Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/95/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav J u r i č k o, právnej veci mal. T. T., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka F. T., Z.. XX.XX.XXXX, bytom Q. Z. V., Q. XXX/X a otec P. T., Z.. XX.XX.XXXX, bytom Q. Z. V., Q. XXX/X, t.č. bytom Q. Z. V., P. XXXX/XX v konaní o návrhu otca na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku o výživnom zo strany matky na mal. T. T., Z.. XX.XX.XXXX tak, že sa zvyšuje výživné zo strany matky na mal. T. zo sumy 50,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne počnúc od XX.XX.XXXX, ktoré výživné je matka povinná platiť k rukám otca, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

II. Dlh na výživnom zo strany matky na mal. T. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej výške XXX,- Eur súd povoľuje matke splácať po XX,- Eur v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich, od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ - otec sa návrhom doručeným na Okresný súd Spišská Nová Ves dňa XX.XX.XXXX domáhal zvýšenia výživného zo strany matky na mal. T. na sumu XXX,- Eur mesačne, počnúc od XX.XX.XXXX.

2. Otec podaný návrh zdôvodnil tým, že manželstvo s matkou mal. T. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým súčasne bola mal. T. zverená do jeho starostlivosti a matka bola zaviazaná plnením si vyživovacej povinnosti po XX,- Eur mesačne. V tej dobe bola matka nezamestnaná. Od XX.XX.XXXX mal. T. nastúpila na Q. X. Š. V. E., čím sa zvýšili jej náklady. Celkové mesačné náklady predstavujú sumu cca XXX-XXX,- Eur mesačne, z toho 40,- Eur cestové, 27,- Eur stravné v škole, školské pomôcky 15-20,- Eur, náklady na stravu, hygienu a telefón cca 40-70,- Eur mesačne. Bolo potrebné zakúpiť A. v hodnote 150,- Eur, pomôcky na výtvarnú, telesnú a dramatickú výchovu 150,- Eur ročne. Má vedomosť, že matka je v súčasnej dobe riadne zamestnaná a má pravidelný mesačný príjem. Nakoľko sa zmenili pomery na strane dcéry aj matky, žiada aby súd jeho návrhu vyhovel.

3. Matka sa k podanému návrhu písomne v súdom určenej lehote nevyjadrila.

4. Dňa XX.XX.XXXX súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom bol prítomný otec a zástupca kolízneho opatrovníka. Matka sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť písomne k času vyhlásenia rozhodnutia neospravedlnila ani k času vyhlásenia rozhodnutia nežiadala o jeho odročenie, preto súd uskutočnil pojednávanie a rozhodol aj v neprítomnosti matky. Dokazovanie súd vykonal výsluchom otca a oboznámením s listinnými dôkazmi.

5. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd manželstvo účastníkov rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. T. do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na jej výživu výživným vo výške 50,- Eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Súčasne určil matke oprávnenie sa stretávať s mal. T. každú sobotu v čase od XX.XX hod do XX.XX hod.

6. Otec na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených. Uviedol, že dcéra má už XX rokov a nastúpila na Q. Š.. Matka neposlala výživné už 2 roky, naposledy to bolo XX.XX.XXXX. S dcérou sa nestretla už X rokov. Vymáhanie výživného už riešil trestným oznámením ako aj jeho vymáhaním súdnym exekútorom, kde vtedy matka poslala jednu splátku, ale odvtedy znova nič. Exekúcia je stále aktívna, súdnym exekútorom je pán Cirbes, občas pošle nejakú čiastku. Tiež požiadal o náhradné výživné, ktoré mu bolo priznané od T. XXXX. Matka býva v byte na ul. Q.K., ktorý je predmetom konania o vyporiadanie BSM, nemá žiadne vedomosti o matke, nekontaktujú sa spolu. Matka má ukončené SOU a je vyučená predavačka. Otec s dcérou býva v prenajatom byte, mesačne za nájom uhrádza 300,- Eur, ďalej uhrádza sumu 20,- Eur za televíziu a internet, tiež uhrádza telefón. Ďalej uviedol, že má síce priateľku, avšak s touto v súčasnej dobe v spoločnej domácnosti nebývajú, avšak aj keď spolu bývali, všetky náklady na domácnosť uhrádzal otec. Dcére je žiačkou druhého ročníka Q. X. Š. V. E., prospech má dobrý, škola ju baví. Dcéra ma v súvislosti so školou pravidelné výdavky na cestovné 40,- Eur, stravu 20,- Eur a tiež je dcére nutné pravidelne zakupovať školské pomôcky. V súvislosti s pravidelnou prípravou do školy jej bolo potrebné zakúpiť A. za cca 150,- Eur. Bolo nutné tiež zakúpiť pomôcky na telesnú a výtvarnú výchovu, predstavovalo to sumu cca 150,- Eur na rok. Stravujú sa doma, otec robí denné nákupy potravín v sume cca 10-15,- Eur. Náklady na ošatenie dcéry predstavujú sumu cca 500,- Eur na rok. Musí sa obracať, finančne mu to totiž veľmi nevychádza. Dcéra hrala tiež B., avšak kvôli problémom s nohami ho prestala hrať.

