Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-23-2023.pdf
PDF · 131.24 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/23/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., právne zastúpená JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom, so sídlom Šafárikovo námestie 75/2, Bratislava, proti žalovanému: LMT Reality, s.r.o., IČO: 47 887 044, so sídlom Nedožerská cesta 171/20, Prievidza, právne zastúpený JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou, so sídlom M. Mišíka I.2752/4A, Prievidza, o zaplatenie 2.500 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.500 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 11% ročne zo sumy 2.500 EUR od 27.11.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým zaviaže žalovaného aby žalobcovi zaplatil sumu 2.500 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 11% zo žalovanej sumy od 27.11.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že medzi žalobcom ako sprostredkovateľom (podnikajúcim v čase uzatvorenia zmluvy pod obchodným menom A. B., s miestom podnikania E. F. XXX, IČO: 51 463 512 a žalovaným ako záujemcom bola dňa 30. mája 2022 uzavretá exkluzívna zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti LMT Reality, s.r.o.. Sprostredkovateľskou zmluvou sa žalobca zaviazal pre žalovaného sprostredkovať predaj nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nachádzajúcich sa v okrese G., obec C., v katastrálnom území C., evidovaných na Liste vlastníctva číslo XXXX a to: trojizbového bytu číslo X, o výmere 87 m2, nachádzajúceho sa na X. G. bytového domu na ulici XX. H. E. C., vo vchode číslo XX bytového domu so súpisným číslom XX, postaveným na pozemku, parcela registra „C“ č. 464/2, o výmere 688 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spoluvlastníckeho podielu prislúchajúceho k bytu číslo X o veľkosti 871/15971 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve bytového domu a spoluvlastníckeho podielu prislúchajúceho k bytu číslo X o veľkosti 871/15971 na zastavanom pozemku, parcela registra „C“ číslo 464/2, o výmere 688 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. V zmysle bodu 5.2 v spojení s bodom 8.1 sprostredkovateľskej zmluvy mal žalobca nárok na províziu vo výške 2.500 EUR (slovom: dvetisíc päťsto eur), a to v prípade uzatvorenia sprostredkovanej zmluvy, ktorou je kúpna zmluva na uvedené nehnuteľnosti. Sprostredkovateľská zmluva bola dohodnutá ako zmluva exkluzívna; žalovaný ako záujemca sa v zmysle bodu 10.1 sprostredkovateľskej zmluvy zaviazal počas trvania zmluvy nehnuteľnosti neponúkať na predaj prostredníctvom inej osoby ako bol žalobca. Cena, za ktorú bol žalobca povinný nehnuteľnosti ponúkať na predaj v zmysle bodu 5.1 sprostredkovateľskej zmluvy, bola dohodnutá v sume 93.000 EUR. Vzhľadom na nepriaznivý ekonomický vývoj a situáciu
na trhu sa žalovaný dohodol so žalobcom na úprave ceny za nehnuteľnosti na sumu vo výške 89.999 EUR, nakoľko nehnuteľnosti boli za kúpnu cenu vo výške 93.000 EUR nepredajné, o čom bol žalovaný zo strany žalobcu informovaný. Zároveň bol žalovaný v rozhodnom čase zo strany žalobcu informovaný, že v danej lokalite sa porovnateľné nehnuteľnosti predávajú za ceny zhruba vo výške 78.000 až 83.000 EUR, čím si žalobca splnil svoju povinnosť oznámiť žalovanému okolnosti dôležité pre rozhodovanie žalovaného, pričom upozornil žalovaného na nevhodnosť jeho pokynov vo vzťahu k predaju nehnuteľností. Po uzatvorení sprostredkovateľskej zmluvy začal žalobca okamžite pre žalovaného vykonávať činnosti podľa uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy, v nehnuteľnosti uskutočnil s potenciálnymi kupujúcimi päť obhliadok a zabezpečil staging a dovybavenie nehnuteľností hnuteľným zariadením tak, aby nehnuteľnosť pre prípadných kupujúcich zatraktívnil. Dňa 9.11.2022 žalobca zistil, že nehnuteľnosti sú v ponuke ďalšieho sprostredkovateľa, a to A. I., s miestom podnikania A. D. B. XXXX/XX v C., IČO: 41 853 504 (prevádzka na adrese: J. K. X/X, XXX XX C.), na webovej adrese L.. Zo zverejnenej inzercie vyplýva, že ponuku realizoval sprostredkovateľ A. I. po uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľností so žalobcom (po dni 30.5.2022), nakoľko na fotodokumentácii priloženej k inzercii je vyobrazené hnuteľné zariadenie, ktoré