Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/26/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. hradbami XXX/XX, v konaní zastúpená splnomocnenou zástupkyňou W.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., O. XXXX/XX a S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Zd. I. XX, v konaní zastúpený JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom, so sídlom Levice, Ul. Hollého 11, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 6.mája 2021 č.k. - 227 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27.mája 2021 č.k. - 235, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku ( I.) , ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 75 eur na sumu 170 eur mesačne p o t v r d z u j e . II. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku ( II.), ktorým určil zaostalé výživné a výrok o trovách konania m e n í takto: Zaostalé výživné za obdobie od 11.11.2020 do 30.04.2021 vo výške 235,23 eura je otec maloletej M. povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu mal. M., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 75,- eur na sumu 170,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 11.11.2020 ( I.). Zaostalé výživné za obdobie od 11.11.2020 do 06.05.2021 vo výške 155,85 eur otca zaviazal zaplatiť do 30-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ( II.). Návrh v časti o zvýšenie výživného za obdobie od 01.01.2020 do 10.11.2020 súd zamietol ( III.). Týmto rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26.11.2009, č. k. -59 vo výroku o výživnom ( IV). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ( V.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1 -5, § 63 ods. 1,2 § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Poukázal na obsah návrhu matky, ktorá sa domáhala zvýšenia výživného zo strany otca k mal. M. zo sumy 75,- eur na sumu 300,- eur mesačne od 01.01.2020. Návrh odôvodnila tým, že od určenia výživného v r. 2009 nepodala návrh na jeho zvýšenie ani keď dcéra nastúpila do školy, resp. druhého stupňa základnej školy z dôvodu, že v určitých obdobiach otec nemal dlhodobé zamestnanie. Uviedla, že maloletá navštevuje posledný ročník základnej školy. Všetky náklady na maloletú sa zvýšili, či už v súvislosti so školskou dochádzkou, mimoškolskými aktivitami, ako i zdravotným stavom, keď v rámci prevencie chodí na masáže a tiež navštevuje kožnú lekárku.

1.2 Zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie zistil, že vyživovacia povinnosť otca k mal. M. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 26.11.2009 č.k. -59, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke a zo strany otca bolo výživné určené vo výške 75,- eur mesačne od 10.06.2009. V tom čase mal. M. navštevovala materskú školu. V súčasnosti matka dosahuje ako zamestnankyňa Slovenskej pošty, a.s. čistý mesačný príjme 578,46 eur. Od 01.10.2019 do 02.10.2022 má pozastavené prevádzkovanie živnosti. Vlastní byt a rodinný dom, ktorý rekonštruovala. Otec dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 1 027,79 eur. Naďalej je vlastníkom bytu, v ktorom býva s manželkou a jej plnoletým synom. Má vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletému synovi, ktorý je vysokoškolák vo výške 125 eur.

1.3 Súd prvej inštancie mal preukázané, že od ostatnej úpravy výživného došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov v zmysle citovaného § 78 Zákona o rodine na strane všetkých účastníkov konania. Mal. M. fyzicky vyspela, keď od ostatného rozhodnutia o výživnom uplynulo skoro 11,5 roka. Zvýšili sa náklady na jej stravovanie, ošatenie, učebné pomôcky, mimoškolské aktivity, hygienu. Súd konštatoval, že náklady pre dieťa navštevujúce posledný ročník základnej školy sú vyššie, ako tomu bolo v čase určenia výživného, kedy maloletá navštevovala predškolské zariadenie. U otca došlo k zvýšeniu príjmu zhruba o 394,- eur a u matky o 368,- eur. Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil. Uviedol, že u otca súd na ním prezentované náklady v súvislosti so splátkami pôžičky pre manželkine podnikanie neprihliadol, keď výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a jedná sa o výdavok, ktorý nemusel vynakladať. U matky dieťaťa súd naopak bral do úvahy i skutočnosť, že jej pribudla nehnuteľnosť - rodinný dom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že bezdôvodne vynakladá finančné prostriedky na réžiu dvoch nehnuteľnosti a teda súd prihliadol len na jej výdavky v súvislosti s nákladmi na byt, v ktorom reálne s mal. dieťaťom býva. Podľa názoru súdu, výživné vo výške 170,- eur mesačne zo strany otca, spolu s výživným, ktorým je i matka povinná na dcéru prispievať a rodinnými prídavkami je plne spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené náklady mal. dieťaťa, je primerané možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerov rodičov a zohľadňuje i zásadu zakotvenú v Zákona o rodine v zmysle ktorej, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné súd zvýšil odo dňa začatia konania, t.j. 11.11.2020, nakoľko matka nepreukázala žiadne dôvodu hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zvýšené výživné priznať v zmysle jej návrhu od 01.01.2020. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s návrhom otca, aby časť výživného bola poukazovaná na sporiaci účet maloletej. V prejednávanej veci však nebol zistený zákonný dôvod, aby časť určeného (zvýšeného) výživného bola poukazovaná na sporiaci maloletej, keď otec mal. dieťaťa má len príjem zo zamestnania, nevlastní viac nehnuteľnosti, resp. nemá úspory, vkladové listy, resp. iný zdroj príjmu, pričom zvýšené výživné jednoznačne maloletá spotrebuje mesačne na zabezpečenie svojich odôvodnených potrieb.

