Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: Pasienkové a pozemkové spoločenstvo Podhorie, so sídlom Podhorie 243, 013 18 Podhorie, IČO: 17 061 814, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Gelatka, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 17, 015 01 Rajec, IČO: 46 633 154, proti žalovanému: SEBICO, s. r. o., so sídlom 1. mája 2, 010 01 Žilina, IČO: 44 990 502, zastúpenému obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s. r .o., so sídlom Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -215 zo dňa 29.09.2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -215 zo dňa 29.09.2020 potvrdzuje.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.). Zároveň týmto rozsudkom rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v zmysle pripustenej zmeny žalobného návrhu domáhal určenia, že Podhorie JRD, SR je spoluvlastníkom v podiele o veľkosti 1650/69599 nehnuteľností, zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX a č. XXX pre kat. územie W., obec W., okres D.. Žalobca tvrdil, že JRD Podhorie zaniklo, hoci táto okolnosť nevyplynula z listinných dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil. Žalovaný však túto skutočnosť nerozporoval, a preto ju považoval okresný súd za nespornú. Následne dospel k záveru, že nie je možné určiť vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na spoločnej nehnuteľnosti v zmysle o pozemkových spoločenstvách v prospech zaniknutého subjektu. V zmysle ust. (ďalej „“) je možné rozhodnúť o určení, že tu právo je, alebo nie je, teda nie je možné určiť, že subjekt, ktorý zanikol (neexistuje), teda nemá právnu subjektivitu, je v súčasnosti aktuálnym vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Rozhodnutie o tom, že subjekt bez právnej subjektivity a bez spôsobilosti na právne úkony je vlastníkom nehnuteľností, nie je ani vykonateľné. Určením, že Podhorie JRD je spoluvlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti, by došlo k nastoleniu právnej neistoty u žalobcu. Popri zrejmej nevykonateľnosti takéhoto rozsudku súdu by predmetné znenie výroku rozsudku bez ďalšieho neprinieslo vyriešenie deklarovanej spornosti, na ktorú žalobca poukazuje (t. j. spornosti, či je vlastníkom predmetných spoluvlastníckych podielov žalovaný alebo zaniknutý subjekt). Sám žalobca v žalobe, ako aj vo svojom následnom vyjadrení uviedol, že následne po tom, ako by bol zaniknutý subjekt evidovaný ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností, hodlal iniciovať dodatočnú likvidáciu majetku tohto zaniknutého subjektu v zmysle ust. zákona č.

(ďalej „“), čo v ďalšom malo podľa názoru žalobcu umožniť, aby vlastníctvo k spoluvlastníckym podielom na spoločnej nehnuteľnosti kúpil ktorýkoľvek člen spoločenstva alebo samotný žalobca. Takáto konštrukcia vyriešenia tvrdenej neistoty na strane žalobcu nespĺňa kritériá „naliehavého právneho záujmu“ na určení požadovaného práva, keďže rozsudok, ktorým by súd určil vlastnícke právo subjektu bez právnej subjektivity, by bol v zmysle uvedeného len prvým krokom (prvým štádiom) na dosiahnutie požadovaného odstránenia právnej neistoty na strane žalobcu. Ďalším štádiom podľa vyjadrenia žalobcu mala byť dodatočná likvidácia majetku, vlastníctvo ku ktorému by súd v rámci tohto konania určil. Otázne je podľa názoru okresného súdu aj podanie návrhu na dodatočnú likvidáciu zaniknutého subjektu (Podhorie JRD) zo strany žalobcu, keďže dodatočnú likvidáciu podľa ust. môže navrhnúť štátny orgán, bývalý štatutárny orgán, jeho člen alebo spoločník, veriteľ alebo dlžník, pričom súdu v priebehu konania nebolo preukázané, že by žalobca bol jednou zo zákonom predpokladaných osôb na podanie takého návrhu. Keďže žalobca tvrdil, že na odstránenie jeho tvrdenej neistoty vo vzťahu k zápisu vlastníckeho práva žalovaného k predmetným spoluvlastníckym podielom na spoločnej nehnuteľnosti sú potrebné okrem samotného rozhodnutia v predmetnej veci ďalšie úkony (pričom ani nebolo jednoznačne preukázané, že predmetné úkony vie jednoznačne vykonať, resp. ovplyvniť sám žalobca), v tomto prípade by rozsudok okresného súdu predstavoval len akýsi medzikrok na odstránenie neistoty na strane žalobcu. Vyriešenie otázky určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam by v tomto prípade neviedlo k úplnému vyriešeniu spornosti práv na strane žalobcu, preto okresný súd konštatoval, že na podanej žalobe nemá žalobca naliehavý právny záujem. Z tohto dôvodu bol okresný súd nútený žalobu zamietnuť. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. .

