Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16Co-68-2021.pdf
PDF · 78.28 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/68/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcov: 1/ V.. C. G., nar. X.X.XXXX, H.. I. X, Ž., 2/ N.. I. C., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, Ž., žalobcovia 1/ a 2/ zastúpení JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., Národná 17, Žilina, IČO: 36 848 654, proti žalovanému: COOP PRODUKT SLOVENSKO, združenie, Mliekárenská 10, Bratislava, IČO: 00 168 637, o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 16C/51/2020-198, zo dňa 20.7.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania (výrok II.) potvrdzuje.
II. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobcom priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 25.6.2020 sa žalobcovia domáhali voči žalovanému uloženia povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva.
2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že písomným podaním doručeným súdu dňa 30.6.2021 žalobcovia zobrali žalobu v plnom rozsahu späť. Žalobcovia pred podaním žaloby vyzvali žalovaného na mimosúdnu dohodu a napriek tomu, že žalovaný vo svojich vyjadreniach v predmetnom spore žiadal žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť, uzatvorili so žalovaným dohodu dňa 30.6.2021 (to je po podaní žaloby), na základe ktorej je žalovaný povinný zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, a to konkrétne zdržať sa prechodu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez nehnuteľnosť žalobcov.
3. Skonštatoval, že k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania o veci samej. V súlade s dispozičným prejavom žalobcov súd prvej inštancie konanie v zmysle § 144, § 145 ods. 1. § 146 ods. 1 C. s. p zastavil, pričom súhlas žalovaného nezisťoval, nakoľko tento by bol neúčinný.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 C. s. p. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zisťoval procesné zavinenie zastavenia konania. V prejednávanej veci došlo k uzatvoreniu dohody medzi žalobcami a žalovaným dňa 30.6.2021, to je po podaní žaloby (žaloba bola podaná dňa 25.6.2020). Uvedená skutočnosť odôvodňuje konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, preto náhradu trov konania v plnom rozsahu priznal žalobcom s tým, že o výške náhrady trov konania žalobcov rozhodne po právoplatnosti napadnutého uznesenia samostatným uznesením.
5. Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. g), písm. h) C. s. p. a žiadal žalobcom náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 C. s. p. nepriznať. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že od začiatku sporu zdôrazňoval, že žaloba žalobcu je nedôvodná nakoľko nijakým spôsobom nezasahuje žalobcom do ich vlastníckych práv, nakoľko sporný pozemok žalovaný nevyužíval a ani nevyužíva. Žalovaný vyjadroval svoj právny názor, že žalobca v konaní neunesie dôkazné bremeno, nakoľko nevie nijako preukázať zasahovanie do vlastníckeho práva, nakoľko k nemu nedochádzalo a ani nedochádza. Žalovaný predmetnú dohodu uzatvoril iba z toho dôvodu, že sám žalovaný oznámil žalobcovi, že predmetný pozemok nevyužíva a ani ho v budúcnosti využívať nechce. Z tohto vyjadrenia žalobca zrejme uvážil svoje šance uspenia v súdnom konaní, nakoľko žalovaný nemal žiaden problém dohodu uzatvoriť. Žalobca si svoju zárobkovú činnosť vytvoril v podávaní žalôb a žalovaný sa odmieta na tom zúčastňovať. Obsah dohody je súdu zrejmý, preto z dôvodu hospodárnosti konania ako aj skutkového stavu nemal žalovaný dôvod odmietnuť uzavretie dohody, nakoľko táto deklarovala skutočnosť, že žalovaný nevyužíval a ani v budúcnosti nemá záujem využívať pozemok žalobcov. Iba z toho dôvodu, že v konaní nedošlo k dokazovaniu, pričom z dokazovania by jasne vyplynulo nedôvodné podanie žaloby, ako aj neunesenie dôkazného bremena, súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec. Skutočnosť, že strany sporu uzatvorili dohodu ešte pred samotným dokazovaním automaticky nezakladá záver, že by žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a rovnako to neznamená, že žalovaný zasahoval do vlastníckeho práva žalobcov.