do nehnuteľností v rámci stagingu a vybavenia dodal žalobca. Súčasne je v zmysle informácií zverejnených na inzertných portáloch zo strany ďalšieho sprostredkovateľa deklarovaný dátum aktualizácie ponuky v deň 9.11.2022. Žalobca sa bezprostredne po zistení vyššie uvedených skutočností spojil s povereným zástupcom spoločnosti LMT Reality, s.r.o., ktorý inzerciu nehnuteľností prostredníctvom ďalšieho sprostredkovateľa potvrdil v rámci telefonického rozhovoru a zároveň aj textovou správou. Napriek uzatvorenej exkluzívnej sprostredkovateľskej zmluve žalovaný poveril predajom nehnuteľností ďalšieho sprostredkovateľa, čím porušil povinnosť neponúkať nehnuteľnosti na predaj prostredníctvom inej osoby ako je žalobca. V zmysle bodu 10.2 sprostredkovateľskej zmluvy bola pre prípad porušenia exkluzivity sprostredkovateľskej zmluvy (porušenie povinnosti neponúkať nehnuteľnosti na predaj prostredníctvom inej osoby ako je žalobca) dojednaná zmluvná pokuta vo výške 2.500 EUR. Žalobcovi v nadväznosti na porušenie povinnosti zo strany žalovaného, spočívajúcej v záväzku žalovaného neponúkať nehnuteľnosti na predaj prostredníctvom inej osoby, ako je žalobca, vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.500 EUR, v zmysle bodu 10.2 sprostredkovateľskej zmluvy. Suma vo výške 2.500 EUR predstavuje paušalizovanú náhradu škody, spočívajúcu v peňažných aj nepeňažných nákladoch vynaložených zo strany žalobcu na plnenie sprostredkovateľskej zmluvy. Predchádzajúci právny zástupca žalobcu vyzval výzvou zo dňa 15.11.2022 žalovaného na zaplatenie čiastky vo výške 2.500 EUR, v lehote piatich dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovanému bola výzva na zaplatenie odoslaná mailom, opakovane v dňoch 16.11.2022 a 9.12.2022. Na výzvy na zaplatenie žalovaný nijako nereagoval. V zmysle bodu 11.5 sprostredkovateľskej zmluvy sa elektronické zásielky (maily) považujú za doručené uplynutím piatich (5) dní odo dňa odoslania. Výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty odoslaná dňa 16.11.2022 sa považuje za doručenú dňa 21.11.2022 a žalovaný bol povinný zmluvnú pokutu uhradiť v nadväznosti na doručenú výzvu najneskôr dňa 26.11.2022. Žalovaný bol pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní riadne upovedomený o svojom záväzku, o právnom dôvode vzniku záväzku a bol vyzvaný na jeho riadne splnenie. Žalovaný zmluvnú pokutu do dňa podania návrhu neuhradil.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 4.4.2023, ktorým zaviazal žalovaného, aby žalobkyni zaplatil žalovanú sumu a nahradil trovy konania.
3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor. V odpore uviedol, že je pravdou, že je vlastníkom bytu v meste Handlová a tiež je pravdou, že má záujem tento byt predať. Preto oslovil niekoľko subjektov, poskytujúcich realitné služby v danom regióne s tým, že sprostredkovateľovi, ktorému sa podarí byt predať za ním požadovanú sumu, uhradí primeranú províziu. Žalovaný preto nevylučuje, že žalobca vyvíjal činnosť smerujúcu k predaju predmetného bytu, ale domnieval sa, že túto činnosť žalobca vykonával na základe ústne uzatvorenej zmluvy. Až z príloh pripojených k doručenému platobnému rozkazu sa žalovaný dozvedel, že so žalobcom, ako sprostredkovateľom, mala byť uzatvorená aj písomná zmluva o sprostredkovaní. Po oboznámení sa s kópiou zmluvy žalobca namietol platnosť a účinnosť Zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 30.5.2022. Zo záhlavia zmluvy vyplýva, že záujemcom má byť LMT Reality, s.r.o. s označením sídla a IČO spoločnosti, bez uvedenia osoby, ktorá za spoločnosť koná. V podpisovej časti je v riadku Záujemca 1 nečitateľný podpis bez uvedenia mena a priezviska podpisujúceho a jeho vzťahu ku spoločnosti. Z obchodného registra vyplýva, že v čase podpisovania zmluvy boli konateľmi spoločnosti LMT Reality, s.r.o. M. N. a K. O. B.. V časti konanie menom spoločnosti je uvedené, že konateľ koná a podpisuje za spoločnosť samostatne tak, že