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že svoj naliehavý právny záujem v priebehu celého súdneho konania odôvodňoval inými skutočnosťami, než uvádza okresný súd, a to tým, že je pozemkovým spoločenstvom, pričom každý člen spoločenstva má určité práva (právo na dividendu, voliť a byť volený do orgánov spoločenstva, nahliadať do účtovníctva a pod.), ktorým na strane žalobcu zodpovedajú povinnosti (vyplatiť dividendu, pozvať člena na valné zhromaždenie a pod.). Skutočnosť, či je žalovaný nositeľom daných práv a žalobca nositeľom povinností voči žalovanému, je medzi stranami sporná, pretože žalobca považoval kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný údajne nadobudol vlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, za neplatnú. S touto argumentáciou žalobcu o existencii naliehavého právneho záujmu sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal, preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Pokiaľ žalobca na pojednávaní uviedol, že v prípade vyhovenia žalobe je možné iniciovať dodatočnú likvidáciu, jednalo sa len o konštatovanie, že takáto možnosť podľa jeho názoru existuje a môže ju využiť on, alebo prípadne niektorý z členov spoločenstva. Takýto krok však zo strany žalobcu nie je nevyhnutný na odstránenie stavu jeho právnej neistoty. Žalobca vyslovil presvedčenie, že kúpna zmluva, ktorou žalovaný údajne nadobudol sporné pozemky, je absolútne neplatná, a preto žalovanému nepatria žiadne práva voči spoločenstvu, z čoho vyplýva, že pokiaľ by súd žalobe vyhovel, bolo by nesporné, že žalovaný nemá žiadne práva voči spoločenstvu, keďže viaže tieto práva na vlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca v spore predložil listinné dôkazy, a to listy žalovaného, z ktorých je zrejmé, že žalovaný sa svojich práv voči žalobcovi reálne domáha. Z tohto dôvodu mal odvolateľ za to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, z čoho vyplýva, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Žalobca nepoznal žiaden iný spôsob, ako odstrániť spornosť existujúcu medzi stranami než požadovaným určením, či už nejakým administratívnym postupom alebo inou žalobou. Požadovaným určením sa vytvorí pevný právny základ pre vzťahy sporových strán, pričom dôjde k odstráneniu praktických problémov žalobcu, ktoré musí každoročne riešiť (napr. či má žalovaného pozvať na rozhodnutie valného zhromaždenia, započítať jeho hlas, vyplatiť mu dividendu, umožniť mu nahliadnuť do účtovníctva). Pokiaľ okresný súd uviedol, že žalobca nemôže iniciovať dodatočnú likvidáciu majetku JRD Podhorie, potom požadované určenie nie je pre žalobcu len „medzikrok“, ale konečné riešenie sporu, pretože ďalší krok (dodatočná likvidácia) je pre žalobcu nedostupný. V tomto smere považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za rozporné a zmätočné. Žalobcovi bolo od počiatku zrejmé, že určenie vlastníctva neexistujúceho subjektu je kontroverzné, avšak nepodarilo sa mu zabezpečiť iné rozhodnutie súdu, ktoré by riešilo túto otázku, preto analogicky vychádzal z ustálenej praxe, v zmysle ktorej súdy bežne rozhodujú, že majetok patrí do dedičstva po určitom poručiteľovi, t. j. zomrelej fyzickej osobe, ktorá v čase rozhodnutia súdu taktiež nemá právnu subjektivitu. Určenie, že určitá vec patrí do dedičstva (resp. do vlastníctva mŕtvej fyzickej osoby), predstavuje výnimku z pravidla, že môže byť určené len jestvovanie práva, prípadne právneho vzťahu existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku; a že obsahom žaloby nemôže byť určenie

