Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19CoCsp-20-2021.pdf
PDF · 102.02 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoCsp/20/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 924 94 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 556,42 eur, 362,94 eur a 897,89 eur, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4Csp/39/2018-90 zo dňa 03.03.2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku IV. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a okrem výroku V. o trovách konania.
Zrušuje rozsudok vo výroku V. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 448 eur z titulu porušenia práv spotrebiteľa v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 31.10.2013, primerané finančné zadosťučinenie vo výške 181 eur z titulu porušenia jej práv spotrebiteľa v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 23.07.2012 a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 128 eur z titulu porušenia jej práv spotrebiteľa v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 31.10.2013, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 556,42 eur, 362,34 eur a 897,89 eur s poukazom na konania vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2Csp/7/2017, 8Csp/105/2016 a 2C/183/2016, v ktorých sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, a v ktorých bola úspešná.
3. Prvoinštančný súd po spojení veci sp. zn. 8Csp/7/2019 a 8Csp/27/2019 na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 4Csp/39/2018 rozhodol o žalobe citujúc ust. § 2 písm. a), § 3 ods. 3 a 5, § 4 ods. 2 z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 - 3; § 53 ods. 1 a 5, § 53a, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 2Csp/7/2017, 8Csp/105/2016 a 2C/183/2016 si žalobkyňa úspešne uplatnila svoje právo ako spotrebiteľ, keď žalovaný bol zaviazaný vydať jej bezdôvodné obohatenia, ktoré nadobudol titulom plnenia zo strany žalobkyne na základe vyššie
uvedených úverových zmlúv, ktoré boli medzi nimi uzatvorené. Súd v týchto konaniach vychádzal z toho, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, žalobkyňa poskytla žalovanému peňažné plnenie na základe zmluvnej podmienky, ktorú súd vyhlásil za neprijateľnú a teda neplatnú. Žalobkyni tým vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť jej ujmu vo sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalobkyňa znášala stav právnej neistoty, obávala sa o výšku dlhu a jeho neustále narastanie, keď si žalovaný voči nej uplatňoval nároky, pozostávajúce zo súm, na ktoré nemal nárok. Žalobkyňa bola nedôvodne vystavená vypätiu zo strany žalovaného vzhľadom na jeho praktiky, a tiež v nemalej miere aj tým, že samotná žalobkyňa musela na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istoty iniciovať viaceré súdne konania na ochranu svojich spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúci priznanie finančného zadosťučinenia.
4. Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobkyne ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobkyne, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný. Za primerané finančné zadosťučinenie považoval sumu 448 eur z titulu porušenia jej práv spotrebiteľa v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 31.10.2013, sumu 181 eur z titulu porušenia jej práv spotrebiteľa v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 23.7.2012 a sumu 128 eur z titulu porušenia jej práv ako spotrebiteľa v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 31.10.2013, na zaplatenie ktorých žalovaného zaviazal. V prevyšujúcej časti žaloby zamietol. Súd pri svojej úvahe o priznaní výšky jednotlivých súm vychádzal z toho, že žalobkyni priznal z titulu porušenia jej práv spotrebiteľa sumu vo výške približne jednej polovice zo sumy, ktorá bola žalobkyni priznaná v konaniach o vydanie bezdôvodného obohatenia vedených pod sp. zn. 2Csp/7/2017, 8Csp/105/2016 a 2C/183/2016. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankciou za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý.
