Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Ek-893-2021.pdf
PDF · 81.04 KB
Case nature
Subarea
12Ek/893/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, práv. zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti povinnému: R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., XXX XX, prechodný pobyt: M. XXXX/X, XXX XX P., o vymoženie 661,29 EUR s príslušenstvom, vedenú súdnym exekútorom: JUDr. Štefan Šviderský, so sídlom exekútorského úradu Ul.Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, IČO: 35 513 136, pod 178EX341/21, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.03.2021 domáhal od povinnej vymoženia 661,29 EUR s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31Up/1161/2018 zo dňa 05.03.2019, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 05.04.2019 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu poveril dňa 08.04.2021 vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Štefan Šviderský, so sídlom exekútorského úradu Ul.Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, IČO: 35 513 136, ktorý exekúciu vedie pod 178EX 341/21.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinná prevzala dňa 10.06.2021 a dňa 18.06.2021 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie povinnej označené ako „ Žaloba o zastavenie exekúcie č. 178EX341/21, Námietky proti exekučnému konaniu č. 178 EX 341/21, Námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu a Žaloba o ochranu práv ohrozeného spotrebiteľa“ posúdené podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie. Z vyššie uvedeného vplýva, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnom stanovenej 15-dňovej lehote. Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti, neprípustnosti exekúcie, z dôvodu rozporu s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom a z dôvodu, že jej mali byť odňaté ústavné práva. Povinná uvádza, že nebola informovaná o vzniku exekučného titulu, poverení na vykonaní exekúcie ani o návrhu na vydanie platobného rozkazu. Pohľadávku oprávneného považuje povinná za spornú, exekúcia je podľa povinnej vedená na základe nespôsobilého exekučného titulu a taktiež uvádza, že z dôvodu opatrnosti vznáša aj námietku premlčania. Taktiež uvádza, že súd neakceptoval obsah doterajších vyjadrení a odporov povinnej keď neaplikoval § 257 CSP a požadoval od nej uhradiť trovy konania. Povinná popiera nárok oprávneného v celom rozsahu a exekúcia je podľa povinnej vykonávaná na základe nespôsobilého exekučného titulu. V návrhu na zastavenie exekúcie povinná namieta tiež spôsob vedenia exekúcie súdnym exekútorom a výšku trov súdneho exekútora. Na základe uvedených skutočností povinná žiada, aby súd exekúciu zastavil a zároveň, aby súd určil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy konania.
4. K podaniu povinnej sa vyjadril oprávnený, ktorý navrhuje zamietnuť návrh povinnej na zastavenie exekúcie, nakoľko exekučný titul je riadne vykonateľný a právoplatný, t. j. nebráni vymáhateľnosti nároku. K tvrdeniam povinnej oprávnený uviedol, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného a uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie po jeho preskúmaní ako aj po preskúmaní exekučného titulu bolo za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mala povinná voči oprávnenému neuhradený dlh vo výške priznanej vyššie uvedeným exekučným titulom. Exekučné konanie a teda aj exekúcia sa začali dôvodne. Oprávnený uvádza, že tvrdenia, ktoré povinná namieta sú pre exekučné konanie bez právneho významu, nakoľko tieto tvrdenia mala povinná predložiť, resp. namietať ešte v základnom konaní. Oprávnený žiada posúdiť podanie povinnej ako nedôvodné a navrhuje, aby súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
5. Súdny exekútor sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nevyjadril.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučného poriadku“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
11. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
12. Podľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.
13. Podľa § 65 Exekučného poriadku, exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku povinného je exekútor, po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie, preto môžu byť skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
16. Exekučný súd ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podaný v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Keďže exekučný súd nezistil rozpor návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom, dňa 08.04.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
17. Súdu sa z vlastnej činnosti podarilo zistiť, že exekučný titul bol povinnej do vlastných rúk doručený dňa 20.03.2019 z čoho preukázateľne vyplýva, že povinná bola o vzniku exekučného titulu informovaná. Okrem iného súd zistil, že zo strany povinnej nebol voči exekučnému titulu podaný opravný prostriedok, čiže odpor, prostredníctvom ktorého mala povinná namietať všetky okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Čo sa týka neinformovania povinného o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd uvádza, že z Exekučného poriadku mu nevyplýva povinnosť informovať povinného o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.
18. V nadväznosti na argumentáciu povinnej ohľadne nespôsobilosti exekučného titulu, exekučný súd uvádza, že exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie toto exekučné konanie voči povinnej spĺňa všetky náležitosti ustanovené Exekučným poriadkom a exekučný titul je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Exekučný titul bol vydaný dňa 05.03.2019 a právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol dňa 05.04.2019. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podal oprávnený dňa 15.03.2021, teda pred uplynutím 10 - ročnej premlčacej lehoty. Podkladom na vydanie exekučného titulu bola zmluva o úvere č. 9212071205, ktorú dňa 05.09.2005 uzavrela povinná so spoločnosťou Poštová banka a. s., ktorá následne postúpila pohľadávku na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. t .j. oprávneného.
19. Povinná sa domáhala zastavenia exekúcie aj z dôvodu nemajetnosti. K uvedenému konajúci súd uvádza, že majetkové pomery povinného sú predmetom skúmania zo strany povereného súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je preukázateľne nemajetný a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, poverený súdny exekútor v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodne o zastavení exekúcie. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú premetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu exekúcie. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy(Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov) súdny exekútor exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaví len v prípade, že sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo do 5 rokov od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok povinného alebo jeho príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného podľa tunajšieho súdu vyplýva, že súd nie je oprávnený zastaviť prebiehajúcu exekúciu pre nemajetnosť povinnej, nakoľko posúdenie nemajetnosti povinnej a následné zastavenie exekúcie patrí podľa § 61n ods. 1písm. d) Exekučného poriadku o rozhodovacej činnosti povereného
súdneho exekútora. Vzhľadom na konštatované skutočnosti a citované právne predpisy súd dospel k záveru, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy nie je oprávnený (bez kvalifikovaného posúdenia súdneho exekútora) posúdiť majetkové pomery povinnej a zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinnej.
20. V návrhu na zastavenie exekúcie povinná namieta tiež spôsob vedenia exekúcie a výšku trov súdneho exekútora. K spôsobu vedenia exekúcie súdnym exekútorom exekučný súd uvádza, že o spôsobe výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor a súd nie je oprávnený do výkonu exekúcie zasahovať. Voľba konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie sa spája s rozsahom vymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinných. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje sám súdny exekútor. Pokiaľ povinná spochybňuje zákonný postup súdneho exekútora, súd poukazuje na to, že orgánom štátneho dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, ako aj nad činnosťou jednotlivých súdnych exekútorov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 2 Exekučného poriadku. Čo sa týka výšky trov súdneho exekútora, exekučný súd uvádza, že trovy súdneho exekútora boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 68/2017 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
21. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinná nepreukázala súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.