práva za dobu minulú a ani do budúcnosti. Hoci žalobca na túto analógiu v konaní viackrát poukazoval, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo je možné domáhať sa určenia týkajúceho sa subjektu bez právnej subjektivity, ak je ním fyzická osoba a prečo to nie je možné pri právnickej osobe. Žalobca vychádzal podporne aj z toho, že predpokladá takú situáciu, že majetok môže ostať spoločnosti aj po výmaze z obchodného registra, ktorým dochádza k jej zániku. Vlastnícke právo k danej veci však musí patriť vymazanej spoločnosti aj v období medzi výmazom a dodatočnou likvidáciou, lebo ak by spoločnosť stratila vlastnícke právo výmazom, stala by sa vecou nikoho a dodatočná likvidácia by nemala žiaden zmysel (podľa by pripadla do vlastníctva štátu). Ak teda vlastnícke právo ostáva aj vymazanej spoločnosti, mal za to, že sa určenia tohto práva možno domáhať v súdnom konaní. V danom prípade požadované určenie iba deklaruje, že tu vlastnícke právo je (ostalo), subjekt nenadobúda nové právo. Úlohou súdu je zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov strán. V zmysle materiálneho ponímania prístupu k spravodlivosti je súd povinný posudzovať podanie strany sporu komplexne a nie je viazaný doslovným znením petitu uvedeným žalobcom. Pokiaľ sa súd nestotožnil s formuláciou petitu v tom zmysle, že JRD Podhorie je vlastníkom sporných pozemkov, nič mu nebránilo preformulovať rozsudočný návrh tak, aby sa obsahovo neodchýlil od požiadaviek žalobcu. Podľa názoru žalobcu je kúpna zmluva uzatvorená žalovaným zjavne neplatná, napriek tomu žalobca nemá žiadnu možnosť, ako odstrániť vzniknutý protiprávny stav, ktorý sa dotýka jeho právnych vzťahov a postavenia. Žalobca sa v minulosti domáhal nápravy cestou katastrálneho odboru okresného úradu i cestou prokuratúry, avšak obidve inštitúcie jeho podanie odmietli pre nedostatok právomoci. Keďže právomoc prejednať a rozhodnúť dané spory nie je zákonom zverená inému orgánu, patrí tomuto súdu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že pokiaľ odvolateľ poukazoval na porušenie jeho práva na spravodlivý proces, nijako nešpecifikoval, ktoré procesné práva boli porušené. Tiež z odvolania nevyplýva, akú právnu normu okresný súd nesprávne aplikoval, resp. akú právnu normu mal v danej veci nesprávne interpretovať alebo nesprávne aplikovať. Podľa jeho názoru v danej veci žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnej veci môžu mať iba podieloví spoluvlastníci nehnuteľností o podiele 1650/69599, zapísaní na listoch vlastníctva č. XXX a č. XXX pre katastrálne územie W.. Pôvodnou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom túto odôvodňoval tým, že zmluva, na základe ktorej žalovaný nadobudol nehnuteľnosti, je neplatná. Naliehavý právny záujem na určení odôvodňoval tým, že u neho pretrváva stav právnej neistoty, či žalovaný ako vlastník sporných nehnuteľností je členom pozemkového spoločenstva žalobcu s právami hlasovať na zhromaždení spoločenstva a s právom na podiel zisku. Následne žalobca zmenil žalobu tak, že žiadal určiť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech JRD Podhorie. Naliehavý právny záujem odôvodňoval podobným spôsobom ako v prípade pôvodne podanej žaloby. Tieto tvrdenia vyplývajú aj z odvolania s tým, že žalobca dodal, že kúpna zmluva uzavretá žalovaným je neplatná a žalobca nemá žiadnu možnosť odstrániť vzniknutý protiprávny stav, pričom už v minulosti sa domáhal nápravy cestou katastrálneho orgánu i cestou prokuratúry, avšak tieto inštitúcie jeho podanie odmietli. Aj v tomto prípade žalovaný tvrdil, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech zaniknutého subjektu JRD Podhorie, takáto aktívna legitimácia by mohla svedčiť len jednotlivým spoluvlastníkom pozemkov vložených do užívania JRD. Bez ohľadu na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, žaloba o určenie vlastníckeho práva v prospech zaniknutého JRD Podhorie je právne i vecne nedôvodná, zmätočná, znemožňujúca i prípadnú vykonateľnosť určujúceho rozsudku. V priebehu konania žalovaný poukázal na o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu AGRO PD mal žalobca možnosť v zmysle citovaného zákona požiadal o vylúčenie sporných nehnuteľností z konkurznej podstaty. Ak by mu nebolo vyhovené, mal možnosť domáhať sa vylúčenia tohto majetku súdnou cestou, čo nevyužil. Žalovaný ďalej odkázal na ust. , z ktorého vyplýva, že kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel, alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi za škodu, ktorá mu tým vznikla, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Ako bolo v priebehu konania preukázané, Krajský súd v Banskej Bystrici ako konkurzný súd dal správcovi konkurznej podstaty JUDr. Siakelovi súhlas na predaj predmetných nehnuteľností. Následne kúpnu zmluvu schválil tento súd. Žalovaný nadobudol sporné pozemky dobromyseľne a najmä vzhľadom na to, že predaj pozemkov a kúpna zmluva podliehala