5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 251, § 257 v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, čo odôvodnil tým, že v danej právnej veci žalobkyňa ako spotrebiteľka mala v konaní úspech vo výške 757 eur, t.j. 41,6 %, žalovaný vo výške 58,4 %, preto by tento mal nárok na trovy konania v rozsahu 16,8 %. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko bol toho názoru, že v prejednávanej veci ide o dôvody osobitného zreteľa spočívajúce práve v predmete tohto konania. Žalobkyňa si v predchádzajúcich konaniach úspešne uplatnila svoje právo ako spotrebiteľ a žalovaný bol zaviazaný vydať jej bezdôvodné obohatenia, ktoré nadobudol titulom plnenia zo strany žalobkyne na základe úverových zmlúv, ktoré boli medzi nimi uzatvorené. Následne sa žalobkyňa v prejednávanej veci domáhala primeraného finančného zadosťučinenia z titulu porušenia jej práv ako spotrebiteľa, a to zo strany žalovaného. Práve uvedené nekalé správanie sa žalovaného bolo zákonným dôvodom podania predmetnej žaloby žalobkyňou /spotrebiteľkou/, a preto súd práve toto považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý rozhodol o nepriznaní trov konania žalovanému.
6. Proti uvedenému rozsudku a to čo do výrokov I. až III. a V. v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodňoval ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V odvolaní tvrdil, že odôvodnenie rozsudku je všeobecné, súd na základe neurčitého konštatovania uviedol, že žalobkyni priznal z titulu porušenia jej práva spotrebiteľa vo výške približne jednej polovice zo sumy priznanej v konaniach o vydanie bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie o výške primeraného finančného zadosťučinenia nie je žiadnym spôsobom odôvodnené. Žalovaný považuje výšku priznaného finančného zadosťučinenia za neprimeranú, pretože v konaní žiadne osobitné okolnosti odôvodňujúce priznanie uvedenej sumy preukázané neboli. V súvislosti so záverom súdu, podľa ktorého žalobkyňa znášala stav právnej neistoty, obávala sa o výšku dlhu a jeho neustále narastanie a bola vystavená vypätiu zo strany žalovaného, keď si žalovaný uplatňoval nároky pozostávajúce zo súm, na ktoré žalovaný nemal nárok, uviedol, že ani tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne.
7. Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výroku V., t.j. výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že názor súdu prvej inštancie je mylný, ak uvažuje
pri rozhodovaní o rozsahu náhrady trov konania, o pomere úspechu a neúspechu, ako o pomere medzi sumami primeraného finančného zadosťučinenia uplatnenými žalobami a sumami primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré rozsudkom priznal. Ak súd prvej inštancie priznal nárok vo výške podľa vlastnej úvahy, teda vo výške 100 % z vlastnej úvahy, tak v takom pomere úspechu a neúspechu mal priznať aj náhradu trov konania, teda v rozsahu 100 %.
8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že napadnutý rozsudok spĺňa atribúty jasnosti, stručnosti a zrozumiteľnosti odôvodnenia a preto ho považuje za dostatočne odôvodnený. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od úvahy súdu. Jediným kritériom je jeho primeranosť, čo súd odôvodnil v bodoch 25.-27. Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi normami považuje uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za adekvátnu. Primeranosť sumy je vzhľadom na postoj žalovaného a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem evidentne daná. Navrhla preto rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
9. Žalovaný v replike uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nedostatočne odôvodnený, a preto na podanom odvolaní trvá.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 20.10.2021 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a odvolanie žalobkyne je dôvodné.
10. Odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. CSP 2 uvádza, že v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutých výrokov I. až III. rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza, že napadnutý rozsudok spĺňa zákonné predpoklady riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220 CSP. Odvolacia námietka žalovaného, že napadnutý rozsudok nezodpovedá preukázaným skutkovým okolnostiam, preukazujúcich základ nároku, je nedôvodná. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa si svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatňuje v súvislosti s konaniami Okresného súdu Stará Ľubovňa vo veciach sp. zn. 2Csp/7/2017, 8Csp/105/2016 a 2C/183/2016, v ktorých bola žalobkyňa úspešná, keď súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom určil neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
11. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2Csp/7/2017-97 zo dňa 23.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2018, vyplýva, že bod 8. zmluvy o úvere, ktorý upravuje dohodu o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, vyplýva, že cenu za túto službu si žalobca započítal s vyplatenými prostriedkami, teda o túto sumu znížil sumu požičaných finančných prostriedkov. Žalovanej bola vyplatená suma 359,94 eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi dohodnutým úverom a odmenou za povolenie odkladu splátok, teda suma 359,94 eur. Žalovaná uhradil sumu 616,36 eur, teda rozdiel vo výške 256,42 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, na ktorého zaplatenie ho súd zaviazal.