k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti a sídlu spoločnosti pripojí svoj podpis podľa podpisového vzoru. Ani jeden z konateľov žalobcu zmluvu nepodpísal. Žalovaný vykonáva svoju činnosť len v mieste sídla zapísaného v obchodnom registri, v kancelárskych priestoroch na J. P. XXX/ XX E. G. a nie je mu známe, že by mu žalobca na tomto mieste predložil zmluvu na podpísanie. Zo zápisu v živnostenskom registri vyplýva, že žalovaný nemá zriadenú žiadnu prevádzkareň, preto nemohlo dôjsť ku konaniu zaväzujúcemu žalovaného v zmysle § 16 Obchodného zákonníka. Pretože zmluva nebola podpísaná osobou oprávnenou konať v mene žalovaného, je neplatná a preto sa žalobca nemôže domáhať akéhokoľvek plnenia zo zmluvy. Žalovaný tvrdil, že žalovaná pohľadávka nie je dôvodná ani čo do základu, ani čo do výšky a preto navrhol, aby súd platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že medzi žalobcom a žalovaným nešlo o prvú spoluprácu pri predaji nehnuteľností. Aj pred dňom uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 30.5.2022 boli medzi žalobcom a žalovaným uzatvárané exkluzívne (aj neexkluzívne) zmluvy o sprostredkovaní. Išlo napríklad o exkluzívnu zmluvu o sprostredkovaní, ktorú dňa 13.1.2022 podpísal konateľ žalovaného a exkluzívnu zmluvu o spolupráci zo dňa 12.5.2020, ktorá bola podpísaná pracovníkom žalovaného, K. K.. Vôbec nebolo pravidlom, aby v mene žalovaného konal a zmluvy podpisoval výlučne konateľ žalovaného. V mene žalovaného úplne bežne konal a podpisoval aj K. K., ktorý v mene žalovaného pravidelne vystupoval, uskutočňoval úkony a zabezpečoval organizačno-technickú komunikáciu so žalobcom (odovzdávanie dokumentov a kľúčov k nehnuteľnostiam, ktorých predajom bol poverený žalobca). Tvrdenie, že žalovaný nevedel o uzatvorenej exkluzívnej zmluve o sprostredkovaní je účelové. Žalovaný prostredníctvom K. K. bežne vybavoval svoje obchodné záležitosti a súčasne táto osoba komunikovala so žalobcom v mene žalovaného nielen telefonicky, ale aj z e-mailovej adresy: K.. K. K. bežne konal v minulosti v mene žalovaného, disponoval kľúčmi od nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, komunikoval so žalobcom z mailovej adresy patriacej žalovanému a podpisoval v mene žalovaného zmluvy. Žalovaný ako splnomocniteľ vedel, že K. K. v jeho mene koná v nadväznosti na rôzne predaje nehnuteľností. Uvedené vyplýva aj z webu žalovaného L., na webe je K. K. uvedený ako realitný špecialista. Žalovaný bez zbytočného odkladu neinformoval žalobcu o svojom nesúhlase s úkonom v zmysle § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S konateľom žalovaného M. N. sa uskutočnili dve osobné stretnutia, za prítomnosti žalobcu, K. K. a pani A. Q., ktorých predmetom bol staging nehnuteľností a nákup hnuteľného zariadenia a vybavenia do nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, identifikovaných v zmluve o sprostredkovaní. Žalovaný bol informovaný o nároku žalobcu a na tento nijako nereagoval a nikdy svoj nesúhlas s uzatvorenou zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 30.5.2022 žiadnym spôsobom nevyjadril.
5. Okresný súd Banská Bystrica následne postúpil vec v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní na prejednanie Okresnému súdu Prievidza ako súdu miestne príslušnému.
6. Tunajší súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi.
7. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že nehnuteľnosť prevzala do ponuky dňa 30.5.2022. K opravovanej sume zmluvnej pokuty uviedla, že je tam vidieť, že suma napísaná číslom je správna. Čo sa týka sumy napísanej slovom, oprava bola vykonaná až po tom, čo bolo jedno vyhotovenie odovzdané pánovi K.. Žalobkyňa pracuje vždy exkluzívne. Robieva aj home staging, čo znamená zariadenie bytu. Do augusta sa so žalovaným naťahovali o tom, že byt má byť zariadený. Následne ho aj zariadili. Neskôr zistili, že byt má v ponuke pán I.. Bolo to ešte v priebehu augusta. Žalovaný jej tvrdil, že zmluvu s pánom I. uzavretú nemajú. Že si len byt nafotil. Inzercia od pána I. bola potom stiahnutá. Zmluvu so žalobkyňou podpisoval K. K.. S ním konala vždy. Roky to takto robil. S pánom N. sa nestretávala, iba pri podpisovačkách na úradoch a v bankách. Robili sa ohliadky nehnuteľnosti, žalobkyňa mala k dispozícií kľúče. Byt nebol obývaný. Žalobkyňa žalovanému navrhovala, aby znížil navrhovanú cenu, pretože tento byt bol drahší ako iné obdobné byty. Mal aj niektoré nevýhody. Napríklad bol do ulice a nemal balkón. Žalovaný so znížením ceny nesúhlasil. Jedného dňa jej zatelefonoval pán K. a povedal, že si potrebuje požičať kľúče. Odôvodňoval to tým, že chcú byt prerobiť naspäť na štvorizbový, a že ho potrebujú ukázať stavebnej firme. Žalobkyňa však ešte v ten istý deň poobede zistila, že tento byt je v inzercii. Boli tam fotografie od pána I.. Žalobkyňa kontaktovala pána K.. Ten jej povedal, že to bolo rozhodnutie pána N.. Posledné stretnutie sa uskutočnilo dňa 1.12.2022. Žalobkyňa sa snažila dohodnúť. Navrhovala, že aby jej vyplatili províziu a ona zníži cenu. Pán K. s tým nesúhlasil. Raz prišlo k osobnému stretnutiu pánom N., bolo v kancelárii žalovaného, keď si prišli prevziať peniaze na home staging a vzali si aj
