Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/94/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci manželov: V. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v N. na J. ulici č. X zastúpeného JUDr. Milanom Slebodníkom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a Ing. W. B. nar. XX.X.XXXX prihlásenej k trvalému pobytu v N. na J. ulici č. X toho času bývajúcej v N. na V. ulici č. X zastúpenej JUDr. Karin Juhásovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Húskovej ulici č. 19 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom SF.3 zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na čas po rozvode o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -104 zo dňa 7.10.2020 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode.

V záhlaví napadnutého rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -104 zo dňa 7.10.2020 opravuje dátum narodenia mal. Y. B., ktorý je XX.X.XXXX.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov konania. Výrokom II. na čas po rozvode zveril maloletých M. a Y. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorá sa bude realizovať nasledovne:

- manželka bude mať mal. M. a mal. Y. v starostlivosti vždy v nepárny týždeň, pričom si mal. M. a mal. Y. prevezme od manžela v mieste bydliska manželky v nedeľu pred začatím styku (t.j. v nedeľu v párnom týždni) o 17:00 hod. a maloleté deti odovzdá manželovi v nedeľu (v nepárnom týždni) o 17:00 hod. v mieste bydliska manžela,

- manželka bude oprávnená stretávať sa s mal. M. a mal. Y. počas párneho týždňa v pracovných dňoch, t.j. v pondelok, utorok, stredu, štvrtok a piatok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod., pričom mal. M. prevezme v ZŠ B., mal. Y. v MŠ B., resp. po jej nástupe na školskú dochádzku v ZŠ B. a po ukončení styku ich odovzdá manželovi v mieste bydliska manžela,

- manžel bude mať mal. M. a mal. Y. v starostlivosti vždy v párny týždeň, pričom si mal. M. a mal. Y. prevezme od manželky v mieste svojho bydliska v nedeľu pred začatím styku (t.j. v nedeľu v nepárnom týždni) o 17:0 hod. a maloleté deti odovzdá manželke v mieste svojho bydliska v nedeľu (v párnom týždni) i 17:00 hod.,

- stretávanie s maloletými deťmi počas sviatkov a prázdnin bude realizované na základe dohody rodičov. Výrokom III. rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom IV. zaviazal manžela prispievať na výživu mal. M. sumou 40 Eur mesačne a na výživu mal. Y. sumou 30 Eur mesačne manželke do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna. Výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Pri rozhodovaní o rozvode mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené a neplní svoj účel. Obaja manželia vylúčili možnosť obnovy spolužitia a zhodne žiadali manželstvo rozviesť. V rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode sa manželia dohodli, že v starostlivosti o maloleté deti sa budú striedať v týždenných intervaloch. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie zistil, že príjmové možnosti rodičov sú veľmi podobné, priemerný čistý mesačný príjem manželky je cca 680 Eur, príjem manžela je v rozpätí 600 - 700 Eur. Nestotožnil sa s názorom manželky, že pri manželovi je potrebné zohľadniť aj jeho potencionalitu s poukázaním na jeho vzdelanie, zdravotný stav a možnosti, pričom podľa štatistických údajov sa priemerná mzda na pracovnej pozícii automechanik pohybuje v rozpätí od 739 Eur do 1 624 Eur mesačne. Konštatoval, že uvedenú argumentáciu by bolo možné použiť aj voči manželke, ktorá má na rozdiel od manžela vysokoškolské vzdelanie a dosahuje príjem porovnateľný s jeho príjmom. Zdôraznil, že dohodou rodičov boli maloleté detí zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V konaní nebolo preukázané, že by príjem manžela bol vyšší, alebo že by si inak privyrábal. Zohľadnil však výdavky oboch rodičov, predovšetkým výdavok manželky na bývanie 400 Eur mesačne, čo nepochybne výrazne zaťažuje jej rozpočet. Konštatoval, že manžel ako podielový spoluvlastník nehnuteľností má výdavky na bývanie neporovnateľne nižšie. Táto skutočnosť a tiež to, že manželka reálne s deťmi v rámci striedavej osobnej starostlivosti trávi viac času, trávi s nimi popoludnie v každý pracovný deň v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. prípravou detí do školy, s čím súvisí navýšenie výdavkov, keď deti v uvedenom čase je potrebné napríklad nakŕmiť, viedli súd prvej inštancie k tomu, aby vyhovel návrhu manželky a určil výživné zo strany manžela v sume 40 Eur pre mal. M. a 30 Eur pre mal. Y., pričom takto určené výživné považoval za primerané. Výživné určil počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna s poukázaním na to, že upravoval rodičovské práva a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. .