1.4 Súd prvej inštancie určil za obdobie od 11.11.2020 do dňa rozhodnutia súdu zaostalé výživné vo výške 185,23 eur (mal zaplatiť 170,- eur : 30 = 5,67 x 19 dní + 5 mesiacov x 170,- eur; zaplatil 75,- eur : 30 dní = 2,5 eur x 19 dní + 5 mesiacov x 75,- eur + december 2020 150,- eur + 2 x po 75,- eur). Do zročného výživného súd započítal i sumu, ktorou otec dcére prispel v decembri ako vianočný darček, keďže povinnosťou otca nie je maloletej poskytovať peňažné plnenia navyše, avšak nezapočítal sporenie, ktoré tvorí maloletej, keď tieto financie maloletá nemá k dispozícii na svoju výživu, pričom výživné má spotrebný charakter a navyše toto sporenie otec môže kedykoľvek zrušiť. Súd doplnil, že i keď otec v minulosti prispel i nad rámec určeného výživného za rozhodné obdobia, iné ako vyššie uvedenia mimo výživného nepreukázal. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.1 Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, a to do výrokov I. až III. dôvodiac, že rozsudok vychádza z nesprávnych skutkových zistení. Poukázala na to, že otec od podania návrhu uhradil výživné v nasledujúcich čiastkach : 11/2020 - 2/2021 vo výške 75,- eur mesačne, 3/2021 - vo výške 150,- eur mesačne, 6/2021 vo výške 170 eur, k výživnému započítaný vianočný darček vo výške 150,- eur, celkovo sumu 1.070,- eur. základe zvýšeného výživného mal otec od 11.11.2020 zaplatiť mesačne sumu 170,- eur, čo predstavuje za obdobie od 11/2020 do 6/2021 sumu 1.360,- eur (170 x 8 = 1.360). Rozdiel medzi platbou, ktorú otec uhradil a mal uhradiť, t.j. nedoplatok je vo výške 290,- eur. Podľa opravného uznesenia súdu, sp. zn. - 235 zo dňa 27.05.2021, je to len suma 185,23 eur. Súd nesprávnym určením nedoplatku na výživnom ukrátil maloletú sumou 104,77 eur. Ďalej matka namietala, že ak otec zaplatil v 11/2020 sumu 75,- eur ku ktorej sa pripočíta súdom určený doplatok vo výške 107,73 eur, tak výživné predstavuje sumu 182,73 eur ( 75 + 107,73 = 182,73). Súd

teda nesprávnym určením výšky nedoplatku za 11/2020 spôsobil nepreskúmateľnosť rozsudku pre jeho zmätočnosť. 2.2 Namietala, že súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť na sumu 170 eur mesačne ako to navrhol kolízny opatrovník, aj keď bol priestor na zvýšenie výživného do výšky 220 eur. Otec sa neustále poukazoval na majetkové pomery matky, táto nie je pozícii povinnej a preto pomery matky nie sú predmetom tohto konania. Dôvodila, že na majetkové pomery matky sa v konaní pri zmene výšky výživného neprihliada, keďže kritériami pri určovaní výšky výživného sú odôvodnené potreby maloletej, schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného. Súd sa napriek vyššie citovanej skutočnosti podrobne zaoberal majetkovými pomermi matky a vytkol jej vlastníctvo ďalšej nehnuteľnosti, ktorú nadobudla vďaka svojej šikovnosti a podpore zo strany rodičov. Matka investíciou do ďalšej nehnuteľnosti, zabezpečila už teraz samostatné bývanie pre maloletú. V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu má byť vždy vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne detí k životnej úrovni rodičov, aby všetky možné potreby, ktoré možno deťom poskytnúť, boli zabezpečené výživným. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla zvýšenie výživného pre maloletú M. vo výške 220,- Eur mesačne a doplatenie celého zaostalého výživné vo výške 290,- eur. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu na zvýšenie výživného v celom rozsahu vyhovel alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Otec maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasil s právnym názorom matky a jej právnej zástupkyne, že súd prvej inštancie nemal zobrať do úvahy majetkové pomery matky, lebo aj matka sa v značnej miere podieľa na výžive maloletej dcéry. Nie je všeobecným štandardom vlastniť niekoľko nehnuteľností a vynakladať finančné prostriedky na dané nehnuteľnosti, ktoré by mohla matka použiť na maloletú. Výživné vo výške 170,- eur mesačne zo strany otca spolu s výživným, ktorým je i matka povinná na dcére prispievať a rodinnými prídavkami je plne spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené náklady maloletého dieťaťa, pretože maloletá dostane na výživu od oboch rodičov cca 350,- eur aj s rodinnými prídavkami. Doplnil, že otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť - syna, o ktorého sa tiež musí starať a prispievať mu na životné náklady, čo súd prvej inštancie zobral do úvahy, ale matka a jej právna zástupkyňa na túto skutočnosť pozabudli. Navrhol odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CMP“ , ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku ( I.) , ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 75 eur na sumu 170 eur mesačne , je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ( II.), ktorým určil zaostalé výživné zmenil tak, že zaostalé výživné za obdobie od 11.11.2020 do 30.04.2021 vo výške 235,23 eura je otec maloletej M. povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s poukazom na . 5. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného charakteru, v dôsledku ktorej je potrebné zmeniť aj výšku výživného. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady, že stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči maloletému dieťaťu nie je nemenné, a že v tomto prípade sú dané podmienky na zmenu rozhodnutia o výživnom. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď zisťoval okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzoval, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie do materskej školy, prípadne začiatok povinnej školskej dochádzky. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa v nadväznosti na zmenu pomerov na strane niektorého z účastníkov konania posudzujú odôvodnené potreby oprávnených ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov povinných poskytovať výživu svojim deťom s tým, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a odvolania matky dospel k záveru, že matka svojím odvolaním napadla len výroky I. a II., pretože voči výroku III., ktorým súd zamietol návrh v časti o zvýšenie výživného za obdobie od 01.01.2020 do 10.11.2020, a ktorý matka uviedla len v

úvodnej časti odvolania nesmerovali žiadne odvolacie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku I., ktorým bolo zvýšené výživné na sumu 170 eur správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke. Podstatnou skutočnosťou pre zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom bolo zistenie takej zmeny pomerov na strane účastníkov, ktorá zmena by odôvodňovala zvýšenie výživného ako žiadala navrhovateľka, t.j. matka maloletého dieťaťa. 7. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom zo dňa 26.11.2009 č.k. -59, ktorým otcovi bolo určené výživné vo výške 75,- eur mesačne došlo k výraznej zmene pomerov. V uvedenom období mal. M. navštevovala materskú školu, v čase podania tohto návrhu končila základnú školu. Výživné na maloleté dieťa nebolo zvýšené takmer 12 rokov, ktorá skutočnosť sama o sebe zakladá odôvodnené zvýšenie výdavkov na stravu, ošatenie, hygienické potreby, voľnočasové aktivity, na krytie ktorých nemôže stačiť doterajšie výživné. K zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov, ktorým sa zvýšil príjem oproti príjmu, ktorý dosahovali v čase posledného rozhodnutia o výživnom. Výšku vyživovacej povinnosti v sume 170 eur považoval aj odvolací súd za správne určenú, pretože otec maloletej M. má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to vo výške 125 eur voči synovi, ktorý študuje na vysokej škole. 8. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku matky, že súd prvej inštancie nemal skúmať majetkové pomery matky. Naopak súd vždy musí pri zmene vyživovacej povinnosti hodnotiť zmenu pomerov na strane dieťaťa, ale aj na strane oboch rodičov, kde spadá oblasť ich príjmov, majetkové pomery, nové vyživovacie povinnosti a pod. Súd prvej inštancie sa preto správne zaoberal aj majetkovými pomermi na strane matky, keďže aj ona je povinná prispievať na výživu maloletej. Odvolací súd dodáva, že v danom prípade je to práve matka, ktorá sa o maloletú dcéru osobne stará, preto v jej prípade je do príspevku na výživu dieťaťa zahrnutá aj jej osobná starostlivosť. Napriek tomu treba konštatovať, že pri výživnom zo strany otca vo výške 170 eur a výživnom zo strany matky, napr. vo výške 100 eur a prídavkoch na deti, celková suma takmer 300 eur je postačujúca na výživu maloletej vzhľadom na jej odôvodnené výdavky a potreby. 9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ( I.) , ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 75 eur na sumu 170 eur mesačne ako vecne správny podľa potvrdil . 10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku II., ktorým bolo určené zaostalé výživné vo výške 155,85 eura za obdobie od 11.11.2020 do 06.05.2021. Následne súd prvej inštancie opravným uznesením zo dňa 27.mája 2021 č.k. - 235 opravil výrok II. rozsudku v časti výšky zaostalého výživného tak, že tento správne znie: zaostalé výživné za obdobie od 11.11.2020 do 06.05.2021 vo výške 185,23 eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V ostatných častiach rozhodnutie zostáva nezmenené. V odôvodnení uviedol, že vo výroku II. rozhodnutia došlo k chybe v počítaní, keď súd namiesto správnej výšky zaostalého výživného 185,23 eur nesprávne uviedol sumu 155,85 eur, keďže otec dieťaťa za obdobie od 11.11.2020 do 05.06.2021 mal na výživnom zaplatiť sumu 957,73 eur a reálne zaplatil 722,50 eur (bežné výživné + 150,- eur v decembri 2020 + 2 x po 75,- eur navyše). 11. S uvedenou výškou zaostalého výživného ani v zmysle opravného uznesenia sa odvolací súd nestotožnil. Z dokazovania nesporne vyplynulo, ako to uvádza aj súd prvej inštancie, že otec maloletej v období od 11.11.2020 do 30.04.2021 mal zaplatiť na výživnom sumu 957,73 eura, t.j. 5 mesiacov po 170 eur a alikvotnú časť za 19 dní v novembri vo výške 107,73 eura. Z obsahu spisu zároveň vyplynulo, že otec za uvedené obdobie od 11.11.2020 do 30.04.2021 uhradil celkovo sumu 722,50 eura, t.j. 3 x 75 eur, 2x 150 eur, 47,50 eura ( alikvotná časť za 19 dní v novembri 2020) + 150 eur ( uhradených počas Vianoc). Z uvedených výpočtov potom vyplýva, že zaostalé výživné predstavuje sumu 235,23 eura ( 957,73 - 722,50). Jedná sa pritom o obdobie od 11.11.2020 do 30.04.2021. Súd prvej inštancie nesprávne určil obdobie zaostalého výživného až do 06.05.2021, keď v čase rozhodnutia súdu dňa 06.05.2021 ešte nebolo splatné výživné za máj 2021 a navyše ani alikvotnú časť za máj 2021 súd do zaostalého výživného nezahrnul. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým určil zaostalé výživné zmenil s poukazom na tak, že zaostalé výživné za obdobie od 11.11.2020 do 30.04.2021 vo výške 235,23 eura je otec maloletej Simony povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 12. Pokiaľ ide o námietku matky, že zaostalé výživné malo byť určené až vo výške 290,- eur, túto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Matka do výpočtu zaostalého výživného zahrnula aj mesiace máj

a jún 2021, ktoré vôbec neboli predmetom určeného obdobia zaostalého výživného a tiež celý mesiac november 2020, pričom zaostalé výživné sa určovalo až od 11.11.2020, teda odo dňa podania návrhu na súd. Zaostalé výživné za obdobie od 11.11.2020 do 30.04.2021 teda predstavovalo sumu 235,23 eura. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).