obraz z ich kancelárie. Obraz bol následne umiestnený do tohto bytu. Pre žalovaného predávala asi štyri alebo päť bytov. Jeden ešte keď pracovala v predošlej realitnej kancelárii a neskôr štyri. So žalovaným podpísala žalobkyňa štyri zmluvy, dve s pánom N. a dve s pánom K.. Jedna z tých s pánom K. je tá, o ktorej sa vedie konanie. Okrem tohto prípadu sa všetky byty podarilo predať. Žalobkyni bolo známe, kto je na základe výpisu z obchodného registra oprávnený konať za žalovaného. Nemala predložené splnomocnenie pánom K., ale on sa prezentoval tým, že môže konať. Aj pri iných klientoch to bolo tak, že sa podpisovali zmluvy na základe plnomocenstva. Pri kúpnych zmluvách sa byty väčšinou kupovali na hypotéku a vtedy sa už vyžadovala osobná prítomnosť v banke na podpis záložných zmlúv. Nepýtala si plnú moc od pána N. ani od pána K. ale ani je nebola nikdy ponúknutá.
8. Svedok K. K. na pojednávaní uviedol, že pre žalovaného robil realitného makléra až kým si nezrušil živnosť. Aj teraz mu pán N. niekedy zavolá. K zmluve zo dňa 30.5.2022 uviedol, že nebol oprávnený podpisovať za žalovaného. Preto čakal, že sa ešte uskutoční stretnutie v kancelárii u žalovaného, kde sa zmluva riadne podpíše. Vždy sa také stretnutia konali u pána N. v kancelárii. Táto zmluvy sa podpisovala v byte. Svedok vykonával činnosť pre žalovaného na základe živnosti do roku 2019. V roku 2022 už bol nezamestnaný. Pán N. ho poprosil a bolo to na základe ústnej dohody. Pán N. mu dôveroval, zveril mu kľúče aby išiel ukázať byt. Vždy to bol pán N., kto rozhodol, cez koho sa budú byty predávať. Bolo to jeho rozhodnutie dať byt k dispozícii žalobkyni. Svedkom podpísaná zmluva bola odovzdaná v zložke, v kancelárií žalovaného. Bola odovzdaná v máji. Asi vtedy, keď bola vtedy podpísaná. Pán N. svedka nesplnomocnil na to, že môže uzatvárať zmluvy v mene žalovaného. Bežne uzatváral zmluvy majiteľ. O uzatvorení zmluvy svedok neupovedomil pána N.. Zmluva bola založená do zložky. Svedok očakával, že bude ešte podpísaná riadna zmluva. Svedok upozornili pred podpísaním zmluvy žalobkyňu, že nie je oprávnený uzatvárať zmluvy za žalovaného.
9. Svedkyňa K. A. Q. na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa je jej kolegyňa a so žalovaným mali v minulosti niekoľko obchodov. Pozná nehnuteľnosť, ktorú predával žalovaný prostredníctvom žalobkyne. Svedkyňa sa ohľadom tejto nehnuteľnosti stretla aj s pánom N.. Predmetom tohto stretnutia bolo, že sa dohodli, aké služby poskytnú žalovanému, že predtým ako byt pôjde do inzercie, urobia home staging. Dátum si už nepamätá. Bolo to niekedy pred rokom, asi v júli alebo v auguste. Na stretnutí boli osobne prítomný pán N. aj pán K.. G. K. vystupoval ako zástupca spoločnosti. Svedkyňa nevie, aký mal právny vzťah so žalovaným. Komunikovali s pánom K.. So žalobkyňou spolupracuje svedkyňa od roku 2019. Žalobkyňa je jej franšízant, postupuje podľa uzavretej mandátnej zmluvy. Práva a povinnosti, ktoré si navzájom poskytujú majú zahrnuté v mandátnej zmluve. Svedkyňa bola prítomná pri podpise zmluvy o sprostredkovaní. Zmluva sa pospisovala v kancelárii žalovaného. Zmluvu podpisovala žalobkyňa a pán K.. Svedkyňa bola pri podpise zmluvy preto, že chceli dohodnúť podmienky predaja, najmä služby home stagingu. Videli potenciál tejto služby pri predaji tohto bytu. Túto službu poskytujú len pri exkluzívnych zmluvách. Svedkyňa si nepamätá, kedy bola podpísaná zmluva, bolo to asi v auguste minulého roka. Asi do týždňa od tohto stretnutia začali s realizáciou home stagingu. Totožnosť klienta na základe obchodného registra si pred podpisom zmluvy neoverovali, väčšinou robia s ľuďmi, ktorých poznajú. Spolupráca medzi nimi trvala už niekoľko rokov, nemali na to dôvod.