schváleniu súdom, nemal ani najmenší dôvod pochybovať o platnosti tohto právneho úkonu. Žalobca sa podaním na katastrálny odbor domáhal nezákonnosti postupu pri zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalovaného z dôvodu porušenia predkupného práva ostatných spoluvlastníkov a z toho istého dôvodu bol podaný aj protest prokurátora. Katastrálny úrad nevyhovel ako žalobcovi, tak i protestu prokurátora z dôvodu, že v čase zápisu vlastníckeho práva v prospech žalovaného podľa vtedy platných predpisov nedošlo k porušeniu predkupného práva a že v tomto čase nebola na príslušných listoch vlastníctva ani vyznačená poznámka, že by sporné nehnuteľnosti patrili do spoločného majetku urbárskeho spoločenstva. Pasienkové a pozemkové spoločenstvo žalobcu s právnou subjektivitou bolo založené podľa až dňa 22.04.2014, teda po uplynutí 2 rokov od zápisu vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Členovia tohto spoločenstva sú podieloví spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, teda žalobca nie je vlastníkom pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť, ale tieto pozemky len spravuje a nakladá s nimi. Podieloví spoluvlastníci majú nárok na podiel zo zisku spoločenstva podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. K otázke naliehavého právneho záujmu a právnej neistote žalobcu žalovaný uviedol, že sa zo zákona stal členom spoločenstva žalobcu v roku 2013 na základe kúpnej zmluvy uzavretej so správcom konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca pri rešpektovaní ust. nemohol mať právnu neistotu o členstve žalovaného v spoločenstve. Žalovaný bol upovedomený o valnom zhromaždení žalobcu prvýkrát v roku 2015, ktorého sa zúčastnil, z čoho vyplýva, že žalobca žalovaného evidoval ako člena spoločenstva. Od tohto času však žalovaného o zasadnutiach valného zhromaždenia neupovedomil. Keďže žalobca bol ďalej nečinný, pričom užíval predmetné pozemky, žalovaný sa viacerými podaniami domáhal u žalobcu poskytnutia písomností preukazujúcich činnosť a hospodárenie spoločenstva, a to podaniami zo dňa 22.11.2019, zo dňa 20.02.2020 a zo dňa 15.04.2020, ku ktorým sa žalobca nevyjadril. Žalobný návrh žalobcu je v celom rozsahu neopodstatnený a účelový, s cieľom predísť zodpovednosti za nakladanie so ziskom z príjmu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu od roku 2013 až doteraz, prípadne aj o trestnoprávnej zodpovednosti. Napokon žalovaný zhrnul, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore, kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudol predmetné nehnuteľnosti, je platná, a to aj v prípade, ak by nehnuteľnosti boli nadobudnuté od nevlastníka a v danom prípade nebol ani preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané oprávneným subjektom ( ), včas ( ) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario v spojení s toto rozhodnutie v zmysle potvrdil ako vecne správne.