3. Proti tomuto rozsudku, iba proti výroku IV. o určení vyživovacej povinnosti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom obaja sa o maloleté deti starajú približne v rovnakom rozsahu, takže aj ich vyživovaciu povinnosť si obaja plnia voči deťom v obdobnom rozsahu. Väčší rozsah starostlivosti o deti zo strany manželky bol v rozhodnutí určený len počas pracovných dní v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. Toto rozšírenie bolo určené na návrh manželky za účelom, aby sa mohla po návrate detí zo školy s nimi učiť doma. Na rozsah vecného plnenia vyživovacej povinnosti rodičov má tak táto nerovnomernosť rozvrhnutia času starostlivosti o maloleté deti len nepatrný vplyv. Poukázal na to, že v konaní súd prvej inštancie správne zistil, že mesačný príjem jeho a manželky je takmer rovnaký. Manželka navyše poberá na obe deti rodinné prídavky v sume 2 x 24,95 Eur a zároveň si na obe deti uplatňuje aj daňový bonus v sume 2 x 22,72 Eur mesačne, čo je spolu 95,34 Eur mesačne. Tieto peňažné plnenia, ktoré tvoria príjem domácnosti manželky, však neboli súdom prvej inštancie pri zisťovaní príjmov rodičov zohľadnené, keďže v odôvodnení rozhodnutia sa o nich súd prvej inštancie nezmieňuje. Po započítaní aj týchto príjmov sú mesačné príjmy manželky vyššie ako jeho. Poukázal aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, že výživné je potrebné určiť v prípade nepomeru príjmov rodičov. V konaní však takýto nepomer zistený nebol. Taktiež nebolo zistené, že by potencionalita jeho dosahovaného príjmu bola vyššia, ako u manželky. Keďže manželka má vysokoškolské vzdelanie, zatiaľ čo on len stredoškolské. Konštatoval, že súd prvej inštancie za hlavný dôvod na určenie jeho povinnosti prispievať na výživu ich maloletých detí považoval vyššie náklady manželky na bývanie. Podľa záverov súdu sú jeho náklady na bývanie neporovnateľne nižšie, ako je to u manželky. S takýmto záverom nesúhlasí, pretože je nesprávny. Manželka síce má podľa predloženej nájomnej zmluvy uhrádzať nájomné v sume 400 Eur mesačne, avšak v tejto sume už sú zahrnuté všetky výdavky spojené s bývaním. On, ako spoluvlastník rodinného domu, má síce menšie pravidelné výdavky (energie a voda v sume 202,50 Eur mesačne), avšak ako spoluvlastník rodinného domu musí platiť za túto nehnuteľnosť daň a predovšetkým sa musí podieľať aj na jeho údržbe, čo jeho náklady s bývaním zvyšuje. Pri zohľadnení týchto skutočností tak jeho náklady spojené s bývaním nemožno považovať za neporovnateľne nižšie, ako k tomu nesprávne dospel súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie tak nedostatočne zistil všetky príjmy manželky a zároveň aj nesprávne vyhodnotil ich príjmové pomery a výdavky potrebné na zabezpečovanie ich nevyhnutných potrieb. Rovnaká životná úroveň maloletých detí by bola u oboch rodičov zabezpečená aj bez toho, aby mu súd určil povinnosť prispievať na ich výživu. Pretože príjmy manželky sú o niečo vyššie ako jeho a zároveň sú ich výdavky porovnateľné, pričom sa o deti starajú striedavo, nebol dôvod na určenie

povinnosti prispievať na výživu maloletých detí matke. Navrhol, a by odvolací súd výrok IV. napadnutého rozsudku zmenil tak, že výživné neurčuje.