6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadali rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdiť. Uviedli, že žalovaného listom zo dňa 4.6.2020 cestou právnej zástupkyne vyzvali, aby uzavrel zmluvu o užívaní pozemku, nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území Ž., zapísanej na Okresnom úrade Ž., odbor katastrálny, na LV č. XXXX ako KN-C parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2. Žalovaný listom zo dňa 16.6.2020, ktorý bol doručený dňa 22.6.2020 uviedol, že zmluvu o užívaní pozemku neuzavrie a že má naďalej záujem využívať predmetnú nehnuteľnosť ako jedinú prístupovú cestu za účelom prechodu a prejazdu KN-C parc. č. XXXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere 329 m2. Keďže žalovaný odmietol uzavrieť zmluvu o užívaní pozemku a o jeho návrhu o zriadenie vecného bremena právoplatne rozhodol Okresný súd Žilina v konaní pod sp. zn. 25C/54/2012, ktorým žalobu žalovaného o zriadenie vecného bremena zamietol, neostalo im iné, len podať žalobu, v ktorej sa domáhali, aby žalovaný bol povinný zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva žalobcov, a to tak, ako je to presne špecifikované v petite žaloby zo dňa 25.6.2020.
7. V tomto spore žalovaný podal prvé vyjadrenie dňa 12.11.2020, ktoré bolo doručené právnej zástupkyni dňa 30.11.2020, kde prvýkrát uvádza, že údajne nemá záujem predmetnú nehnuteľnosť KN-C parc. č. XXXX/X, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX využívať a údajne ju ani nevyužíva. Na základe tohto jeho tvrdenia, dňa 10.2.2021 zaslali žalovanému návrh dohody, podľa ktorej by bol žalovaný povinný zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva účastníkov a to konkrétne zdržať sa prechodu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez nehnuteľnosť účastníkov nachádzajúcu sa v kat. území Ž., zapísanú na Okresnom úrade Ž., odbor katastrálny, LV č. XXXX, ako KN-C parc. č. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 329 m2. K uzavretiu tejto dohody došlo dňa 30.6.2021 a na základe tejto skutočnosti žalobu zobrali späť. Vzhľadom na to, že žalovaný až po podaní žaloby začal tvrdiť, že nemá záujem predmetnú nehnuteľnosť užívať a k uzavretiu dohody došlo taktiež po podaní žaloby, až 30.6.2021, je jednoznačne preukázané, že žalovaná strana procesne zavinila zastavenie konania, preto súd prvej inštancie správne priznal náhradu trov konania protistrane.
8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), preskúmal uznesenie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.).
9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby má význam pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania. Ohľadom trov konania platí, že jednou zo zásad pre priznanie náhrady trov konania je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Jej podstatou je to, že trovy konania nahrádza ten, kto zavinil ich vznik. Legislatívne je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 C.
s. p. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania je skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim z procesného práva, je potrebné túto otázku posudzovať z hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu, t. j. z procesného hľadiska; ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by žalobca bol v konaní vo veci samej úspešný alebo nie. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
11. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a to z dôvodu, že žalobcovia v spore, ktorého predmetom bolo zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, vzali žalobu späť potom ako došlo k uzatvoreniu dohody so žalovaným. Je teda zrejmé, že žalobcovia vzali žalobu späť v reakcii na správanie sa žalovaného, ktorý sa v dohode zaviazal konať súlade s požiadavkou podľa žalobného petitu, z čoho je teda jednoznačne odôvodnený záver, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Žalobcovia majú preto v zmysle § 256 ods. 1 C. s. p. právo na náhradu trov konania, teda všetkých preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré im v súvislosti s uplatňovaním ich práv v tomto konaní vznikli.
12. Pokiaľ sa žalovaný domáhal aplikácie § 257 C. s. p. pri rozhodovaní o trovách konania, odvolací súd zdôrazňuje, že § 257 C. s. p. nezakladá jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého súd skúma, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Nie je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane sporu priznať náhradu trov konania podľa § 257 C. s. p.; predmetné zákonné ustanovenie súdu umožňuje, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, má vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pre záver o dôvodnosti použitia § 257 C. s. p. nie je namieste ani to, aby výnimočnosť prípadu z hľadiska aplikácie cit. ustanovenia spočívala len v okolnostiach hmotnoprávnej povahy alebo všeobecnom závere o určitom druhu nároku či bežných okolnostiach vedúcich k uplatneniu nároku. Nejde o automatické pravidlo, ale o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá nepriznanie úspešnej strane sporu pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 C. s. p.). Pohnútka, ktorá viedla žalovaného k uzavretiu dohody so žalobcami, resp. skutočnosť, že žalobu považoval za nedôvodnú, nezakladá žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by umožňoval prijať záver o možnosti aplikácie § 257 C. s. p. na daný prípad.
13. Na uvedenom základe odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorý sa týka náhrady trov konania ako vecne správne potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali v odvolacom konaní plný úspech.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).