6. Predmetom sporu v posudzovanej veci bolo určenie, že Podhorie JRD, SR je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v zmene žalobného návrhu zo dňa 07.05.2020, ktorú okresný súd pripustil uznesením zo dňa 12.05.2020. Uplatnený nárok žalobca odôvodňoval tým, že má status pozemkového spoločenstva, ktoré vykonáva činnosť na základe ustanovení Členstvo v spoločenstve vzniká nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti, t. j. na všetkých pozemkoch, ktoré ju tvoria, pričom každý člen spoločenstva je nositeľom určitých práv. Žalobca argumentoval, že žalovaný sa považuje za člena pozemkového spoločenstva, chce sa zúčastňovať na zasadnutiach valného zhromaždenia, žiada o predloženie a nahliadnutie do účtovníctva, o vyplatenie dividendy a podobne. Žalobca uviedol, že žalovaný nie je spoluvlastníkom všetkých pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť, preto pretrváva na strane žalobcu stav právnej neistoty spočívajúci v tom, či žalovaný je alebo nie je členom spoločenstva s príslušnými právami a aké sú povinnosti žalobcu voči žalovanému. Žalobca mal za to, že bez požadovaného určenia, nie je možné stav jeho právnej neistoty nijako inak odstrániť, či už administratívnym postupom alebo inou žalobou. Po zápise JRD na príslušné listy vlastníctva v zmysle rozhodnutia súdu bude žalobca iniciovať dodatočnú likvidáciu majetku uvedeného subjektu v zmysle ust. , čo umožní, aby predmetný členský podiel kúpil ktorýkoľvek existujúci člen spoločenstva alebo samotný žalobca.

7. Odvolací súd posúdil uplatnený nárok v zmysle ust. tak, ako to učinil súd prvej inštancie. V danom prípade ide o žalobu na určenie práva, vo vzťahu ku ktorému je nutné preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu.

8. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle spomínaného ustanovenia musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie / konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

9. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

10. V súvislosti s rozhodovaním sporov, kde sa predpokladá pre dovŕšenie právnej ochrany účastníka aj zápis do katastra nehnuteľností, je nevyhnutné zamerať pozornosť aj na fakt, aký význam bude mať rozsudok súdu z hľadiska jeho zápisu do katastra nehnuteľností a či takýto zápis vyrieši v duchu vyššie formulovaných úvah konečným spôsobom právne postavenie účastníkov.

11. Špecifikom posudzovanej veci bola formulácia žalobného petitu smerujúca k určeniu práva v prospech iného už zaniknutého subjektu, pričom žalobca netvrdil akúkoľvek právnu spojitosť s ním. Odvolací súd konštatuje, že nemožno a priori vylúčiť určovaciu žalobu smerujúcu v prospech neexistujúceho subjektu, pokiaľ by takéto určenie mohlo ovplyvniť postavenie žalobcu, resp. mohlo by znamenať odstránenie ním preukázanej právnej neistoty. O takýto prípad však v posudzovanej veci nejde.