10. Svedkyňa A. R. na pojednávaní uviedla, že doteraz pracovala ako maklérka. So žalobkyňou predávali jeden dom v C.. Žalovaného tiež pozná len zo svojej pracovnej činnosti. S pánom N. spolupracovala tak, že jeden dom im predávala a neskôr aj sprostredkovala predaj tohto domu. Potom som predávala ešte ďalší dom. Keď zabezpečovala predaj nehnuteľností pána N. tretej osobe, vždy to robila exkluzívne. Pri spolupráci so žalovaným to raz bolo v postavení kupujúceho a raz v postavení predávajúceho. S majiteľom sa uzatvára zmluva o spolupráci a všetko rieši s ním. Ak z obchodného registra zistí, kto je konateľom, s ním podpisuje zmluvy. Svedkyňa pozná pána K. K.. Pre ňu je však šéfom pán N.. Keď pán N. povie, že má svedkyňa niečo riešiť s pánom K., riešim to s pánom K.. Toto sú dôležité veci, dáva si na to pozor najmä pri spoluvlastníkoch. Stáva sa, že jeden povie to a druhý povie iné, ale papier nepustí. Svedkyňa nikdy neriešila, či je pán K. zamestnanec žalovaného alebo osoba poverená konať za žalovaného. Keď jej povedia majitelia, že kľúče jej odovzdá nejaká osoba, tak to rešpektuje. Majitelia majú na takéto rozhodnutie právo. Svedkyňa si nevedela spomenúť akú má pán K. mailovú adresu. Komunikujú spolu mailom, cez messenger, WhatsApp alebo aj inak.
11. Svedok S. A. I. na pojednávaní uviedol, že žalovaného pozná. S pánom N. dlhodobo spolupracuje, minimálne 15 rokov. Vykonáva pre neho realitnú činnosť, t.j. predáva jeho nehnuteľnosti. Pán N. mu zavolá, keď potrebuje predať nehnuteľnosť. Sprostredkovateľské zmluvy neuzatvárajú, je to medzi
nimi na základe ústnej dohody. Vychádza to z ich dlhoročnej práce. Svedok vie, kto je spoločníkom a konateľom žalovaného. Všetky obchody rieši s pánom N.. Pre žalovaného svedok sprostredkovával aj predaj bytu na ul. XX. H. E. C.. Bola to ústna dohoda, že ho bude ponúkať, kým sa nepredá. Potom mu pán N. volal, aby to stiahol z predaja. Už si presne nepamätá kedy to bolo. Myslí si, že minulý rok, ale nevie presne kedy. Svedok pozná aj pána K.. Nevie, či pracuje pre žalovaného. G. K. mu sprístupňoval nehnuteľnosť ohľadom fotenia. Svedok nevie, kto je realitný špecialista u žalovaného. Ako konateľa žalovaného svedok uviedol pána N.. O. B. svedok nepozná.
12. Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: výpis zo Živnostenského registra SR č.l. 8, Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 30.5.2022 č.l. 9, inzercia č.l. 12 - 20, mobilná komunikácia č.l. 21, výzva č.l. 22, mailová komunikácia č.l. 25, výpis z Obchodného registra SR, týkajúci sa žalovaného, zmluva o sprostredkovaní zo dňa 12.5.2020 č.l. 41, snímka z internetovej stránky žalovaného č.l. 44, zmluva o sprostredkovaní zo dňa 13.1.2022, zmluva o sprostredkovaní zo dňa 30.5.2022 č.l. 77, výpis zo ŽRSR č.l. 81, mailová komunikácia č.l. 91, mobilná komunikácia č.l. 92.
13. Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
14. Podľa § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
15. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
16. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
17. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
18. Podľa § 33 ods. 3 Občiasnkeho zákonníka ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.
19. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
20. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
21. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
22. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
23. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
24. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
25. Nárokom žalobkyne uplatneným v tomto spore bol nárok na zmluvnú pokutu. Žalobkyňa tvrdila, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o sprostredkovaní. V tomto zmluvnom vzťahu vystupovala žalobkyňa v postavení sprostredkovateľa a žalovaný v postavení záujemcu. Predmetom zmluvy bolo vyvíjanie činnosti žalobkyne smerujúcej k tomu, aby žalovaný mal príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu, premetom ktorej bude predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného tretej osobe. Predmetnou nehnuteľnosťou bol byt na T. XX. H. E. C., zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie C., číslo bytu XX, byt sa nachádza vo vchode číslo X. Zmluva bola uzatvorená ako exkluzívna, to znamenalo, že žalovaný nebol oprávnený počas trvania zmluvy ponúkať predaj tejto nehnuteľnosti prostredníctvom inej osoby okrem žalobkyne. Porušenie tejto povinnosti žalovaným malo byť sankcionované zmluvnou pokutou v sume 2.500 EUR.
