalovaného pred podaním žaloby a počas súdneho konania má za to, že by bolo nespravodlivé žalobcovi nepriznať náhradu trov konania vzhľadom na jeho plný úspech v konaní.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
7. Správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania na daný prípad aplikoval ust. § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.
8. Podľa ust. § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Z vyššie cit. ustanovenia vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu.
10. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa vychádza z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné prihliadnuť aj na pomery na strane strany sporu, ktorej patrí náhrada trov konania, a či táto strana v prípade nepriznania trov konania nebude pociťovať takú ujmu, ktorá by výrazným spôsobom presahovala ujmu, ktorá by vznikla na druhej strane. Jedným z dôvodov pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia sú aj okolnosti samotnej veci, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.
11. V danej veci nevyplynuli v priebehu konania žiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by viedli podľa ust. § 257 C.s.p. k nepriznaniu náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. Zo samotného obsahu spisu, ale ani z tvrdení žalovaného v priebehu konania na súde prvej inštancie nevyplynuli také dôvody, ktoré by bolo možné v súvislosti s aplikáciou ust. § 257 C.s.p. na daný prípad uplatniť. Dôkazné bremeno v tomto smere pritom zaťažuje v konaní neúspešného žalovaného, ktorý by musel tvrdiť a preukázať také dôvody, ktoré by viedli súd k záveru o nepriznaní, prípadne čiastočnom priznaní náhrady trov konania úspešnému žalobcovi.
12. Dôvody, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní, keď poukazuje na predmet konania – žalobu o plnenie 766,37 eur s prísl. a v tej súvislosti poukazuje na možnú tvrdosť, resp. neúmernosť výšky vzniknutých trov konania vo vzťahu k uplatnenému nároku, podľa odvolacieho súdu nie sú takými dôvodmi, ktoré by v týchto súvislostiach zakladali záver súdu o možnom znížení, prípadne nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi. Tieto dôvody sú významné z hľadiska skúmania účelnosti vynaložených trov konania, s ktorou otázkou sa bude zaoberať súd prvej inštancie pri ustálení výšky náhrady trov konania. Ani samotná skutočnosť, že na strane žalovaného ide o subjekt verejného práva bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom žalovaný tento možný dôvod bližšie rozviedol a konkretizoval, nie je takým dôvodom, ako má na mysli ust. § 257 C.s.p.. pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi.
13. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).