Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-37-2021.pdf
PDF · 71.82 KB
Case nature
Subarea
6S/37/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: ETL plus, s.r.o., so sídlom Inžinierska 4, 040 11 Košice, IČO: 46 262 121, právne zastúpeného Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 11 Košice, zastúpená JUDr. Pavlom Gombosom konateľom - advokátom, IČO: 51 941 244, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100063078/2021 zo dňa 15.01.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Dňa 07.04.2021 bola Krajskému súdu v Košiciach, ako správnemu súdu (ďalej len „súd“), doručená správna žaloba žalobcu ETL plus, s.r.o., ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100063078/2021 zo dňa 15.01.2021, ktorým tento na základe zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydal rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, č. 101478319/2020 zo dňa 28.09.2020, ktorým mu bol podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 4 653,89 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016.
2. Žalobca zároveň vo svojej správnej žalobe zo dňa 01.04.2021 navrhol, aby správny súd priznal odkladný účinok správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Predmetný návrh žalobca odôvodnil tým, že v prípade nezaplatenia vyrubenej dane v lehote splatnosti začne správca dane v zmysle ustanovenia § 96 a nasl. zákona č. 563/2009 Z.z. daňový poriadok v platnom znení výkon daňovej exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, čo znamená, že správca dane pristúpi k výkonu daňovej exekúcie najbežnejšou formou, a to blokáciou podnikateľského účtu žalobcu v zmysle § 107 a nasl. daňového poriadku. Dôsledkom uvedeného bude znemožnenie vykonávania bezhotovostných finančných operácií nielen vo vzťahu k tretím osobám. Poukázal aj na to, že v súčasnosti je zamestnávateľom, t.j. zamestnáva niekoľko zamestnancov. Prípadným výkonom daňovej exekúcie existuje dôvodné riziko, že žalobca bude mať k dispozícii omnoho nižší finančný objem peňažných prostriedkov, čo sa prejaví v majetkovej sfére jeho zamestnancov, rovnako je tak dané dôvodné riziko, že žalobca bude nútený znížiť stav svojich zamestnancov, a to prípadne aj výrazne, čo bude mať za následok odkázanie týchto zamestnancov na štát (sociálne dávky) čo bude znamenať záťaž aj pre samotný štát. V závere žalobca uviedol, že podaná správna žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaný a správca dane vychádzali z nesprávneho právneho a skutkového stavu a vzhľadom na uvedené,
nakoľko priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, žiada o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
3. Žalobca v časti návrhu na odkladný účinok poukázal na ustanovenie § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok.
4. Žalovaný správny orgán - Finančné riaditeľstvo SR, sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 01.04.2021 písomne vyjadril vyjadrením doručeným správnemu súdu dňa 02.09.2021. Vo vyjadrení uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považuje za neopodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Navrhol, aby správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
5. Podľa § 184 SSP ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok správnej žalobe uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa použijú ustanovenia § 185 až 189 SSP.
6. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu (§ 187 ods. 3 SSP). Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklady v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa ust. § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť preto prejavom svojvôle v rozhodovacej činnosti správneho súdu. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje, a to za prísne zákonom vymedzených právnych podmienok.
9. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP. Ustanovenie § 185 písmeno a) SSP podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného) výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne, a to že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-196 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie a preto návrh zamietol. Žalobca návrh odôvodnil tým, že v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
11. Tvrdenia žalobcu o možnej platobnej neschopnosti je podložené len jeho hypotetickou úvahou, o možnom následku v prípade výkonu daňovej exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, avšak žalobca ani túto hrozbu bližšie nešpecifikoval. Zároveň má súd za to, že túto hrozbu ujmy žalobca ani bližšie neosvedčil, pričom takéto osvedčenie hrozby (nie preukázanie stačí osvedčenie) existencie závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu tak, ako to súd uviedol vyššie s poukazom na príslušné rozhodnutie. Žalobca v kontexte ním tvrdenej ujmy ani žiadnym spôsobom neozrejmil súdu aká je jeho finančná situácia a aké sú jeho majetkové pomery a akým konkrétnym spôsobom by táto hrozba ujmy dopadla na jeho terajšiu majetkovú situáciu. Samotné tvrdenie žalobcu o zásadnej ujme, ktorá hrozí ich spoločnosti, tak okrem tohto hypotetického tvrdenia nebolo ničím bližšie osvedčené a preto má súd za to, že takéto samotné tvrdenie žalobcu bez ďalšieho nie je právne významným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Vzhľadom k tomu sa súd už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.
12. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.
13. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 439 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie ani kasačná sťažnosť nie sú prípustné (§ 152 ods. 1 a contrario, § 439 ods. 2 písm. e/ Správneho súdneho poriadku).