Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-81-2021.pdf
PDF · 73.05 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/81/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému P. F., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom H., F. ulica č. XXX/XX, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/91/2020 zo dňa 07.06.2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.10.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného P. F. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/91/2020 zo dňa 07.06.2021, bol obžalovaný P. F. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 24.11.2020 v čase okolo 23:15 hod. v Z. na ulici M. R. V. po ceste I/XX v smere z X. do I. A. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky BMW 525D ev. číslo K a to aj napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou, vydaným dňa 03.08.2020 pod č. k. 2T/13/2020 a právoplatným dňa 05.09.2020 uložený zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na 24 mesiacov, ktorý začal plynúť odo dňa 05.09.2020, ktorý mu v čase skutku ešte plynul.
Za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Proti výroku o treste odňatia slobody a výroku o treste zákazu činnosti citovaného rozsudku podal v zákonnej lehote z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. odvolanie obžalovaný P. F., ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu. Mal za to, že uložený trest nezohľadňuje dôsledne všetky zásady ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, hoci aj na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vnímal ako neprimerane prísne, jednak s poukazom na spôsob a okolnosti spáchania trestného činu, ako aj s prihliadnutím na jeho osobu a pomery. Je toho názoru, že na ochranu spoločnosti a možnosť jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, a to individuálnej i generálnej prevencie, nie je nevyhnutné mu ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia jeho osoby spoločnosťou by bol podľa jeho názoru trest povinnej práce. Obžalovaný sa rovnako domnieva, že uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov je neprimerane prísny a na naplnenie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste odňatia slobody a výroku o treste zákazu činnosti zrušil, sám vo veci rozhodol a uložil mu primeraný a spravodlivý trest.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, konanom za splnenia zákonných podmienok, prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch o vine a treste za zákonný a správny a navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Obžalovaný uviedol, že sa dostatočne poučil z protiprávneho konania, nechce ísť do výkonu trestu, myslí si, že dostatočným trestom pre neho by bol aj niektorý z alternatívnych trestov, a to trest výkonu práce alebo peňažný trest.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o vine, uznal obžalovaného P. F. vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., pretože tento svojím konaním popísaným v skutku naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. len výrok o uloženom treste odňatia slobody a výrok o treste zákazu činnosti a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Preskúmaním výroku o treste odňatia slobody z podnetu podaného odvolania krajský súd dospel k záveru, že nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami obžalovaného vo vzťahu k výroku o tomto treste. Naopak pri ukladaní tohto trestu okresný súd dôsledne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, pričom správne obžalovanému priznal existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). O osobe obžalovaného bolo zistené, že bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný a to trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 2T/13/2020 zo dňa 03.08.2020, právoplatným dňa 05.09.2020, ktorým bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 3 mesiace podmienečne odložený na skúšobnú dobu 16 mesiacov. Zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 mesiacov. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia začala plynúť dňa 05.09.2020, pričom zákaz činnosti po započítaní doby zadržania vodičského preukazu začal plynúť dňa 10.10.2019. Obžalovaný sa prejednávaného úmyselného trestného činu dopustil dňa 24.11.2020, teda v priebehu plynutia skúšobnej doby, len necelé tri mesiace po predchádzajúcom odsúdení. Z uvedeného je zrejmé, že ani predchádzajúce odsúdenie k podmienečnému trestu odňatia slobody nemalo na obžalovaného taký prevýchovný vplyv, aby sa opakovane nedopustil úmyselnej trestnej činnosti. Okrem toho sa obžalovaný v období rokov 2016 až 2020 dopustil 21 priestupkov, z ktorých až 19 bolo na úseku dopravy. Správanie obžalovaného v cestnej premávke tiež nasvedčuje tomu, že je nedisciplinovaným vodičom. K jeho náprave neviedlo nielen samotné prejednanie priestupkov pred príslušným orgánom, ale dokonca ani samotné trestné konanie. Preto okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, ktorý s poukazom na ustanovenie § 49 ods.2 Tr.zák. je nepodmienečný, je trestom zákonným a primeraným, zohľadňujúcim tak spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti nápravy, ktoré sú sťažené opakovaným spáchaním trestnej činnosti obžalovaným. Vzhľadom k uvedenému by uložený alternatívny trest tak, ako sa toho domáhal obžalovaný v odvolaní, bol neprimerane mierny a nebol by ním naplnený účel trestu. Pokiaľ ide o súčasne uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov, aj tento je správny, zákonný a nie je neprimeraný. Je odôvodnený jednak charakterom spáchaného trestného činu, ako aj opakovaným porušením povinností obžalovaného ako vodiča, za súčasného zohľadnenia skutočnosti, že trest zákazu činnosti v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 2T/13/2020 zo dňa 03.08.2020
zjavne neviedol k náprave obžalovaného. Napokon zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je v súlade so zákonom, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce zrušenie alebo zmenu napadnutého výroku o treste odňatia slobody ani výroku o treste zákazu činnosti, pričom s odôvodnením uloženého trestu v rozsudku súdu prvého stupňa sa v plnej miere stotožnil. Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného P. F. odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.