12. Žalobca má status pozemkového spoločenstva, ktorého postavenie, ako aj práva a povinnosti sú vymedzené ustanoveniami o pozemkových spoločenstvách. Účelom existencie tohto subjektu je zabezpečenie efektívneho hospodárenia na spoločnej nehnuteľnosti, predovšetkým s ohľadom na mnohosť spoluvlastníckych vzťahov. Z uvedeného dôvodu právna úprava v podrobnostiach rieši spôsob rozhodovania i činnosti orgánov pozemkového spoločenstva, jeho podnikateľskú činnosť, práva a povinnosti jeho členov a podobne. Pozemkové spoločenstvo vykonáva svoju pôsobnosť v prospech jeho členov. Členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti ( ). V zmysle uvedeného potom žalobca vykonáva svoje práva a povinnosti v prospech členov, ktorým svedčí vlastnícke právo na základe údajov katastra nehnuteľností, ktoré treba považovať za hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže inak [ o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)]. Na základe uvedeného je potom zrejmé, že žalobcom tvrdená neistota spočívajúca v tvrdení, že nevie, kto je vlastníkom sporných podielov nemá z pohľadu aktuálnej legislatívy relevanciu. Namieste je ale otázka, či môže žalobca vykonávať úkony s cieľom dosiahnuť podľa jeho tvrdení zákonný stav, pokiaľ ide o vlastníctvo podielov konkrétneho člena spoločenstva, a či uvedené môže mať vplyv na jeho právne postavenie.

13. Pozemkové spoločenstvo ako subjekt, ktorý poukazoval na absenciu práva tretej osoby k dotknutým podielom na spoločnej nehnuteľnosti, bol povinný v zmysle ust. tvrdiť a preukázať konkrétne okolnosti znamenajúce ovplyvnenie jeho právneho postavenia pre prípad vyhovenia žalobe v navrhovanom znení. Ako už bolo uvedené, z hľadiska zistenia okruhu spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, aktuálne nemôže mať žalobca žiadne pochybnosti, voči komu má vykonávať svoje oprávnenia či povinnosti. Pokiaľ spochybňuje vlastnícke právo tretej osoby a nevyvodzuje z toho pre seba žiadne právne benefity, potom z hľadiska definície naliehavého právneho záujmu, treba jeho procesné kroky považovať za nadbytočné protektívne správanie, nespĺňajúce kritériá pre vyhovenie žalobe podľa ust. .

14. Žalobca tiež v konaní tvrdil, že sporný podiel na spoločnej nehnuteľnosti by mohol následne (po tom, čo bude úspešný v spore) získať v dodatočnej likvidácii majetku zaniknutého subjektu, v prospech ktorého sa domáhal určenia vlastníctva. Vznik istej možnosti takto nadobudnúť uvoľnený podiel bývalého družstva znamená len špekuláciu, ktorá môže viesť k získaniu práva v prospech žalobcu, ale aj k jeho nezískaniu. Za daných okolností by totiž daný podiel mohol nadobudnúť ktorýkoľvek iný právny subjekt. Na základe uvedeného sa javí, že žalobná požiadavka žalobcu znamená len „vylúčenie“ žalovaného z okruhu vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, nie vyriešenie skutočného, reálne existujúceho sporu. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že prípadne iný spoluvlastník by mohol nadobudnúť podiely na spoločnej nehnuteľnosti, k uvedenému možno formulovať totožnú argumentáciu, ako pre tvrdenú možnosť získania podielov v prospech žalobcu a tiež dodať, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by niektorý zo spoluvlastníkov mal o podiely záujem, resp. že by akokoľvek relevantne spochybňoval vlastníctvo žalovaného. Ak by sa aj tak stalo, potom žalobca nie je subjekt, ktorý by mohol daným spôsobom ochraňovať práva iného, pretože vo vzťahu k uvedenému netvrdil ani nepreukázal naliehavý právny záujem.

15. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, čo muselo viesť k zamietnutiu žaloby, ako rozhodol okresný súd. V nadväznosti na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. ako vecne správny potvrdil, a to vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a ust. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože žalovaný bol v tomto štádiu konania úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).