7. Pokiaľ ide o súčasné pomery maloletej T. a jej rodičov, mal. T. toho času s otcom žijú v nájomnom 3- izbovom byte, s výškou mesačného nájomného 300,- Eur mesačne.

8. Otec je zamestnaný v predajni B., priemerný mesačný príjem otca je cca XXX, Eur, uvedená skutočnosť vyplýva či už z účastníckej výpovede otca ako aj z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne. Spláca pôžičku uzavretú ešte za trvania manželstva cca 50,- Eur mesačne, uhrádza nájomné v sume 300,- Eur mesačne, denne nakupuje potraviny, v sume nákupu cca 10-15,- Eur, čo mesačne predstavuje 300-450,- Eur.

9. Okrem mal. T., o ktorej sa vedie toto konanie, už žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá.

10. K pomerom matky súd nezistil žiadne relevantné informácie, zo súdnych pojednávaní sa matka opakovane ospravedlňovala, k podanému návrhu sa písomne nevyjadrila, taktiež sa kolíznej opatrovníčke s matkou neporadilo skontaktovať, na opakované zvonenie prostredníctvom vonkajšieho domového zvončeka nikdy nereagovala, telefonicky sa s úradom nekontaktovala.

11. Maloletá T. navštevuje druhý ročník Q. X. Š. V. E., kde denne dochádza z miesta bydliska, výška mesačného cestovného predstavuje sumu cca 40,- Eur, poplatok za školné stravovanie predstavuje cca 20 Eur mesačne. Maloletej otec zakúpil klavír v sume 150,- Eur.

12. Z potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Spišská Nová Ves o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok XXXX zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že F. T. je od XX.XX.XXXX príjemcom pomoci v hmotnej núdzi a poberala za obdobie P. XXXX až G. XXXX dávky v sume 105,90 Eur mesačne a za obdobie F. XXXX až T. XXXX dávky v sume 67,80 Eur mesačne.

13. Potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších údajoch podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie

XXXX vyplýva úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov u zamestnanca P.Z. T. za obdobie kalendárnych mesiacov F. - P. XXXX sumu X.XXX,XX Eur.

14. Po takto vykonanom dokazovaní súd vec takto právne posúdil:

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých ).

18. Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých a opatrenia MPSVaR SR č. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2021 suma alebo úhrn súm 99,56 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

19. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2021 predstavuje čiastku 29,87 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

23. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

28. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

29. Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že s poukazom na skutočnosť, že u mal. T. došlo k zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v pôvodnom rozsudku o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťa a o výške výživného, je potrebné návrhu otca vyhovieť a to v celom rozsahu.

30. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd predovšetkým skúma, či nastala zmena pomerov či už u rodičov alebo dieťaťa, a v kontexte toho prihliada, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Tu možno konštatovať, že za odôvodnené potreby možno považovať výživu vo vlastnom slova zmysle, osobné hmotné potreby ako aj potreby spojené s rozvojom osobnosti dieťaťa, jeho mimoškolské a záujmové aktivity. Uvedené potreby je však nutné posudzovať v kontexte majetkových pomerov rodičov. Tiež je potrebné uviesť, že nepochybne otcom vyčíslené pravidelné výdavky nezahŕňajú a ani nemôžu zahŕňať všetky nevyhnutné výdavky spojené s každodenným životom. Zo strany povinného rodiča je prirodzená snaha o čo najnižšiu možnú sumu výživného zvlášť v situácií ak ku stretávaniu sa povinného rodiča, v danom prípade matky s dcérou nedochádza. Určitý benevolentný postoj matky vidí súd aj v tom, že výživné zo strany matky určené v sume 50,- Eur je vymáhané súdnym exekútorom. Na druhej strane vo vzťahu k otcovi to vytvára nutnosť vykonávať celodennú starostlivosť o maloletú T. vrátane materiálnej stránky starostlivosti. V prípade pravidelného kontaktu matky s dcérou je časť finančných výdavkov spojených či už s trávením voľného času, stravou a pod. prenášaných na matku. Avšak ak k tomuto nedochádza, je nutné zo strany matky uvedené kompenzovať zvýšenou čiastkou sumy výživného. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je totiž nutné vždy prihliadať tiež na rozsah styku a aj jeho skutočnú realizáciu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že matka je oprávnená sa stretávať s mal. T. každú sobotu v čase od XX.XX hod do XX.XX hod, napriek tejto možnosti k tomuto styku nedochádza. Súd má uvedené tvrdenie za preukázané jednak zo svedeckej výpovede otca, prijal ho za preukázané, nakoľko matka toto tvrdenie otca nespochybnila, napriek tomu, že uvedená možnosť jej zo strany súdu daná bola.

31. Nesporné je tiež, že náklady na maloletú T. objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu (napr. cestovné, zvýšené výdavky na školské pomôcky a pod.), jednak aj pokiaľ ide o náklady na jej bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc zreteľ jej vek. K pravidelným výdavkom možno uviesť predovšetkým cestovné do školy cca 40,- Eur, stravné v škole cca 20,- Eur mesačne a vreckové.

32. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti roku XXXX, v ktorých sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného stúpli a preto súd musel brať zreteľ aj na túto okolnosť.

33. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

34. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 01.04.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného, napríklad vymáhanie výživného súdnym exekútorom z dôvodu jeho neplatenia.

Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný rodič skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Otec požadoval aby súd zvýšil výživné zo strany matky na mal. T. na sumu 200,- Eur. Vykonaným dokazovaním súd nezistil skutočný príjem matky, jediná aktívna účasť matky na tomto súdnom konaní, s výnimkou opakovaných žiadosti o odročenie pojednávania, zaslanie potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi. Zohľadňujúc vyššie uvedené, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej T., má súd zato, že musí byť v majetkových možnostiach a schopnostiach matky hradiť výživné na mal. T. v sume 200,- Eur mesačne. Ako miesto plnenia výživného súd určil k rukám otca a deň zročnosti výživného 15-tého deň v mesiaci.

35. Súd rozhodol o zvýšení výživného počnúc odo dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. T. v súvislosti so zvýšením výživného zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne, vznikol matke ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej nedoplatok na výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX Eur. Tento súd povolil matke splácať v mesačných splátkach po 25,- Eur, popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich, berúc do úvahy dĺžku, v ktorej je matka povinná dlh splatiť, aby tento nepresiahol dobu troch rokov. Nedoplatok súd vyčíslil za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ako súčin sumy novourčeného zvýšeného výživného 200,- Eur a doposiaľ judikovaného, zročného výživného v sume 50,00 Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu výživného 150,- Eur mesačne za mesiace P., T., Q. a H. XXXX.

36. Týmto rozhodnutím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XXP/XXX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku o výživnom zo strany matky na mal. T..

37. Podľa ), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé

39. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

40. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal ich náhradu, nakoľko súd nezistil žiadne závažne skutočnosti, aby bolo potrebné zaviazať na ich úhradu niektorého z účastníkov konania, súd o týchto trovách preto rozhodol podľa a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( ).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané ( a ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.