26. Žalovaný namietal v prvom rade platnosť zmluvy. Tvrdil, že za žalovaného nepodpísal zmluvu žiaden z konateľov, pričom konanie v mene spoločnosti je také, že konateľ podpisuje za spoločnosť samostatne tak, že k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti a sídlu spoločnosti pripojí svoj podpis podľa podpisového vzoru. Keďže podľa žalovaného zmluvu o sprostredkovaní nepodpísala osoba oprávnená konať za žalovaného, zmluva je neplatná.
27. Z dokazovania vyplynulo, že Zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zo dňa 30.5.2022 (v spise na č.l. 9), podpísal v riadku označenom ako „Záujemca 1“ pán K. K.. Žalobkyňa to uviedla vo vyjadrení k odporu a aj na pojednávaní vo svojej výpovedi. Potvrdil to aj K. K. v postavení svedka vo svojej výpovedi na pojednávaní.
28. Z tvrdení žalobkyne vyplýva, že K. K. aj v minulosti konal a podpisoval zmluvu v mene žalovaného. Žalobkyňa predložila zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 12.5.2020, ktorú podľa tvrdenia žalobkyne v mene žalovaného podpísal K. K.. Žalovaný toto skutkové tvrdenie nepoprel. Žalobkyňa zároveň predložila súdu snímku z internetovej stránky žalovaného (č.l. 44), kde je K. K. uvedený ako realitný špecialista žalovaného. Z uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa nevedela o nedostatku plnomocenstva u K. K.. K. K. síce vo svojej svedeckej výpovedi tvrdil, že upozornil žalobkyňu pri podpisovaní zmluvy, že nie je oprávnený konať za žalovaného avšak žalobkyňa to vzápätí poprela a tvrdila, že K. K. sa prezentoval tým, že môže za žalovaného konať. Tvrdenie K. K. o tom, že žalobkyňu upozorňoval na nedostatok plnomocenstva tak nebolo preukázané žiadnym ďalším dôkazom. Súd tak dospel k záveru, že neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 33 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
29. Zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zo dňa 30.5.2022 teda nepodpísala osoba oprávnená konať za žalovaného. K. K. však voči druhej zmluvnej strane pri uzatváraní zmluvy vystupoval, tak akoby za žalovaného konať mohol. Uvedenú situáciu upravuje ustanovenie § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám. Výnimkou je len situácia, že ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Vtedy je z konania osoby konajúcej bez plnomocenstva zaviazaná tá osoba, za ktorú sa konalo. Otázkou je, aká má byť forma dodatočného schválenia (ratihabície). Teda predovšetkým, či je potrebné, aby ratihabícia bola uskutočnená v písomnej forme, ak sa pre konkrétny prípad vyžadovalo písomné plnomocenstvo?
30. Súdy sa už v minulosti touto otázkou zaoberali. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 33Cdo 26/2007 (rozhodnutie vychádzalo z rovnakej právnej úpravy aká v súčasnosti ešte platí v Slovenskej republike): „Pre dodatočné schválenie právnych úkonov v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je stanovená osobitná forma. To znamená, že k schváleniu právneho úkonu môže dôjsť písomne alebo ústne a že sa môže stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Uvedené platí aj vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré pre svoju platnosť vyžadujú písomnú formu. Ak splnomocniteľ dodatočne bez zbytočného odkladu schváli konanie osoby, ktorá
nebola vybavená plnou mocou (ratihabícia), je právnymi účinkami takéhoto konania viazaný. Dodatočné schválenie teda znamená, že vznikajú rovnaké právne účinky, ako keby právny úkon bol už pôvodne urobený splnomocnencom oprávneným konať na základe plnomocenstva.“.
31. Súd teda skúmal, či žalovaný písomne alebo ústne alebo iným spôsobom (t.j. konkludentne) schválil úkon K. K., ktorým bol jeho podpis zmluvy v mene žalovaného.
32. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že v súvislosti so sprostredkovaním predaja bytu na T. XX. H. E. C. sa osobne stretla s konateľom žalovaného, pánom M. N., keď si prišla prevziať peniaze na home staging (zariaďovanie predávaného bytu za účelom jeho zatraktívnenia), ktorý sa mal robiť v predmetnom byte. Žalobkyni bol dokonca odovzdaný obraz z kancelárie konateľa žalovaného, ktorý sa potom použil pri home stagingu. Uvedené stretnutie žalobkyne s konateľom žalobcu potvrdila aj svedkyňa K. A. Q.. Konateľ žalovaného M. N. teda vedel o existencii zmluvy o sprostredkovaní, uzavretej v mene žalovaného. Nebolo preukázané, že by bol pred podaním žaloby existenciu zmluvy namietal, naopak, poskytol žalobkyni peniaze na home staging. K. K. odovzdal žalobkyni kľúče od predmetného bytu. Vlastníkom bytu však bol žalovaný a teda ak disponoval kľúčmi od bytu K. K., ktorý vykonával činnosť pre žalovaného, musel žalovaný vedieť o tom, že žalobkyňa je s ním v právnom vzťahu. Z uvedeného postupu konateľa žalovaného, t.j odovzdanie kľúčov a peňazí žalobkyni možno konštatovať, že konkludentne vyjadril súhlas so zmluvou o sprostredkovaní, uzavretou so žalobkyňou a teda prejavil vôľu byť touto zmluvou viazaný. Preto súd považoval Zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zo dňa 30.5.2022 za platnú.