4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že z odvolania nevyplývajú žiadne nové skutočnosti ani právne významné argumenty, ktorými by sa súd prvej inštancie nezaoberal už v konaní pred vyhlásením rozhodnutia. Zdôraznila, že manžel súhlasil s jej väčším rozsahom starostlivosti o maloleté deti počas pracovných dní a teda súd prvej inštancie pri určení výšky výživného vzal správne do úvahy skutočnosť, že ona trávi s maloletými deťmi viac času, ako on, a to počas párnych týždňov každé popoludnie počas pracovných dní, s čím súvisia aj zvýšené výdavky na stravu maloletých detí, pretože deti prichádzajú v čase olovrantu a odchádzajú v čase večere, takže je prirodzené, že ona im zabezpečuje počas trávenia času s ňou aj stravu. Zdôraznila, že všetky jej príjmy súdu prvej inštancie riadne preukázala a žiadny z nich nezamlčala. Priložila do spisu potvrdenie o príjme od zamestnávateľa, z ktorého vyplýva, že daňový bonus na maloleté deti je zarátaný do mzdy vo výške cca 680 Eur mesačne. Má teda za to, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní o výške výživného do úvahy jej kompletné príjmové pomery, avšak podľa jej názoru správne zohľadnil okrem jej príjmov aj jej výdavky, porovnal majetkové pomery a životnú úroveň rodičov, ktorá je nesporne vyššia na strane manžela. Poukázala aj na to, že manžel bol od 1.5.2020 do 31.5.2020 zamestnaný v spoločnosti MS výťahy, s.r.o. a to v hlavnom pracovnom pomere so mzdou cca 950 Eur mesačne netto, o čom predložil do spisu potvrdenie o zamestnaní a mzdový list. Napriek tomu, že upozornila súd, že pokiaľ manžel zmenil zamestnanie a začal pracovať v obchodnej spoločnosti M., s.r.o. za mesačnú mzdu cca 700 Eur netto, teda nižšiu mzdu, vzdal sa bezdôvodne výhodnejšieho zamestnania a teda aj majetkového prospechu, pričom manžel do súdneho spisu nedoručil dôkaz preukazujúci spôsob ukončenia pracovného pomeru so spoločnosti MS výťahy, s.r.o. Manžel počas konania uviedol, že s uvedenou spoločnosťou ukončil pracovný pomer z dôvodu, že bola v konkurzne, avšak táto skutočnosť sa ukázala byť nepravdivá, čo preukázala výpisom z obchodného registra uvedenej spoločnosti. Uviedla, že v konaní riadne preukázala všetky svoje výdavky a má za to, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného správne prihliadol na skutočnosť, že viac ako polovicu svojho príjmu vynakladá na bývanie (400 Eur), pričom na bežné výdavky jej a maloletých detí zostáva suma 330 Eur mesačne (už po zarátaní daňového bonusu a prídavkov na deti). Zároveň poukázala na to, že manžel pri svojej účastníckej výpovedi dňa 3.8.2020 uviedol, že má výdavky na bývanie cca 200 Eur mesačne, pričom na tomto pojednávaní zároveň uviedol, že v tejto sume sú zahrnuté už aj náklady na chatu. Iné výdavky v súvislosti s bývaním v súdnom konaní neuviedol. Na základe uvedeného považuje za správne, že súd prvej inštancie prihliadol na nepomer vo výdavkoch jej a manžela, kde pri takmer rovnakom príjme oboch rodičov predstavuje výdavok matky na bývanie sumu 400 Eur mesačne a výdavok manžela na bývanie (rodinný dom a chatu) 200 Eur mesačne. Zdôraznila, že z porovnania životných úrovní jej a manžela je zrejmé, že síce jej príjmy a manžela sú takmer rovnaké, avšak ona má vyššie mesačné výdavky a manžel má výrazne lepšie majetkové pomery ako ona. Súčasne poukázala, že z komunikácie medzi ňou a manželom, ktorú založila do súdneho spisu je zrejmé, že v manželových možnostiach a schopnostiach je prispievať na výživu maloletých detí aj sumou po 50 Eur mesačne na každé z detí, pretože manžel súhlasil s uhrádzaním sumy 100 Eur mesačne na maloleté deti, avšak výplatu tejto sumy podmieňoval tvorbou úspor pre maloleté deti. Pre úplnosť uviedla, že z výživného sa najprv uspokojujú bežné potreby maloletých, potom nepravidelné a až keď sú pokryté aj tieto, je možné uvažovať nad tvorbou úspor. V prípade mal. M. a mal. Y. však budú výživným pokryté len bežné (pravidelné) potreby. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

5. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu manželky uviedol, že manželka vo vyjadrení zdôrazňuje, že potencionalita jeho príjmu je vyššia ako v súčasnosti zarába. Poukázala pritom na jeho predchádzajúce zamestnanie v spoločnosti MS výťahy, s.r.o., ktoré však trvalo len jeden mesiac a následne bolo, pre finančné problémy jeho zamestnávateľa, ukončené. Podľa vyjadrenia manželky sa mal vzdať výhodnejšieho zamestnania. Zdôraznil, že aj keď do dnešného dňa nebol na majetok jeho bývalého zamestnávateľa vyhlásený konkurz, veľké finančné problémy tohto subjektu sú nepopierateľné, čo ako jeho vtedajší zamestnanec vnímal ako úpadok spoločnosti. O týchto problémoch svedčia aj splatné pohľadávky štátu a poisťovní vo výške viac ako 400.000 Eur, ktoré doposiaľ neboli jeho bývalým zamestnávateľom uhradené. Pri potencionalite príjmu manželka vôbec nebrala do úvahy to, že práve u nej je potencionalita jej príjmu podstatne vyššia, ako príjem, ktorý v súčasnosti dosahuje. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, pričom jej príjem je len o 125 Eur vyšší, ako minimálna mzda, aj keď pracovné príležitosti na uplatnenie sa zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním sú v Košiciach dostatočné. Ak bez zjavného dôvodu zotrváva v práci, ktorá nezodpovedá jej vzdelaniu,

pričom dosahuje oveľa nižší príjem, ako dosahujú osoby s vysokoškolským vzdelaním, možno hovoriť o tom, že sa bez zjavného dôvodu vzdáva výhodnejšieho zamestnania a vyššieho príjmu, ako by mohla dosahovať. Zdôraznil, že ani v prípade majetkových pomerov nemožno hovoriť o takej nerovnováhe, ktorá by zakladala dôvod na platenie výživného pri určení striedavej starostlivosti. Aj keď z rozpisu jeho majetku sa môže zdať, že jeho majetkové pomery sú nadštandardné, v skutočnosti je len podielovým spoluvlastníkom 1/4 rodinného domu, v ktorom býva, 1/3 pozemku pod rodinným domom a 1/3 chaty v katastrálnom území Poproč. Ani jedna z týchto nehnuteľností mu nedokáže generovať dodatočný príjem a rovnako ani jednu z týchto nehnuteľností nedokáže sám speňažiť, pretože nie je ich výlučným vlastníkom. Trvá aj na tom, že jeho životná úroveň a životná úroveň manželky sú porovnateľné. Trval na podanom odvolaní v celom rozsahu.

6. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela uviedla, že je nesporné, že manžel si dokázal nájsť zamestnanie, kde zarábal cca 950 Eur mesačne netto. Tým preukázal svoj potenciál reálne dosahovať čistú mzdu minimálne ako u zamestnávateľa MS výťahy, s.r.o. Poukázala na to, že manžel doteraz nepreukázal spôsob ukončenia pracovného pomeru s uvedenou spoločnosťou. K manželom tvrdenej potencionalite jej príjmu uviedla, že prácu u svojho zamestnávateľa vykonáva za mzdu, ktorú súdu presvedčivo preukázala. Podotkla, že jej momentálne zamestnanie je prispôsobené v prvom rade potrebám maloletých detí, v zamestnaní má pracovnú dobu od 6:30 hod. do 14:30 hod., pričom každý deň po práci sa venuje maloletým deťom, a to či v týždni, kedy sú maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti ale aj v týždni, kedy sú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti manžela, a to počas pracovných dní od 15:00 hod. do 18:00 hod. Vykonáva prácu pre zamestnávateľa najmä z dôvodu, že sa každý deň po práci môže plnohodnotne venovať spoločným maloletým deťom, s ktorými sa pripravuje do školy, s čím manžel súhlasil. Má za to, že súdu hodnoverne preukázala, že majetkové pomery manžela sú lepšie, ako jej majetkové pomery. Zároveň poukázala na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Aj keď manžel tvrdí, že je len podielovým spoluvlastníkom jednotlivých nehnuteľností, ktoré vlastí, všetky nehnuteľnosti nerušene celoročne užíva samostatne bez akýchkoľvek zásahov ďalších podielových spoluvlastníkov. Aj to svedčí o tom, že životná úroveň manžela je nesporne vyššia, ako jej životná úroveň, pričom ona žije v jeden a pol izbovom prenajatom byte, za ktorý uhrádza nájomné 400 Eur mesačne. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

8. Výrok napadnutého rozsudku I. o rozvode manželstva, výrok II. o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, výrok III. o zastupovaní a spravovaní majetku mal. detí a výrok V. o náhrade trov konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa .

10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo

vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutých výrokoch presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

14. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného preto treba vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania detí, rozvojom ich záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančnej náročnosti, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať treba len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Žiadny účinný zákon v SR však nezakotvuje povinnosť rodičov pracovať. Preto je potrebné zisťovať potencionálnu životnú úroveň rodiča, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovne svojich rodičov a pokiaľ životná úroveň jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičov, ktorý nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.

15. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného s prihliadnutím na príjmy rodičov a správne prihliadal a zohľadňoval ich náklady na živobytie. K odvolacím námietkam manžela poznamenáva, že tieto sú totožné s jeho obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa konajúci súd v napadnutom rozsudku vysporiadal a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného. Odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o určení výživného sa použijú zásady uvedené v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V tomto prípade je nepochybné, že aj napriek dohodnutej a súdom určenej striedavej osobnej starostlivosti rodičov je starostlivosť manželky väčšia o 30 hodín mesačne ako starostlivosť manžela. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela týkajúcich sa hodnotenia jeho a manželkiných príjmov a nevyhnutných výdavkov je potrebné povedať, že súd prvej inštancie správne vychádzal z preukázaného skutočného stavu zisteného z výpovedí účastníkov a z predložených listinných dôkazov, pričom zistil, že ich priemerný čistý mesačný príjem je približne rovnaký, vrátane daňového bonusu poberaného manželkou. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že rodinné prídavky sú sociálnou dávkou určenou deťom a teda nemožno ich zahrnúť do príjmu manželky, ako to v odvolaní navrhol manžel. Odvolací súd po posúdení nevyhnutných výdavkov manželov mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dokazovanie, keď konštatoval, že výdavok manželky na bývanie v sume 400 Eur mesačne je nepochybne vyšší ako výdavok manžela, ktorý sám uviedol, že mesačne platí na bývanie (dom + chata) cca 202,50 Eur mesačne, pritom sa odmietol vyjadriť, akým spôsobom mu pri nutných výdavkoch pomáhajú súrodenci a mama.

16. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ manžel namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci odvolací súd zdôrazňuje, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať

je výlučne na súde aj s poukazom na , 2 Základných princípov z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie mal dostatok podkladov na zistenie skutočného stavu veci vo vzťahu k predmetu konania. V tomto smere odvolací súd uvádza, že ani v mimosporovom konaní nie je povinnosť súdu zisťovať skutočný stav veci bezhraničná. Procesný postup súdu smerujúci k zisťovaniu skutočného stavu veci nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania ako aj subjektov zúčastnených na konaní, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností účastníkov konania - povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti. Zisťovaniu skutočného stavu veci preto zodpovedá zistenie takých skutočností, ktoré z hľadiska právnej normy smerujú k potvrdeniu oprávnenosti uplatneného nároku.

17. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, ako aj skutočnosti, že je v možnostiach a schopnostiach manžela prispievať na výživu maloletých v rozsahu súdom určeného výživného, keď sám manželke navrhol, že je ochotný prispievať na tvorbu úspor detí sumou spolu 100 Eur mesačne. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že výživné určené súdom prvej inštancie zodpovedá ich potrebám a je v súlade s princípom preferujúcim najlepší záujem maloletých detí.

18. Odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd konštatuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

19. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol a manžel ani v štádiu odvolacieho konania neoznačili také dôkazy, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, odvolací súd podľa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom ako vecne správny potvrdil a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.

20. Podľa , súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

21. Odvolací súd zistil, že v záhlaví napadnutého rozsudku je napísané, že mal. Y. je narodená 17.9.20136. V skutočnosti sa narodila dňa 17.9.2013, čiže ide o chybu v písaní, keď v roku jej narodenia bola naviac dopísaná číslica 6. Odvolací súd túto chybu v písaní opravil.

22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).