12. V konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa rozhodol súd rozsudkom č.k. 8Csp/105/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2018. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že vzhľadom na nesprávne uvedenú výšku RPMN je potrebné s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná z poskytnutého úveru vo výške 255,25 eur zaplatila žalovanému sumu vo výške 617,59 eur, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške rozdielu, t.j. 362,34 eur žalobkyni.
13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/183/2016, bolo potvrdené odvolacím súdom rozsudkom č.k. 18Co/28/2018 -143 zo dňa 16.05.2018 a nadobudlo právoplatnosť dňa 15.06.2018. Ako uvádza odvolací súd vo svojom odôvodnení, stotožnil sa s názorom súdu prvej
inštancie, že v zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti úveru, následkom čoho považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. V ďalšom poukázal na neplatnosť dohodnutej zmluvy vzhľadom na nevedomosť žalobkyne o výške RPMN. Zároveň úrokovú sadzbu vo výške 70,01 % posúdil ako neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
14. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú aj dodávateľom. Jednou z týchto povinností je i povinnosť upravená v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z tohto ustanovenia proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde a toto je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.
15. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, je potrebné dodať, že ustálenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je na základe úvahy súdu, ktorý v predmetnej veci svoje myšlienkové pochody náležite odôvodnil aj čo sa týka uvedeného, pričom súd druhej inštancie nemôže bezdôvodne vstúpiť do jeho úvahy. Aj podľa názoru odvolacieho súdu priznané sumy vo výške 1 priznaného bezdôvodného obohatenia vo veciach sp. zn. 2Csp/7/17, 2Csp/183/16 a 8Csp/105/16 je možné považovať za primerané sumy priznaného zadosťučinenia.
16. Keďže v odvolaní sa namieta nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na zistený skutkový stav.
17. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými odvolacími námietkami, ktoré neboli spôsobilé privodiť pre žalovaného zmenu napadnutého rozhodnutia.
18. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné, a preto rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch I. až III., súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
19. Vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne proti výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na rozhodnutie o trovách konania nesprávne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, ktoré síce v odôvodnení svojho rozhodnutia necitoval, avšak v zmysle tohto ustanovenia postupoval a stanovil pomer úspechu a neúspechu strán v spore. Ust. § 255 ods. 1 CSP je zásadou úspechu v spore, ktorá sa vždy skúma, čo do právneho základu veci do výšky priznaného nároku. Uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci. Zásadu úspechu vo veci treba uplatňovať aj na konania, v ktorých výška plnenia závisela od úvahy súdu, alebo od znaleckého posudku. V danom prípade pri uplatnenom nároku na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia, jeho výška závisela od úvahy súdu, a preto súd prvej inštancie síce mal správne poukázať na ust. § 255 ods. 1 CSP, avšak nesprávne postupoval, ak nepovažoval u žalobkyne za úspech vo veci základ nároku. Stanovenie pomeru úspechu a neúspechu strany v spore v danom prípade bolo súdom prvej
inštancie nesprávne, lebo ust. § 255 ods. 1 CSP sa aplikuje na rozhodnutie o trovách konania v prípade, ak strana mala vo veci plný úspech, v danom prípade to bolo čo do základu nároku.
20. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval odvolanie žalobkyne proti výroku o trovách konania za dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, lebo nesprávnym rozhodnutím o trovách konania došlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
21. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany - žalobkyne v spore vyplývajúcou z ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že je potrebné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzať z plného úspechu žalobkyne v spore, lebo výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu, preto žalobkyňa bola čo do základu nároku plne úspešná.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany v odvolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP).
23. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).