33. Keďže bola zmluva platne uzatvorená, zmluvné strany boli povinné riadiť sa jej ustanoveniami. Podľa Článku 10.1 zmluvy bola táto zmluva uzatvorená ako exkluzívna zmluva. Žalovaný ako záujemca sa zaviazal, že počas trvania tejto zmluvy nebude nehnuteľnosť ponúkať (na predaj/prenájom) prostredníctvom inej osoby ako je sprostredkovateľa neuzavrie ohľadne nehnuteľnosti inú zmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o obstaraní predaja veci ani inú zmluvu s obdobným obsahom smerujúcu k uzavretiu sprostredkovanej zmluvy a rovnako nebude nehnuteľnosť samostatne inzerovať alebo akýmkoľvek iným spôsobom ponúkať a neuzavrie sprostredkovanú zmluvu s treťou osobou bez vedomia sprostredkovateľa.
34. Žalovaný však svoje povinnosti zo zmluvy porušil. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že po tom, čo predmetný byt zariadila za účelom jeho predaja zistila, že byt ponúka v inzercii aj S. A. I.. Skutkové tvrdenia žalobkyne potvrdzujú aj listinné dôkazy predložené žalobkyňou, najmä inzercia, uverejnená na internete (v spise na č.l. 12 až 20). Je to ponuka predaja bytu na T. XX. H. E. C., kde sa ako predajca uvádza S. A. I.. Aj sám S. A. I. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že aj on ponúkal na predaj predmetný byt. Tvrdil, že to bolo na základe ústnej dohody s M. N., ktorý mu však neskôr volal aby inzerciu stiahol, čo aj svedok urobil. K. K. na otázku žalobkyne potvrdil inzerovanie predaja bytu aj inou osobou. Tvrdil, že pokyn dal jeho „šéf“, pod čím súd rozumie konateľa žalovaného M. N.. Uvedená skutočnosť vyplýva z mobilnej elektronickej komunikácie medzi žalobkyňou a K. K. (v spise na č.l. 21).
35. Súd mal na základe uvedených okolností za preukázané, že žalovaný svojim konaním porušil Článok 10.1 zmluvy o sprostredkovaní. Sankciou za toto porušenie je v zmysle Článku 10.2 zmluvy o sprostredkovaní povinnosť žalovaného ako záujemcu zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške provízie dojednanej v Článku 5.2 zmluvy o sprostredkovaní. Súd k tomu konštatuje, že výška zmluvnej pokuty zodpovedal výške provízie (odmeny sprostredkovateľa) dojednanej medzi stranami.
36. V zmluve o sprostredkovaní, ktorú predložila súdu žalobkyňa je suma provízie dohodnutá tak, že v číselnom vyjadrení je uvedená suma 2.500 EUR. Údaj u tejto sume uvedený slovom je však opravovaný zo sumy dvetisíc EUR na sumu dvetiscípäťsto EUR. Žalovaný predložil súdu vyhotovenie zmluvy, kde je popri číselnom údaji 2.500 EUR uvedený údaj slovom dvetisíc EUR. Je teda zrejmé, že pri podpise zmluvy sa tieto údaje nezhodovali. Z písomného znenia zmluvy teda nie je celkom zrejmé, na akej výške provízie sa zmluvné strany dohodli. Súd musel dospieť k tomu aká bola skutočná dohodnutá suma výkladom právneho úkonu urobeného stranami.
