Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Ek-1676-2020.pdf
PDF · 84.6 KB
Case nature
Subarea
12Ek/1676/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast. Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnej: Z. C., nar: XX.XX.XXXX, bytom: Dr. X. XXXX/ XX, XXX XX H., o vymoženie sumy vo výške 1.349,41 EUR s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Jana Debnárová, IČO: 45 029 164, sídlo exekútorského úradu T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. 337EX 593/2, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/1676/2020 zo dňa 18. marca 2021, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinnej zamieta. II. Oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/1676/2020 zo dňa 18. marca 2021 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta napadnutého rozhodnutia) a oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výroková veta napadnutého rozhodnutia).
2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol konajúcemu súdu doručený dňa 15.10.2020, domáhal od povinnej vymoženia sumy vo výške 1.349,41 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Brezno, sp.zn. 7Cb/163/2010 zo dňa 24.02.2011 (ďalej len „exekučný titul“), pričom exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2011 a vykonateľnosť dňa 29.06.2011. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd dňa 05.11.2020 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Janu Debnárovú, IČO: 45 029 164, sídlo exekútorského úradu T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, ktorá ju vedie pod sp. zn. 337EX 593/20 (ďalej len „súdny exekútor“). Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie návrh povinnej na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie, majúci odkladný účinok, spolu s vyjadrením oprávneného.
3. Povinná podanie návrhu na zastavenie exekúcie odôvodnila tým, že cit.: „Ja povinná podávam týmto žalobu na zastavenie exekúcie, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná“. Povinná poukázala predovšetkým na ust. §61k ods. 1 písm. a) a §61k ods. 2 Exekučného poriadku, na ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce premlčanie, poukázala na článok 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a v tejto súvislosti poukázala na odňatie práva na súdnu ochranu. Zároveň v návrhu na zastavenie exekúcie poukázala na povinnosť súdu skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu a tiež dala súdu do pozornosti nález Ústavného súdu SR (III. ÚS 107/07), v ktorom sa okrem iného uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie so zastavením exekúcie nesúhlasil. Poukázal na skutočnosť, že právoplatným a vykonateľným rozsudkom sp. zn.: 7Cb/163/2010, ktorý vydal Okresný súd Brezno dňa 24.02.2011, bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému v exekučnom konaní uplatňovanú sumu. Vzhľadom na to, že zo strany povinnej nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (účinného do 31.03.2017) dňa 18.10.2011 na exekútorskom úrade JUDr. Eva Ondrejková. Návrh na vykonanie exekúcie podal riadne v 10-ročnej lehote v zmysle ust. § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Exekútorský úrad JUDr. Eva Ondrejková dňa 24.03.2020 vydal Oznámenie o ukončení starej exekúcie v súlade s ustanovením § 8 ods. 3 Zákona č. 233/2019 Z. z. V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. preto oprávnený dňa 15.10.2020 podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie.
5. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinná nepreukázala žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Z obsahu podaného návrhu povinnej nemožno vyvodiť konkrétne argumenty, pre ktoré povinná považuje exekúciu za neprípustnú, nakoľko povinná tu poukazuje len na jednotlivé zákonné ustanovenia bez vecného prepojenia k predmetnej exekúcii. Neuvádza, v čom konkrétne má spočívať neprípustnosť exekúcie, aké okolnosti mali nastať po vzniku exekučného titulu, ktoré bránia jeho vykonateľnosti, v čom vidí porušenie práva na súdnu ochranu a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a v akom rozsahu spochybňuje formálnu alebo materiálnu vykonateľnosť predmetného exekučného titulu. V tomto smere súd zároveň poukázal na skutočnosť, že ku dňu začatia exekúcie mal na základe Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 11.02.2020 preukázané, že pôvodná exekúcia vedená pred Okresným súdom Brezno v konaní sp. zn. 3Er/2053/2011 bola ku dňu 03.02.2020 zastavená v súlade s ust. § 2 ods.1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. Zdôraznil, že exekučným titulom v posudzovanej veci je rozsudok Okresného súdu Brezno, sp.zn. 7Cb/163/2010 zo dňa 24.02.2011, pričom exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2011 a vykonateľnosť dňa 29.06.2011. Uvedené rozhodnutie je teda spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd mal za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu dôvodne. Súd poukázal aj na to, že oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 9 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. so všetkými zákonom stanovenými náležitosťami. Pripomenul, že vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd preto dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Napriek tomu, že oprávnenému vznikol nárok na náhradu trov konania, súd mu ich nepriznal, nakoľko si žiadne trovy v danom konaní neuplatnil.
6. Voči tomuto rozhodnutiu súdu podala povinná sťažnosť s odôvodnením, že vznáša námietku premlčania - preklúzie s poukazom na § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka. Žiadala súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočnosti a dôkazov v tomto konaní o zastavení exekúcie a o oslobodenie od súdnych poplatkov a pre nárok uplatňovaný v tomto exekučnom konaní oprávneným bez právneho dôvodu a pre porušenie ústavných práv, zastavil. Uviedla, že tak ako v mnohých podobných prípadoch súdy Slovenskej republiky exekúciu zastavili v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Doplnila, že: „Pre nedostatky v právnom poriadku Slovenskej republiky, na ktoré sa súdy odvolávajú, ktoré sú uvedené vo verejných rozhodnutiach súdov a na nevymožiteľnosť práva, na ktoré poukázali verejní činitelia Slovenskej republiky, nie sme povinní trpieť procesné chyby súdov a súdnych exekútorov, preto zdôrazňujeme, že máme právo na spravodlivé prejednanie veci na príslušnom súde Slovenskej republiky a na spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s ústavou Slovenskej republiky a únijným právom. Pre
prípad porušovania mojich zákonných práv žiadam do konania pribrať prokurátora na ochranu mojich zákonných práv.“
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
11. Podľa § 125 ods. 1 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
12. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Súd konajúci o sťažnosti (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) po skonštatovaní, že nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti nebráni jej vecnému prejednaniu (§ 127 CSP v spojení s § 243 CSP), na podklade obsahu súdneho spisu zistil, že sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), avšak nebola podaná v zákonom stanovenej lehote (§ 242 CSP).
