Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-22-2021.pdf
PDF · 69.25 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/22/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom Ulica 29. augusta 8 a 10, 811 08 Bratislava, pobočka Poprad, so sídlom Ulica 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad, proti povinnému: S. R., C.. XX.XX.XXXX, S. Š. XXX/XX, XXX XX O., o vymoženie 3.794,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 17Er/296/2015-24 z 13. mája 2020 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu a uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi trovy exekúcie vo výške 51,59 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Exekučný súd vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo 27. apríla 2015 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní bolo rozhodnutie oprávnenej č. 700-3012283714- GC04/14 z 10. novembra 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 8. apríla 2015. Exekučný súd 18. mája 2015 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX. Súdny exekútor podaním z 18. júla 2018 navrhol exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastaviť z dôvodu, že povinný nemá majetok.
3. Exekučný súd so zreteľom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu zastavil.
4. O trovách exekúcie rozhodol exekučný súd podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a priznal súdnemu exekútorovi proti oprávnenej nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 51,59 eur.
5. Proti uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená. Namietala, že na základe upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo 17. júna 2020, doručeného jej v ten istý deň, proti ktorému nepodala námietky, sa exekúcia už zastavila podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), pretože uplynula rozhodná doba, pričom bola vyzvaná na zaplatenie trov starej exekúcie vo výške 42,- eur. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.
6. K odvolaniu oprávnenej sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že 17. júna 2020 vydal uznesenie o zastavení starej exekúcie a 5. augusta 2020 mu bolo doručené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané pred vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie, 8. septembra 2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil a v rovnaký deň toto svoje rozhodnutie doručil oprávnenej. Súčasne poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)) v zmysle § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017) a § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 01.04.2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
11. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie. 13. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že exekučný súd 18. mája 2015 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Z obsahu spisu (ani elektronického súdneho spisu) nie je možné zistiť dátum doručenia tohto poverenia súdnemu exekútorovi, pretože v spise (ani v elektronickom súdnom spise) sa doručenka nenachádza.
14. Za týchto okolností dospel odvolací súd k záveru, že predmetné poverenie mohlo byť doručené súdnemu exekútorovi najskôr v deň jeho vydania, t. j. 18. mája 2015, a teda rozhodná doba by bola uplynula 18. mája 2020. Pokiaľ však súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie napadnutým uznesením pred uplynutím rozhodnej doby (13. mája 2020), rozhodná doba neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
15. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávnenej nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
16. Odvolací súd preto postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že účastníkom nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný povinný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnej oprávnej nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).