37. Výklad právneho úkonu je potrebné urobiť vtedy, ak je obsah právneho úkonu medzi stranami sporný. Účelom výkladu nie je formalistický výklad právneho úkonu, ale zistenie skutočnej vôle účastníkov právneho vzťahu, ak táto vôľa nie je zjavná z obsahu právneho úkonu. Súčasne je potrebné chrániť dobrú
vieru druhého účastníka právneho úkonu, voči ktorému právny úkon smeroval. Pri výklade zmluvných ustanovení je potrebné dať prednosť skutočnej vôli účastníkov zmluvy nad formálnym prejavom tejto vôle. Základné interpretačné pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka je, že prejav vôle je potrebné vykladať tak, aby so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený, zodpovedal skutočnému obsahu vôle, nielen jazykovému vyjadreniu konajúcej osoby. Ak vznikne pochybnosť o obsahu právneho úkonu, odstráni túto pochybnosť súd výkladom založeným na tom, že popri jazykovom vyjadrení právneho úkonu skúma aj vôľu konajúcich osôb. Súd skúma aká bola skutočná vôľa konajúcich v okamihu, kedy právny úkon urobili. Je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, za ktorých bolo slovné vyjadrenie urobené a či za týchto okolností bolo medzi účastníkmi právneho vzťahu zrejmé, o aký prejav vôle ide. Rozhodujúce sú pritom len okolnosti, ktoré existovali v čase, v ktorom bol prejav vôle urobený, pretože ide o to, aby bol obsah prejavu vôle, ktorý konajúci urobil, vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, kedy bol urobený. Pri výklade právneho úkonu v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno vôľu toho, kto urobil úkon, zistiť aj s prihliadnutím na následné správanie zmluvných strán, pretože možno dôvodne predpokladať, že takéto správanie zodpovedá posudzovanej vôli. Je potrebné zohľadniť aj princíp favor negotii, t.j. výklad v prospech platnosti právneho úkonu.
38. Žalobkyňa predložila súdu listinný dôkaz, ide o fotografiu obrazovky mobilného telefónu, ktorá zachytáva elektronickú mobilnú komunikáciu medzi žalobkyňou a K. K. (v spise na č.l. 92). Z uvedenej komunikácie vyplýva, že strany sa dohodli na cena, za ktorú sa byt bude predávať v sume 94.000 EUR. Túto sumu navrhol K. K.. Žalobkyňa sa v komunikácii pýta K. K. či táto suma pozostáva z 2.500 EUR pre ňu (t.j. nepochybne provízie žalobkyne) a zo sumy 91.500 EUR, ktorá mala zostať o predaji bytu žalovanému. K. K. vyjadruje s takýmto rozdelením navrhovanej kúpnej ceny súhlas. Na základe obsahu uvedenej komunikácie dospel súd k záveru, že skutočnej vôli strán zodpovedala výška provízie (a teda aj výška zmluvnej pokuty) v sume 2.500 EUR.
39. Keďže žalovaný tým, že nedodržal exkluzivitu žalobkyne, t.j. ponúkal predaj bytu na ulici XX. H. E. C. aj prostredníctvom inej osoby, S. A. I., porušil ustanovenie Článku 10.1 zmluvy o sprostredkovaní. Sankciou za toto porušenie je v zmysle Článku 10.2 zmluvy povinnosť zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu v sume 2.500 EUR. Súd keďže mal preukázané porušenie zmluvy a výšku zmluvnej pokuty žalobe vyhovel.
40. Súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania. Žalovaný bol žalobkyňou vyzvaný na uhradenie dlžnej sumy písomnou výzvou zo dňa 15.11.2022. Výzva bola žalovanému odoslaná mailom opakovane v dňoch 16.11.202 a 9.12.2022. Žalovaný na tieto výzvy nijako nereagoval. V zmysle Článku 11.5 zmluvy o sprostredkovaní sa elektronické zásielky (maily) považujú za doručené uplynutím piatich dní odo dňa odoslania. Výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty odoslaná dňa 16.11.2022 sa preto považuje za doručenú dňa 21.11.2022 a žalovaný bol povinný zmluvnú pokutu uhradiť v nadväznosti na doručenú výzvu najneskôr dňa 26.11.2022. Keďže žalovaný túto lehotu nedodržal odo dňa 27.11.2022 sa dostal do omeškania. Žalobcovi tak vznikol aj nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v uplatnenej výške, t.j. vo výške 11 % ročne zo žalovanej sumy od 27.11.2022 do zaplatenia.
41. Žalobcovi vznikol aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Výška tejto náhrady je v zmysle nariadenia vlády 40. EUR. Súd žalobcovi priznal aj túto náhradu.
42. Súd ešte uvádza, že nevyhovel návrhu žalobkyne na vykonanie dôkazu – dopočutie svedkyne K. A. Q. na pojednávaní dňa 19.4.2024. Súd považoval tento dôkazný návrh za predložený oneskorene. Okrem toho svedkyňa už bola vypočutá na predchádzajúcom pojednávaní a žalovaná neuviedla také nové okolnosti, ktoré by odôvodňovali vypočuť svedkyňu znova. Súd uplatnil koncentráciu konania v zmysle § 153 Civilného sporového poriadku a na tento dôkazný návrh neprihliadol.
43. Súd ďalej konštatuje, že v zmysle § 153 Civilného sporového poriadku neprihliadol ani na listinné dôkazy predložené žalobkyňou na pojednávaní dňa 19.4.2024. Súd na prvom pojednávaní, ktoré sa vo veci konalo dňa 17.10.2023 poskytol stranám sudcovskú lehotu 15 dní na predkladanie dôkazných návrhov. Listinné dôkazy predložené na pojednávaní dňa 19.4.2024 však boli predložené až po tejto lehote.
44. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len) CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
46. Keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
47. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.