15. Lehota na podanie sťažnosti je 15 dní od doručenia napadnutého uznesenia (§ 242 CSP). Súd v napadnutom rozhodnutí poučil povinnú o možnosti podať sťažnosť a ako aj o lehote na jej podanie. Lehota na podanie sťažnosti má charakter procesnej lehoty. Charakteristickou črtou procesných lehôt je, že sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je doručený posledný deň lehoty osobne, alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
16. Napadnuté uznesenie bolo povinnej doručené dňa 04. 04. 2021 uplynutím úložnej lehoty, ktorý deň je ako deň jeho doručenia povinnej vyznačený na doručenke. Pätnásťdňová lehota na podanie sťažnosti povinnej uplynula dňa 19. 04. 2021, kedy najneskôr povinná mohla sťažnosť podať.
17. Povinná podala sťažnosť na poštovú prepravu až dňa 13. 05. 2021, pričom aj z obsahu sťažnosti súd zistil, že je datovaná ku dňu 13. 05. 2021 a preto súd konštatuje, že sťažnosť bola celkom zjavne podaná po uplynutí zákonnej lehoty.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť nie je v zmysle ustanovení CSP zaradená do katalógu opravných prostriedkov, ale zákon ju vymedzuje ako prostriedok procesnej obrany proti uzneseniu súdu prvej inštancie (§ 239 CSP), procesným následkom oneskorene podanej sťažnosti je jej zamietnutie podľa § 250 ods. 1 CSP. Súd preto sťažnosti povinnej zamietol podľa § 250 ods. 1 CSP (I. výroková veta rozhodnutia).
19. Súd len okrajovo dodáva, že nezistil na podklade obrany povinnej proti exekúcii žiadne dôvody na jej zastavenie, keď povinnou vznesená námietka premlčania vymáhaného nároku celkom zjavne nie je dôvodná. Medzi dôvody zastavenia exekúcie patrí aj dôvod vyplývajúci z § 61k ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví celkom alebo z časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Súdna prax i odborná akademická verejnosť pripustila za dôvod podľa cit. ust. i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, t.j. premlčaním judikovaného práva uplynutím času, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá, (viď R 21/1981, obdobne napr. Mazák, J.: Komentár k Exekučnému poriadku, Eurounion, 1995, Krajčo, J.: Komentár Exekučný poriadok, Eurounion, 2009, strana 207, alebo Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 1072). Uplatnenie (dovolanie sa) námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť a na jej uplatnenie je súd povinný prihliadať. Keďže vymáhaná pohľadávka bola oprávneným priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, teda odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia súdu. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 29.06.2011. Pokiaľ potom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 15.10.2020, sťažnostný súd konštatuje, že návrh na vykonanie exekúcie bol celkom zjavne podaný ešte pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby. Je potrebné ďalej doplniť, že v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, v prípade, ak veriteľ (oprávnený) navrhne výkon rozhodnutia ohľadom práva, ktoré mu bolo právoplatne priznané, premlčacia doba neplynie. Po dobu riadneho vedenia starej exekúcie preto premlčacia doba ohľadom vymáhaného práva oprávneného z exekučného titulu ani neplynula. A napokon v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z.z., pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Je potom aj vzhľadom na časovú nadväznosť tohto exekučného konania na staré exekučné konanie vedené na podklade totožného exekučného titulu (ukončeného ex lege v súlade so zák. č. 233/2019 Z.z.) zrejmé, že vymáhaná pohľadávka oprávneného premlčaná nie je.
20. Z ustanovenia § 93 CSP vyplýva, že prokurátor môže podať žalobu v zákonom vymedzenom rozsahu konaní , alebo môže vstúpiť do konania, ktoré už prebieha, rovnako v zákonom vymedzených sporoch. Súd preto uvádza, že prokurátor vstupuje do konania z vlastného podnetu, nevyžaduje sa žiadny úkon zo strany súdu a len v zákonom určených konaniach, pričom toto konanie takýmto sporom nie je. Procesnému návrhu povinnej, aby súd pribral do tohto konania prokurátora na ochranu jej práv, preto súd nepripísal žiadnu relevanciu, keďže takýto postup CSP ani nepredpokladá a ani neumožňuje.
21. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnená bola v tomto konaní úspešná (súd sťažnosť povinnej zamietol), voči povinnej jej tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré jej vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Exekučný súd však oprávnenému nezaslal sťažnosť povinnej na vyjadrenie práve z dôvodu, že podľa zistení súdu bola podaná oneskorene, a to v záujme hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania. Z uvedeného dôvodu sa oprávnená k sťažnosti povinnej nevyjadrila a preto jej ani žiadne trovy konania nevznikli. Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov čl. 17 CSP oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).